Generatívne a vegetatívne rozmnožovanie okrasných rastlín: Kompletný sprievodca

Rozmnožovanie rastlín je kľúčové pre každého záhradkára a milovníka rastlín. Pochopenie rôznych metód a techník umožňuje nielen rozšíriť zásoby obľúbených druhov, ale aj zachovať ich zdravie a vitalitu. Táto oblasť zahŕňa široké spektrum postupov, od jednoduchého výsevu semien až po zložitejšie vegetatívne metódy.

Základné princípy rozmnožovania rastlín

Rozmnožovanie rastlín je proces, ktorým sa vytvárajú nové rastlinné jedince. Existujú dva hlavné spôsoby rozmnožovania: generatívne (pohlavné) a vegetatívne (nepohlavné). Pri pohlavnom rozmnožovaní ide o množenie semenom. Nepohlavné (vegetatívne) rozmnožovanie vyžaduje len jeden materský organizmus. Pri nepohlavnom rozmnožovaní vzniká nová rastlina z časti tela materskej rastliny. Bunkové delenia prebiehajú výlučne mitózou, vďaka čomu vznikajú geneticky identické klony. Je to energeticky výhodná stratégia na rýchlu kolonizáciu stabilného prostredia bez závislosti od opeľovačov.

Všetky rastlinky môžeme rozmnožovať vegetatívne a generatívne. Nie pre každú rastlinu je vhodná jedna aj druhá metóda a rastlinky rozmnožujeme buď jedným spôsobom prípadne druhým.

Generatívne rozmnožovanie (semenom)

Generatívne rozmnožovanie zahŕňa použitie semien, ktoré vznikajú oplodnením. Je to pohlavný, najrozšírenejší a prirodzený spôsob rozmnožovania. Umožňuje rôzne genetické kombinácie, čím vznikajú rozdielne rastliny. Táto variabilita je v záhradníctve nevýhodná, ak chceme, aby si pestované rastliny uchovali určité vlastnosti. Jednotlivé rastliny rozmnožované semenami reagujú veľmi rozdielne. Pri pohlavnom rozmnožovaní spája genetický materiál dvoch jedincov, čím zabezpečuje nevyhnutnú genetickú variabilitu. Nová rastlina vzniká zo zygoty, produkovanej splynutím dvoch haploidných gamét.

Semenom môžeme rozmnožovať všetky listnáče, z ktorých získame hodnotné semeno. Obyčajne rozmnožujeme väčšinu podpníkov, skoro všetky druhy stromov a niektoré kry. Z kultivarov rozmnožujeme iba tie, ktoré si uchovávajú svoje znaky a vlastnosti. Zasadením semienok získavame hlavne podpníky pre štepenie citrusov. Prípadne niektoré ďalšie rastlinky je možné množiť aj týmto spôsobom, napríklad rajčiakovec alebo psydium, kde je výsledok získaných rastlín uspokojivý.

Zber a uskladnenie semien

Semená by sme mali zberať z rastlín hneď po dozretí a uskladňovať na suchom, tmavom a vzdušnom mieste. Určité semená sú životaschopné iba veľmi krátky čas, iné sa môžu uskladňovať veľmi dlho pri nízkych teplotách bez straty životaschopnosti. Pred vybraním semien by sa mali dužinaté plody namočiť do vody, aby dužina zmäkla. Jej cieľom je rozrušiť osemenie a umožniť príjem vody, čím sa urýchli klíčenie. Semená zmiešame so substrátom, naplníme ním nádobu a uložíme ju do pivnice alebo pareniska na 4 až 12 týždňov, kým semená nezačnú klíčiť.

Plody ihličnanov zberáme skoro po dozretí. Osobitnú pozornosť musíme venovať jedli, lebo jej šišky sa hneď po dozretí veľmi rýchlo rozpadávajú. Pri ginkyách, borievkach a tisoch oberáme plody hneď po vyfarbení a semeno po vyčistení stratifikujeme. Podobne semená jedle, vejmutovky a limby stratifikujeme. Pred sejbou semeno moríme a semeno niektorých druhov namáčame (smrek, smrekovec).

