Pestovanie jačmeňa v Európe: Výzvy, trendy a budúcnosť
Jačmeň, jedna z najstarších a najdôležitejších obilnín, je základnou surovinou pre produkciu sladu a v konečnom dôsledku aj piva. V Európe, a najmä na Slovensku, má pestovanie sladovníckeho jačmeňa dlhú tradíciu a krajina sa radí medzi popredných európskych výrobcov sladu. Napriek tomu čelí toto odvetvie v posledných rokoch vážnym výzvam, najmä v dôsledku klimatických zmien a meniacich sa trhových podmienok.
V južnejších oblastiach EÚ už začala žatva jačmeňa. Prvé informácie z Nemecka naznačujú úrodu na úrovni minuloročného priemeru, avšak kvalita produkcie priniesla sklamanie. Výkyvy počasia sa prejavili na väčšom podiele menších zŕn a kolísavej objemovej hmotnosti. Vďaka teplému a suchému počasiu pokračuje žatva v Nemecku bez problémov. Krátko pred zberom došlo k pohybu cien na trhu po tom, ako sa začala žatva aj v iných regiónoch. Maďarsko, Taliansko, Španielsko a Francúzsko hlásia slabšie úrody z hektára a zníženú kvalitu.
Cena jačmeňa z novej úrody sa odvíja od očakávaní novej úrody. Veľkoobchodné ceny v Nemecku (Mannheimer Produktenboerse) sa pohybujú medzi 103-105 €/tonu, čo je cena vyššia ako minulý týždeň a tiež vyššia ako cena za minulý rok v rovnakom čase. Aj na svetových burzách sa cena jačmeňa pohybuje v plusových hodnotách. Zmena nastala hneď potom, ako sa potvrdila informácia ohľadne zmien osevných plôch z dôvodu pretrvávajúcich zrážok.
Slovenský štatistický úrad predpokladá pokles produkcie jačmeňa oproti minulému roku o takmer 34 percent. Dôvodom je najmä zníženie osevných plôch jačmeňov zo 197 tisíc hektárov na 139 tisíc hektárov. Štatistický úrad vo svojej prognóze predpokladá aj nižšie hektárové úrody. Podľa Cenového burzového výboru sa k 29. júnu 2010 pohybovali ceny sladovníckeho jačmeňa na Slovensku na úrovni 109 až 110 eur v závislosti od regiónu a ceny kŕmneho jačmeňa dosiahli približne 92,5 eur za tonu. Pri sladovníckom jačmeni hovoríme o náraste ceny, keďže pred dvoma týždňami CBV uvádzal cenu tejto komodity na úrovni približne 105 eur. Cenový burzový výbor predpokladá v horizonte dvoch týždňov ustálený vývoj cien či sladovníckeho, alebo kŕmneho jačmeňa. Z perspektívy vývoja o tri mesiace predpokladá nárast ceny na úroveň takmer 117 eur a pri kŕmnom jačmeni na takmer 98 eur za tonu. Treba poznamenať, že vývoj cien v rámci Cenového burzového výboru treba brať z rezervou, alebo skôr ako dolnú hranicu reálnych trhových cien.
Súčasný stav a dôležitosť sladovníckeho jačmeňa
Sladovnícky jačmeň je jednou z najvýznamnejších poľnohospodárskych plodín pestovaných na Slovensku. Jačmeň vo všeobecnosti zaraďujeme medzi najstaršie známe obilniny, rozmach v jeho pestovaní nastal približne v 16. storočí. Tradícia pestovania sladovníckeho jačmeňa pretrvala dodnes a Slovensko sa aj vďaka tomu radí medzi sladovnícke veľmoci. V exporte sladu patríme medzi európsku špičku, pričom vysoký dopyt je aj z krajín mimo Európskej únie, napríklad z Číny.
Slovenské sladovne zvyšujú spracovateľské kapacity, preto je predpoklad, že súčasná ročná spotreba 380 tis. ton jačmeňa čoskoro prekročí 400 tis. ton. Z toho vyše 100 tis. ton musia žiaľ sladovne nakúpiť v zahraničí. Množstvo dovezeného jačmeňa sa snažia celkovo sladovne minimalizovať a preferovať najmä slovenských pestovateľov. Dobrým príkladom sú posledné dve, pestovateľsky náročné sezóny, keď napríklad sladovne značne uvoľňovali nákupné kvalitatívne limity.
