Legislatíva a pestovanie energetických rastlín na Slovensku

Pestovanie energetických rastlín na Slovensku je regulované komplexnou legislatívou, ktorá sa postupne vyvíjala a doplňovala v priebehu rokov. Táto legislatíva zahŕňa širokú škálu zákonov, nariadení vlády a vyhlášok, ktoré upravujú rôzne aspekty od registrácie, uvádzania na trh, až po používanie prípravkov na ochranu rastlín.

Biomasa je jeden z najuniverzálnejších a najrozšírenejších zdrojov energie na našej planéte. Ide o biologicky rozložiteľnú zložku výrobku či zvyšku rastlinných a živočíšnych látok z poľnohospodárstva, lesníctva alebo biologicky rozložiteľnú zložku priemyselného a komunálneho odpadu. Obrovskou výhodou biomasy je, že sa dá využívať všade na svete. V porovnaní s inými formami obnoviteľných zdrojov, napríklad veternou, vodnou či slnečnou energiou, má biomasa špecifické postavenie, keďže potrebuje pre svoj rast pôdu.

Rast cien fosílnych neobnoviteľných palív posunul biomasu ako energetickú alternatívu do centra ekonomickej a politickej pozornosti. Pri fosílnych palivách, ktoré dnes intenzívne využívame (uhlie, ropa, zemný plyn), dochádza k negatívnemu ovplyvňovaniu životného prostredia: pri ich spaľovaní sa do atmosféry dostávajú látky, ktoré boli milióny rokov uložené pod zemským povrchom.

Využívanie obnoviteľných zdrojov energie (OZE) ako domácich energetických zdrojov zvyšuje do určitej miery bezpečnosť a čiastočnú diverzifikáciu dodávok energie a súčasne znižuje závislosť ekonomiky od nestabilných cien ropy a zemného plynu. OZE prispievajú k posilneniu a diverzifikácii štruktúry priemyslu a poľnohospodárstva.

Kľúčové legislatívne rámce

Základným pilierom legislatívy v oblasti poľnohospodárstva a rastlinnej výroby sú zákony, ktoré stanovujú všeobecné pravidlá a rámce. V kontexte pestovania energetických rastlín je dôležité sledovať najmä:

• Zákon č. 136/2000 Z. z. o hnojivách, ktorý bol následne novelizovaný, napríklad zákonom č. 202/2008 Z. z.
• Zákon č. 469/2003 Z. z. o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov, ktorý bol menený napríklad zákonom č. 279/2007 Z. z.
• Zákon č. 193/2005 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti, ktorý bol novelizovaný viackrát, vrátane zákona č. 45/2009 Z. z. a zákona č. 405/2011 Z. z.
• Zákon č. 597/2006 Z. z., ktorý bol menený napríklad zákonom č. 467/2008 Z. z.
• Zákon č. 184/2006 Z. z., ktorý bol vykonávaný vyhláškou Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 69/2007 Z. z.

Okrem týchto základných zákonov je dôležité sledovať aj početné nariadenia vlády a vyhlášky, ktoré detailnejšie špecifikujú jednotlivé požiadavky a postupy.

Regulácia pestovania rýchlorastúcich drevín

Z pohľadu bioenergetických plodín je regulované pestovanie rýchlorastúcich drevín, a to za podmienok ustanovených v zákone o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy. Od roku 2013 sa vydávajú osvedčenia na pestovanie rýchlorastúcich drevín, ktoré zaviedla novela zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy.

Takýto porast možno založiť na menej kvalitnej poľnohospodárskej pôde, ktorá je podľa bonity - kódu bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky (BPEJ) - zaradená do piatej až deviatej kvalitatívnej skupiny. Tiež na kvalitnejšej pôde zaradenej aj do prvej BPEJ, avšak len ak je kontaminovaná rizikovými látkami. Potrebné je k tomu rozhodnutie orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy, ktoré vydáva na základe zákona o ochrane pôdy. Pestovať sa môžu aj na pôde zaradenej do tretej až štvrtej BPEJ, ak sa nachádza v záplavovom území, je zamokrená alebo je vystavená veternej erózii. Porast rýchlorastúcej dreviny nemožno založiť na pozemkoch, ktoré sa nachádzajú v treťom až piatom stupni územnej ochrany prírody a krajiny.

