Pestovanie húb na dreve: Sprievodca pre domácich záhradkárov

Načo pátrať po hubách v lese, keď si ich naisto môžete nazbierať vo vlastnej záhrade? Zatiaľ čo jedni im neodolajú pre ich špecifickú vôňu a kulinárske využitie, iných lákajú najnovšími liečebnými a skrášľovacími účinkami. Nezáleží ani tak na tom, ktoré huby chcete vypestovať doma, ale v akej miere im dokážete nahradiť lesné prostredie. Je to náročné, pretože spóry húb sú veľmi naviazané na stromy, v blízkosti ktorých rástli vo voľnej prírode.

Pestovanie húb v záhrade sa taktiež nevyhýba tomu, že ich mycélium (koreň húb) preniká do koreňov stromov. Okolo ktorých stromov rastú huby najčastejšie? Rastú huby naozaj po daždi? Áno, ale potrebujú nielen dostatok vlahy, ale aj pokojné povetrie. Nevyhovujú im ani krátke, málo výdatné dažde, ale ani dlhotrvajúce.

Ste rozhodnutí pestovať huby na záhrade? Vhodné podmienky sú aj pod cypruštekmi, ktoré chránite pred bežnými ochoreniami. Trávnik, áno alebo nie? Áno, ale len za predpokladu, že je čo najmenej vystavený priamemu slnku. Viete, že podmienky na rast húb zabezpečíte aj v igelite, na kartóne, v mechu či na kuse dreva? Najdôležitejšie je substrát sterilizovať a mycélium rozšíriť.

Jednoducho si substrát nasypete do misky, zalejete vodou a ohrievate, pokým sa voda nevyparí. Rozširovanie urýchlite premiestnením substrátu vo väčšej nádobe na tmavé miesto pri teplote okolo 20 °C. Rast trvá približne 20 dní, v jeho finále je pokrytý akoby bielou vatou. Máte možnosť si zopár týchto húb priniesť z lesa na vlastnú záhradku? Ideálne, ak sú už prezreté. Ich klobúky potom namočíte do vody na 48 hod. Pozor, aj keby ste tento postup aplikovali napr. na bedle, nie je dobré vyzbierať celú prvú úrodu! Najjednoduchším spôsobom je zaobstarať si kompletnú sadu na pestovanie so substrátom a zeminou na krytie.

Pestovanie hlivy ustricovej na dreve

Hliva ustricovitá je drevokazná huba, ktorej popularita stále rastie. Platia pre ňu všetky dietetické a liečivé vlastnosti opísané všeobecne u drevokazných húb. Môžete ju pestovať aj extenzívne na pňoch listnatých drevín vonku. V kopaničiarskej obci Jablonka má pestovanie húb dlhoročnú tradíciu.

Na pestovanie budete potrebovať čerstvo zrezané, zdravé kmene živých listnatých stromov (najlepšie orech, topoľ, vŕba alebo buk) s priemerom 15 až 20 cm. Vhodným miestom je vlhkejšie tienisté stanovište v záhrade (nie je vhodné priame slnečné svetlo). Kmene narežte na dĺžku 20 až 50 cm, kratšie skôr prerastú podhubím, je však nutné ich osadiť do vlhších miest. Ak budete očkovať zárezy alebo otvory, odporúča sa dĺžka kmeňa okolo 50 cm a rýchlosť prerastania môžete ovplyvniť vzdialenosťou otvorov alebo zárezov. Kmene používajte s kôrou.

Ako na očkovanie?

Sadbou sa očkujú rezné plochy, prípadne zárezy (kmeň narežte motorovou pílou do jednej tretiny, striedavo z jednej aj druhej strany) alebo otvory s priemerom 1,2 až 1,5 cm vyvŕtané po obvode. Pred očkovaním rezné plochy polejte horúcou vodou, tým ich dezinfikujete. Do obvodových otvorov natlačte sadbu a otvor zatrite štepárskym voskom alebo zalejte parafínom. Do zárezov natlačte sadbu a prekryte ich štepárskou páskou tak, aby nevysychala.

Prerastené kmene vyberte z vriec a zakopte ich do pôdy tak, aby dve tretiny boli v pôde a tretina nad povrchom. Zvoľte tienisté miesto s vlhkou pôdou. Pozor na vysokú hladinu spodnej vody, pretože podhubie pod vodou v krátkom čase odumiera. V období sucha okolie kmeňov zalievajte a pôdu udržujte stále vlhkú.

