Choroby a škodcovia pri pestovaní jahôd

Samozbery jahôd sa už otvorili verejnosti. Aj domáca úroda jahôd sa začína prejavovať v našom jedálničku a v ponuke bežnej kuchyne. Jahody nám mimo mrazy decimujú aj rôzne problémy, ktoré je možné v rámci opatrení a postrekov riešiť. Nie na všetko dokážeme prísť včas a tak nám úrodu poškodzujú aj neplánované problémy. Ktoré to sú? Pestovanie jahôd môže byť vystavené rôznym problémom a škodcom, ktoré môžu ovplyvniť úrodu.

Jahody patria medzi najobľúbenejšie drobné bobuľovité ovocie v slovenských záhradách. Získajú si vás svojou chuťou a doprajú vám plnú hrsť zdravých živín. Vďaka svojej kalorickej nenáročnosti si ich môžu dopriať aj ľudia strážiaci si líniu či diabetici. Dobrou správou je, že stačí pár jednoduchých zásad a dopestovať si túto zdravú maškrtu môžu všetci. Jahoda je rastlina, u ktorej sa vyskytujú choroby a škodcovia, aj keď ich niekedy na prvý pohľad nevidíme.

Úspešné pestovanie jahôd vyžaduje pozornosť k potenciálnym škodcom a prijatie vhodných opatrení na ich kontrolu. Pravidelná kontrola, prevencia a vhodné zásahy môžu zabezpečiť, že vaše jahody budú zdravé a bohaté na úrodu. Jahody sú medzi záhradkármi obľúbené pre svoju sladkosť a bohatú úrodu, ale ich pestovanie prichádza s výzvami v podobe rôznych škodcov. Títo škodcovia môžu znížiť úrodu, poškodiť rastliny, alebo dokonca spôsobiť choroby.

Jahody obyčajné sú citlivé na rôznych škodcov, ktorí môžu výrazne ovplyvniť jej úrodu. Pravidelná kontrola rastlín, správne agrotechnické postupy a použitie biologických a chemických ochranných prostriedkov sú kľúčové pre úspešné pestovanie jahôd.

Najčastejšie choroby jahôd

Fungálne ochorenia

Medzi najčastejšie plesňové ochorenia jahôd patria sivé plesne, hrdza a múčnatka. Obe choroby sa môžu na napadnutých listoch po prezimovaní šíriť opäť na budúcoročné rastliny.

Fialová škvrnitosť - Diplocarpon earliana nemá tak svetlý stred, a je ojedinelejšie.
Pleseň sivá - Botrytída je jedna z najčastejších chorôb, ktoré sa objavujú na plodoch. Kým niektoré záhrady s ňou nemajú žiadne skúsenosti a teda aj problémy, inde sa objavuje opakovane. Ide o hubové ochorenie zasahujúce už zelené jahody aj zrelé plody. Sivý povlak pôsobí prašne a zanecháva prach aj na prstov. Plod je nejedlý aj po orezaní. Orezávanie nepripadá do úvahy. Ochorenie sa prejavuje vo veľmi daždivých týždňoch a na miestach bez prístupu slnka. Niektoré odrody sú proti nej rezistentné. Často môže byť zdrojom nákazy nepreležaný či nevhodný kompost s plesnivými časťami.
Múčnatka - Podosphaera aphanis nie je ničím vítaným v bežnej záhrade ani na inom ovocí a stromoch. Ochorenie spôsobuje patogén Podosphaera aphanis. Prejavuje sa bielym jemným povlakom na plodoch, listoch, stonkách aj kvetoch. Pôsobí dojmom, akoby rastlinu ani neoslabovala, no opak je pravdou. Plody majú pachuť, prípadne horkú príchuť. Neodporúča sa ich konzumácia, hoci rôzne napadnuté plody nemusia hneď dávať najavo, že sú infikované.
Hniloba koreňov (Phytophthora spp.) - Koreňová hniloba sa môže vyskytnúť v premočenej pôde.
Biela škvrnitosť (Mycosphaerella fragariae) - Prejavuje sa tvorbou 3-4 mm veľkých červenofialových, ostro ohraničených škvŕn. Ich stred však neskôr odumrie a vybledne. V prípade väčšieho počtu škvŕn napadnuté listy odumierajú.
Fialová škvrnitosť (Diplocarpon earliana) - Prejavuje sa vo forme 2-5 mm veľkých fialových škvŕn s neostrým okrajom. Škvrny často splývajú a v takom prípade napadnuté listy usychajú.