Každý, kto chce pestovať rýchlorastúce dreviny na poľnohospodárskej pôde, musí na pozemkovom a lesnom odbore príslušného okresného úradu podať žiadosť o registráciu plochy.

Prehľad dôležitých predpisov v chronologickom poradí (výber)

Legislatívny rámec sa neustále menil a dopĺňal. Tu je výber niektorých kľúčových predpisov, ktoré sa týkajú pestovania energetických rastlín a súvisiacich oblastí:

1. 1.1.2000: Zákon č. 136/2000 Z. z. Zákon o hnojivách.
2. 1.7.2003: Zákon č. 469/2003 Z. z. Zákon o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov.
3. 1.1.2004: Predpis č. 64/2004 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovujú požiadavky na uvádzanie prípravkov na ochranu rastlín na trh.
4. 1.1.2005: Predpis č. 177/2005 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 64/2004 Z. z.
5. 1.7.2005: Zákon č. 193/2005 Z. z. Zákon o rastlinolekárskej starostlivosti.
6. 1.1.2007: Predpis č. 69/2007 Z. z. Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva zákon č. 184/2006 Z. z.
7. 1.1.2008: Predpis č. 160/2008 Z. z. Nariadenie vlády SR, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády SR č. 440/2006 Z. z.
8. 1.7.2009: Zákon č. 45/2009 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 193/2005 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti v znení zákona č. 295/2007 Z. z.
9. 1.1.2011: Predpis č. 123/2011 Z. z. Vyhláška MPRV SR, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška MP SR č. 364/2007 Z.z.
10. 1.1.2013: Predpis č. 117/2013 Z. z. Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 485/2011 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípravkoch na ochranu rastlín v znení vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 117/2013 Z.
11. 1.2.2014: Predpis č. 22/2014 Z. z. Nariadenie vlády SR, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády SR č. 50/2007 Z. z.

Registrácia a uvádzanie prípravkov na trh

Jedným z kľúčových aspektov legislatívy týkajúcej sa pestovania rastlín je regulácia používania prípravkov na ochranu rastlín. Táto oblasť je detailne upravená v nasledujúcich predpisoch:

• Výnos Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky zo 7. októbra 1997 č. 1497/3/1997-100, ktorým sa ustanovujú požiadavky na uvádzanie doplnkových látok do obehu, na ich zloženie, skúšanie a hodnotenie a bližšie požiadavky biologického overovania krmív. Tento výnos bol menený a dopĺňaný, napríklad výnosom z 31. januára 2002 č. 99/2004 Z. z.
• Výnos Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky z 21. januára 2002 č. 3322/3/2001-100, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o prípravkoch na ochranu rastlín. Tento výnos bol menený výnosom z 21. júla 2004 č. 309/2004 Z. z.

Nariadenia vlády, ako napríklad nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 64/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 64/2004 Z. z., a jeho následné zmeny (napr. nariadenie vlády SR č. 177/2005 Z. z.), špecifikujú požiadavky na uvádzanie prípravkov na trh. Dovážať prípravky môžu držitelia registrácie, ktorí získajú príslušné osvedčenie. Toto osvedčenie sa vydáva na obdobie piatich rokov.

Prípravky na ochranu rastlín musia spĺňať prísne kritériá týkajúce sa ich zloženia, účinnosti a bezpečnosti. Súčasťou procesu registrácie je aj predkladanie bezpečnostnej karty prípravku, ktorá obsahuje informácie o jeho zložení, toxicite, ekotoxicite a spôsoboch aplikácie.

Registrácia odrôd pestovaných rastlín

Okrem prípravkov na ochranu rastlín je legislatíva zameraná aj na samotné odrody pestovaných rastlín. Táto oblasť je upravená napríklad v:

• Nariadení vlády SR č. 491/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády SR č. 50/2007 Z. z. o registrácii odrôd pestovaných rastlín v znení nariadenia vlády SR č. 315/2007 Z.