Na extenzívne záhradkárske pestovanie hlivy využijete jej prírodný životný princíp, a to drevný parazitizmus. Výťažnosť je asi 15 percent voči hmote použitého dreva. Kmene plodia na jar a na jeseň, niekedy i po výraznejšom ochladení v lete a pri miernom priebehu zimy. Prvý rok býva väčšinou úroda slabšia, najsilnejší je druhý a tretí rok, potom úrodnosť opäť klesá. Mäkké drevo plodí tri roky, tvrdé drevo päť až šesť rokov. Potom môžete rozložené kmene kompostovať.

Pestovanie húb na dreve v záhrade

Pestovanie húb na dreve v záhrade môže byť zaujímavým a náučným projektom. Huby sa pestujú na kmeňoch alebo doskách dreva, ktoré musia byť čisté a nesmú obsahovať žiadne škodlivé látky alebo chemikálie. Niektoré druhy dreva, ako napríklad dub, buk, breza alebo topoľ, sú na pestovanie húb najvhodnejšie. Huby rastú na dreve pomaly a môže trvať niekoľko mesiacov, kým budú dostatočne veľké na zber.

Na trhu je množstvo druhov v podobe kolíčkovej sadby, teda kolíkov obrastených hubou. Tieto kolíky jednoducho vložíte do predvŕtanej diery v dreve a umiestnite na vlhkejšie miesto v záhrade, kde nesvieti priame slnko. Hliva ustricová (Pleurotus ostreatus) začína rodiť od októbra a úrodu prináša po celú miernu zimu (podľa teploty), no pri teplote pod 5 °C sa jej rast zastaví. Na pestovanie je najvhodnejšie čerstvé drevo z topoľa, brezy, lipy, jelše, duba, buka a hrabu.

Ak sa rozhodneme na pestovanie húb použiť narezané konáre a kmene, mali by sme vedieť, že spôsob ich očkovania hubovou násadou je náročnejší (vyrezávanie zárezov, vŕtanie očkovacích dier) ako pri pilinách a prerastenie dreva podhubím trvá neraz aj dva- či trikrát dlhšie ako pri drevnej drvine. Toto je najoptimálnejší spôsob očkovania drevného substrátu. Do pripraveného zdravého, čerstvého a dostatočne vlhkého dreveného klátu s kôrou, dlhého 1 až 1,5 m, navŕtame z rôznych strán 15 až 20 otvorov s priemerom 8 až 9 mm (podľa hrúbky a dĺžky očkovacích kolíkov).

Pestujeme huby doma - Ako pripraviť univerzálny substrát na pestovanie húb.

Šupinovka menlivá (Kuehneromyces mutabilis) rastie najmä na pňoch listnatých stromov (javor, buk, hrab, topoľ a iné), ale aj na ovocných stromoch. Najlepšie úrody však dosahuje na tvrdom dreve buka a hrabu. Čerstvé huby obsahujú približne 90 % vody, majú krátku skladovateľnosť a v nevzdušnom obale sa ľahko zaparia. Preto ich treba čo najskôr spracovať - vhodne konzervovať či usušiť.

Liečivé účinky hlivy

Hliva má povesť zázračnej huby, jej denné používanie pomáha dosiahnuť rovnováhu v tele. Aj lekárske výskumy potvrdzujú, že je mimoriadne liečivá. Betaglukány, ktoré obsahuje, zvyšujú odolnosť proti bakteriálnym a vírusovým ochoreniam, zneškodňujú cudzorodé prvky v organizme, akými sú nádorové bunky, cytostatiká, rakovinotvorné látky, voľné radikály a iné škodliviny uvoľňujúce sa pri strese.

Čo obsahuje hliva?

Ako drevokazná huba si hliva berie živiny zo stromov a človek prostredníctvom nej získava množstvo látok prospešných zdraviu. Nachádza sa v nej vitamín B12, D2, C a K, z minerálnych látok je to najmä fosfor a draslík, v menšom množstve zinok, selén, meď, chróm, bór a jód, obsahuje aj vlákninu. Je to nízkoenergetická potravina, vhodná aj pri redukčných diétach. Považuje sa za vhodný doplnok stravy.

Pri čom hliva pomáha?

