GMO na Slovensku: Súčasný stav a výzvy
Geneticky modifikované organizmy (GMO) patria medzi najdiskutovanejšie témy v modernom poľnohospodárstve a potravinárstve. V rámci upevňovania potravinovej gramotnosti by sa každý uvedomelý spotrebiteľ mal zaujímať o to, čo konzumuje a aký to má dopad na zdravie aj životné prostredie.
Geneticky modifikované organizmy (GMO) vznikajú po odobratí DNA z jedného organizmu, ktoré je laboratórne vložené do iného organizmu, ktorý daný gén pôvodne neobsahoval. Tieto gény môžu pochádzať z baktérií, vírusov, zo zvierat alebo aj z ľudí. DNA vkladaného organizmu je nositeľom novej vlastnosti, napríklad odolnosť voči suchu, pesticídom či škodcom.
S nástupom priemyselnej revolúcie a neskôr s rozkvetom genetického inžinierstva v 90. rokoch 20. storočia sa rozsah ponúkaných plodín a potravín s využitím genetickej modifikácie na komerčné účely rozrástol v mnohých krajinách sveta, zatiaľ čo v iných sú stále prísne regulované alebo zakázané.
Prvé GMO plodiny určené na ľudskú spotrebu sa objavili v polovici 90. rokov. Aktuálne sú geneticky modifikované organizmy importované, pestované alebo testované v 75 krajinách. V súčasnosti existuje 13 plodín s GMO variáciami: sója, kukurica, repka, jablká, bavlna, cukrová repa, cukrová trstina, baklažán, ananás, papája, alfalfa, zemiaky a tekvica. V USA predstavuje napríklad podiel pestovanej GMO kukurice, sóje a cukrovej repy až 90 % z ich celkovej produkcie.
GMO plodiny sa dnes pestujú na miliónoch hektárov pôdy, najmä v USA, kde aj bola uvedená na trh prvá komerčne pestovaná geneticky modifikovaná plodina - paradajka Flavr Savr, v Brazílii, Argentíne, Kanade, Indii a v Číne. V týchto krajinách sú GMO bežne povolené a rozšírené, pričom najčastejšie GMO plodiny zahŕňajú sóju, kukuricu a bavlnu.
Legislatíva a súčasný stav na Slovensku
Na Slovensku sa aktuálne nikde nepestujú geneticky modifikované rastliny (GMO). Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR oznamuje, že v roku 2022 a ani v roku 2021 sa v Slovenskej republike nepestovali žiadne geneticky modifikované rastliny. Platí u nás európska legislatíva a nemáme schválenú žiadnu výnimku. Ak by niekto chcel pestovať GMO na Slovensku, musel by o to požiadať ministerstvo a tým pádom budeme o ňom vedieť.
Podľa Ondráša, poradcu na MPRV, nie je dôvod zakazovať niečo, čo tu nemáme. Minister nechce vyvíjať žiadne aktivity, keďže sa tu GMO momentálne neaplikuje. Taktiež poznamenal, že Slovensko nemá generálny súhlas na ich používanie. Toto vyjadrenie však stojí na vode. Súhlas jednoznačne existuje a ak nejaký subjekt ohlási pestovanie schválených GMO plodín, bude už neskoro, pretože kvôli legislatívnemu procesu nebude možné tomu včas zabrániť. Väčšina krajín EÚ udelila preventívny zákaz, i keď sa u nich GMO nepestovali.
V diskusii na konferencii sa viacerí pýtali, prečo si Slovensko nechválí zákaz pestovania GMO, keď v súvislosti s plánovanou dereguláciou v Európskej únii hrozí, že sa GMO dostanú na naše polia a na náš trh. Tento rok má byť v Bruseli predložená legislatíva pre nové GMO vyrobené novými genomickými technikami (NGT). „Vylúčením spod legislatívy o GMO hrozí, že stratíme právo na výber. Tieto nové GMO nebudú označené a nebudeme ich vedieť rozoznať od konvenčných plodín a potravín. Po ich uvoľnení do životného prostredia už nebude cesty späť.
