Pestovanie divej ruže šípovej: Kompletný návod a starostlivosť
Ruža šípová (lat. Rosa canina) je druh z rodu ruža, ktorý tvorí ker vysoký 1 až 3 metre. Tento opadavý ker alebo malý strom, dosahujúci výšku od 1 do 3 metrov, má rozkonárenú korunu s tenkými vetvami a trnmi. Je známy svojou odolnosťou a dekoratívnym vzhľadom, najmä počas kvitnutia a zberu plodov. Súčasný slovenský názov tejto rastliny, vyskytujúci sa už od 19. storočia, je ruža šípová. Staršie slovenské názvy zahŕňajú ruža šípková, šíp divý, ruža obyčajná, ruža divá, ruža planá, ruža psia a ruža.
Staršie a dnes ešte ľudové názvy sú šíp(k)ová ružička, šíp (resp. šip, šyp), šípka (resp. šipka, šípky, šipky), šípok, šípek (tvary šípka, šípok, šípek alternatívne označujú plod ruže šípovej), psia ruža, divá ruža (alternatívne označuje akúkoľvek divú ružu), planá ruža (alternatívne označuje akúkoľvek neštepenú, divú ružu) a cirňova ruž(ičk)a.
Výskyt a botanický opis
Ruža šípová sa vyskytuje takmer v celej Európe, ako aj v Ázii a severnej Afrike. Rastie na slnečných stráňach, medziach, v priekopách a na okrajoch lesov. Vyskytuje sa od nížin až do hôr do výšky 1 200 m n. m. Preferuje otvorené slnečné miesta a lúčne svahy. Dobre známe šípkové kríky nachádzame v našej prírode často.
Šípová ruža má vzpriamené alebo previsnuté tŕnisté vetvy. Dlhé výhony niekedy šplhajú po blízkych stromoch. Tŕne bývajú hákovito zahnuté. Listy sú striedavé, tenké, päť- až sedempočetné, s relatívne úzkymi prílistkami a s elipsovitými, tupo končistými, ostro dvojito pílkovitými lístkami. Na spodnej strane môžu byť chlpaté alebo hladké. Listy sa na jeseň sfarbujú do žltooranžova.
Kvety sú veľké, ružové alebo biele, s piatimi okvetnými plátkami, voňavé a bohaté na nektár. Ich priemer je asi 4 až 6 cm. Vyrastajú jednotlivo alebo vo vrcholíkovitých súkvetiach na 0,5 až 2 cm dlhých stopkách. Korunné plátky sú 2 až 2,5 cm dlhé. Kvety sú pravidelné, obojpohlavné, päťpočetné. Z horného okraja dutej vajcovitej čiašky vyrastá 5 kopijovitých, rozstrapkaných výbežkov kališných lístkov (po odkvitnutí sa ohýbajú dozadu a čoskoro opadajú). Kvety majú veľa tyčiniek a viac piestikov, ktoré vyčnievajú z čiašky. Kvety sú príťažlivé pre včely a iný hmyz.
Plody a ich využitie
Lesklé červené šípky, ktoré dozrievajú v auguste a septembri, sú 2-3 cm dlhé a ich tvar býva rôzny, od vajcovitého až po guľatý. Sú guľovité alebo mierne zploštené, veľkosti asi 1-2 cm. Semená uložené vo vnútri šípok sú chránené ostrými chĺpkami. Šípky sú jedlé a mimoriadne bohaté na vitamíny, najmä na vitamín C. Na 100 g plodov obsahujú až 1200 mg vitamínu C, čo je oveľa viac ako iné známe zdroje ako čierne ríbezle, rakytník, kapusta alebo citrusové plody. Táto prírodná „vitamínová bomba“ pomáha pri rôznych ochoreniach. Najviac sa to prejavuje pri chrípke, nachladnutí, cievnych ochoreniach, paradentóze, zlej zrážanlivosti krvi a na celkovom posilnení organizmu. Preventívne pôsobí na zvýšenie odolnosti voči infekciám, úpravu činnosti kapilár, normalizuje zrážanlivosť krvi a priaznivo pôsobí aj pri reume a ischiasi. Stimuluje obranné reakcie pri výskyte a pôsobení mikróbov v období rastu u detí.