Spoločnosť Limagrain CEC zorganizovala začiatkom januára v kaštieli v Mojmírovciach seminár zameraný na pestovanie sladovníckeho jačmeňa. Na začiatku odborného fóra v Mojmírovciach vystúpili zástupcovia troch veľkých slovenských sladovní: Ing. Marián Šternocký z Heineken Slovensko Sladovne, Ing. Štefan Krupa z Plzeňského Prazdroja Slovensko a Ing. Daniel Kendereš zo Sladovne Michalovce. Tí prezentovali súčasnú situáciu a potreby slovenského sladovníckeho priemyslu.
Odrodový sortiment a novinky
Ing. Radim Korhoň, vedúci šľachtenia jačmeňov v spoločnosti Limagrain CEC, predstavil odrodový sortiment jačmeňa jarného. V minulom roku bola na Slovensku najpestovanejšou odroda Overture, s podielom takmer 37 percent. Túto odrodu preferujú všetky veľké sladovne a je tiež zaujímavou exportnou komoditou, žiadanou vo všetkých okolitých krajinách.
Stabilitu odbytu majú pestovatelia aj pri odrodách Odyssey, Laudis 550, Kangoo a Malz. Na výber sú rovnako kŕmne vysokoúrodné odrody Ovation a Azit. Druhá menovaná je vhodná aj pre pestovanie v systéme ekologického poľnohospodárstva.
Do portfólia spoločnosti Limagrain pribudli aj dve novinky - odrody jarného sladovníckeho jačmeňa Tango a LG Tosca. Odroda Tango má výberovú sladovnícku kvalitu, s najvyšším možným bodovým hodnotením (USK 9 bodov). Je novo zaradená na Zelenej listine v spoločnosti Heineken a v prevádzkovom skúšaní ďalších sladovní. LG Tosca predstavuje najhorúcejšiu novinku v ponuke Limagrain na Slovensku.
Slovenské sladovne aktuálne najviac preferujú jarné odrody s výberovou sladovníckou kvalitou, ktoré poskytujú viac látok potrebných pre kvalitný slad. Pomer dopytu slovenských sladovní predstavuje 75% jarných oproti 25% ozimných odrôd spracovaného jačmeňa.
Agrotechnika a ochrana porastov
Na pozemkoch spoločnosti AGROZEL Dolná Streda, s.r.o. privítal jej zástupca Ing. Richard Lošonský množstvo záujemcov o novinky v ošetrení a agrotechnike jarného a ozimného sladovníckeho jačmeňa.
Prof. Ing. Jan Vašák, CSc. z ČZU Praha zdôraznil, že pri pestovaní jačmeňa treba klásť dôraz na predplodinu, pričom menej vhodná z tohto pohľadu je zrnová kukurica. Teplo a nedostatok zrážok prináša potrebu hnojiť porasty ozimného jačmeňa aj na jeseň, možno využiť stabilizované formy močoviny a treba dbať na dôkladné odburinenie.
V našich končinách zatiaľ nie je jesenné ošetrenie porastov proti burinám až tak rozšírené ako napríklad u pestovateľov v ČR, minulá jeseň a následne mierna zima však ukázali jeho opodstatnenie. Na pokusných parcelách boli použité napríklad herbicídy Mustang Forte od spoločnosti Dow Agrosciences. Ing. Juraj Lipták predstavil aj účinok novinky v podobe 3-zložkového herbicídu na jednoročné buriny v ozimných obilninách s názvom Bizon. Z portfólia fungicídov tejto spoločnosti bol na porastoch použitý prípravok Limit.
Zo spoločnosti MA Agrovita v zastúpení Ing. Dušana Javora bol predstavený herbicíd Legato plus na jesenné ošetrenie porastov pri výskyte dvojklíčnolistových burín a metličky obyčajnej a fungicídy Zamir, Orius a Leander. V rôznych pokusných variantoch boli použité aj hnojivá s mikroelementmi, lignohumáty a stimulátor rastu Sunagreen.
