Pestovanie hlivy ustricovej: Kompletný návod pre domácnosti

Hliva ustricová je drevokazná huba, ktorá sa vo voľnej prírode živí rozkladom dreva listnatých stromov. Jej plodnice dorastajú do priemeru 5 až 20 cm a majú mäsitú štruktúru. Vďaka svojim vlastnostiam sa hliva ustricová stala vyhľadávanou jedlou hubou na prípravu rôznych jedál po celom svete. Je bohatá na bielkoviny (až 25 %), vlákninu, vitamíny a minerály a má priaznivé účinky na zdravie. Hliva ustricová výrazne znižuje hladinu tzv. “zlého” LDL cholesterolu v krvi a naopak zvyšuje hladinu “dobrého” HDL cholesterolu, čo znižuje riziko srdcovocievnych ochorení. Zároveň má protizápalové, antibakteriálne, antioxidačné a imnunomodulačné účinky, vďaka čomu je vyhľadávanou superpotravinou.

Pestovanie hlivy ustricovej v domácich podmienkach je pomerne jednoduché a pri troche snahy to zvládne každý. Túto jedlú hubu je možné pestovať na širokom spektre substrátov bohatých na celulózu a lignín.

Príprava priestoru

Miestnosť, v ktorej plánujeme pestovať hlivu ustricovú, by mala udržiavať vysokú vlhkosť vzduchu, stabilnú teplotu 8 - 15 °C, mala by mať okno na ventiláciu a prepustenie prirodzeného slnečného svetla (je možné nahradiť umelým osvetlením) a mala by mať ľahko umývateľné povrchy (napr. keramická dlažba, leštený betón a iné povrchy bez dreva a iných drsných povrchov, v ktorých by mohli byť usadené spóry a zárodky neželaných mikroorganizmov). Väčšinou sa na pestovanie hlivy používajú pivnice, či garáže s oknom a prirodzeným svetlom. Hlivu ustricovú je možné pestovať aj v exteriéri (napríklad na klátoch dreva), no v tom prípade je nutné zabezpečiť vhodné prostredie a zvoliť si vhodné ročné obdobie. Aby sme sa vyhli budúcej kontaminácii substrátu rôznymi plesňami či hmyzom, miestnosť, v ktorej budeme hlivu ustricovú pestovať je nevyhnutné vyčistiť. V prvom rade je potrebné saponátom vyčistiť podlahu, prípadne keramické obklady a následne dezinfikovať steny tekutými dezinfekčnými postrekmi na báze chlóru alebo alkoholu.

Výber a príprava substrátu

Hliva ustricová ako aj iné druhy hlivy rastú na širokom spektre organických materiálov (slama, seno, piliny listnatých drevín, suché lístie, kartón, kávový odpad alebo iné druhy organických zvyškov obsahujúcich celulózu a lignín), z ktorých rozkladom čerpajú živiny. Organický materiál by mal byť čerstvý (nie starší ako 1 rok), nemal by byť znečistený, plesnivý alebo zvlhnutý zlým skladovaním. Veľmi dôležitým faktorom je frakcia, na akú je substrát rozdrvený/nasekaný, pretože je tým ovplyvnená rýchlosť s akou vlákna mycélia prenikajú do substrátu, akou získavajú živiny a akou vytvorí hliva plodnice. Napríklad slama by mala byť v ideálnom prípade nasekaná na cca 1 - 2 cm dĺžku. V prípade kávového odpadu je naopak problém s príliš malou frakciou, ktorá sa má pri väčších množstvách tendenciu zhutňovať a preto je ju vhodné zmiešať napríklad so slamou.

Aby mala hliva ustricová k dispozícii čistý substrát bez zárodkov iných húb, plesní a baktérií, ktoré by jej konkurovali, či znehodnotili hlivu, je substrát potrebné pred samotným naočkovaním hlivy sterilizovať. Substrát vložte do nádoby (hrniec alebo kotol s pokrievkou) s vodou tak, aby bol celý ponorený, vodu zohrejte na 80 až 85 °C a udržujte túto teplotu cca. 30 min. Aby substrát ostal pod hladinou horúcej vody, môžete ho zaťažiť mriežkou alebo sitkom.

