Pestovanie hospodárskych plodín na Slovensku: Legislatíva, postupy a perspektívy
Poľnohospodárstvo je základným pilierom každej krajiny a ľudskej spoločnosti, slúži ako zdroj obživy a zohráva významnú úlohu pri zachovaní biodiverzity. Spôsob využitia pôdy závisí od mnohých faktorov, ako sú prírodné podmienky, technológie pestovania či možnosti využitia hnojív. Územie Slovenska je charakteristické pestrými pôdnymi typmi a prírodnými podmienkami, pričom najlepšie podmienky na pestovanie sú v Podunajskej nížine, Juhoslovenskej kotline a Východoslovenskej nížine. V týchto oblastiach prevažujú oráčiny, kde sa pestuje obilie, kukurica a repka.
Celková poľnohospodárska plocha na Slovensku predstavuje približne 2 milióny hektárov, rozdelených na takmer 168 000 polí. Najväčšiu plochu tvoria trvalo zatrávnené polia (takmer 680 000 ha), najmä v strednej a východnej časti krajiny, ktoré sú zamerané na živočíšnu výrobu. Orné plochy sú sústredené v úrodných oblastiach južného Slovenska.
Najpestovanejšie plodiny a ich výmera
V roku 2017 patrilo prvenstvo v pestovaní na Slovensku kukurici, ktorá bola zasiata na 574 000 ha. Nasledovala pšenica a príbuzné plodiny s celkovou plochou 326 000 ha. Na treťom mieste sa umiestnila repka, technická plodina pestovaná na približne 151 300 ha. V tabuľke ju nasledovali sója, jačmeň a slnečnica.
Zaujímavosťou je, že na Slovensku sa pestujú aj plodiny ako koreniny (69,3 ha) a ryža (53,8 ha).
Energetické plodiny: Nová perspektíva
Integračné procesy v Európe priniesli aj fenomén pôd dočasne alebo trvalo nepotrebných pre poľnohospodársku činnosť. Jedným z efektívnych riešení využitia takýchto lokalít sa ukazuje pestovanie energetických plodín. Tieto plodiny je možné pestovať na sekundárnych pôdach, ktoré sa môžu alternatívne využívať aj na výrobu biomasy.
Zámerné pestovanie energetických plodín na tvorbu bioplynu, ako napríklad cirok dvojfarebný ako náhrada kukurice, otvára nové odvetvie poľnohospodárskej výroby, ktoré diverzifikáciou zvyšuje konkurencieschopnosť podnikov.
Prognózy poukazujú na to, že v klimatických podmienkach Slovenska je pre využívanie biomasy reálny 6 až 12 % podiel krytia celkovej spotreby energie. Východné Slovensko má v tomto ukazovateli najnižší podiel v rámci SR.
Poľnohospodárska pôda na Slovensku predstavuje k 1. 1. 2016 výmeru 2 389 616 ha. Z toho nevyužitá poľnohospodárska pôda predstavuje 464 830 ha. Túto pôdu, ktorá sa nevyužíva na pestovanie plodín pre potravinové účely, by bolo možné využívať prednostne na pestovanie plodín pre účely energetiky.
Názor, že pestovanie energetických plodín na výrobu palív je na úkor produkcie potravín, sa nezakladá na pravde. Hlavným dôvodom má byť údajné znižovanie výmery poľnohospodárskej pôdy na pestovanie plodín na potravové účely. Výmera nevyužívanej poľnohospodárskej pôdy za ostatné roky v SR totižto neustále stúpa.
Príčin je viac, jednou z nich je pokles počtu chovaných hospodárskych zvierat a tým aj pokles potrieb pestovania krmovín pre ich chov. Prvoradou úlohou poľnohospodárstva SR je a musí zostať produkcia potravín pre obyvateľstvo. Slovensko disponuje dostatočnou výmerou pôdy na produkciu potravín, poplašné správy o zdražovaní potravín zapríčinené pestovaním plodín na výrobu biopalív možno jednoznačne hodnotiť ako nepravdivé.