Význam pôdy a výber odrôd
Pre úspešné pestovanie je dôležité tiež dokonale poznať vlastnosti a štrukturálny stav pôdy, o čom podrobnejšie referoval zástupca SPU v Nitre z katedry pedológie a geológie, doc. Ing. Vladimír Šimanský, PhD.
Rovnako dôležitý je správny výber odrôd, kde v meniacich sa klimatických podmienkach s výskytom prísuškov možno na sladovnícke účely pestovať ozimný jačmeň Wintmalt. Na pokusných parcelách boli okrem toho zastúpené odrody Levan, Karmel, Kumran, Claire, Xanadu a Marthe. Na spracovanie sú žiadané odrody s vhodnými parametrami obsahu škrobu a vysokým stupňom prekvasenia. Stále sú v trende aj Kangoo, Prestige a Xanadu, z novších sa do popredia záujmu dostávajú napríklad Marthe a Karmel.
Podujatie sa konalo pod organizačnou záštitou spoločnosti LYCOS - Trnavské sladovne spol. s.r.o.
Klimatické zmeny a udržateľné poľnohospodárstvo
Cesta piva sa rodí na poli, kde sa pestuje sladovnícky jačmeň, z ktorého sa vyrába slad. Spolu s vodou, chmeľom a pivovarníckymi kvasinkami sú základnými ingredienciami na výrobu piva. V tomto článku sa bližšie pozrime na to, ako na Slovensku zachovať pestovanie kvalitného sladovníckeho jačmeňa a výrobu sladu, ktorý nás v európskom meradle radí medzi špičku.
Pestovanie sladovníckeho jačmeňa na Slovensku je primárne v dôsledku klimatickej zmeny v ohrození. Pestovatelia, ale aj pivovarníci, pre ktorých je jačmeň jednou zo základných surovín, bijú na poplach. Spoločne s odborníkmi na agrolesníctvo hľadajú riešenia, ktoré majú za cieľ eliminovať dopady zmeny klímy a oživiť tak vymierajúcu tradíciu.
Situácia s pestovaním sladovníckeho jačmeňa sa však vplyvom viacerých faktorov mení a za posledné roky zaznamenali slovenskí poľnohospodári pokles jeho produkcie. Pestovanie sladovníckeho jarného jačmeňa, po ktorom je najväčší dopyt, nie je vôbec jednoduché, práve naopak, vyžaduje si dobré podmienky a keďže počasie nie je možné vopred naplánovať či odhadnúť, pestovatelia nedokážu predpovedať, aká veľká a kvalitná úroda nakoniec bude. Sladovnícky jačmeň je náročný na pôdne a klimatické podmienky, ale tiež na správny čas sejby. Problém predstavuje príliš suché počasie, ale tiež dlhé tropické dni s teplotami nad 30 stupňov. Po vypestovaní je nutné prihliadať aj na čas a technológiu zberu a skladovania. Pestovanie sladovníckeho jačmeňa si teda vyžaduje dôkladnú starostlivosť od sejby až po jeho samotné spracovanie a uchovanie.
Naša planéta sa rýchlo mení a s ňou i spomínané počasie a podmienky pre pestovanie, na ktorých sú poľnohospodári doslova závislí. Klimatické zmeny v spojení s ďalšími náročnými podmienkami tak pre lokálnych farmárov zužujú možnosti pestovania sladovníckeho jačmeňa - pre sladovne a pivovary nenahraditeľnej suroviny. Aj preto je do budúcna mimoriadne dôležité nastolenie zodpovedného a udržateľného poľnohospodárstva.
Jedným z kľúčových negatívnych faktorov sú praktiky zavedené v období kolektivizácie, ktoré viedli k sceľovaniu plôch do veľkých lánov. Tie bez krajinárskych prvkov, ktoré by do prostredia priniesli rozmanitosť, už v aktuálnych klimatických podmienkach neobstoja. Vedú ku zníženiu schopnosti pôdy zadržiavať vodu a tiež ku zvýšenej citlivosti na eróziu, ktorá vedie k odplaveniu tej najúrodnejšej vrstvy.
„Vývoj osevných plôch jačmeňa, aj toho sladovníckeho, má na Slovensku za posledných desať rokov klesajúcu tendenciu. Kým v roku 2012 predstavovala plocha so sladovníckym jačmeňom takmer 70 tisíc hektárov, v roku 2021 to bolo už len 50 tisíc hektárov, čo je pokles o viac ako 25 %. Klimatické podmienky sa menia a veľa poľnohospodárov sa obáva, že nedokáže zabezpečiť všetky agrotechnické podmienky a dopestovať požadovanú kvalitu a objem.