Najškodlivejším ochorením jahôd je pleseň sivá, ktorá napadá predovšetkým zrejúce a zrelé plody. Napadnuté plody hnednú, mäknú a hnijú. Choroba sa šíri predovšetkým za vlhkého a daždivého počasia. Prvé preventívne ošetrenie je vhodné vykonať na začiatku kvitnutia jahôd. V priebehu zrenia jahôd sa potom ošetrenie môže niekoľkokrát opakovať, je však potrebné zvoliť prípravky s krátkou ochranou lehotou. Počet ošetrení je závislý na priebehu počasia, pretože za spomínaného vlhka a dažďa je napadnutie silnejšie. Pleseň tiež obmedzuje pestovanie jahôd na fólií, tá obmedzí ovlhčenie plodov a následný rozvoj plesne. Vhodné prípravky sú napr. ...

Veľmi často sa vyskytujú na listoch jahôd drobné škvrny s bielym stredom a výrazným fialovým okrajom - biela škvrnitosť jahôd. Počet škvŕn môže postupne narastať, škvrny sa spájajú, až zaschne celý list. Choroba sa najviac šíri až po zbere. Pri silne napadnutých porastoch je veľmi účinné pokosenie po zbere, následná likvidácia listov a potom pokosený porast ošetríme vhodným fungicídom.

Krčková hniloba (Phytophthora cactorum) bola prvýkrát identifikovaná na kaktuse v roku 1870. Je schopná infikovať extrémne veľký počet hostiteľov a darí sa jej vo vlhkom prostredí.

Najčastejší škodcovia jahôd

Jahody môžu byť napadnuté rôznymi hmyzími škodcami, ako sú napríklad vošky, roztoče, slimáky alebo larvy múch.

Hmyzí škodcovia

Kvetovka jahodová (Anthonomus rubi) - Je to drobný chrobák, ktorý patrí medzi prvé sezónne hrozby jahôd. Poškodzuje ich v období pred kvitnutím. Telo kvetovky je pokryté pásikavými krovkami a má v pomere k telu značne veľký sosák - nos, preto ani neprekvapí, že patrí do čeľade nosánikovitých. V niektorých oblastiach Európy a Ázie patrí k najobávanejším škodcom, pretože vie spôsobiť obrovské straty na úrode. Živia sa listami jahôd, no najväčšiu škodu spôsobujú na púčikoch. Samice do nich totiž kladú potomstvo. Pomocou svojho dlhého nosa do púčika vyvŕtajú hlbokú dieru a vložia sem po jednom vajíčku a otvor upchajú trusom. Larvy kvetovky sú biele a majú trošku ohnutý tvar. Kým sa z nich vyvinú ďalšie jedince, puk požierajú, ten postupne vädne až opadne aj vďaka nakusnutej stonke. Vtedy sa už začína štádium kuklenia. Po vyliahnutí úrodu už takmer vôbec neohrozujú, na jeseň a v zime sa schovávajú v kopách lístia. Na kvetovku jahodovú existuje niekoľko prípravkov, avšak ich použitie môže byť pre rastlinky kritické.
Kvetopas jahodový (kvetovka jahodová) - Veľmi často sa v našich jahodoviskách vyskytuje kvetopas jahodový (anthonomus rubi). Je to 2 - 3 mm veľký tmavý chrobák, ktorý v priebehu mája kladie vajíčka do kvetných pukov a nahryzáva stopky týchto pukov, dochádza tým k ich zasychaniu a nevyvíjajú sa plody. Pri silnom napadnutí môže byť zničených 50 - 80% všetkých pukov. Jeho larvy škodia na pukoch jahôd, malín, černíc, ale aj ruží. Patrí medzi chrobáky z čeľade nosánikovitých. Príznaky poškodenia vidieť na jahodách v čase pred kvitnutím, Keď začnú puky náhle vädnúť a usychať - kvetná stopka je zboku nahryznutá. Na ochranu proti tomuto škodcovi sa odporúča postrek ešte pred kvitnutím jahôd niektorým z insekticídnych prípravkov, napr. ...
Roztočík jahodový (Tarsonemus Fragariae) - Je ďalším z druhov najčastejších parazitov jahôd. Príznaky nesie takmer rovnaké ako Kvetovka jahodová, avšak roztočík nie je viditeľný voľným okom. Jeho kompletné telo dosahuje veľkosť približne 0,3 mm. Z určitého pohľadu je nebezpečnejší než Kvetovka, pretože jeho rozmnožovanie prebieha rýchlo a v priebehu niekoľkých dní dokáže zamoriť celé jahodovisko. Na rozdiel od jahodovky sa objavuje zriedkavejšie.
Cicavé roztočníky sú drobní škodcovia prežívajúci v záhyboch listov. Voľným okom takmer neviditeľné. Listy sa nevyvíjajú a zostávajú chradnuté. To značne oslabuje aj vývoj plodov, ktoré sú tmavé, tvrdé a bez tekutín.
Vošky (Aphididae) - Vošky poškodzujú listy a mladé výhonky. Vošky môžu spôsobovať systémové poškodenie jahôd, no na Slovensku ich výskyt zatiaľ nie je výrazný. Vošky sa živia miazgou rastlín, čím ich oslabujú a môžu prenášať vírusové ochorenia.
Nosánik vajcovitý je škodca, ktorého larvy sa vyvíjajú na koreňoch jahôd a spôsobujú ich oslabenie. Dospelé jedince kladú vajíčka do súkvetia, čo vedie k zničeniu celých kvetov. Larvy potom napádajú korene a spôsobujú značné škody.
Piliarka ružová sa vyskytuje počas kvitnutia jahôd a jej larvy obžierajú listy. Hoci tento škodca nie je veľmi významný, môže v prípade vyššieho výskytu spôsobiť poškodenie rastlín.