Výsev semien

Semená vysievame do výsevného substrátu a ten udržujeme stále vlhký. Po vyklíčení a objavení sa niekoľkých pravých lístkov môžeme rastlinky odsádzať do jednotlivých pestovateľských nádob. Rastlinky, ktoré majú jemnú koreňovú sústavu, sadíme osobitne, aby sme pri presádzaní nepoškodili korene. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že semienka by sme nemali sadiť príliš hlboko (cca 1 cm) a teplotu by sme mali udržiavať v rozmedzí 22-26°C pri stále vlhkom substráte. Dávame ešte pozor na plesne, ktoré nám v tomto prostredí môžu začať vznikať a mladé rastlinky môžu poškodiť poprípade zahubiť.

Najčastejšie vysievame semená na jar. Pri jesennej sejbe nemusíme síce semená stratifikovať, ale cez zimu ich môžu požierať vtáky a myši. V lete sejeme druhy, ktorých semená v tomto období dozrievajú (topoľ, brest, vŕba). V zime vysievame chúlostivé a dlho klíčiace semená pod sklo.

Sejba pod sklo je dôležitá pri semenách chúlostivých druhov. Jemné semená, napr. vresovitých rastlín, sejeme v januári do misiek alebo do debničiek, naplnených preparenou zeminou a umiestnime ich v skleníku teplom 18 °C. Väčšie semená vysievame na záhony v zasklených plochách, do fóliových krytov alebo do parenísk. Pod sklo sejeme napr.: rododendrony, azalky, vresoviskové rastliny, ľaliovník, hamamel, magnóliu atď. Vzídené semenáčiky prepichujeme.

Hybridy F1

Hybridy F1 vznikajú pri usmerňovanom krížení dvoch starostlivo udržiavaných geneticky čistých línií rovnakého druhu. Na získanie takéhoto osiva treba použiť komplexnú šľachtiteľskú techniku, a preto je omnoho drahšie. Vznikajú semená s vyššou životaschopnosťou než ich rodičia. Je to spôsob, ktorý sa používa pri šľachtení rastlín.

Vegetatívne rozmnožovanie

Pri nepohlavnom rozmnožovaní vzniká nová rastlina z časti tela materskej rastliny. V praxi sa veľmi často používa vegetatívne rozmnožovanie. Pri ňom sa používajú rozličné časti rastlín, ktoré sú schopné zakoreniť v krátkom čase. Záhradné rastliny tvoria špecializované útvary slúžiace k vegetatívnemu rozmnožovaniu. Vegetatívne rozmnožujeme kultivary, krížence a podľa potreby aj niektoré druhy. Týmto spôsobom získavame rastliny totožné s materskou rastlinou, ktoré skoro nastupujú do rodivosti. Vo všeobecnosti je nevýhodou slabší koreňový systém a to, že rastlinka nie je aklimatizovaná prostrediu tak ako semenáčik.

Vyššie rastliny si na vegetatívne rozmnožovanie vyvinuli špecializované orgány vzniknuté premenou stonky, koreňa či listov:

• Rozmnožovacia cibuľka: Pozostáva z podcibulia a zdužnatých zásobných listov. Tento typ množenia je charakteristický pre čeľaď ľaliovité (napríklad obľúbený tulipán alebo cesnak, ktorý vytvára zložené dcérske cibuľky) a skorú jarnú čeľaď amarylkovité (snežienka, narcis). Dcérske cibuľky opatrne odtrhneme rukou. Dôležité je, aby na každej zostalo niekoľko korienkov. Pri niektorých rodoch však odnože držia pevne a treba ich opatrne oddeliť nožom.
• Hľuzy: Hľuznaté rastliny sa rozmnožujú rozdelením hľuzy, napríklad georgína a zemiak. Podzemková hľuza je zhrubnutý zásobný podzemok stonkového pôvodu. Najlepším príkladom je zemiak, ktorého známe „očká“ sú v skutočnosti pazušné púčiky novej rastliny. Stonková hľuza je nadzemná alebo podzemná metamorfóza plniaca zásobnú aj reprodukčnú funkciu. Typickým zástupcom s nadzemnou hľuzou je kaleráb. Veľmi podobný mechanizmus, avšak vo forme koreňovej hľuzy, si vytvorila reďkovka.
• Podzemok (rizóm): Je vodorovne rastúca podzemná stonka. Z jej uzlov rastú korene a púčiky formujúce nové rastliny. Je to bežný jav predovšetkým u papradí, z kvitnúcich rastlín ho využíva napríklad liečivý kostihoj alebo mimoriadne odolný burinný pýr.
• Poplaz (stolón): Ide o horizontálnu plazivú stonku, ktorá rastie po povrchu a zakoreňuje priamo vo svojich uzloch. Tento efektívny mechanizmus plošného šírenia má jahoda.
• Listy: Na nepohlavné rozmnožovanie môžu slúžiť priamo aj listy.

Rozmnožovanie odrezkami

Rozmnožovanie rastlín pomocou odrezkov je rýchly a jednoduchý spôsob ako zadarmo získať viac rastlín. Týmto spôsobom môžete značne znížiť vaše náklady vynaložené na záhradu. Jediná rastlina vám vie dať mnoho odrezkov bez toho, aby ste ohrozili jej zdravie, plus ak máte susedov so záhradami môžete si odrezky vymieňať. Výhodou oproti pestovaniu zo semena je rýchlejší rast, kvitnutie, rast plodov, ale najmä fakt, že ide o klon z materskej rastliny, takže presne viete čo pestujete (čo nie je prípad pestovania zo semena). Väčšinu okrasných drevín rozmnožujeme odrezkami. Ovocné stromy a kry (pestované navrúbľovaním na podpník) nie sú vhodné na množenie odrezkami. Rozmnožovanie jabloní odrezkami nie je vhodné. Okrem týchto výnimiek môžete experimentovať takmer s každou rastlinou.

Typy odrezkov:

• Drevnaté odrezky: Režeme po opadaní listov od polovice novembra do januára v stave vegetačného pokoja. Odrezky režeme dlhé 12 až 15 cm, mali by mať najmenej 2 páry očiek. Najlepšie sa uchovávajú v chladnej miestnosti. Do jari vytvoria kalus (hojivé pletivo), ktorý podporí rýchlejšie zakorenenie. Používame pri tých druhoch okrasných drevín, ktoré ľahko zakoreňujú. Drevnatými odrezkami rozmnožujeme väčšinu okrasných krov, niektoré popínavé dreviny, väčšinu topoľov, vŕby, platany (odrezky sú s pätkou) a pod. Jednoročné vyzreté výhonky v zimných mesiacoch striháme na dĺžku 0,15 m. Dolný rez urobíme asi 2 mm pod protistojnými púčikmi alebo pri striedavých púčikoch mierne šikmo pod púčikom a ranu zarovnáme nožom. Horný rez vedieme šikmo asi 10 mm nad púčikom. Odrezky ľahko zakoreňujúcich druhov môžeme rezať aj na pásovej píle po viac kusov naraz. Odrezky odoberáme neskoro na jeseň alebo zavčasu na jar z neolistených kríkov. Odrezky, jednoročné výhonky, upravíme na dĺžku 15 - 20 cm tak, aby sme spodný rez urobili tesne pod púčikom. Režeme tak, aby horná časť odrezku bola zrezaná rovno a v takej výške, že chráni vrchný pupeň, a v spodnej časti použijeme šikmý rez. Vďaka tomu spoľahlivo rozoznáme hornú a spodnú stranu odrezka.
• Bylinné odrezky: Odoberajú sa na jar, keď nové výhonky na materskej rastline sú takmer úplne vyvinuté a začínajú tvrdnúť. Získavajú sa z vrcholov výhonkov - vrcholové odrezky, ale aj z mladých bazálnych častí - bazálne alebo stonkové odrezky. Pri ihličnanoch získavame vrcholové odrezky odštipnutím aj s pätkou. Bylinnými odrezkami rozmnožujeme väčšinu okrasných krov a popínavých drevín. Odrezky režeme v čase, keď sú letorasty správne vyzreté, najčastejšie v letných mesiacoch. Odrezok má byť 8 až 15 cm dlhý. Zo spodnej časti odstránime listy a ponechané skrátime na polovicu, aby zostala menšia odparovacia plocha. Na zakoreňovanie používame piesok alebo perlit s rašelinou. Ak sa odrezky zakorenili, môžeme ich individuálne vysadiť.
• Koreňové odrezky: Režeme na jeseň pri vykopávaní rastliny. Majú byť hrubé ako ceruzky a dlhé 8 až 10 cm. V debničkách s piesočnato-humusovou pôdou ich uložíme do pareniska alebo pivnice. Koreňovými odrezkami rozmnožujeme niektoré dreviny s dužinatými koreňmi, na ktorých sa vytvárajú adventívne korene, púčiky, napríklad orgovány, kérie, škumpy a pod. Korene rozrežeme na odrezky dlhé 40-80 mm. Rez na dolnom konci výhonku je vedený šikmo. Odrezky napichujeme tak, aby horné konce boli 10 mm pod povrchom. V prípade koreňových odrezkov ich ukladáme vodorovne a zasypeme tenkou vrstvou substrátu.
• Púčikové odrezky: Niekedy rozmnožujeme cennejšie dreviny, pri ktorých nemáme dostatok materiálu na rozmnožovanie, napríklad magnólie, kaliny, hamamely, dlaňovitolisté a japonské javory a pod. Púčikové odrezky režeme z polovyzretých letorastov a po stimulácii ich napichujeme do množiarenskej zmesi. Ošetrujeme ich rovnako, ako bylinné odrezky.

Postup zakoreňovania odrezkov:

Existuje viacero metód dopestovania si rastlinky z odrezkov. Vyberte si zdravú stonku, dlhú 7 až 16 cm (6 až 8 pukov). Odstrihnite ju čistým šikmým rezom: pohmoždenie stonky môže zabrániť zakoreneniu. Ak má odrezok príliš veľa listov, zostriháme ich na polovicu čistými rovnými rezmi. Odrezky je lepšie odlamovať než rezať nožom alebo nožnicami, lebo takto nepomliaždime ich pletivo. Na konci odlomeného konárika - odrezku takto zostane trochu staršieho dreva. Odrezky potom ošetríme ponorením asi 1 centimetra ich spodnej časti do zakoreňovacieho prášku alebo kvapaliny s obsahom rastlinných hormónov. Pred vlastným vysádzaním použijeme rastový stimulátor. Na urýchlenie zakoreňovania odrezkov sa veľmi osvedčili stimulátory. Potom odrezok zapichneme do vlhkého substrátu (najlepšie špeciálny substrát na zakoreňovanie) a rastlinku prikryjeme fľaškou prípadne sáčkom, aby sme získali prostredie so zvýšenou vlhkosťou. Odrezky napicháme do pôdy mierne šikmo, nad povrchom má vyčnievať iba najvyššie položené očko. Priame slnko by ich zabilo. Je výhodné prestrieť si predtým na substrát agrotextíliu (vodopriepustnú netkanú textíliu) a uchytiť ho hrubším drôtom ohnutým to tvaru písmena "U". Do agrotextílie potom narežeme dierky a odrezky picháme do nich. Proces zakoreňovania trvá minimálne 4-6 mesiacov a jeho dĺžka závisí do teploty, vlhkosti aj druhu zakoreňovaných rastlín. My zvykneme začať so zakoreňovaním rezkov vonku, mimo skleníka, v júli a pokračujeme aj v auguste. Počasie však umožňuje začať aj v júni, niekedy aj máji. Takto by mala rastlinka zakoreniť v priebehu niekoľkých týždňov. Keď sa objavia nové výhonky môžeme fľašu odstrániť a ďalej pestovať.