Európska legislatíva a jej dopady
V roku 1998 bola do Európy na komerčné pestovanie uvedená prvá GMO plodina - kukurica MON810. Krátko na to EÚ uzákonila moratórium na nové schvaľovanie GMO, kým nebudú prijaté regulačné zákony v roku 2003. Tieto nové právne predpisy EÚ sa stali na dlhú dobu pravdepodobne najprísnejšími predpismi o GMO na svete. Všetky GMO spolu s ožarovanými potravinami sa považujú za „nové“ potraviny a podliehajú rozsiahlemu vedecky podloženému hodnoteniu potravín zo strany EFSA. Avšak aj po schválení môžu jednotlivé členské štáty EÚ zakázať jednotlivé odrody na základe ochrannej doložky, ak existujú oprávnené dôvody, že odroda by mohla spôsobiť ujmu ľuďom alebo životnému prostrediu. Členský štát potom musí poskytnúť dostatočné dôkazy o tom, že je to tak.
V súčasnosti sú v siedmich členských krajinách EÚ v platnosti moratóriá na pestovanie geneticky modifikovaných plodín (GMP): Nemecko, Bulharsko, Maďarsko, Rakúsko, Grécko, Luxemburg a Francúzsko. V prípade Francúzska bolo toto rozhodnutie štátnych orgánov z februára 2008 spochybnené Európskym súdnym dvorom.
Váhavosť Európskej únie voči poľnohospodárskym GMO býva často prezentovaná ako škodenie záujmom európskych poľnohospodárov, ktorí by radi pestovali geneticky modifikované plodiny (GMP) z dôvodu ich údajnej ekonomickej výhodnosti.
V Európe musí pred schválením každé GMO prejsť komplexným hodnotením Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA). No v EÚ predsa len existuje niekoľko organizácií, inštitúcií a skupín, ktoré vystupujú proti geneticky modifikovaným potravinám (GMO) a sú aktívnymi kritikmi, vedúcimi kampane proti ich zavádzaniu. Zahŕňajú napríklad mimovládne organizácie (ex. Greenpeace, Slow Food Europe, GM freeze), politické strany a hnutia (Zelení/Európska slobodná aliancia, socialistické a environmentálne hnutia), aj niektoré členské štáty EÚ (Francúzsko, Nemecko, Rakúsko, Maďarsko a Grécko).
Na stranu opatrnosti sa pridávajú aj vedci z ENSSER (European Network of Scientists for Social and Environmental Responsibility), ktorí sa kriticky zaoberajú vplyvom nových technológií, pričom zdôrazňujú potrebu dôkladného hodnotenia rizík a ďalšieho výskumu pred ich širokým využitím.
Nariadenia EÚ vyžadujú opatrenia, aby sa zabránilo miešaniu potravín a krmív vyrobených z geneticky modifikovaných plodín a konvenčných alebo ekologických plodín, čo sa dosahuje prostredníctvom izolačných vzdialeností alebo iných stratégií biologickej izolácie. Všetky potraviny (vrátane spracovaných) alebo krmivá, ktoré obsahujú viac ako 0,9 % GMO, musia byť viditeľne označené.
V súčasnosti bol zverejnený nový návrh Európskej komisie, aby boli z platnej legislatívy o GMO vylúčené tzv. nové GMO, vyrobené novými genomickými technikami. To by napríklad znamenalo, že členské štáty stratia možnosť zakázať ich pestovanie na svojom území. Produkty, ktoré ich obsahujú, nebudú musieť byť označené ako geneticky modifikované. Spotrebitelia by tak prišli o potrebné informácie a na ich tanieroch sa môžu ocitnúť potraviny, ktoré konzumovať nechcú. Slovensko sa k tomuto návrhu vyjadrilo pozitívne napriek tomu, že na Slovensku i v Európe prebieha petícia vyjadrujúca obavy státisícov občanov EÚ.
Argumenty pre a proti GMO
Deklarované pozitíva GMO
Zástancovia GMO tvrdia, že geneticky modifikované plodiny produkujú vyššie výnosy, majú dlhšiu trvanlivosť, sú odolné voči chorobám a škodcom, a to môže byť prínosom pre poľnohospodárov aj spotrebiteľov. Napríklad vyššie výnosy a dlhšia trvanlivosť môžu viesť k nižším cenám pre spotrebiteľov a plodiny odolné voči škodcom znamenajú, že poľnohospodári nemusia kupovať a používať toľko pesticídov na pestovanie kvalitných plodín.