Registrácia odrôd zabezpečuje ich kvalitu a vhodnosť na pestovanie v konkrétnych podmienkach.

Technické požiadavky a postupy

Legislatíva tiež definuje technické požiadavky a postupy súvisiace s prípravkami a ich aplikáciou:

• Prípravky musia byť označené v súlade s platnými predpismi.
• Aplikácia prípravkov musí zodpovedať pokynom uvedeným v návode na použitie a bezpečnostnej karte.
• Osobitné požiadavky sa môžu vzťahovať na morenie rastlín.
• Skladovacia stabilita a doba použiteľnosti prípravkov sú dôležitými aspektmi, ktoré musia byť v súlade s legislatívnymi požiadavkami.
• Metódy stanovenia zloženia prípravku musia spĺňať stanovené normy.
• Tlak nasýtených pár a prchavosť sú fyzikálno-chemické vlastnosti, ktoré sa hodnotia pri registrácii.
• Hodnoty LD 50 a LC 50 (letálna dávka a letálna koncentrácia) sú dôležitými ukazovateľmi toxicity prípravkov pre cicavce a iné organizmy.

Legislatíva tiež obsahuje zoznamy povolených účinných látok a prípravkov, ako aj zoznamy zakázaných látok.

Prílohy a špecifikácie

Mnohé právne predpisy obsahujú prílohy, ktoré detailnejšie špecifikujú:

• Typy prípravkov (napr. akaricíd, baktericíd, fungicíd, herbicíd, insekticíd, moluskocíd).
• Požiadavky na zloženie a kvalitu prípravkov.
• Vzory osvedčení a iných dokumentov.
• Tabuľky s klasifikáciou nebezpečnosti a symbolmi.
• Zoznamy povolených a zakázaných látok.

Využitie biomasy a jej perspektívy na Slovensku

Na Slovensku sú už dnes veľké produkčné kapacity na výrobu peliet a brikiet, ktoré väčšinu svojej produkcie musia umiestňovať na zahraničné trhy. To dáva záruku, že aj pri rýchlo rastúcom počte inštalovaných kotlov na biomasu nebude problém so zabezpečením týchto palív. Prioritou je teda biomasa, ktorej využívanie dokáže cenovo v mnohých prípadoch konkurovať fosílnym palivám. Legislatívne boli vytvorené aj podmienky pre podporu využívania zušľachteného druhu bioplynu - biometánu. Po splnení technických podmienok je umožnený prednostný prístup biometánu do distribučnej siete a jeho distribúcia. Podpora sa poskytuje výrobcovi elektriny z biometánu, ktorý vyrába elektrinu v kombinovanej výrobe.

Obrovskou výhodou biomasy je, že sa dá využívať všade na svete. Už dnes sa podieľa asi 14 % na celosvetovej spotrebe primárnych energetických zdrojov. V priemere jej podiel na spotrebe energie v rozvojových krajinách predstavuje asi 38 % (v niektorých krajinách až 90 %). Biomasa je významným zdrojom aj v niektorých rozvinutých krajinách. Vo Švédsku alebo v susednom Rakúsku sa podieľa asi 15 % na spotrebe energie (u nás je to menej ako 6 %). V USA je podiel biomasy na primárnych zdrojoch asi 4 %, čo je približne toľko energie, koľko sa jej získava v jadrových elektrárňach.

Biomasa pestovaná na poľnohospodárskej pôde by mohla nahradiť energiu vyrábanú jadrovými reaktormi, a to i bez dôsledkov na zvyšovanie ceny poľnohospodárskych plodín. Prirodzená produkcia biomasy je asi 5 ton na každý hektár za rok pre drevité rastliny. Túto hodnotu je však možné podstatne zvýšiť zlepšeným hospodárením a výberom rastlín. Napr. pestovanie rýchlorastúcich drevín vedie k 2 až 10 - násobnému nárastu produkcie.

tags: #pestovanie #energetickych #trav #zakony

Populárne príspevky:

• Návod na pestovanie a množenie Aloe aristata
• Moc Levandule Prinášať Šťastie
• Kvetinové aranžmány IRIS Galanta
• Pestovanie na dedine
• Pozrite si detaily o Hlošine Ebbingovej