Pivovary preto spolupracujú najmä s lokálnymi poľnohospodármi s cieľom dodávať sladovnícky jačmeň z lokálnych zdrojov. Podpora miestnych pestovateľov má okrem rozvoja komunity aj ďalší, nemenej významný rozmer - znižovanie celkovej uhlíkovej stopy, ku ktorej sa zaviazali viaceré spoločnosti. Líder na slovenskom pivnom trhu HEINEKEN Slovensko nakúpil v roku 2021 viac ako 50 % sladovníckeho jačmeňa z udržateľných zdrojov, čo je o približne 20% viac v porovnaní s rokom 2020. Zároveň sa hurbanovská sladovňa - najväčšia v strednej Európe - stala súčasťou celosvetového projektu, ktorého cieľom je podporiť udržateľné pestovania jačmeňa.
Vzhľadom na klimatické zmeny je v súčasnosti potrebné nielen podporovať lokálnu produkciu, no i neustále hľadať nové odrody sladovníckeho jačmeňa. Podľa informácií Slovenského združenia výrobcov piva a sladu majú slovenské sladovne aktuálne najväčší záujem o odrody sladovníckeho jačmeňa Overture, Kangoo, Malz, Tango, či Sunshine.
Projekty na podporu pestovania
Na akútny problém s ubúdajúcimi osevnými plochami sladovníckeho jačmeňa smeruje projekt PRE JAČMEŇ, s ktorým prichádza Plzeňský Prazdroj Slovensko spoločne s Nadáciou Ekopolis a odborníkmi z Národného lesníckeho centra.
„Projekt na podporu udržateľného pestovania jačmeňa na Slovensku pomáha lokálnym farmárom, ale aj okolitej prírode. Je postavený na princípoch agrolesníctva, teda pestovania poľnohospodárskych plodín v kombinácii s drevinami na tej istej ploche. Cielene podporujeme výsadbu drevín v lokalitách, kde budú mať najväčší dopad na posilnenie schopnosti pôdy zadržiavať vodu, zabránia pôdnej erózii a odnosom najúrodnejších častíc pôdy a humusu a zároveň prispejú k posilneniu biodiverzity a zmierňovaniu mikroklimatických extrémov. Vraciame sa k princípom, ktoré sa osvedčili už našim starým mamám. V minulosti neboli aleje alebo remízky na slovenskom vidieku žiadnou výnimkou,“ hovorí Ivan Tučník.
Okrem podpory pestovania jačmeňa majú vysadené stromy obrovský prínos aj pre regeneráciu poľnohospodárskej pôdy. „Prostredníctvom agrolesníckych postupov chceme predchádzať degradácii pôdy a podporiť zlepšovanie jej úrodnosti, znížiť riziko povodní, ale aj nedostatku vody pre poľnohospodárov a pre krajinu. Stromy totiž plnia významnú úlohu. Zmierňujú klimatické extrémy, sú schopné zadržiavať zrážkovú vodu a infiltrovať ju do podzemia. Výsadba v PD Radošinka sa týka dohromady 150 kusov sadeníc topoľov, dubov, brestov, plánok jabloní a hrušiek, a tiež moruší a líp.
„Dopestovať kvalitný sladovnícky jačmeň je veľmi náročné. Musí totiž spĺňať sériu požadovaných parametrov, ktoré sú však radikálne ovplyvňované neustálymi klimatickými zmenami. Sme preto veľmi radi, že projekt PRE JAČMEŇ nám pomáha zavádzať také opatrenia, vďaka ktorým budeme vedieť lepšie čeliť veternej erózii aj vlahovému deficitu a zároveň sa nám bude dariť plniť prísne kritériá na jeho kvalitu.