| Rastlina | Vitamín C (mg) |
|---|---|
| Šípka | až 1200 |
| Čierne ríbezle | ~180 |
| Rakytník | ~150 |
| Kapusta | ~40 |
| Citrusové plody | ~50 |
Vitamíny a minerály prijímané zo šípok nemožno predávkovať, preto ich môžeme konzumovať v rôznych formách bez obmedzenia. Varí sa z nich čaj na posilnenie organizmu a vzhľadom na to, že šípky pôsobia aj mierne močopudne, dajú sa použiť aj pri ochoreniach močového ústrojenstva alebo obličiek. Šípkový čaj pôsobí preventívne proti nachladnutiu a infekciám, spevňuje cievne steny a priaznivo pôsobí pri kŕčových žilách. Pri problémoch s močovými cestami sa odporúča piť šípkový čaj, pretože podporuje ich funkciu a je skvelý aj na zlepšenie stavu čriev a obličiek.
Zo šípok je možné vyrábať tiež sirupy, zaváraniny, kompóty, domáce víno alebo šípkový likér. Šípkový likér je doslova nabitý vitamínmi, takže sa skvele hodí k podpore imunity v chladných obdobiach.
Liečivé recepty zo šípok
Šípkový čaj
Dve lyžice zmesi šípok necháme hodinu macerovať v ½ l vody. Potom zmes zohrejeme asi na 70 stupňov C, prikryjeme a necháme 20 minút vylúhovať. Precedíme, vytlačíme do nej šťavu z pol citróna a osladíme medom. Šípky rozdrvíme, zalejeme studenou vodou a necháme ich lúhovať asi 1 hodinu. Potom ich privedieme do varu a asi 2 minúty varíme. Necháme ich 10 minút odstáť a následne ich precedíme cez sitko tak, aby sme odstránili nepríjemné chĺpky, ktoré sú súčasťou plodu. Nepoužívame kovové sitká, pri ich použití totiž dochádza ku strate vitamínu C. Čajík si potom pripravíme tak, že 1 čajovú lyžičku zmesi prelejeme 250 ml vriacou vodou a všetko necháme 15 minút lúhovať.
Šípkový likér
Šípky umyjeme a odstránime z nich čierne bubáky a stopky. Potom šípky po dĺžke prekrojíme a presypeme do dostatočne veľkého a čistého zaváracieho pohára. Zalejeme ich čerešňovicou, ku ktorej pridáme kúsok škorice a pomarančovú kôru. Pohár zatvoríme a jej obsah necháme pri izbovej teplote 3 týždne lúhovať na tmavom mieste. Obsah pohára nakoniec prelejeme cez jemné plátno a zmiešame s vychladnutým cukrovým sirupom. Ten si pripravíme tak, že zvaríme cukor a vodu - je dôležité, aby sa cukor úplne rozpustil. Hotový likér ešte premiešame, prelejeme do fliaš a necháme ešte cca mesiac odležať.
Šípková marmeláda
Šípky očistíme, prepolíme ich napoly a zalejeme vodou tak, aby boli úplne ponorené. Následne ich privedieme do varu a varíme je cca 30 minút do mäkka. Potom šípky zomelieme v mlynčeku na mäso a znovu ich prepasírujeme cez veľmi jemné sitko, aby sme ich zbavili všetkých kôstok a chĺpkov. Získanú zmes prevážime a na každý kilogram použijeme 1 kilogram cukru. Potom zmes vrátime späť na platňu, pridáme klinčeky a všetko varíme cca 20 minút do zhustnutia.
Pestovanie a starostlivosť
Pestovanie šípkovej ruže môže byť jednoduché, pokiaľ dodržujete niekoľko základných krokov. Pred výsadbou je dôležité pripraviť pôdu. Šípkové ruže môžu byť hnojené na jar, kedy začínajú rásť, a neskôr v lete. Rezanie šípkovej ruže je dôležité pre udržanie jej tvaru a podpory zdravého rastu. Pravidelne kontrolujte ružu na škodcov a choroby.
