Ľuľkovec zlomocný: Tajomná krásavica s fatálnym pôvabom
Tajomná mandragora, krásu i smrť prinášajúci ľuľkovec, halucinogénny durman či čarodejný blen, ale aj významné agrokomodity: rajčiaky, papriky, baklažány, zemiaky, ba dokonca populárna petúnia, chutné a zdravé goji, to všetko a ešte ďaleko viac tvorí početnú čeľaď ľuľkovitých (lat.: Solanaceae) rastlín našej flóry.
V latinskom názve tejto skupiny cítiť dych slnka (Solanaceae - sol - slnko), snáď kvôli tvaru a farbe (biela, žltá) kvetov niektorých druhov. Naopak, anglické Nightshade (tieň noci) a nemecké Nachtschatten možno súvisia s túžbou niektorých druhov rásť v tieni, ale skôr sa v týchto názvoch odráža tmavé (väčšinou čierne) sfarbenie plodov.
Pôvod a názvy
Smrtiaci dych noci, pekná pani, krásavica, čierna čerešňa (pre podobnosť plodov s čerešňou vtáčou) - to všetko sú názvy jednej z najjedovatejších rastlín Európy, ktorá sa na Slovensku volá ľuľkovec zlomocný (Atropa belladonna). Za zmienku určite stoja aj ruské ľudové názvy, v ktorých sa ukrývajú negatívne vlastnosti tejto rastliny: bešenica - šialená rastlina, ktorá môže po požití vyvolať stavy pomätenosti, či uspávajúca alebo omamujúca bylina. I po nemecky sa ľuľkovec zlomocný povie ako Teufelskirsche (čertova čerešňa).
Zaujímavý je aj pôvod latinského názvu rastliny. Rodové meno - Atropa - dala rastline sudička Atropos z gréckej mytológie. Tá bola najstaršou z troch osudových bohýň. Atropos prinášala neodvrátiteľnú smrť, Klotho spriadala priadzu života, život začínala, a sudička Lachesis život merala alebo prideľovala jeho dĺžku. Spoločne sa sudičky volali Moiry (Tie, ktoré prideľujú). Starí Gréci zobrazovali Atropos s desivými nožnicami, ktorými prestrihuje niť života. Niečo na spôsob našich rozprávkových sudičiek, len v dramatickejšom prevedení.
Ako nečakaný protipól rodovému názvu vyčnieva latinské druhové meno, ktoré znie poetickejšie a prináša aj radosť zo života - belladonna. Má príjemnejší pôvod: pochádza z taliančiny a znamená pekná pani. Je to z toho dôvodu, že talianske ženy používali túto rastlinu na rozšírenie zreničiek, aby mali pekný zmyselný pohľad.
Charakteristika a výskyt
Ľuľkovec zlomocný (Atropa bella-donna) je statná, až 180 cm vysoká vytrvalá bylina z čeľade ľuľkovité (Solanaceae). Má rozkonárenú stonku, veľké vajcovité listy a zvončekovité, tmavofialové až hnedofialové kvety. Dorastá do výšky 50 až 150 cm. Byľ je vzpriamená, nevýrazne hranatá, bohato rozkonárená, listy krátko stopkaté, vajcovité až elipsovité, až 25 cm dlhé, tmavozelené.
Kvety sú úžľabné, jednotlivé, stopkaté, päťramenné, koruny trubkovité, zvonkovité (až 3 cm dlhé), zvonku hnedofialové, zvnútra lysé, hnedofialové, žltošedé až žlté, červenkasto mramorované. Kvitne pomerne neskoro: od konca júna do polovice augusta (VI. - IX.). Plodom je šťavnatá čiernofialová (zriedkavo aj žltohnedá) bobuľa. Plody sú lesklé, čierne, rastú jednotlivo na stopkách, nie v súkvetí. Majú zelený kalich okolo stopky. Chuť je trpko horká, nie sladká.
Rastie od pahorkatín až do horského pásma najmä na rúbaniskách a v presvetlených bukových lesoch. Obľubuje sypkú, trochu vápnitú a na humus bohatú pôdu. Je to svetlomilná bylina. Prirodzene sa vyskytuje v celej Európe (od Španielska po Podnestrie a Krym, a od Stredomoria po južné Švédsko), zriedkavejšie v severnej Afrike. Rastie na tienistých a vlhkých miestach - v listnatých lesoch, pri lesných cestách, rúbaniskách a na okrajoch hájov.