Skupina Crisp Malting - Proces výroby sladu z jačmeňa
Ekonomické a trhové aspekty
Prazdroj si zakladá na kvalite surovín, z ktorých pivo varí a zároveň sa ich snaží nakupovať čo najbližšie k svojmu pivovaru. V roku 2021 nakúpil 100 % sladovníckeho jačmeňa od lokálnych dodávateľov na Slovensku, celkovo šlo o viac ako 24 tisíc ton. Do roku 2030 má spoločnosť zároveň za cieľ nakupovať všetky poľnohospodárske suroviny od farmárov s udržateľným spôsobom produkcie a zásadne znížiť svoju uhlíkovú stopu v dodávateľskom reťazci.
„Za posledné desaťročie je pokles produkcie sladovníckeho jačmeňa na Slovensku významný a zohnať kvalitnú surovinu je stále ťažšie. Preto je jednou z priorít Prazdroja byť aktívny v diskusii o udržateľnosti v poľnohospodárstve a aktívne rozvíjať vzájomné vzťahy s pestovateľmi. Slad je jednou zo základných surovín pri výrobe piva. Tento rok v sladovni sa v Pivovare Šariš spracovalo viac ako 24 000 ton sladovníckeho jačmeňa.
V roku 2021 spracovalo celkom sedem sladovní približne 370 000 ton sladovníckeho jačmeňa. Slovensko je tiež 5. najvýznamnejším globálnym exportérom sladu v EÚ. Ročne sa exportuje skoro 240 000 ton suroviny. Aj napriek dobrým podmienkam pre pestovanie tejto komodity sa na Slovensko pre potreby výroby sladu ročne dovezie približne 70 000 ton.
Na začiatku výrobnej vertikály sú však poľnohospodári, u ktorých záujem o pestovanie jarného jačmeňa klesá. V roku 2021 sa pestoval na výmere 75 816 hektárov. To znamená medziročný pokles o približne 4 000 hektárov. Za hlavné dôvody tohto trendu je možné označiť najmä riziká vychádzajúce zo zmeny klímy, ktoré sa často negatívne najviac dotýkajú práve jarín. Problémy spôsobuje najmä extrémne horúce počasie v čase nalievania zŕn, ktoré dokáže drasticky znížiť kvantitu a kvalitu dopestovanej produkcie.
Ceny sladovníckeho jačmeňa patrili za uplynulé desaťročie k najstabilnejším spomedzi poľnohospodárskych komodít. To sa však zmenilo a ceny sladovníckeho jačmeňa z úrody v roku 2021 v druhej polovici roka vzrástli. Ovplyvnila ich slabá úroda najmä v západnej Európe, Nemecku a Francúzsku, ale aj v strednej Európe. Práve Francúzsko s Nemeckom patria k najväčším exportérom sladovníckeho jačmeňa na svete. Európsky trh s jačmeňom ovplyvnilo aj zlé počasie v Severnej Amerike a obrovský dopyt z Číny, ktorý stále rastie. Situácia s jačmeňom a sladom je na trhu naďalej veľmi zložitá.
Mnohé časti Európy vrátane Francúzska, Nemecka, Poľska, Dánska a ďalších zažívali počas roka 2022 extrémne sucho, čo ovplyvnilo dosahované úrody a kvalitu produkcie. Na strane dopytu však v súčasnosti existujú určité výzvy. Inflácia s vyššími cenami potravín by mohla znížiť dopyt po pive. Sladovnícky priemysel tiež čelí problémom s vyššími nákladmi na energiu a možnou reguláciou dodávok plynu, ako aj zložitou logistikou. V roku 2022 sa výkupná cena sladovníckeho jačmeňa pohybovala na úrovni 300 až 370 eur/t.
Výzvy pri pestovaní a optimálne postupy
Hlavnou výzvou pre pestovateľov jačmeňa jarného je dosiahnutie sladovníckej kvality. Základom pre dosiahnutie uspokojivej úrody je voľba vhodnej a osvedčenej odrody. Jačmeň jarný nemá rád utuženú a nevyzretú pôdu. Pozor na prehnojenie dusíkom. Dôležité je tiež zvoliť správny výsevok, ktorý je potrebné prispôsobiť termínu sejby. Napokon, pri vysokých nárokoch na kvalitu úrody je podstatné, aby pestovatelia neprehliadli žiadny detail. Pevný počet zŕn jačmeňa na klas znamená, že nemôže kompenzovať zlé odnožovanie, ako to dokáže pšenica. Udržiavanie odnoží správnou a včasnou výživou je preto veľmi dôležité.