Zlepšuje metabolizmus,
reguluje peristaltiku čriev,
lieči kožné choroby a ochorenia kĺbov,
regeneruje bunky, čím spomaľuje proces starnutia,
ničí v organizme vírusy, baktérie, plesne, parazity a rakovinotvorné bunky,
chráni bunky pred žiarením zo slnka, z mobilných telefónov a ďalších zariadení,
pôsobí pri liečbe cukrovky,
ovplyvňuje stav alergikov a astmatikov,
upravuje krvný tlak a hladinu cholesterolu.

Húževnatec jedlý (šii-take) na dreve

Túto ázijskú hubu, známejšiu ako šii-take, môžeme pestovať na klátikoch alebo hrubších konároch brezy, buka, duba alebo jelše s priemerom desať až dvadsať centimetrov, dlhých štyridsať až sto centimetrov. Drevo by malo byť spílené asi štyri mesiace pred očkovaním, aby bolo čiastočne vyschnuté. Pred samotným očkovaním klátiky na dva až tri dni namočíme do vody. Vhodná je napríklad stará vanička alebo sud.

Očkovanie pomocou kolíkov

Je to najčastejší spôsob očkovania. Používa sadivo na kolíčkoch, ktoré vsunieme do vyvŕtaných otvorov a opatrne zatlčieme kladivkom. Otvory s priemerom asi 8 mm robíme vŕtačkou na vzdialenosť 15 - 20 cm a do hĺbky 3 cm. Na klátik dlhý jeden meter budeme potrebovať pätnásť až dvadsať kolíčkov.

Očkovanie do zárezov

Dosahujú sa pri ňom najlepšie výsledky. Na vzdialenosť 15 - 20 cm po obvode klátikov vyrežeme klinovité zárezy široké 1,5 až 2 cm a hlboké 4 - 5 cm. Tie vyplníme sadivom, utesníme vyrezaným klinom a prelepíme plastovou lepiacou páskou, ktorá zabráni vypadnutiu a vyschnutiu sadiva.

Naočkované klátiky zakryjeme fóliou a umiestnime na tienisté a vlhké miesto v záhrade. Ak očkujeme koncom roka, klátiky radšej uložíme do pivnice, aby podhubie nezamrzlo. Keďže húževnatec nevyžaduje kontakt s pôdou, môžeme ho pestovať aj na balkóne. Asi po pol roku, pri tvrdom dreve aj neskôr, podhubie prerastie celým klátikom, čo poznáme podľa bieleho povlaku na jeho prednej strane. Vtedy klátiky odokryjeme a uložíme do vysokej trávy, na vlhkú pôdu alebo kôru, prípadne do nádoby na balkóne. Za suchého počasia sa odporúča rosenie klátikov.

Zberové obdobie trvá asi šesť týždňov. Potom musí kultúra húb zregenerovať a získať potrebné živiny na vytvorenie ďalšej zberovej vlny. Po šesť týždňoch klátiky namočíme na jeden deň do vody a už po týždni sa začínajú tvoriť plodnice.

Kto má ďaleko les alebo mu pri lesnom zbere húb prekáža niečo iné, ten si z dostupnej očkovacej sadby môže vybrať a dopestovať niekoľko druhov húb aj doma v záhrade. Biológia húb je dosť zložitá a sami by sme ju asi ťažko zvládli, preto sme na začiatku ich pestovania odkázaní na získanie tzv. sadby. Mnohé huby dokážu na svoju výživu využiť celulózové substráty, ktoré sú odpadom pri rôznych výrobných technológiách. Každý z týchto materiálov má svoje výhody aj nevýhody.

Pri použití drevných pilín, hoblín či štiepkov musíme rátať s tým, že ak si ich pripravujeme sami, je to časovo aj energeticky náročné. Ak sa však rozhodneme použiť odpad z priemyselnej píly, mali by sme mať istotu, z akého druhu dreva pochádza (teda na aký druh húb je vhodný), či pôvodné zoťaté drevo alebo drvina neboli staré a napadnuté hubami alebo inak kontaminované mikroorganizmami, či drevo nebolo chemicky ošetrené. Navyše, takýto materiál si pred očkovaním násadou húb vyžaduje tepelnú sterilizáciu. Jeho pozitívom je, že naočkovaný substrát je rýchlejšie prerastený podhubím a podstatne skôr začína rodiť.