Jedovatosť a nebezpečenstvo
Celá rastlina je prudko jedovatá! Ľuľkovec obsahuje silné tropánové alkaloidy - atropín, skopolamín a hyoscyamín, ktoré pôsobia na centrálny nervový systém a parasympatikus. Kôreň má až 1,3 %, listy 1,2 %, stopky 0,65 %, kvety 0,6 %, zrelé bobule 0,7 %, a semená 0,4 % tropanových alkaloidov.
Listy dosahujú maximálny obsah alkaloidov, keď rastlina pučí a kvitne, korene sú najviac jedovaté na konci vegetačného obdobia rastliny. Bobule predstavujú pre deti najväčšie nebezpečenstvo, pretože vyzerajú atraktívne a majú aj jemne sladkú chuť. Avšak vo všeobecnosti je najtoxickejšou časťou rastliny práve koreň, aj keď sa to môže líšiť od jedného exemplára k druhému.
Zámena s inými plodmi
Ľuľkovec sa niekedy zamieňa s čučoriedkou alebo inými tmavými lesnými plodmi - najmä deťmi. Bobuľa však neobsahuje kôstku (na rozdiel od jedlej čerešne vtáčej), ale množstvo semien v modrofialovej šťave. Na rozdiel od matnej čučoriedky (Vaccinium myrtillus) je plod ľuľkovca lesklý a vyrastá z kvetného kalichu. Má však zelené stopky a plody bez súkvetia.
Príznaky otravy
Otrava sa prejavuje suchom v ústach a pálivou horúčkou v hrdle, závratmi, nejasným a zmäteným pohľadom, rozšírenými a nepohyblivými zreničkami, delíriom, bezvedomím, vyrážkami podobnými šarlachu a príležitostne bolestivým močením. V malých dávkach spôsobuje rastlina pocity eufórie, dezorientácie, po ktorých nastupuje hlboký spánok so živými snami. Vo veľkých dávkach spôsobuje požitie nepríčetnú zúrivosť a smrť.
Anticholinergický toxický syndróm sa vyskytuje zvyčajne v dôsledku nadmerného užitia širokého spektra liekov vrátane tricyklických antidepresív, antipsychotík, antihistaminík, atropínu a skopolamínu. Avšak môže sa vyskytnúť aj v dôsledku konzumácie niektorých bylín alebo požitím ich plodov. Ľuľkovec zlomocný, rastlina, ktorá sa vyskytuje aj u nás, je práve jednou z rastlín, ktoré môžu spôsobiť ATS.
Smrteľné symptómy rastliny sú spôsobené narušením schopnosti parasympatického nervového systému regulovať mimovoľné aktivity, ako je napríklad potenie, dýchanie a srdcový tep. U ľudí jeho anticholinergné vlastnosti spôsobia aj narušenie kognitívnych funkcií, ako je pamäť a učenie.
Smrteľná dávka
Smrteľná dávka pre dieťa môže byť už 2 - 5 bobúľ, pre dospelého 10 - 20 bobúľ. Prvé príznaky sa môžu objaviť do 30 - 60 minút po požití - podľa množstva a veku človeka.
4 tipy, ako prekabátiť jedovaté rastliny
Čo robiť v prípade otravy?
- Okamžite vyhľadajte lekársku pomoc. Zavolajte pohotovosť alebo ihneď dopravte postihnutú osobu do nemocnice.
- Nevyvolávajte nasilu zvracanie u postihnutej osoby. Tento postup je obsolentná metóda a môže spôsobiť viac škody ako úžitku.
- Ak je to možné, uveďte informácie o požitej rastline a odhadované množstvo.
Na pohotovosti budú lekári alebo záchranári v prvom rade merať a monitorovať vitálne funkcie osoby vrátane teploty, pulzu, frekvencie dýchania a krvného tlaku. Symptómy sa budú primerane liečiť. Podajú sa lieky na liečbu symptómov a zvrátenie účinkov jedu - antidotá. Protijedom na otravu ľuľkovcom zlomocným je napr. fyzostigmín - reverzibilný inhibítor acetylcholinesterázy alebo pilokarpín - neselektívny agonista muskarínových receptorov. Postup je teda rovnaký ako pri predávkovaní atropínom.