Pestovanie jačmeňa jarného so sebou prináša špecifické riziká. Buď je na jar veľmi vlhko, alebo sucho, čo komplikuje sejbu a vzchádzanie porastov. Jednou z možností, ako týmto rizikám predísť, je sejba jačmeňa jarného na jeseň. Pestovatelia by termínom sejby mali zabezpečiť, aby jačmeň vstupoval do zimy s jednou až dvomi odnožami. V prípade neskoršieho termínu sejby by rastliny do zimy vstupovali veľmi slabé a prípadné zmrznutie časti rastliny by už jačmeň na jar nedokázal kompenzovať. Naopak, u príliš veľkých rastlín by počas z...
Začiatkom decembra 2016 v krásnom prostredí Kaštieľa Mojmírovce zorganizovala spoločnosť Limagrain Central Europe Cereals, s.r.o. Ing. Tomáš Ševčík prezentoval v mene Slovenského združenia výrobcov piva a sladu štatistické informácie z pivovarníckeho a sladovníckeho priemyslu na Slovensku za uplynulý rok. Za posledné roky výroba piva na Slovensku klesá, v roku 2015 dosiahla 2,5 mil. hektolitrov, čo je v porovnaní s najsilnejším rokom 2008 pokles o viac ako 1,0 mil. hektolitrov. Spotreba piva na Slovensku má od roku 2008 klesajúci trend, no od roku 2015 zaznamenávame opäť nárast. V roku 2016 sa očakáva priemerná spotreba na obyvateľa 76 litrov na osobu, čo je približne polovica spotreby v Českej republike. „Slovákom zrejme chutia aj iné pivá ako tie, čo sú vyrobené na Slovensku, pretože rozdiel medzi výrobou a spotrebou piva je približne 1 500 tis. hektolitrov. Zo Slovenska sa pritom v roku 2015 vyviezlo len necelých 100 tis. hektolitrov piva,“ konštatoval T. Situácia s výrobou sladu na Slovensku je priaznivejšia a dosahuje v priemere za posledných 10 rokov takmer 250 tis. ton. Slad je významná exportná surovina agropotravinárskeho odvetvia, o ktorú je v zahraničí záujem a naše sladovne dokážu vyviezť ročne cca 200 tis. ton sladu, čo predstavuje 80 percent celkovej výroby v SR. Na uvedenú produkciu sladu je potrebné nakúpiť cca 300 tis.
EÚ a podpora pestovania jačmeňa
EÚ ako jeden z najväčších producentov obilnín a obchodníkov s touto komoditou na svete podporuje svojich poľnohospodárov prostredníctvom spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), a to poskytovaním podpory príjmu, intervenciami na trhu a obchodnou politikou. Podpora sa už nezakladá na tom, čo alebo koľko sa vyrába - aby sa úplne oddelila od výroby (keď sa už platby neviažu na vyprodukované množstvo).
Rôzne plodiny na ornej pôde sú teraz začlenené do jednotnej spoločnej organizácie trhov a politika EÚ je obmedzená na dve kľúčové oblasti:
- Intervencia Európskej komisie a pomoc na súkromné skladovanie: Nákup zásob obilnín a ryže a ich verejné skladovanie - opatrenie, ktoré bolo pôvodne zavedené na ochranu poľnohospodárov pred nízkymi trhovými cenami, sa v súčasnosti používa iba v prípadoch núdze, keď sa zaisťuje bezpečnostná sieť pre poľnohospodárov.
- Obchodné opatrenia: Približne 20 % úrody pšenice v EÚ sa každoročne vyváža, pričom olejnaté semená, krmivo pre zvieratá a ryža sa dovážajú vo veľkých množstvách. Pre tieto sektory sa môžu vyžadovať povolenia na dovoz a vývoz, ako aj platby v rámci obchodnej tarify. Napriek tomu sa v dôsledku záväzkov EÚ v rámci Svetovej obchodnej organizácie niekoľko stanovených colných dovozných kvót uplatňuje pri nižšej alebo nulovej sadzbe cla.
Obilniny
Viac ako polovicu množstva obilnín dopestovaných v EÚ tvorí pšenica. Zvyšných 50 % tvorí kukurica a jačmeň, pričom každá táto komodita predstavuje jednu tretinu.