Výber stanoviska a pôdy
Kríčkové ruže potrebujú slnečné stanovisko, kde budú mať dostatok priameho slnečného svetla aspoň 6 hodín denne. Preferujú bohatú a dobre odvodnenú pôdu. Ruže majú rady dobre priepustnú, piesočnato-hlinitú, mierne vápenatú pôdu bohatú na humus. Nevhodné sú pôdy ťažké ílovité, zlievavé, trvale zamokrené, bahnité alebo studené, kamenisté alebo veľmi plytké pôdy. Ruže sa nedaria ani v pôdach veľmi kyslých alebo celkom piesočnatých, nedostatočne zásobených humusom, z ktorých sa všetky živiny vyplavujú do spodných vrstiev. Ťažké pôdy sa zlepšujú pridaním rašeliny, kompostu, rašelinových substrátov. Priepustnosť sa zlepší pridaním piesku, popola, pomôže aj rozložený hydinový alebo králičí hnoj, ktorý sa v ťažších pôdach nezarýľuje príliš hlboko. Väčšina ruží sa očkuje na hlboko zakoreňujúce podpníky, ktoré neznášajú vysokú hladinu podzemnej vody. Tá spôsobuje žltnutie listov a podporuje výskyt čiernej škvrnitosti. V takých prípadoch je nevyhnutné pozemok odvodniť. Ružiam vyhovuje občasné zavlaženie najmä v období sucha. Pri celodennom oslnení ruže veľmi rýchlo odkvitajú a pri južných stenách budov trpia na slnečný úpal a sucho. Ušľachtilé ruže najlepšie rastú pri teplotách 15-22 °C. Na svahovitých pozemkoch sa daria ruže na juhozápadnom alebo západnom svahu. Ružiam sa darí aj v krátkotrvajúcom tieni vyšších stromov, neznesú však pritienenie počas väčšej časti dňa. V úplnom tieni pri severných stenách budov a na strmých severných svahoch sa žiadne ruže nedaria. Šípové ruže sa tiež nemajú vysádzať do tesnej blízkosti stromov, najmä takých, ktorých korene veľmi ochudobňujú pôdu o živiny a vlahu, ako sú brezy, javory, jasene a pod. V záhradách sa ruže nevysádzajú do bezprostrednej blízkosti jahôd, šalátu a inej zeleniny, alebo kríkov drobného ovocia. Ružiam škodí aj trvalý prievan, ktorý vzniká na rohoch budov a na voľných miestach medzi domami, ale nevyhovujú im ani uzavreté polohy a obstavaných dvoroch alebo záhradách oplotených vysokými múrmi.
Výsadba ruží
Pred výsadbou odporúčame doplniť záhon, nech sadíte do akejkoľvek zeminy. Sadeniciam ruží najskôr odstráňte nepotrebné výhony a ponechané skráťte zrezaním na počet očiek zodpovedajúcich sile kríka, obvykle na 2-3 očká. Odstráňte poškodené korienky a ostatné skráťte zhruba na polovicu. Potom vykopte jamy, do ktorých budete vysádzať jednotlivé rastliny. Každá jama musí byť taká hlboká a široká, aby ste do nej postavili ružu s koreňmi bez akéhokoľvek ohýbania. Ruže vysádzajte tak, aby bolo miesto štepu zhruba 3-5 cm pod pôdou. Zeminu pevne utlačte a poriadne polejte.
Vhodné umiestnenie rastlín aj spôsob ich výsadby sú tiež závislé od jednotlivých druhov ruží. Napríklad pnúce ruže by ste mali vždy vysádzať pozdĺž steny alebo pergoly, zatiaľ čo ruže do voľnej pôdy zase do záhonov samostatných či zmiešaných. Veľkokvetým ružiam postačí vzdialenosť od seba 34-45 cm, zatiaľ čo stromčekové ruže potrebujú rozostupy až 80-100 cm. Dôležitá je hustota vysádzania ruží, ktorá závisí od vzrastu a kultivaru. Slabo rastúce kultivary sa sadia vo vzdialenosti 0,3 - 0,4 m, silnejšie rastúce kultivary vo vzdialenosti 0,5 m a viac. Špecifickú skupinu tvoria popínavé ruže. Vzdialenosť vysádzania týchto ruží závisí od vzrastu kultivaru, ale aj od spôsobu použitia. Minimálna vzdialenosť býva 1,2 m, ale niekde to môže byť aj viac ako 2 či 3 m podľa okolností. Zeminu si pripravte ideálne na jar a zapracujte do nej hnojivo so stopovými prvkami, ktoré do jesennej výsadby zaistia pôde ideálne podmienky a do budúcna silu a zdravie vysadeným ružiam.