Mnohé rastliny ľahko a rýchlo zakorenia vo vode. Odrezkom odstránime spodné listy až po hladinu vody. Vložíme ich do pohára a umiestnime na svetlé miesto. Pravidelne meníme vodu. Napríklad odrezky pepína nám vytvoria v pohári s vodou bohaté korene. Okrasná žihľava, odborne Koleus (Coleus), známa aj ako žihľava africká či farebná, je atraktívna rastlina pochádzajúca z tropických oblastí Ázie a Afriky. Odrezok postačí odobrať ostrým nástrojom, potrieť stimulátorom na zakorenenie a umiestniť do zeminy, prípadne nechať zakoreniť v nádobke s vodou.

Niektoré rastliny zakoreňujú tak dobre, že ich stačí dať do pohára alebo vázy s vodou. Sú to napr.:

Potápanie

Potápanie sa používa hlavne pri kríkoch, ktoré na báze drevnatejú a nemajú žiadne prírastky. Tento spôsob rozmnožovania používame pri okrasných drevinách vtedy, keď ich nemôžeme rozmnožovať odrezkami alebo oddelkami. Na jar zahrnieme dolnú časť rastliny zeminou, čím podporíme tvorbu koreňov na nových výhonkoch. Stonku prikryjeme pôdou, pričom je spojená s materskou rastlinou. Ovocné dreviny sa nepohlavne rozmnožujú potápaním. Poznáme potápanie jednoduché, lúčovité a hadovité.

• Jednoduché (obyčajné) potápanie: Jednotlivé výhonky ohneme do vykopaných jarčekov, priháčkujeme ich a zasypeme zeminou tak, aby vrcholčeky smerovali nad pôdu. Pri jednoduchom potápaní uložíme do ryhy jednoročné výhonky tak, že vrchol výhonku vyvedieme šikmo nad povrch pôdy. Aby sme urýchlili zakoreňovanie, výhonok v mieste ohybu rozmliaždime, narežeme, krúžkujeme alebo stiahneme drôtom a po priháčkovaní zahrnieme.
• Lúčovité potápanie: Uložíme jednoročné výhonky skrátené o 1/3 vodorovne do ryhy a nezahrnieme. Zahrnieme ich až po vyrastaní letorastov z potopených výhonkov koncom mája. Počas vegetácie ich ešte dvakrát prihrnieme, a to do výšky až 0,20 m. Takto získame oveľa viac potápancov, ako pri predchádzajúcom spôsobe.
• Hadovité potápanie: Dlhé výhonky popínavých drevín striedavo ponárame do pôdy a vyvedieme nad pôdu. Nadzemné časti neskoršie vypučia a podzemné zakorenia. Na jeseň po oddelení získame z výhonku niekoľko nových sadencov.

Nakopcovanie (oddelky, odtržky)

Nakopcovanie používame pri okrasných drevinách, ktoré vytvárajú z adventívnych púčikov na koreňovom kŕčiku nové letorasty (ríbezľa zlatá, lieska obyčajná a pod.). Materské rastliny vysadíme hlbšie do odburinenej a výživnej pôdy na 0,5 až 0,8 X 1)2 až 1,5 m. Po dôkladnom zakorenení (za 1 až 2 roky) skoro na jar odrežeme materské rastliny tesne nad pôdou. Zo spiacich púčikov vypučia letorasty, ktoré po dosiahnutí 0,15-0,20 m prihrnieme. Prihŕňanie počas vegetácie niekoľkokrát opakujeme. Neskoro na jeseň zakorenené sadenice odhrnieme a oddelíme.