Podľa konsenzuálneho názoru kompetentnej vedeckej komunity sú potraviny na báze geneticky modifikovaných plodín neškodné.
Riziká a obavy
Geneticky modifikované potraviny sú však kontroverzné, nakoľko genetické inžinierstvo typicky mení organizmy spôsobom, ktorý by sa prirodzene nevyskytoval. Je dokonca bežné, že vedci vkladajú gény do organizmu z úplne iného organizmu. To napríklad zvyšuje možné riziko neočakávaných alergických reakcií na niektoré GMO potraviny.
Ďalšie obavy zahŕňajú možnosť rozšírenia geneticky modifikovanej cudzej DNA na geneticky nemodifikované rastliny a zvieratá. Genetická modifikácia organizmu by mohla zmeniť spôsob, akým sa správajú iné organizmy vo voľnej prírode. Existuje napríklad riziko možného vývoja tzv. superbaktérií odolných voči insekticídom.
Medzi najčastejšie ekologické obavy patrí strata biodiverzity. GMO plodiny totiž môžu vytláčať tradičné a pôvodné odrody rastlín, čím znižujú genetickú rozmanitosť bežne sa vyskytujúcu v prírode. A ak sa geneticky modifikované rastliny rozšíria do voľnej prírody, môžu sa krížiť s divými rastlinami a spôsobiť ekologické zmeny. Ide však o dlhodobý horizont, a preto odpoveď na takéto obavy nepoznáme.
Odolnosť škodcov a burín je ďalším rizikovým faktorom, keď dlhodobé pestovanie GMO plodín odolných voči herbicídom (napríklad často využívaný glyfosát) a pesticídom môže viesť k vzniku superburín alebo superškodcov, ktorí sa stanú imúnnymi voči takýmto prípravkom.
Neposledným v rade rizík sú tie zdravotné. Vloženie génov z jedného organizmu do druhého môže vytvárať nové proteíny, ktoré by mohli spôsobiť alergické reakcie, zároveň kritici upozorňujú na fakt, že dlhodobé účinky konzumácie GMO potravín na zdravie nie sú úplne známe, pretože tieto technológie sú relatívne nové a zdôrazňujú potrebu ďalších nezávislých štúdií.
Väčšina štúdií GMO produktov sa zamerala na zvieratá, ale nie ľudí a skúmala skôr krátkodobé alebo strednodobé účinky než dlhodobé výsledky. Odporcovia genetickej modifikácie sa obávajú, že genetické zmeny môžu ovplyvniť ľudské zdravie neočakávanými spôsobmi. Existuje napríklad obava, že živiny z týchto produktov môžu poškodiť tkanivo alebo sa nebudú metabolizovať tak účinne. Okrem toho nie je možné poznať dlhodobé účinky konzumácie GMO výrobkov.
Mnohé publikácie zdôrazňujúce bezpečnosť GMO pochádzajú naviac od spoločností, ktoré predávajú GMO produkty, alebo od vedcov, ktorí pre nich pracujú. Hoci neexistujú dôkazy o tom, že GMO predstavujú bezprostrednú hrozbu pre ľudské zdravie, výskumníci ešte nepreskúmali všetky potenciálne problémy s každým GMO produktom, najmä pokiaľ ide o dlhodobé účinky.
GMO a ekologické poľnohospodárstvo
Pestovanie geneticky modifikovaných rastlín a plodín je v ekologickom poľnohospodárstve striktne zakázané. Platí to pre poľnohospodárske produkty, potraviny, a tiež pre kŕmne zmesi určené zvieratám.
Predstavujú totiž úplne odlišné prístupy k životnému prostrediu ako celku. Jedným z hlavných princípov ekologického poľnohospodárstva je rešpektovanie a využívanie prírodných procesov. Konvenčné poľnohospodárstvo naopak tieto poznatky nevyužíva a skôr prehliada a porušuje ich zákonitosti.
Nerešpektovanie základných pravidiel pozostávajúcich z premyslených osevných postupov, používania zelených hnojív či striedania plodín vedie k problémom. Tie sa potom riešia množstvom pesticídov a priemyselných hnojív, a v súčasnosti aj genetickými manipuláciami. Ekologické pestovanie preferuje regionálne šľachtenie a nie univerzálne kultivary. Snaží sa produkovať potraviny v súlade s prírodou, nie ju vylepšovať.