Ruže do voľnej pôdy môžete vysádzať od októbra do konca mája, a to v prípade, že nie je pôda zamrznutá a pod snehom. V tej chvíli by totiž mohlo dôjsť k poškodeniu koreňov. Ruže do pestovateľských kvetináčov môžete vysádzať v podstate celý rok, okrem obdobia, kedy mrzne. Pokiaľ si vyberiete ruže v rašelinnom bio-obale, máte istotu, že pri sadení nepoškodíte koreňový systém, pretože sa v tomto obale vysádzajú rovno do pôdy. Rašelinový bio-obal sa potom v priebehu niekoľkých týždňov v krajine sám rozloží. Pri obdržaní sadeníc iba odoberte plastový kontajner, ktorý je ochranou iba pri doprave. Pred sadením už nevkladajte ruže v bio-obale do nádoby s vodou, tým by sa mohol obal poškodiť. Pripravené sadenice sa nesmú nechať voľne ležať na slnku a ich korene treba chrániť pred vetrom. Pri jesennej výsadbe sa zrezávajú iba konce nalomených alebo poškodených konárikov a ponechá sa tri až päť najsilnejších konárikov. Pri jarnej výsadbe sa pri vysádzaní odstránia nepotrebné výhonky a ponechané sa skrátia podľa sily na dva až tri púčiky. Pokiaľ sú rastliny v dobrom stave, možno nechať aj viac púčikov. Poškodené korene treba odstrániť a zostávajúce sa skrátia asi o polovicu. Ruže sa nevysádzajú na okraj záhona ale najmenej 25 cm od neho. Po vytýčení vzdialenosti medzi rastlinami treba vyhĺbiť jamy o rozmeroch 40 x 40 x 40 cm. Na dno treba navŕšiť kopček kompostovej zeminy, v žiadnom prípade sa však nepridávajú priemyselné ani iné hnojivá. S prihnojovaním treba začať až v ďalšom roku po výsadbe. Pri vysádzaní sa korene nesmú násilne ohýbať. Rozložia sa do jamky voľne tak, aby smerovali dolu a sadenica sa podrží tak vysoko, aby miesto štepenia bolo asi 5 cm pod povrchom pôdy. Dôkladná zálievka je nevyhnutná najmä pri vysádzaní na jar.
Popínavé ruže sa vysádzajú ešte o niečo hlbšie, tak aby miesto očkovania bolo asi 10 cm pod povrchom pôdy. Stromčekové ruže sa sadia ku kolom, pretože slabý kmeň by nevydržal hmotnosť obrastu. Kôl má byť dostatočne pevný a siahať až do koruny, aby sa nevylomila ani pri prudkej víchrici. Stromček sa vysádza v šikmej polohe odklonený od opory asi o 30° na tú stranu, kam sa bude na zimu vždy ukladať.
Zálievka a hnojenie
Ak chcete od vašich ruží silné výhony a intenzívnejšie kvitnutie, potom rozhodne nepodceňujte závlahu. Občasné poliatie dažďom im naozaj nestačí. V priebehu vegetácie im dodávajte výdatnú závlahu mimo hlavného slnečného úpalu, a to zhruba raz týždenne. Pri veľkej horúčave zalievajte aspoň dvakrát týždenne. Pokiaľ ste použili špeciálny substrát pre ruže, ktorý obsahuje potrebné živiny, nie je potrebné ihneď po výsadbe ruže hnojiť. Začnite až v nasledujúcich rokoch, kedy bude do pôdy potrebné doplniť základné prvky, ako sú dusík, draslík, vápnik, fosfor, železo či horčík. Hnojte prevažne v predjarí a potom v čase, keď sa začínajú na rastline tvoriť puky. Pre ruže je veľmi výhodné mulčovanie, čiže nastielanie. Záhon sa zakrýva vhodným materiálom, napr. lístím, pokosenou trávou, rašelinou, drvenou kôrou alebo štiepkami.