Odkopky a delenie

Týmito spôsobmi rozmnožujeme okrasné dreviny iba výnimočne. Trs materskej rastliny rozdelíme rýľom alebo pílkou na niekoľko častí tak, aby každá časť mala korene aj nadzemnú časť. Tento spôsob rozmnožovania môžeme použiť pri niektorých trvalkách či drobnom ovocí. Ak sa prirodzene vytvárajú dcérske rastliny, ostrým nožom ich odrežeme. Snažíme sa pritom zachovať čo najviac nepoškodených koreňov. Odrezky posypeme práškom proti hnilobe a zasadíme ich.

Vrúbľovanie a očkovanie

Je to nepriame vegetatívne rozmnožovanie, pri ktorom spájame časť vybranej odrody - očko, vrúbeľ - s vhodným podpníkom. Ovocné dreviny sa nepohlavne rozmnožujú vrúbľovaním alebo očkovaním. Nepriame vegetatívne rozmnožovanie, štepenie, spočíva v tom, že spájame časť ušľachtilej odrody (púčik alebo vrúbeľ) s vhodným podpníkom. Vrúbľovanie používame pri rozmnožovaní kultivarov a niektorých druhov, pokiaľ je to výhodné. Vrúbľujeme na podpníky. Ako podpníky najčastejšie používame semenáče pôvodného, alebo príbuzného druhu, výnimočne príbuzného rodu (orgován na vtáčí zob alebo muchovník, jarabinu a dule na hloh jednosemenný a pod.).

Pri vrúbľovaní treba dávať pozor, aby sa kambiálne vrstvy (sliznaté rastlinné pletivo vo vývoji) podpníka a vrúbľa kryli aspoň z jednej strany, a tak umožnili prúdenie miazgy a rýchle zrastenie. Vrúble režeme z jednoročných výhonkov, pri slabých z dvojročného až trojročného dreva (brezy, buka, duba a i.). Najčastejšie vrúbľujeme spojkovaním a na koziu nôžku. Vrúbľujeme do boku alebo do rázštepu, na koziu nôžku, kopuláciou či plátkovaním. Okrasné dreviny vrúbľujeme buď vonku, alebo pod sklom.

Očkovanie jednotlivých druhov robíme v najvhodnejšom období, keď sú vyzreté očká a je plná miazga. Používame zdravé, vyzreté a kvalitné podpníky, očká a vrúble. Rez na vrúbľoch i očkách musí byť hladký a rezné plochy čisté. Pri spôsoboch, kde sa zatiera štepárskym voskom, vosk rozotrieme po celom obvode rezných plôch i na povrchu vrúbľa.

Typy vrúbľovania a očkovania:

• Vrúbľovanie vonku: Na jar pred pučaním používame pri bežných nenáročných druhoch. Vrúbľujeme väčšinou v korunke. Neujaté očkovance prevrúbľovávame pri pôde.
• Vrúbľovanie pod sklom: Používame pri druhoch, ktoré sa vonku ťažšie ujímajú.
• Očkovanie na spiace očko: Očkujeme v júli alebo v auguste (počas druhej miazgy) buď tesne pri pôde, alebo v korunke. Pri pôde očkujeme okrasné jablone, čerešne, mandle, jarabiny, hlohy, lipy, ruže, orgovány a i. Krátko pred očkovaním podpníky odhrnieme, koreňový kŕčik alebo kmienik očistíme mäkkou handrou, podpník naočkujeme do tvaru T a zviažeme lykom alebo páskou PVC, gumičkou a pod. Ranu nezatierame voskom. V korunke očkujeme napríklad ruže, orgovány alebo rozmanité guľovité, previsnuté a farebné kultivary. V určitej výške naočkujeme 2 očká nerovnako vysoko proti sebe. Po 3-4 týždňoch úväzky povolíme. Očká vypučia v nasledujúcom roku.
• Očkovanie na bdiace očko: Očkujeme buď v júni (počas prvej miazgy), prípadne v zime v skleníku. Očká vypučia v tom istom roku.
• Forkertov spôsob očkovania: Je to prenesenie očka, ktoré sa vkladá do zárezu na podpníku. Oproti klasickému očkovaniu do tvaru „T“ má veľkú výhodu. Nie sme závislí od toku miazgy a očkovať môžeme v období, keď miazga začína alebo prestáva prúdiť. Skoro na jar, počas studeného a suchého obdobia, od polovice júla do polovice októbra a pri použití zimných vrúbľov aj v apríli a v máji.