Najviac nevyužitých pôd
Najviac nevyužitých poľnohospodárskych pôd bolo k 1. 1. 2016 zaznamenaných v Žilinskom (42 %), Trenčianskom (32 %) a Prešovskom (25 %) kraji.
Pestovaním energetických rastlín sa neznižuje úrodnosť pôdy. Po ukončení pestovania tieto rastliny zanechávajú pôdu v dobrom štruktúrnom stave, s pozitívnou bilanciou živín. Nehovoriac o zabránení výraznejšej veternej a vodnej erózii, vyparovaniu vody a odnosu živín. Navyše trváce porasty energetických rastlín stabilizujú odtok vody z územia.
Z hľadiska hospodárskeho významu sa dokonca odporúča pestovať takéto plodiny aj na pôdach s nižšou kvalitou. Pre pestovanie energetických rastlín je tak možné využívať nielen nevyužitú poľnohospodársku pôdu, ale aj pôdu menej kvalitnú.
Perspektívne energetické plodiny
V rámci jednotnej poľnohospodárskej politiky EÚ vznikol v súvislosti s dočasným, alebo trvalým nevyužívaním pôdy na poľnohospodársku činnosť (5 %) nový fenomén, a to pestovanie energetických plodín v týchto lokalitách, pretože po biomase ako palive je čoraz väčší dopyt.
Plodiny ako ozdobnica čínska (Miscanthus x giganteus), trsteník obyčajný (Arundo donax L.), konopa siata (Cannabis sativa L.), energetický pýr (Elymus elongatus), sida obojpohlavná (Sida hermafrodita) spĺňajú parametre výhrevnosti a môžu sa použiť ako palivo do tepelných zariadení, nehovoriac o ich pozitívnom dopade na životné prostredie.
Predovšetkým je dôležité poukázať na nedocenený fakt, že sa jedná o lignocelulózové rastliny s obrovským potenciálom uplatnenia v priemysle, v stavebníctve, papiernictve a vo farmaceutickom priemysle. Využitie energetických rastlín na iné ako spaľovacie účely sa skúma aj na Slovensku.
Pestovanie energetických rastlín má význam aj pri efektívnejšom využití poľnohospodárskej pôdy nižšej bonity. Môžu sa pestovať ako súčasť greeningu do výmery 5 % v rámci výmery poľnohospodárskej pôdy farmára.
Cirok dvojfarebný (Sorghum bicolor)
Cirok dvojfarebný môžeme zaradiť medzi perspektívne plodiny vhodné pre energetické účely, nielen pre jeho vysokú výťažnosť na siláž, ale aj pre jeho genetické dispozície, keďže je ho možné pestovať aj v menej priaznivých podmienkach. Výmera pestovateľských plôch na Slovensku narastá, pretože cirok je hlavnou komoditou využívanou v bioplynových staniciach.
Existujú dokonca farmy, ktoré sa špecializujú na predaj siláže pre bioplynové stanice. Ich výmery sa pohybujú od 200 do 700 ha. Prednosti pestovania cirokov na siláž v porovnaní s kukuricou sú hlavne v suchovzdornosti (dokážu preklenúť obdobie sucha s oveľa menším stresom ako kukurica) a zároveň porasty cirokov sú menej napádané divou zverou.
Technológia pestovania cirokov cukrových má spoločné znaky, nie však herbicídnu ochranu a niektoré agrotechnické úkony. Pre cirok nie sú vhodné predplodiny, ktoré pozemok zaburiňujú. Dobrými predplodinami sú okopaniny, strukoviny a obilniny. Cirok je náročný na živiny a dobre znáša hnojenie maštaľným hnojom.
Je nutné sa však zamyslieť nad klimatickými zmenami a postupným otepľovaním ovzdušia. Naskytá sa otázka, či v daných podmienkach nebude efektívnejšie a perspektívnejšie pestovanie cirokov ako pestovanie kukurice. Cirok sa odporúča pestovať v oblastiach s nedostatkom zrážok a tam, kde je úroda kukurice na zrno nižšia.
