Veternica hájna: Krása a jedovatosť jarných lesov Slovenska
Slnečné lúče nás mnohých vylákali na víkendovú prechádzku do lesa, kde momentálne kvitnú viaceré kvety. Poznáte ich? Na našom výlete sme okrem posledných dokvitajúcich snežienok videli veľké množstvo cesnaku medvedieho, ktorý práve začínal kvitnúť, sem-tam sa objavil pľúcnik lekársky a kvitli už aj veternice. Viac bolo bielokvitnúcich, ale našlo sa aj pár so žltými kvetmi. Viete tieto veternice rozlíšiť?
Veternica hájna je malá trváca bylinka, dorastajúca do výšky 10 - 15 cm. Pod zemou má rovný plazivý podzemok s početnými niťovitými korienkami a zakoreňuje sa približne do rovnakej hĺbky ako je veľká jej nadzemná časť (cca 15 cm). Z podzemku vyrastá na jar priama byľ, na ktorej sú stopkaté trojpočetné listy, dlaňovito strihané s pílkovitým okrajom. Niekedy môže a nemusí vyrastať zo zeme aj dlhostopkatý prízemný list.
Kvety sú bielej farby, na vonkajšej strane môžu mať jemný nádych červenkastej alebo ružovej farby. Na jednej rastline rastie spravidla jeden 6-7 lupienkový kvet, ktorý má v priemere veľkosť 1,5 - 3 cm. Veternica hájna kvitne od marca do mája.
Veternica hájna je charakterizovaná ako výslnný lesný druh s plným rozvojom na jar pred olistením stromov. Je stredne a viac náročná na vodu aj živiny. Vyhovujú jej čerstvé, silne kyslé až neutrálne pôdy bohaté na živiny, humózne a kypré. Pôdy môžu byť piesočnaté, kamenisté alebo hlinité. Rozšírená je od nížin do horského stupňa vo vlhších listnatých lesoch a hájoch a na horských lúkach. Patrí do vegetačného pásma buka a jedle. Rásť môže jednotlivo aj vo väčšom počte.
Fotky boli urobené v Nízkych Tatrách koncom apríla.
Rozlíšenie druhov veterníc
Na žlto kvitne veternica iskerníkovitá (Anemone ranunculoides), ktorá má najčastejšie päť okvetných lístkov. Ako sa dá dedukovať podľa názvu, jej kvety pripomínajú iskerník. Rastie v listnatých lesoch od nížin až po horské pásmo, vzácne aj v smrekových lesoch. Kvitnúť začína v marci až apríli.
Biele kvety má veternica hájna (Anemone nemorosa), veternice lesná (Anemone sylvestris) a veternica narcisokvetá (Anemone narcissiflora). Posledná menovaná sa od prvých dvoch odlišuje tým, že má na konci stonky nie jeden, ale viacero kvetov. V nížinách nerastie, nájdete ju vo vyšších polohách najmä vo Veľkej Fatre alebo v Nízkych Tatrách.
Často už v marci začína kvitnúť veternica hájna, zvyčajne však rozkvitá až v apríli. Rastie v listnatých, ale aj v ihličnatých lesoch, hlavne na vlhších stanovištiach. Má biele lupienky, ktorých býva šesť až sedem. Až o mesiac neskôr kvitne veternica lesná, ktorej biele kvety sú výrazne väčšie a majú len päť lupienkov. Rastie na slnečných teplých lúkach a stráňach, v svetlých a teplomilných dubových lesoch, od nížin až po podhorie.
Veternica iskerníkovitá pravá (Anemone ranunculoides) je podobná veternici hájnej, dorastá do trochu väčšej výšky (15 -25 cm) a kvitne žltými kvetmi. Kvitne v apríli až máji. Je jedovatá. Zaujímavosťou je, že domorodci na Kamčatke si natierali jej šťavou lovecké šípy.
Veternica lesná (Anemone sylvestris) je tiež podobná veternici hájnej. Má rovnako biele kvety, ktoré sú však väčšie, majú 5 lupeňov a môžu mať priemernú veľkosť až 4 -7 cm. Kvitne od apríla do polovice júna.
Veternica narcisokvetá (Anemone narcissiflora) je 20 - 50 cm vysoká bylina s bielymi kvetmi usporiadanými po 3 - 8 kusov v okolíkatom súkvetí, ktoré je obklopené listeňmi. Kvitne v júni až v auguste.
Jedovaté krásky
Potešte sa pohľadom na tieto jemné krásky, ale netrhajte ich. Nie sú síce zákonom chránené, ale vo váze dlho nevydržia. Navyše všetky druhy sú jedovaté, najmä ich nadzemné časti. Ak si listy priložíte na pokožku, môžete si ju spáliť a neskôr sa vám vytvoria pľuzgiere.
Celá rastlina je jedovatá. Po priložení listov na pokožku môže vzniknúť zápal a vytvoriť sa pľuzgiere. Otrava po zjedení sa prejaví zápalom ústnej dutiny, žalúdka a čriev. Otráviť sa môže i dobytok.
Jedovaté dcéry vetrov, vytvárajúce v listnatých lesoch súvisle biele a žlté koberce, veternice - veternica hájna (Anemone nemorosa) a veternica iskerníkovitá (Anemone ranunculoides) - dostali meno podľa bohov vetrov, ktorí sa spoločne volali Anemoi. Tieto nádherné trvalky sa objavujú už koncom marca, začiatkom apríla. Patria do čeľade iskerníkovitých (Ranunculaceae). Hlavnou toxickou látkou veterníc je toxín protoanemonín, ktorý sa nachádza v takmer všetkých iskerníkovitých rastlinách. Otrava sa prejavuje vracaním, bolesťami tráviaceho ústrojenstva, hnačkami, zápalmi obličiek a pečene. Dotyk s rastlinou môže spôsobiť podráždenie kože a slizníc, pri kontakte s očami zápal spojiviek.
Rastlina, podobne ako aj iné veternice, je jedovatá. Obsahuje jedovaté alkaloidy, hlavne anemonín. Pri kontakte so šťavou rastliny môže dôjsť k podráždeniu pokožky aj očí.
Veternica patrí k iskerníkovitým a tak ako všetky iskerníkovité je jedovatá. Je jedovatá pri požití a vraj 30 rastlín môže zabiť dospelého človeka. K otrave pri zjedení dochádza skôr u zvierat - dobytka, koní, prasiat, hydiny… Pravdepodobnejší a teda aj nebezpečnejší je ale kontakt s jedovatou šťavou. Pri prenose do očí, napríklad pri trhaní kvetov, vyvoláva podráždenie spojiviek a toto môže prejsť až k zápalu spojiviek. Zaujímavé je, že po usušení jedovatosť z časti zmizne. A tak sa využívala aj v ľudovom liečiteľstve.
Pestovanie a využitie
Ak si listy priložíte na pokožku, môžete si ju spáliť a neskôr sa vám vytvoria pľuzgiere. Ak si chcete rastliny pestovať v záhrade, kúpte si rastliny v špecializovaných predajniach. Šľachtitelia vyšľachtili množstvo odrôd.
V záhradách sa pestujú vyšľachtené druhy, ktoré dokážu na záhone alebo v skalke vytvoriť krásne koberce bielych kvetov.
tags: #veternica #hajna #zaujimavosti