V prípade nedostatku zrážok a vlahy sa napríklad genetické inžinierstvo zameriava na vývoj plodín odolných voči suchu, ale ekologické hospodárenie hľadá spôsoby, ako by mohlo vytvoriť odolnejší celý poľnohospodársky ekosystém.
Ešte pred oficiálnym zavedením príslušnej európskej legislatívy v roku 1999 bolo už použitie GMO dobrovoľne vylúčené v smerniciach Medzinárodnej federácie hnutí ekologických poľnohospodárov (IFOAM).
Polemiku spustilo nariadenie z roku 2009, ktoré umožnilo, podobne ako v konvenčnom poľnohospodárstve, toleranciu obsahu 0,9 % GMO aj v ekologicky pestovaných plodinách. Táto prahová hodnota ale platí len pre náhodný alebo technicky nevyhnutný výskyt a kontroly ohľadne spomínaného limitu sú prísne.
Eliminácia možnej kontaminácie predpokladá čo najdôslednejšie oddelenie pestovaných plôch pomocou vhodných opatrení. Tými sú napríklad už spomínané izolačné vzdialenosti, výsadba živých plotov a vetrolamov či pestovanie odlišných plodín. Rozšírenie pestovania geneticky modifikovaných plodín v krajine by predstavovalo problém nielen pre ekologické, ale aj pre konvenčné hospodárstva, nakoľko riziko kontaminácie by sa postupne zvyšovalo. Nebolo by tak možné garantovať, že dané produkty neobsahujú GMO.
Podobná situácia nastala napríklad už v roku 2008 v Kanade, kde kvôli rozmachu GMO repky už nebolo prakticky možné pestovať ju ekologicky.
Možnosti voľby pre spotrebiteľa
Ako spotrebitelia sa pri kúpe bezpečných schválených potravín rozhodujeme aj v súvislosti s kvalitou produktov, čo nie je jedno a to isté. Problémom v súvislosti s GMO a ekologickými praktikami v poľnohospodárstve je možná a neúmyselná kontaminácia, pretože veterné opeľovanie alebo zmiešanie plodín počas prepravy môže viesť k neúmyselnej kontaminácii organických alebo teda ne-GMO polí.
Ochrana európskeho spotrebiteľa má silnú pozíciu, vďaka čomu majú konzumenti prísne chránené práva, vrátane povinného označovania GMO potravín. Každý GMO produkt musí prejsť dôkladným hodnotením bezpečnosti pred schválením na pestovanie alebo predaj. V EÚ je povolený len malý počet GMO plodín na pestovanie (napríklad MON810 - kukurica). Ďalšie, prísne regulované sú povolené na import a spracovanie.
Problematické je najmä to, že povinnosť označovania sa nevzťahuje na viaceré kategórie potravín: vysoko spracované produkty ako rafinované oleje či cukor z GMO plodín, kde už genetická modifikácia nie je detekovateľná; jedlá podávané v reštauráciách určené na priamu spotrebu; potraviny neúmyselne kontaminované GMO, ak obsahujú do 5 % neúmyselne prítomných GMO v každej zložke; a tiež na malých výrobcov potravín s ročnými tržbami do 2,5 milióna dolárov.
Ak chce mať konzument (spotrebiteľ) istotu v tom, čo kupuje, je potrebné vyhľadávať dodatočné certifikácie na obaloch potravín, ako napríklad organické produkty alebo „Non-GMO Project Verified”, alebo sa pýtať na pôvod potravín.
Ako sa v prípade záujmu dokážeme GMO konzumácii v potravinách vyhnúť? Odpoveďou je dôsledné čítanie etikiet a napríklad aj ekologické poľnohospodárstvo, pretože GMO je v ekologickej výrobe zakázané, biopotraviny musia byť teda úplne bez GMO.
V súčasnosti sa na Slovensku angažujú predovšetkým výrobcovia krmív a čiastočne aj mliekarenský priemysel a obchodné siete v obmedzení GMO krmiva a odlíšení mäsových a mliečnych výrobkov zo zvierat, ktoré boli kŕmené GMO.
Koalícia vyše 50 organizácií zo 17 členských štátov EÚ (vrátane Slovenska) doručila vo februári Európskej komisii petíciu za udržania prísnej regulácie a označovanie nových GMO.
tags: #pestovanie #gmo #na #slovensku