Naočkovanie a inkubácia

Všetky operácie, ktoré nasledujú po sterilizácii substrátu, by ste mali vykonávať v čistej miestnosti (ideálne v pripravenej kultivačnej miestnosti) s vydenzifikovanými povrchmi, pretože inak by mohla všetka vaša doterajšia práca vyjsť nazmar. Substrát je potrebné nechať po pasterizácii odtiecť od prebytočnej vody. Ak stlačíme substrát v dlani, mala by sa z neho vytvoriť kompaktná hrudka, no vytiecť by malo len pár kvapiek, takže ho nechajte po pasterizácii dostatočne dlho odtiecť. Substrát necháme po pasterizácii a odkvapkaní vychladnúť na izbovú teplotu (chladnutie môžeme urýchliť tým, že substrát rozhrnieme na čistom, vydenzifikovanom povrchu). Po vychladnutí môžeme do substrátu primiešať hnojivo (drvený vápenec alebo sadrovec) v objeme cca. 5% z objemu substrátu.

Pripravený substrát môžeme naočkovať hlivou ustricovou. Sadba hlivy je predávaná naočkovaná na obilnom zrne alebo na iných živných médiách. Naočkovanie takejto sadby znamená, že ju jednoducho rovnomerne premiešame s pripraveným substrátom v pomere uvedenom na obale (väčšinou 2-3% k objemu substrátu). Ak pridáme do substrátu viac sadby hlivy ustricovej, jej mycélium prenikne celým substrátom rýchlejšie, čím sa zabráni kolonizovaniu inými plesňami, baktériami, či hmyzom a produkcia plodníc sa mierne zvýši.

Po zaočkovaní sadbou hlivy môžeme substrát vložiť do plastových (PE) vreciek/vriec, pričom do každého môžeme vložiť 4 až 10 kg substrátu. Najvhodnejšie sú dlhé a úzke vrecká (70 - 90 cm dĺžka a 20 - 40 cm šírka), do ktorých substrát dôsledne utlačíme. Ideálne sú pevné a priehľadné vrecká, pretože akékoľvek napadnutie plesňami je ihneď viditeľné a kontaminované vrecko môžeme odstrániť z inkubačnej miestnosti. Plastové vrecká následne uzavrieme šnúrkou (prípadne zošívačkou) a narobíme do nich dierky cca. s priemerom 1-2 cm, ktoré rozmiestnime cikcakovito 10 až 15 cm od seba. Dierky zabezpečujú ventiláciu a dýchanie huby.

Podmienky pre rast a tvorbu plodníc

Inkubácia (obdobie od naočkovania po začiatok vytvárania plodníc) trvá zvyčajne 17 až 27 dní. Počas inkubácie hlivy ustricovej (Pleurotus ostreatus) je potrebné v kultivačnej miestnosti udržiavať stabilnú teplotu 8 - 18 °C (iné druhy hlivy si vyžadujú iné teplotné podmienky - napr. hliva buková (Pleurotus pulmonarius) 15 až 25 °C a teplomilná hliva lievikovitá/miskovitá (Pleurotus cornucopiae), či hliva kráľovská (Pleurotus eryngii) 20 až 30 °C), vysokú vlhkosť vzduchu (75 - 80%), ktorú môžeme udržiavať poprašovaním kultivačnej miestnosti vodou a dostatočné vetranie.

Tip: Druh hlivy si môžete vyberať aj podľa jeho teplotných nárokov a ročného obdobia počas ktorého ich pestujete. Pre hlivu ustricovú je vhodnejšia jar a jeseň, zatiaľ čo teplomilnejším druhom bude viac vyhovovať leto.