Na prihnojovanie ruží sa používajú prevažne zložené kombinované hnojivá, t.j. hnojivá obsahujúce rôzne živiny v správnom pomere. Ruže sú citlivé na vyšší obsah solí v pôde, preto sa najmä na ťažších pôdach nesmú hnojivá predávkovať. Korene ruží nesmú prísť nikdy do styku s čerstvým maštaľným hnojom, ktorý by spôsobil uhynutie najmä mladých sadeníc. Hydinový trus je výdatné hnojivo najmä vo forme hnojivej zálievky, používa sa však veľmi zriedený výluh skvaseného trusu. Rašelina je výborným zdrojom humusu pre svoj pomalý rozklad v pôde. V pôdach vylepšených rašelinou vytvárajú ruže bohatšie korene. Z organických hnojív je najlepší kompost, ktorý sa ružiam pridáva kedykoľvek, ale najmä v predjarí, ešte pred odstránením zimnej prikrývky.
Ruža potrebuje najviac vody v období najintenzívnejšieho rastu, teda od jarného pučania a po prvom odkvitnutí, keď sa začína rast nových výhonkov. Na zavlažovanie treba myslieť už pri kyprení pôdy, preto sa vytvárajú mierne zvýšené okraje záhonov, aby zálievková voda neodtekala zo záhonov, ale vsiakla tam, kde je potrebná. Nezavlažuje sa za prudkého slnečného žiarenia. Pri závlahe treba dbať na to, aby sa voda nedostala na listy. Dôležitá je aj výdatná závlaha ešte pred začiatkom mrazov.
Rezanie a údržba
Okrem výdatnej závlahy je potrebné pravidelne odstrihávať odkvitnuté kvety a zvädnuté listy. To preto, aby sa všetka energia mohla sústrediť do kvetov nových. Každý druh ruže sa zastriháva iným spôsobom. Ruže nezaceľujú rany pomocou závalu ako niektoré ovocné dreviny, ale iba im zasychá drevo i kôra okolo miesta rezu. Rez sa preto musí robiť 5 až 8 mm nad zdravým púčikom, aby nevyschol. Nožnice musia byť veľmi ostré, aby pletivá konárika nerozdrvili. Rezná plocha má byť sklonená smerom od púčika, aby voda nestekala cez púčik. Každá skupina ruží sa reže odlišne. Veľkokveté ruže na záhonoch sa zrezávajú na 3-6 púčikov na jednom výhonku. Slabé výhonky sa skracujú viac, silné menej. Ak sa z kra plánujú získať kvety do vázy, ruže sa režú hlbšie a ponechávajú sa 3-4 púčiky. Popínavé ruže sa režú tak, aby vytvorili čo najviac mladých bujne rastúcich výhonkov, z ktorých rastlina druhým rokom kvitne. Pri raz kvitnúcich popínavých ružiach sa na jar skracujú len tenké konce výhonkov, ktoré sú obyčajne namrznuté a hlavný rez sa robí hneď po odkvitnutí. Vtedy sa odstránia prestarnuté výhonky. Sadové ruže väčšinou nepotrebujú žiadny rez. Miniatúrne ruže sa režú až na polovicu výšky kultivaru. Odumreté časti treba opatrne odrezať. Stromčekovité ruže sa režú tak ako kríčkové, skôr hlbšie, aby sa obmedzil objem a hmotnosť koruny. Pri letnom reze sa skracujú jednotlivé príliš bujné výhonky, najmä pri kríkoch veľkokvetých ruží a pri stromčekovitých ružiach. Letný rez podporuje tvorbu ďalších kvetov. Pokiaľ sa odstraňujú odkvitnuté kvety až po opadaní lupienkov, obyčajným odštipnutím kvetnej stopky tak, ako sa to robí pri narcisoch, tulipánoch a pivonkách, je to zásadná chyba. Nový výhonok bude umiestnený príliš vysoko a bude slabý, tenký a ohybný. Pri odstraňovaní odkvitnutých kvetov je výhodné dodržiavať zásady správneho letného rezu. Odkvitnutý kvet sa má odstrániť ešte pred úplným opadaním lupienkov, t.j. hneď keď stratil estetický vzhľad. Veľkokvetým ružiam s odkvitnutým kvetom treba odrezať aj časť stonky s neúplnými listami (trojpočetnými) a s jedným listom úplným (päťpočetným). Púčik má vždy smerom na von, ako aj pri jarnom reze. V septembri a neskôr na jeseň sa ruže skracujú minimálne a nerežú sa ani ruže s dlhými stopkami do vázy, aby drevo vyzrelo a vedelo sa brániť proti mrazu. Ruže si vyžadujú nakyprenú a nezaburinenú pôdu, preto plytká okopávka a časté kyprenie ušetria veľa hnojenia a zálievky. Skyprená vrchná vrstva chráni hlbšie vrstvy pôdy pred vyschnutím. Hlbokým kyprením sa však môže rastlinám aj uškodiť, preto sa obrába len do hĺbky 10 cm. Zbytočne sa medzi ruže nemá šliapať, najmä keď je povrch pôdy vlhký. Po každom nevyhnutnom vkročení treba pôdu prekypriť. S blížiacou sa jeseňou treba obmedziť kyprenie pôdy, aby sa zastavil rast a obnovovanie výhonkov. Skorým zaštipovaním sa upravuje rast príliš bujných výhonkov. Pri výhonkoch, ktoré by mali kvitnúť v priebehu mája, sa mladý výhonok zaštipuje na 3-4 púčiky.