Mikropropagácia (kultivácia v laboratóriách)

Tento spôsob rozmnožovania sa uskutočňuje kultiváciou v laboratóriách v skúmavkách. Zakladá sa kultúra buď apikálnej bunky, alebo iného delivého pletiva, prípadne celého púčika.

Pestovanie okrasných drevín

Okrasné dreviny rozmnožujeme a pestujeme v okrasných škôlkach. Okrasná škôlka je pozemok s hospodárskym zariadením, kde sa rozmnožujú a dopestúvajú sadenice okrasných drevín do trhovej veľkosti. Väčšina škôlok sa zaoberá aj rozmnožovaním trvaliek.

Pestovanie okrasných krov

Niektoré cennejšie, chúlostivejšie a náročnejšie druhy dopestujeme do trhovej veľkosti v črepníkoch (napr. drevnaté pivonky, ibištek, zakrpatené dráče, skalníky, popínavé dreviny), na záhonoch alebo v pareniskách so špeciálne pripraveným substrátom (magnólia, azalky, hamamely a i.).

Väčšinu sadencov okrasných krov dopestujeme vo vlastnej škôlke v radoch. Na jeseň pôdu vyhnojíme, hlboko zorieme. Pred sadením povrch urovnáme, pôdu hlboko skypríme a značkovačom vyznačíme riadky, ak neškôlkujeme pomocou škôlkárskych lán alebo stroja. Privezené sadenice zatieňujeme, kropíme a pred sadením korene namáčame po zväzkoch do zemitej kaše alebo do 1 % Agricolu. Sadence sadíme buď ručne (škôlkárskou motykou, rýľom), alebo väčšie množstvo viacriadkovým vysadzovačom. Škôlkujeme od konca marca až do pučania, výnimočne na jeseň (liesku obyčajnú), na vzdialenosť 0,60 X 1,25 X 0,15 - 0,30 m. Po naškôlkovaní priestor medzi riadkami preplečkujeme a sadenice mierne prihrnieme, aby pôda okolo koreňov nevyschla. Počas vegetácie vykonávame bežné kultivačné práce vrátane prihnojovania a ochrany. Dopestovanie okrasných krov do trhovej veľkosti trvá dva roky, výnimočne rok, prípadne tri.

Pestovanie ruží

Ruže môžeme rozmnožovať niekoľkými spôsobmi. Drevnatými odrezkami rozmnožujeme ruže popínavé a niektoré parkové. Odnožujúce druhy, napr. ružu vráskavú, rozmnožujeme aj odkopkami. Letné, polovyzreté odrezky sa používajú zriedka. Zo semena rozmnožujeme podpníky pre záhonové ruže a väčšinu parkových ruží. Semeno zo zrelých šípok stratifikujeme a sejeme až po roku; z nezrelých šípok klíči už v prvom roku. Ruže najčastejšie rozmnožujeme očkovaním. Očkujeme väčšinou na Pávovu červenú ružu, ružu mnohokvetú alebo vráskavú. Najvhodnejšie sú podpníky hrubé 4 až 5 mm.

Pestovanie okrasných stromčekov

Sadence sadíme na vzdialenosť 0,80 - 1,25 X 0,30 - 0,40 m. Škôlkovanie a kultivácia pôdy je rovnaká ako pri pestovaní krov, ostatné pestovanie sa odlišuje. Naočkované podpníky režeme skoro na jar na čapík (asi 0,15-0,20 m nad očkom). Na čapíku odstránime všetky púčiky. Počas vegetácie odstraňujeme podrast. Ušľachtilé letorasty včas vyviažeme k čapíku (pri dosiahnutí dĺžky 0,10-0,15 m). Ponechané čapíky dokonca augusta žabkou opatrne odrežeme. Kmienikové tvary pestujeme buď z vrcholového púčika, alebo striedavým rezom, podobne ako ovocné stromy. Z vrcholového púčika pestujeme kmienky tých druhov, ktoré rastú bujne, rovne a majú zdravé vrcholové púčiky.