Ako rýchlo a úspešne sa podarí vyliečiť, závisí od množstva užitého jedu a od toho, ako rýchlo dostanete liečbu. Čím rýchlejšie sa dostanete k lekárskej pomoci, tým je šanca na uzdravenie vyššia. Príznaky trvajú 1 až 3 dni a môžu si vyžadovať pobyt v nemocnici.
Ľuľkovec v medicíne a ľudovej mágii
Napriek svojej jedovatosti má ľuľkovec aj liečivé vlastnosti - no jeho používanie je výlučne v rukách farmaceutov a odborníkov. V domácich podmienkach sa neodporúča. Droga obsahuje až 1 % jedovatých alkaloidov (hyoscyamín, atropín), kyselinu tropovú, beladonín a skopolamín.
Galenické preparáty, ktoré vyrába farmaceutický priemysel (extrakt, tinktúra) a izolované alkaloidy uvoľňujú kŕče hladkého svalstva, zmierňujú koliky močových ciest a žlčníka a okrem toho pôsobia utišujúco pri astmatických záchvatoch. Používajú sa aj proti nočnému poteniu u chorých na tuberkulózu. V očnom lekárstve sa používa na rozširovanie zreničiek. V medicíne má svoju nezastupiteľnú úlohu.
V ľudovej mágii sa považoval za rastlinu čarodejníc - bol súčasťou tzv. „lietacích mastí“. Jedna legenda hovorí, že sám čert dohliada na rastlinu.
Ďalšie jedovaté ľuľkovité rastliny
Blen čierny (Hyoscyamus niger)
K ľuľkovitým rastlinám patrí aj známa bylina čarodejníc blen čierny (Hyoscyamus niger). Traduje sa, že masť vyrobená z blenu umožňuje čarodejniciam lietať či privodiť dážď alebo sucho. Od nepamäti bola rastlina využívaná na magické účely, predovšetkým k navodeniu stavu tranzu. Obsahuje rovnaké, prudko jedovaté látky - alkaloidy - ako ľuľkovec: hyoscyamín, atropín, skopolamín. Blen sa v malom množstve pridával aj do piva a medoviny na získanie lepšej chuti nápoja. Blen rastie najmä v blízkosti vidieckych sídiel, na rumoviskách, okrajoch ciest najmä v polohách do 600 m nad morom.
Ľuľok sladkohorký (Solanum dulcamara) a ľuľok čierny (Solanum nigrum)
Ľuľky patria do spoločnej rodiny s ľuľkovcom aj blenom. Ľuľok sladkohorký (Solanum dulcamara) a ľuľok čierny (Solanum nigrum) rastú najmä na zanedbaných rumoviskách, v kroviskách, záhradách, v blízkosti hnojísk, v priekopách, na poliach. Kým ľuľok čierny je jednoročnou bylinou s plodmi v tvare čiernych bobúľ, ľuľok sladkohorký je poloker s naspodku drevnatejúcimi stonkami a červenými plodmi vajcovitého tvaru, ktorý dokáže narásť až do 2 m. Pekný vzhľad plodov môže lákať najmä deti.
O jedovatosti týchto rastlín sa dodnes vedú spory. Niektorí toxikológovia považovali ľuľky za smrteľne jedovaté, iní za takmer neškodné. Z histórie sú však doložené otravy, ktoré sa na postihnutých prejavovali rozšírením zreníc, kŕčmi v nohách a rukách, neschopnosťou rozprávať, opuchom jazyka, spomalením až prerušovaním pulzu, studeným potom a trasením končatín.
V medicíne sa ľuľok sladkohorký používal pri liečení skrofulózy (krčná forma tuberkulózy), dny, chronického reumatizmu. Zväzok bobúľ zavesený na krku slúžil ako talizman alebo amulet: liečil závraty a zaháňal zlo. Rastlina pod vankúšom pomáhala zabudnúť na nešťastnú lásku.
Durman obyčajný (Datura stramonium)
Durman obyčajný (Datura stramonium) je ďalšou, mimoriadne nebezpečnou rastlinou z veľkej rodiny ľuľkovitých. Rastie na poliach, medziach, popri cestách, v záhradách, v blízkosti hnojísk a smetísk na pôdach s vysokým obsahom dusíka. Celá rastlina je prudko jedovatá! Rastlinná droga sa používala pri liečení bronchiálnej astmy vdychovaním dymu zo spaľovaných listov alebo ich fajčením. Rastlina má silné narkotické a halucinogénne účinky.
tags: #lulkovec #zlomocny #kvet