Ďalšou výhodou cirokov je ekonomická efektívnosť ich pestovania, čo súvisí s nižšími nákladmi (nižšie náklady na osivo, nižšie náklady na sušenie z dôvodu nižšej zberovej vlhkosti, nižšia potreba hnojív) a stabilnou úrodou aj pri menej priaznivých poveternostných podmienkach.
Konopa siata (Cannabis sativa L.)
Jednou zo staronových plodín pestovaných v minulosti na Slovensku je konopa siata. Na Slovensku sa konopa pestovala od nepamäti ako priadna rastlina na vlákno. Po rokoch zabudnutia sa opäť hlási o slovo. Konopa je obnoviteľný zdroj energie s vysokým potenciálom.
Konopa má možnosti všestranného využitia, či ide o produkciu prírodného vlákna, organickej hmoty na spaľovanie, v stavebníctve ako izolačný materiál, produkciu semena na výrobu oleja a má využitie aj v potravinárskom priemysle. Jej mnohonásobné využitie dáva predpoklady pre jej znovu zavádzanie do osevných postupov, kde by táto plodina mohla mať pevné miesto.
V súčasnosti sa pestovateľské plochy konopy siatej na Slovensku začínajú rozširovať, je to však limitované spracovateľskými a odbytovými možnosťami. Máme tým na mysli predovšetkým pestovanie na semeno, na výrobu oleja a na produkciu biomasy na spaľovanie.
Ozdobnica čínska má celý rad výhod, najmä jej vysoké hektárové úrody fytomasy v intervale od 20 - 40 t.ha-1 absolútnej sušiny v závislosti od agroklimatických podmienok. Zároveň aj nízke vstupné náklady pestovania, počiatočné náklady na založenie porastu sa vplyvom neustálej tendencie znižovania cien rhizómov rapídne znižujú.
Pestovanie tejto energetickej plodiny v Európe je ovplyvnené rizikom poškodenia mrazom novozaložených porastov. Z pohľadu priemyselného využitia je táto energetická rastlina vhodná na výrobu biometánu, bioetanolu a ako zdroj celulózy lignínového charakteru, pričom jej uplatnenie je momentálne v štádiu výskumu.
Výzvy v poľnohospodárstve Slovenska
Slovenskí poľnohospodári s obavami sledujú vývoj počasia. Aktuálny výrazný deficit vlahy na celom území Slovenska pravdepodobne ovplyvní rast ozimín a založenie novej úrody na jar. Bez funkčných závlahových systémov už niektoré plodiny ani nebude možné dopestovať.
Plodiny ako jačmeň a pšenica nutne potrebujú pri svojom vzchádzaní vlhkú pôdu. Pokiaľ bude sucho pretrvávať aj naďalej, presušenú pôdu pocítia aj pestovatelia špeciálnej rastlinnej výroby, a to pri vysádzaní zemiakov a zeleniny. Slabá zima neprispeje ani k likvidácii škodcov.
Podľa údajov Slovenského hydrometeorologického ústavu pôde chýba viac ako 50 mm zrážok, v horských oblastiach stredného Slovenska aj viac ako 100 mm zrážok. Situáciu zhoršuje aj nízka alebo žiadna snehová vrstva, ktorá by vlahu akumulovala do jarných mesiacov.
Na územie SR spadne počas roka v priemere 743 mm zrážok, čo predstavuje asi 36,4 miliardy metrov kubických (m3) vody. Z tohto objemu však odtečie až 12,5 miliardy m3 vody.
Podpredseda SPPK Jozef Šumichrast zdôraznil, že bez závlah to jednoducho nepôjde a je potrebné nájsť nástroje, ktoré umožnia pestovateľom, ktorí chcú zavlažovať, aby mohli zavlažovať.
Závlahové systémy a ich nedostatok
Na Slovensku pestujeme cukrovú repu na výmere približne 22 500 ha. Pod závlahou máme len 11 percent plôch, teda 2 500 ha. Z hľadiska dostupnosti vodného zdroja by bolo ideálne, keby sme zavlažovali repu aspoň na výmere šesťtisíc ha.