Pestovanie ihličnanov

Aj ihličnany rozmnožujeme vegetatívne alebo semenom. Podobne ako ihličnany rozmnožujeme i niektoré vždyzelené listnáče. Semenom rozmnožujeme druhy a výnimočné kultivary, ktoré uchovávajú svoje vlastnosti (napr. Picea pungens). Niektoré semená sejeme až na jeseň (jedla, douglaska), prevažne však na jar. Sejú sa buď pod sklo, alebo na záhradné záhony. Sejba pod sklo je potrebná pri cennejších a chúlostivejších drevinách. Sejeme na široko do preparenej zeminy (kompostová zemina s rašelinou a pieskom). Výsevy zatieňujeme, podľa potreby rosíme a po vyklíčení dostatočne vetráme. Proti sypavke (opadávaniu a usychaniu ihličia) semenáčiky postrekujeme fungicídnymi prípravkami.

Príklady okrasných drevín a ich rozmnožovanie

Oskoruša domáca (Sorbus domestica)

Oskoruša domáca (Sorbus domestica) je pomerne vzácny strom z čeľade ružovitých. Mladé stromčeky môžete rozmnožiť napríklad odoberaním výhonkov zo starších rastlín alebo výsevom semien z plodov. Pri množení semenami treba počítať s dlhším obdobím klíčenia a pomalším rastom mladých rastlín.

Lieska obyčajná (Corylus avellana)

Lieska obyčajná (Corylus avellana) je opadavý ker alebo malý strom, ktorý sa vyskytuje predovšetkým v Európe a západnej Ázii. Na našom území nájdeme hlavne najznámejšiu, voľne rastúcu liesku obyčajnú. Rozmnožuje sa aj nakopcovaním.

Judášovec (Cercis)

Judášovec (Cercis), je nenáročná drevina atraktívna nielen pre svoje farebné a početné kvety, ale aj zaujímavé listy. Ide o opadavé kríky alebo stromy. Chcete si užiť kvetmi zasypané judášovce aj vo svojej záhrade? Najlepšie rastie na slnečných až polotienistých miestach, ale znesie aj tieň. Čo sa týka pôdy, judášovec preferuje priepustnú, humóznu a mierne vlhkú pôdu. Judášovce môžete vysadiť na jar alebo na jeseň. Judášovec je nenáročný na starostlivosť. Jeho hlavnou požiadavkou je pravidelná zálievka, najmä v období sucha. Kríky môžete raz ročne (obvykle skoro na jar) prerezať, aby si udržali svoj kompaktný tvar. Nie je to ale nutné, niektorí záhradkári judášovce neprerezávajú vôbec, iba raz za čas odstránia staré, choré a nekvitnúce vetvy, prípadne vykonajú výchovný rez.

Brečtan (Hedera)

Brečtany (Hedera) sú vždyzelené popínavé rastliny. Ak sa plazí po zemi, ich výška nepresahuje 20 centimetrov, dĺžka je však aj niekoľko metrov. Rez brečtanu vykonávame na jar. Pri zmladzovacom reze skracujeme všetky výhony na jeden meter nad povrch pôdy. Následne dochádza k rýchlemu rastu.

tags: #pestovanie #generativne #a #vegetativne #rozmnozovanie #okrasnych

Populárne príspevky:

• Všetko o vyvýšených záhonoch
• náš sprievodca pestovaním rukoly
• Sprievodca pestovaním popínavých ruží
• Krása fialových a ružových kvetov
• návod na pestovanie sukulentov vo fľaši