Ako strihať popínavé ruže! 🌹 ✂️🌿 // Záhradná odpoveď
Zazimovanie
Aj pred zimou je potrebné rastlinu dostatočne poliať, aby nevyschla. Pokiaľ vám to okolitý priestor dovolí, skyprite pôdu ruže a pohnojte alebo zakryte napríklad mulčom z listov či lesnou hrabankou. Keď vytvoríte okolo ruže kopček zeminy, ochránite tak korene pred zimnými mrazmi. Niektoré druhy ruží je potrebné prikrývať, ak by teploty klesali pod -10 ° C. Iné sú zase takmer mrazuvzdorné. Nebezpečenstvo stupňujú teplé slnečné dni vo februári a v marci, keď nadzemné časti rastlín odparia značné množstvo vody, zatiaľ čo vrchná vrstva pôdy nerozmŕza. Pre úspešné prezimovanie je dôležitý výber odolných kultivarov. To platí najmä pre popínavé ruže, ktoré sa len ťažko dajú zakrývať. V našom prostredí sa musí väčšina pestovaných ruží chrániť pre mrazom prikrytím, najlepšie ornicou. Drobný mráz ružiam neuškodí a prispeje skôr k opadaniu lístia. Ruže stačí prikryť pred nástupom trvalých mrazov, prípadne mrazov silnejších ako - 8 °C. Kríkové ruže sa prikrývajú do výšky asi 20-30 cm. Nakopcovaná zemina má preniknúť medzi výhonky tak, aby nevznikali dutinky, kde by mohlo mrznúť alebo by sa mohli rozmnožiť plesne. Pred príchodom mrazov treba túto vrstvu ešte zväčšiť. Na jar chráni nakopcovaná zemina rastlinu pred účinkami slnka a vysušujúcim vetrom. Po uplynutí asi troch týždňov po jarnom vysádzaní sa odporúča navŕšenú zeminu opatrne odstrániť. Na jeseň vysádzané ruže sa odkrývajú začiatkom apríla. U ťahavých odrôd je vhodné zabaliť ich priamo na opore napríklad hrubou tkaninou, jutou, bielou netkanou textíliou a pod. V oblastiach so silnými mrazmi môžete ešte tieto materiály vyplniť senom, slamou či drevitou vlnou pre lepšiu tepelnú izoláciu.
Choroby a škodcovia
Ruže sú bežne veľmi odolné voči nebezpečným chorobám, avšak môže sa stať, že ich nejaká choroba postihne. Najčastejšie ružu napadá čierna škvrnitosť a múčnatka. Čierna škvrnitosť je plesňovitá choroba, ktorá napáda predovšetkým listy a nové mladé výhony. Predchádzať jej môžete tak, že budete polievať výhradne ráno a priamo do pôdy. Vyhnite sa závlahe listov, vrátane tých spodných. Napadnuté listy odstraňujte. Múčnatka ružová je taktiež plesňovitá choroba, kedy sa na listoch objavuje belavý až šedobiely povlak. Spôsobuje ju nesprávna závlaha, uzavretý priestor alebo teplotné výkyvy. Napadnuté listy odstraňujte. V oboch prípadoch napadnutú rastlinu ošetrite fungicídnym prípravkom. Ďalej môžu ruže napadnúť vošky, na ktoré zaberá buď domáci postrek z mydlovej vody alebo napr. chemické prostriedky. Dobre ošetrované rastliny sú odolnejšie voči napadnutiu chorobami a škodcami, preto je dobré dodržiavať všetky pestovateľské rady. Rýchlu a účinnú ochranu umožňujú vhodné a včas použité chemické prípravky. Vhodným obdobím na postrekovanie je neskoré popoludnie, keď slnečné žiarenie slabne a netreba sa obávať popálenia listov. V zamračených dňoch sa môže postrekovať kedykoľvek, ale vždy za bezvetria. Roztok má byť jemne rozptýlený, preto sa nepostrekuje z malej vzdialenosti priamo na listy. Treba dodržiavať stanovené riedenie prípravkov, lebo väčšia koncentrácia môže spôsobiť značné škody. Prípravky treba striedať, najmä organické. Pri aplikácii treba dbať nielen na to, aby sa rastliny nepoškodili, ale aj na vlastnú bezpečnosť.