SPPK okrem existujúcich možností vyzýva štát, aby hľadal aj ďalšie finančné zdroje, napríklad z plánu obnovy a odolnosti, ktoré môžu napomôcť pri riešení manažmentu vody v krajine.
GMO plodiny na Slovensku
Geneticky modifikované (GM) plodiny sa na Slovensku pestujú na pokusné a komerčné účely. Miesta pestovania na pokusné účely zverejňuje Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV). Informácie o komerčnom pestovaní GM plodín sú však považované za obchodné tajomstvo.
Európska smernica 2001/18/ES však v článku č. 31 ods. 3 ukladá členským štátom za povinnosť oznámiť verejnosti presné miesta pestovania GM plodín umiestnených na trh, teda pestovaných na komerčné účely.
V roku 2013 sa na Slovensku GM plodiny pestovali na komerčné účely na rozlohe 99,9 ha v katastri obce Choňkovce. Jedná sa o GM kukuricu MON 810. Informácie o pestovateľovi však neboli poskytnuté.
V súčasnosti, keď je problém realizovať dopestovanú produkciu na trhu za adekvátne ceny, je ešte väčší problém finalizovať produkciu v rámci vlastných výrobkov.
Základné právne rámce a postupy
Legislatívu upravujúcu ochranu a využívanie poľnohospodárskej pôdy v Slovenskej republike definujú najmä:
- Zákon č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z.z.
- Nariadenie vlády SR č. [číslo nariadenia]
- Metodické usmernenie MP SR na zabezpečenie účelného využitia skrývky humusového horizontu poľnohospodárskej pôdy pri jej použití pre nepoľnohospodárske účely č. [číslo usmernenia]
Vzory žiadostí a zoznam potrebných dokumentov sú dostupné na príslušnom Okresnom úrade, Odbore opravných prostriedkov, Referáte pôdohospodárstva v sídle kraja.
Odňatie poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely
Použitie poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely je možné len na základe rozhodnutia o odňatí poľnohospodárskej pôdy. Toto rozhodnutie vydáva miestne príslušný Okresný úrad, Poľnohospodársky a lesný odbor.
Požiadavky pre žiadateľov
Právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré žiadajú o trvalé alebo dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy, sú povinné k žiadosti priložiť:
- a) súhlas podľa § 13 až 15 (len v prípade odňatia nad 1000 m²),
- b) projektovú dokumentáciu,
- c) bilanciu skrývky humusového horizontu poľnohospodárskej pôdy s návrhom na jej hospodárne využitie, osobitne pre trvalé a osobitne pre dočasné odňatie. Túto bilanciu vypracúva fyzická osoba s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa v poľnohospodárskom alebo prírodovednom smere so zameraním na pôdoznalectvo, alebo právnická osoba zamestnávajúca takúto osobu.
- d) projekt spätnej rekultivácie dočasne odnímanej poľnohospodárskej pôdy s časovým harmonogramom a ekonomickým prepočtom nákladov. Tento projekt vypracúva fyzická osoba s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa v poľnohospodárskom alebo prírodovednom smere so zameraním na pôdoznalectvo, alebo právnická osoba zamestnávajúca takúto osobu.
- e) základné identifikačné údaje o pozemku, ktoré zahŕňajú:
- Výpis z katastra nehnuteľností.
- Kópiu katastrálnej mapy s vyznačením parciel navrhovaných na odňatie.
- Dve vyhotovenia geometrického plánu plôch navrhovaných na odňatie.
Špecifické prípady
Poľnohospodársku pôdu je možné použiť pre výstavbu diaľnice a cesty pre motorové vozidlá iba na základe záväzného stanoviska k odňatiu poľnohospodárskej pôdy (§17b zákona).
Záber poľnohospodárskej pôdy vzniknutý ľudskou činnosťou pred 25. júnom 1992 sa usporadúva podľa § 11 zákona.
Neoprávnená nepoľnohospodárska činnosť na poľnohospodárskej pôde, ktorá vznikla zastavaním alebo neoprávneným zásahom po 25. júni 1992, sa usporadúva podľa § 19 zákona.