Pri klátikovom spôsobe pestovania si zo stromových kmeňov hrubších ako 154 cm narežeme klátiky 20-30 cm dlhé. Veľmi vhodné je drevo topoľové alebo bukové, ale môže byť aj z vŕb, osík, briez a dubov. Najvýhodnejšie je drevo čerstvé, prípadne zo stromov maximálne 5 mesiacov zoťatých, a to najlepšie koncom zimy. Optimálnym termínom zakladania kultúry je začiatok leta. Klátiky podhubím očkujeme tak, že na ich hornú reznú plochu položíme asi 1 cm hrubý kotúčik narezaného podhubia a priložíme naň ďalší klátik. Postupujeme do výšky 3-4 klátikov, pričom spodný a horný koniec klátikového stĺpika naočkujeme podobne, prekryjeme a konce priklincujeme asi 5-cm hrubým dreveným kotúčikom. Klátikový stĺpik môžeme spevniť bočným sklincovaním na styku rezných plôch.

Naočkované klátiky vložíme do vhodného priestoru na prerastanie podhubia. Môže ním byť v najjednoduchšom prípade uzavreté vrece z polyetylénu, umiestnené na tienistom a vlhkom mieste, napríklad v pivnici, ale aj v tieni stromov alebo chaty. Môžeme ich však vložiť aj do zemnej vlhkej jamy. Naočkované klátiky občas pokropíme vodou. Pre túto etapu prípravy je najvhodnejšia teplota v rozpätí 20 až 27 °C. Koncom augusta klátiky prerastené podhubím vyberieme z úložných priestorov a vsadíme 10-15 cm do pôdy, najlepšie do trávnika na vlhkom, zatienenom a záveternom mieste záhrady. Zaočkované klátiky najlepšie rodia pri teplote okolo 15 °C a pri vysokej relatívnej vlhkosti vzduchu. Preto prvé plodnice môžeme očakávať koncom septembra. Dôležité je, aby okolitá pôda bola vlhká. Jej trávnatý povrch vytvára vhodnú mikroklímu.

Najkvalitnejšie plodnice sú mladé, pevné, nie príliš rozvinuté. Zberáme ich vykrútením alebo odrezaním z pníka. V priebehu dvoch jesenných mesiacov zozbierame plodnice hlivy asi z troch plodných vĺn. Klátiky dávajú najväčšiu úrodu v druhom roku a celkove rodia 3 až 4 roky.

Pri intenzívnom pestovaní sa substrát, t.j. pšeničná slama alebo kukuričné kôrovie, najprv rozreže asi na centimetrové kúsky, navlhčí sa a preparuje sa pri teplote 100 °C niekoľko hodín. Pri zjednodušenom spôsobe pestovania sa slamené balíky namočia do horúcej vody alebo sa ňou dôkladne popolievajú a voda sa nechá odtiecť. Na druhý deň to zopakujeme. Slama sa nechá vychladiť na 30 °C a balíky sa prenesú do miestnosti s teplotou 15 až 20 °C alebo v lete na tienisté miesto v záhrade a zabalia sa do fólie. Podhubie rozdrobené na kúsky veľkosti orecha sa vpraví do celého objemu preparovanej slamy v balíku. Fólia, do ktorej je balík zabalený, sa na spodnej strane poprepichuje, aby sa prebytočná voda odviedla. Proti priamemu svetlu balíky chránime zakrytím plachtou, slamou alebo zeminou. Za 6 týždňov slamu prerastie biele podhubie. Z jari a na jeseň nám slama bude plodiť aj vonku na tienistom mieste. Stačí len fóliu odstrániť alebo aspoň narezať a balíky pyramidálne na seba nastavať a chrániť ich pred priamym svetlom a vysychaním. V miestnostiach s regulovateľnou teplotou tieto kultivácie môžeme robiť celoročne. Pripravené balíky substrátu rodia vo vlnách 1 až 3 mesiace.

Kuchárske využitie hlivy ustricovej je pestré. Môže sa z nej pripraviť viedenský alebo parížsky rezeň, chutná je hliva dusená na masle, na víne, na horčici, na divoko. Originálne chutí zapečená v alobale v pahrebe so slaninou a cibuľou. Dá sa z nej pripraviť ražniči, palacinky, ba i šalát s olejom, majonézou alebo s tatárskou omáčkou. Chutná je aj pripravená na ihle, v polievke a vítaná je čerstvá, použitá do novoročnej kapustnice.

tags: #pestovanie #hub #na #dreve