Pestovanie ruží v nádobách
Áno, kríkové ruže možno pestovať aj v kvetináči. Ruže vhodné na pestovanie v nádobách sú miniatúrne ruže, popínavé, veľkokveté a kyticové ruže sú vhodné na pestovanie v nádobách. Pri výbere kvetináča je dôležité zvoliť dostatočne veľký kvetináč s otvormi na dne a s drenážnou vrstvou. Nádoba by mala mať odtokové otvory na odtok prebytočnej vody, pretože dlhšie udržujú vlhkosť. Vyberte dostatočne veľkú nádobu, aby mal koreňový systém priestor na rast. Je lepšie kúpiť si hneď dostatočne veľký hrniec, objem 10 alebo 15 litrov. Kytičkovým ružiam sa bude dobre dariť v 8 až 10 litrovom kvetináči. Miniatúrne ruže možno pestovať v nádobách s objemom 5 až 8 litrov. Na výsadbu je potrebné kúpiť alebo pripraviť špeciálnu pôdu neutrálnej kyslosti. Na dno nádoby umiestnite drenáž, aby ste zabránili hromadeniu vody. Dobre zalievajte a povrch pôdy mulčujte, aby ste znížili množstvo vody. Po výsadbe ruže výdatne zalievajte, ale nenechajte pôdu vyschnúť. Veľmi dôležité pre rastliny v nádobách, ktoré nemôžu samy čerpať vlahu z pôdy. Aplikuje sa podľa pokynov na obale. Odstráňte zvädnuté kvety, aby ste podporili tvorbu nových, vytvorili až na jeseň. Pravidelne kontrolujte záhradu v kontajneroch na prítomnosť chorôb a škodcov. Ruže sú často napádané roztočmi. Roztoče rýchlo ničia kvety, ak nie sú kontrolované. Múčnatka na ružiach vedie k vzniku charakteristických bielych škvŕn. Počas teplých zím môžu byť ruže v nádobách ponechané vonku. Bez izolácie vydržia teploty až do -10 °C, avšak lepšie je nevystavovať chúlostivé kvety ťažkej skúške. Pestovanie ruží v nádobách je zábavné a nie je náročné.
Tradičné a moderné využitie ruže šípovej
Predtým sa v ružovej vode zo šípok umývali ruky. Bežné je dnes využitie v gastronómii. Je známy pokrm staršieho dáta rosée, čo bol ochutený kapún plnený okvetnými plátkami šípovej ruže. Mnohí z nás už na jar zbierame kvetné lupienky, ktoré si pridávame do čaju pre ich príjemnú chuť a liečivosť. V jeseni zase plody, ktoré si môžeme však kúpiť v ktoromkoľvek ročnom období v našich Bylinkárňach alebo na eshope. Nájdete ich v podobe čajovín, napríklad Ruža šípová - sypaný čaj na podporu imunity, vhodný pri jarnej únave, tiež pre budúce mamičky, pri liečbe reumatizmu a dne. Okvetné lístky zase kedysi slúžili ako preháňadlo, z kvetov sa potom získaval ružový olej, ktorý bol dôležitou súčasťou vonných kúpeľov. Dnes sa tento olej používa na výrobu mydiel, parfémov, krémov na pleť alebo balzamov na pery. Ružový olej obsahuje radu účinných látok, napríklad veľmi potrebný vitamín C, ale i vitamíny skupiny B a vitamín A či K alebo flavonoidy. Vďaka úžasnej schopnosti regenerácie pleti sa odporúča aj ako prírodná starostlivosť o starnúcu pokožku, pretože ju vyživí a omladí. Na liečebné účely ich používali Dioscorides a Galenos, vrelo ich odporúčala aj abatiša Hildegarda. Hodnota obsahových látok šípok je v rastlinnej ríši ojedinelá. Ruža obsahuje 9 antivírusových látok, ktoré obmedzujú množenie vírusov a má priaznivý vplyv na posilnenie tela pri astme, chrípke, nádche a prechladnutí. Užíva sa pri bronchitíde, TBC a iných pľúcnych problémoch.