V prípadoch použitia poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodársky zámer na čas kratší ako jeden rok, vrátane uvedenia pôdy do pôvodného stavu, sa ustanovenia § 13 až 15 a § 17 neuplatnia.
Porast rýchlorastúcej dreviny na produkciu drevnej biomasy možno založiť na poľnohospodárskej pôde len na ploche väčšej ako 1000 m² a najviac na 20 rokov.
Podmienky pre priame platby a komplementárne podpory
Priama platba
Priama platba sa poskytne prijímateľovi, ktorý má k dispozícii plochu, ktorá:
- je poľnohospodárskou plochou a počas kalendárneho roka, na ktorý sa žiada o podporu, sa využíva na poľnohospodársku činnosť, alebo sa využíva aj na nepoľnohospodársku činnosť, ale prevažne na poľnohospodársku činnosť. Poľnohospodárska plocha sa považuje za plochu využívanú prevažne na poľnohospodársku činnosť, ak jej využitie na poľnohospodársku činnosť nie je vzhľadom na intenzitu, povahu a časové rozvrhnutie nepoľnohospodárskej činnosti významne obmedzené a využitie plochy na nepoľnohospodársku činnosť netrvá viac ako 28 dní v kalendárnom roku, z toho v období od 15. mája do 15. [mesiaca].
Plocha, na ktorej sa nachádzajú roztrúsené stromy, sa považuje za plochu podľa odseku 1. Oprávnená plocha uvedená v žiadosti musí byť prijímateľovi k dispozícii k 31. [dátumu].
Plocha využívaná na pestovanie konopy sa považuje za oprávnenú plochu, ak spĺňa požiadavky podľa osobitného predpisu. Zber konopy pred uplynutím desaťdňovej lehoty po skončení kvitnutia sa môže povoliť za podmienok ustanovených osobitným predpisom. Prijímateľ oznamuje začiatok kvitnutia konopy na príslušnom diele pôdneho bloku Pôdohospodárskej platobnej agentúre (ďalej len „platobná agentúra“) najneskôr do troch dní, a to za každú odrodu konopy samostatne.
Komplementárna podpora príjmu pre mladého poľnohospodára
Táto podpora sa poskytne na oprávnenú plochu poľnohospodárovi, ktorý je oprávnený na priamu platbu v rámci základnej podpory príjmu v záujme udržateľnosti, spĺňa podmienky podľa odsekov 2 až 5 a ktorý prvýkrát založí poľnohospodársky podnik ako vedúci predstaviteľ podniku alebo ktorý už taký podnik založil počas dvoch rokov predchádzajúcich prvému podaniu žiadosti o základnú podporu príjmu v záujme udržateľnosti.
Ak je prijímateľom komplementárnej podpory príjmu pre mladého poľnohospodára právnická osoba, podmienky podľa odsekov 1, 2, 4 až 6 sa vzťahujú na mladého poľnohospodára, ktorý má v kalendárnom roku, pre ktorý právnická osoba podá žiadosť o komplementárnu podporu príjmu pre mladého poľnohospodára, nad touto právnickou osobou účinnú a dlhodobú kontrolu z hľadiska rozhodnutí týkajúcich sa riadenia, zisku a finančných rizík. Ak viacerí mladí poľnohospodári získajú účinnú a dlhodobú kontrolu nad právnickou osobou v rôznych časoch, založením poľnohospodárskeho podniku je získanie účinnej a dlhodobej kontroly v poradí prvého z nich.
Dobré poľnohospodárske a environmentálne stavy (DPEP)
Klíma a životné prostredie
- DPEP 1: Udržiavanie trvalého trávneho porastu Referenčný rok: 2018. Zákaz rozorávania plôch trvalých trávnych porastov s mokraďami alebo rašeliniskami a ich premeny na ornú pôdu. Možná je iba nevyhnutná obnova plôch rašelinísk plytkým obrábaním bez obracania pôdy. Na plochách trvalých trávnych porastov s mokraďami alebo rašeliniskami platí zákaz používania priemyselných hnojív a prípravkov na ochranu rastlín.