Po 4 dňoch od naočkovania je možné vidieť prvé belavé vlákna hlivy kolonizujúce substrát. Po cca. 3. týždňoch hliva úplne prerastie substrát, ktorý celý zbelavie a vtedy je pripravená vytvárať plodnice, pretože sa jej míňajú živiny a to je pre hubu signál aby začala tvoriť plodnice, ktorými by sa vo voľnej prírode rozmnožovala. Tvorbu plodníc môžeme podporiť aj znížením teploty v miestnosti na 6 - 10 °C počas 2-3 dní (napríklad pootvorením okien počas noci ako simuláciu chladného jesenného počasia) a následne teplotu v miestnosti opäť zvýšime na 8 - 18 °C. Pre tvorbu plodníc je už potrebné aj svetlo (8 - 12 hodín denne nepriameho svetla), pričom intenzita svetla má efekt na ich rast (málo svetla spôsobuje predĺženie stopiek plodníc, zatiaľ čo hlavičky plodníc ostávajú menšie). Plodnice húb sa začnú vytvárať na miestach, kde sme vytvorili dierky. Plodnice sa vytvárajú 4 až 10 dní v závislosti od podmienok.

Zber a ďalšie kroky

Hlivu môžeme začať zbierať, keď sú plodnice dostatočne veľké (zvyčajne 3 - 5 dní po tom, ako sa objavili prvé hlavičky huby). Plodnica hlivy je zrelá, keď klobúk získa svetlejšiu farbu a je plochý. Kvalita plodníc však časom stráca kvalitu, takže nečakajte, kým prezrejú a zbytočne nezačnú produkovať spóry. Po prvej vlne tvorby plodníc môžeme plastové vrecko úplne rozrezať (ak je v kultivačnej miestnosti dostatočná vlhkosť a vetranie). Ďalšia vlna vytvárania plodníc nasleduje po cca. 9 dňoch.

Zrelé plodnice hlivy produkujú miliardy mikroskopických spór, ktoré môžu spôsobovať respiračné ťažkosti a preto je ich vhodné zberať ešte pred tým, ako dozrejú a začnú ich produkovať vo veľkom.

Pestovanie hlivy má svoje špecifiká, ktoré si osvojíte najmä vlastnými skúsenosťami. Ak Vám niečo nevýjde na prvý krát, snažte sa analyzovať v čom bol problém a ako by ste mohli proces pestovania vylepšiť. Skúšajte rôzne druhy sadby, substráty a rôzne teplotné, a svetelné podmienky, pretože len tak budete schopní pestovanie hlivy zdokonaliť.

Výživová hodnota a využitie hlivy

Huby síce nie sú primárne bielkovinovou surovinou, ale ich bielkoviny majú dobré aminokyselinové zloženie. Obsahujú málo tukov a sacharidov, ale sú bohaté na minerálne látky (vápnik, fosfor, železo, draslík) a vitamíny skupiny B. Majú tiež nestráviteľné zložky ako chinín a glykany, ktoré majú pozitívny vplyv na trávenie. Huby môžu v sebe koncentrovať niektoré prvky, vrátane ťažkých kovov. Sú však aj dobrým zdrojom vitamínov skupiny B (tiamín, riboflavín, biotín, kyselina nikotínová) a niekedy aj vitamínu C.

Umelé pestované huby obsahujú relatívne veľa minerálnych látok a biologicky aktívnych látok, ako sú lektíny, ktoré zvyšujú obranyschopnosť organizmu. V hubách sa nachádzajú vitamíny B2 a B12, menšie množstvo vitamínu C a organických kyselín. Značné množstvo glykogénu, nestráviteľného mykochitínu a lecitínu má vplyv na odbúravanie cholesterolu a znižovanie hladiny cukru v krvi. Japonskí vedci potvrdili prítomnosť antitumorových a imunostimulačných látok v shiitake a hlive ustricovej.

tags: #pestovanie #hub #vo #velkom

Populárne príspevky:

• Kompletný sprievodca pestovaním marakuje zo semena
• Ako pestovať rozmarín
• Ekologické riešenie Leier Durisol
• Liečivé vlastnosti Nádchovníka
• Krása umelých kvetov po celý rok