Ruža účinne dezinfikuje a upokojuje zapálené sliznice dýchacích ciest aj tráviaceho traktu. Posilňuje srdce (lásku) a jej jedinečná vôňa celkovo harmonizuje psychiku, pôsobí proti stresu a niektorým druhom depresie (slúži aj ako afrodiziakum). Okvetné lístky sa používajú proti parazitom, podporujú peristaltiku čriev (pomáha aj pri zápche), a tým detoxikáciu organizmu, čo priaznivo pôsobí aj na pečeň a pleť. V neposlednom rade ruža čistí krv a tlmí nepríjemné prejavy spojené s menštruáciou, ako sú bolesti a kŕče, keďže má sťahujúce vlastnosti. Hrsť čerstvých alebo jednu lyžičku sušených ružových lupienkov a púčikov zalejeme horúcou (nie vriacou) vodou, aby sme nespálili všetky éterické oleje nežnej ruže. Čaj je lahodný samotný, ale aj v kombinácii s inými bylinami. Vhodná kombinácia vzniká so zeleným čajom, ktorá osvieži a upokojí zároveň.
Z okvetných lístkov šípok si môžete pripraviť aj džem. Osobne ho odporúčam na osladenie jesenného a zimného čaju. Pokiaľ ide o spôsob konzumácie, sušené šípky sú všestranné. Môžete ho pridať do čaju, džemov, koláčov alebo müsli. Nezabudnite si však vždy vybrať šípky zo spoľahlivého zdroja. Šípkový čaj je v prvom rade chutný nápoj a skvelá alternatíva tradičného čaju. Vitamín C a flavonoidy sa ničia už pri teplote 60-70 °C, takže po preliatí vriacou vodou z nich zostane len málo. To isté bude platiť pre všetky prípravky zo šípok a šípkových kvetov, pri ktorých je potrebný var. Strata vitamínov a živín môže byť vysoká, hoci to neznamená, že sa zložky znížia na nulu. Sušené šípky zalejte horúcou vodou, ale nie vriacou - ideálne je nechať vodu chvíľu vychladnúť a mať teplotu pod 70 °C. Na dosiahnutie tejto teploty počkajte približne 9 minút po zovretí.
Kontraindikácie
Medzi kontraindikácie užívania divej ruže patrí sklon k nadmernej zrážanlivosti krvi - v dôsledku prítomnosti rugosínu E v rastline. Okrem toho by mali byť opatrní aj ľudia s obličkovými kameňmi, poruchami pečene a tráviaceho traktu. Predovšetkým šípky obsahujú látku zvanú rugosín E, ktorá môže ovplyvniť účinky niektorých liekov. Pripisuje sa mu aj vlastnosť zvyšovať zrážanlivosť krvi. Okrem toho môže šípka u niektorých ľudí spôsobiť alergické reakcie. Príznaky ako vyrážka, svrbenie, kýchanie a dokonca ťažkosti s dýchaním môžu poukazovať na alergiu na šípky. Opatrní by mali byť aj ľudia so žalúdočnými ochoreniami, ako sú žalúdočné vredy alebo ulcerózna kolitída. Napokon, divoká ruža je bohatá na vitamín C, ktorý je zvyčajne prospešný, ale pre ľudí s určitými ochoreniami môže byť problematický. Divokú ružu by nemali konzumovať ľudia, ktorí prekonali infarkt, mŕtvicu a ľudia trpiaci hlbokou žilovou trombózou. Šípková šťava môže byť nevhodná aj vtedy, ak užívate niektoré lieky a ak máte ochorenie tráviaceho systému.
tags: #pestovanie #divej #ruze #sipovej