- DPEP 3: Zákaz vypaľovania strnísk na ornej pôde Výnimka platí len z dôvodov zabezpečenia zdravia rastlín (rastlinolekárske dôvody).
- DPEP 4: Vytvorenie nárazníkových zón pozdĺž vodných tokov Zákaz používania pesticídov a hnojív v nárazníkových zónach pozdĺž vodných tokov vo vzdialenosti troch metrov od brehovej alebo zátopovej čiary. Táto vzdialenosť sa nevzťahuje na poľnohospodárske plochy vo vymedzených oblastiach.
Pôda (ochrana a kvalita)
- DPEP 5: Riadenie obrábania pôdy a zníženie rizika degradácie a erózie pôdy Na silne ohrozených plochách vodnou eróziou (orná pôda, plochy s trvalými plodinami): Nekultivovať plodiny s nízkou protieróznou schopnosťou. Plodiny s vyššou protieróznou schopnosťou pestovať len s uplatňovaním protieróznych agrotechnických opatrení. Na mierne ohrozených plochách vodnou eróziou: Plodiny s nízkou protieróznou schopnosťou pestovať len s uplatňovaním protieróznych agrotechnických opatrení. Na ohrozených plochách veternou eróziou: Uplatňovať opatrenia na zabránenie alebo minimalizáciu pôsobenia veternej erózie. Tieto podmienky sa nevzťahujú na plochy, kde sa vykonáva reštrukturalizácia alebo konverzia vinohradu.
- DPEP 6: Minimálne pokrytie pôdy v citlivých obdobiach Na ornej pôde a plochách s trvalými plodinami v období od 1. júna do 15. [mesiaca]: Zabezpečiť minimálne vegetačné pokrytie. Na ornej pôde so sklonom nad 12° v období od 1. novembra do 1. [mesiaca]: Zabezpečiť minimálne vegetačné pokrytie (využitie pôdy ležiacej úhorom, ktorá musí byť pokrytá strniskom alebo zeleným porastom).
- Striedanie plodín (DPEP 7): Zákaz striedania tej istej plodiny na tej istej ploche počas dvoch po sebe nasledujúcich rokov (s výnimkou zaradenia medziplodiny alebo plodín jesenného zberu). Zákaz strihania živých plotov a stromov počas obdobia reprodukcie vtáctva a hniezdenia (1. apríla do 30. júna).
Ostatné ustanovenia
Porast rýchlorastúcej dreviny na produkciu drevnej biomasy možno založiť na poľnohospodárskej pôde len na ploche väčšej ako 1000 m² a najviac na 20 rokov.
Pestovanie konopy vyžaduje dodržiavanie špecifických podmienok týkajúcich sa plochy, doby kvitnutia a oznamovania platobnej agentúre.
Je striedanie plodín nevyhnutné?
Podpora formou celofarmovej eko-schémy
Táto podpora sa poskytne na oprávnenú plochu okrem plôch špecifikovaných v § 4 ods. 1 písm. b) a § 14.
Požiadavky na hospodárenie
Poľnohospodár je povinný dodržiavať požiadavky na udržiavanie poľnohospodárskej plochy v stave vhodnom na pastvu alebo pestovanie bez prípravných činností presahujúcich použitie bežných poľnohospodárskych postupov a strojov:
- Pri plochách s trvalými plodinami: ošetrovanie výsadby a medziradia v súlade s agrotechnickou praxou a výrobným zameraním.
- Pri trvalom trávnom poraste: kosenie alebo spásanie. Prvá agrotechnická operácia najneskôr do 31. augusta (ak osobitné predpisy neustanovujú inak). V prípade nepriaznivých klimatických podmienok je potrebné oznámenie Pôdohospodárskej platobnej agentúre a vykonanie operácie bezodkladne po pominutí dôvodov. Možno vykonať aj mulčovanie ako vedľajšiu činnosť. Pri spásaní musia byť odstránené nespasené časti alebo nedopasky, pokiaľ to nevyplýva zo schválenej dokumentácie ochrany prírody alebo rozhodnutia štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny.