Olejnaté semená a bielkovinové plodiny
Hlavným olejnatým semenom v EÚ je repka olejná (59 %), po ktorej nasledujú slnečnicové semená a sójové bôby. V prípade olejnatých semien neexistujú žiadne osobitné podporné opatrenia, pričom dve tretiny z množstva, ktoré sa každý rok spotrebuje v Európe, sa vyrába v EÚ. Dovoz EÚ pritom ešte stále predstavuje približne polovicu olejnatých semien používaných ročne v krmive pre zvieratá, pričom dovozné clá sú stanovené na nulovej sadzbe.
Olejnaté semená sa používajú na potravinové, krmivové, palivové a priemyselné účely. Lisovaním olejnatých semien sa získavajú rastlinné oleje a šrot. Rastlinný olej sa vo všeobecnosti používa v potravinárskom priemysle alebo na výrobu bionafty, zatiaľ čo šrot z olejnatých semien je dôležitou zložkou krmiva pre zvieratá.
Hlavné bielkovinové plodiny pestované v EÚ sú hrach poľný, bôb obyčajný, bôb záhradný a vlčí bôb. Od roku 2012 neexistuje osobitná podpora na bielkovinové plodiny a dovozné clá sú stanovené na nulovej sadzbe.
Ryža
Približne dve tretiny ryže, ktorú skonzumujú Európania, sa pestuje v EÚ. Zvyšok sa dopĺňa dovozom rôznych odrôd napríklad z Indie alebo Kambodže. Malé množstvo ryže dopestovanej v EÚ sa vyvezie.
Ryža sa môže dovážať do EÚ len vtedy, ak je k nim priložené osvedčenie o rovnocennosti vydané agentúrou poverenou treťou krajinou pôvodu alebo, ak v krajine pôvodu taká agentúra neexistuje, už schválenou agentúrou mimo krajiny pôvodu výrobku.
Právny základ
Právny základ pre trh s obilninami, olejnatými semenami, bielkovinovými plodinami a ryžou zahŕňa právne predpisy o spoločnej organizácii trhu s poľnohospodárskymi výrobkami, o intervencii a obchode s obilninami a ryžou a o horizontálnych aspektoch obchodu.
Príslušné právne predpisy EÚ týkajúce sa obilnín, olejnín, bielkovinových plodín a ryže
Monitorovanie trhu
Stredisko EÚ pre monitorovanie trhu s plodinami poskytuje rôzne údaje a informácie o sektoroch obilnín, olejnatých semien a bielkovinových plodín. Poľnohospodári v EÚ budú do roku 2025 pestovať viac obilia a olejnatých semien. Coceral tiež urobil svoje prvé prognózy výroby na rok 2025. Podľa prognózy, ktorú Coceral zverejnil 19. decembra, budú poľnohospodári v 27 členských štátoch obrábať celkovo 50,42 milióna hektárov obilnín na zber v roku 2025; to by bolo o 1,24 milióna hektárov alebo o 2,5 % viac ako v tomto roku. Pri obilninách vychádza zastrešujúca organizácia predovšetkým z výrazne väčšej plochy mäkkej pšenice. Tá by sa mala zvýšiť o 1,10 milióna hektárov, čo predstavuje nárast o 5,4 %, na celkových 21,51 milióna hektárov. Pokiaľ ide o jačmeň, obchodníci očakávajú mierny nárast o 1,3 % na 10,49 milióna hektárov. Kukurica však stratí približne 300 000 hektárov, čo predstavuje pokles o 3,4 % na 8,66 milióna hektárov. Naopak, pri ovse a tritikale sa očakávajú väčšie plochy ako pri zbere v roku 2024; podľa prognóz by sa ich pestovanie malo rozšíriť o 1,3 % na 2,42 milióna hektárov, resp. Pre najdôležitejšiu olejninu v EÚ, repku, Coceral predpokladá celkovú osiatu plochu 6,02 milióna ha v celej EÚ. To by bolo o 330 000 hektárov alebo o 5,8 % viac ako tohtoročná úroda. Coceral už urobil prognózu nielen pre pestovanie, ale aj pre produkciu obilia a olejnín na budúci rok. Za predpokladu normálneho poveternostného roka by sa vyprodukovalo približne 275 miliónov ton obilia v porovnaní s odhadovanými 259 miliónmi ton v tomto roku. Zastrešujúca organizácia očakáva výrazne vyššie úrody pšenice mäkkej, jačmeňa a kukurice v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Pri pšenici mäkkej, ktorá je zďaleka najdôležitejšou plodinou, sa predpokladá produkcia 126,5 milióna ton, čo by zodpovedalo nárastu o dobrých 12 miliónov ton. Čo sa týka repky, Coceral predpovedá úrodu v EÚ vo výške 19,5 milióna ton, čo by prekonalo tohtoročný výsledok o 2,1 milióna ton alebo 12 %. Očakáva sa, že poľnohospodári v EÚ zozbierajú celkovo takmer 10 miliónov ton slnečnice; to by bolo o 1,1 milióna t alebo o 12 % viac ako v roku 2024. Coceral zastupuje záujmy svojich členov na európskej úrovni, najmä v rámci EÚ, a poskytuje odborné analýzy, predpovede a stanoviská týkajúce sa poľnohospodárskeho trhu, legislatívy a regulačných opatrení. Organizácia má členov z národných asociácií v krajinách EÚ, ktorí sa zaoberajú obchodom s týmito komoditami, a podporuje transparentnosť a udržateľnosť v poľnohospodárskom sektore. Bola založená v Antverpách v Belgicku 8.
Hordeum vulgare - jačmeň siaty
Oddávna pestovaná jednoročná úžitková rastlina.
- Stanovište: Bez zvláštnych nárokov.
- Výška: 60-100 cm.
- Doba kvitnutia: Máj - jún.
- Množenie: Výsevom.
Jačmeň patrí do čeľade lipnicovité (Poaceae) a pestoval sa už v čase Sumerov, teda 5000 rokov pred Kristom. Dnešné pestované formy jačmeňa pravdepodobne pochádzajú z druhu Hordeum agriocrithon z východného Tibetu (štvormenné a šesťmenné formy) a H. spontaneum z juhozápadnej Ázie (dvojmenné formy).
Mnohonásobným krížením sa podarilo jačmeň rozšíriť z Blízkeho východu do strednej Európy a odtiaľ ďalej do Severnej Ameriky. Jačmeň siaty ozimný má v porovnaní s inými ozimnými obilninami viacero výhod. V prvom rade je menej náročný na pestovateľské podmienky, úrodnosť pôd či predplodinu. Ďalej dobre odoláva suchu, na jar navyše intenzívne odnožuje. Jačmeň jarný je tradičnou súčasťou rastlinnej výroby na Slovensku. V poslednom období však jeho pestovateľské plochy vykazovali klesajúci trend. Aj v roku 2019 Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva (NPPC) zisťoval, ako to je na Slovensku s pestovaním pšenice a jačmeňa. Extrémy počasia sa stávajú prirodzenou súčasťou poľnohospodárskej výroby. Ekologické poľnohospodárstvo vykazuje za posledné roky rastúci trend, kedy dopyt dlhodobo prevyšuje ponuku. Čoraz viac fariem už v tomto systéme hospodári alebo o tom uvažuje. Počasie je čoraz nestabilnejšie. Svetom otriasa pandémia koronavírusu. No poľnohospodári musia obrábať polia a starať sa o hospodárske zvieratá za každých podmienok. Akú úrodu hlavných plodín môžu očakávať v tomto roku? Poľnohospodárstvo a s ním spojený spôsob života umožnil budovať ľudskú spoločnosť smerom k stabilite a rozvoju. Začalo sa to v období pomenovanom odborníkmi ako neolitická revolúcia. Pivo patrí už po stáročia k najobľúbenejším nápojom. Dobre zostavený osevný postup má obrovskú moc. Maximalizuje zisk, zvyšuje úrody a mnohé choroby, buriny a škodcovia sa vám vyhnú oblúkom. Znižuje aj potrebu používania priemyselných hnojív. O tom, prečo uprednostniť domáce odrody, ale aj o súčasnom stave šľachtiteľstva na Slovensku sme sa rozprávali s človekom, ktorý zasvätil celý svoj pracovný život šľachteniu rastlín. Ing.
tags: #pestovanie #jacmena #v #europe