Špecifické opatrenia pre ekologické poľnohospodárstvo
- Aplikácia slamy, maštaľného hnoja a kompostu na ornej pôde za stanovených podmienok a množstiev.
- Výsev zmesi medziplodín do 30. septembra.
- Vytvorenie neproduktívnej plochy (napr. pôda úhorom s porastom, biopásy, ostrov biodiverzity) s váhovým faktorom 1.
- Údržba neproduktívnej plochy bez používania hnojív a prípravkov na ochranu rastlín (s výnimkou aplikácie rodenticídov pri silnom výskyte hraboša poľného za stanovených podmienok).
- Založenie pôdy ležiacej úhorom s porastom najneskôr do 30. apríla.
- Obmedzenia agrotechnických operácií v určitých obdobiach, s možnosťou výnimky pri výskyte inváznych nepôvodných druhov rastlín alebo húževnatých burín.
- Členenie súvislej plochy ornej pôdy biopásom, ak presahuje určitú výmeru. Biopás musí byť založený do 30. [mesiaca], kosený alebo mulčovaný najviac dvakrát ročne, bez používania hnojív a prípravkov na ochranu rastlín.
- Zabezpečenie súvislého pokrytia ornej pôdy v chránenom území ďatelinovo-trávnou alebo trávovito-bylinnou zmesou (najmenej 4 %). Hlavnou agrotechnickou operáciou môže byť pasenie hospodárskych zvierat.
- Súvislé vysiatie zmesami pre opeľovače (najmenej 10 % výmery neproduktívnej plochy).
- Neskoršie kosenie na ploche trvalého trávneho porastu v termínoch podľa prílohy č. 3.
- Celoročný zelený kryt v medziradí viníc, ovocných sadov a chmeľníc plodinami podľa prílohy č. 1.
Pôda v ohrození
Podpora pre špecifické sektory
- Podpora pastevného chovu Poskytuje sa prijímateľovi, ktorý v období od 1. mája do 31. [mesiaca] zabezpečí minimálne dennú dávku krmiva pre zvieratá a splní stanovené počty dní pasenia pre vybrané kategórie zvierat. Prijímateľ vedie evidenciu pasenia podľa prílohy č. [číslo prílohy]. Prepočet počtu zvierat na dobytčie jednotky sa vykoná prostredníctvom koeficientov podľa prílohy č. 5.
- Podpora na bielkovinovú plodinu Poskytuje sa prijímateľovi, ktorý obhospodaruje poľnohospodársku plochu najmenej s výmerou podľa § 3 ods. 1 a pestuje vybrané druhy bielkovinových plodín podľa prílohy č. 6, pričom dodrží najmenší počet kusov vysiatych alebo vysadených druhov na hektár.
- Podpora na dojnice, ovce a kozy Poskytuje sa prijímateľovi, ktorý k 31. [dátumu] spĺňa stanovené podmienky týkajúce sa počtu zvierat, ich pôvodu a držby. Podpora sa vypočítava z počtu zvierat z registra.
- Podpora na chmeľ, cukrovú repu, ovocie a zeleninu Poskytuje sa prijímateľovi, ktorý v roku podania žiadosti obhospodaruje oprávnenú plochu najmenej s výmerou podľa § 3 ods. 1 a pestuje príslušné plodiny podľa stanovených podmienok a príloh.
Prechodné ustanovenia a účinnosť
Podmienky poskytnutia podpory sa posudzujú podľa aktuálneho znenia nariadenia vlády, pričom existujú prechodné ustanovenia pre žiadosti podané v rokoch 2024 a 2025, ako aj pre obdobie od 1. januára 2026.
Toto nariadenie vlády nadobúda účinnosť 15. decembra 2022 okrem normy DPEP 7 Striedanie plodín na ornej pôde okrem plodín pestovaných pod vodou v prílohe č. 2, ktorá nadobúda účinnosť 1. januára 2024, a § 6 a normy DPEP 2 Ochrana mokradí a rašelinísk v prílohe č. 2, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2023.
tags: #pestovanie #hospodarskych #plodin