Kvetovka jahodová je druh škodcu, ktorého môžeme vidieť voľným okom a často sa objavuje aj na iných druhoch drobného ovocia. Larvy tohto škodcu zasahujú do rastlín už počas samotného kvitnutia, kedy cicajú živiny priamo z nakusnutých stoniek. Kvetovka jahodová, alebo Authonomus Rubi, je druh spôsobujúci usychanie nie len jednotlivých výhonkov, ale vo väčšom množstve môžu spôsobiť aj úhyn danej rastliny.

Je to žlto-biely až hnedý pavúčik, ktorý je od predošlých škodcov omnoho menší, dorastá najviac 0,25 mm. Najčastejšie sa zdržuje v srdečku jahôd, zo spodu listov, ale aj na kvetoch. Keď napadne jahodu, začnú sa jej kučeravieť a zmenšovať listy či degenerovať listové srdiečka. Je dôležité každú rastlinu pred zasadením dôkladne prehliadnuť. Najviac sa totiž roztočíkovia rozšíria z napadnutej rastliny. Preventívne sa preto robí aj výsadba jahôd na väčšie rozostupy.

Iní škodcovia

Slimáky (Gastropoda) - Slimáky obľubujú sladké plody jahôd. Prilákať ich môže aj kompost, na ktorom dokážu nájsť hostinu a potom je to len na skok k výborným čerstvým jahodám. Vyžraté zrelé jahody potom poskytujú prienik k mäkkej dužine aj mravcom a ďalším chrobákom. Viac agresívne sú slimáky slizniaky, ale narušeným plodom nepohrdnú ani ulitové slimáky, ktoré nepatria medzi tradičných škodcov jahôd.
Vtáky - Vtáky môžu poškodiť úrodu jahôd tým, že zjedia plody.
Krtkovia a hraboše - Jahody nám môžu poškodzovať krtkovia a hraboše, ohrýzať aj rôzne hlodavce, či dokonca hrabavá hydina a niektoré vtáky, ktoré si všimnú výrazné plody na exponovaných miestach.
Hlodavce
Hrabavá hydina

Chladné a vlhké počasie je ideálne pre rozmnožovanie slimákov a slizniakov, ktoré môžu spôsobiť značné škody na jahodách. Tieto škodce obžierajú listy, kvety a plody, čo vedie k zníženiu úrody.

Proti slimákom sú účinné domáce recepty (u nás má úspech ten s pivom a miskou), ale najvyššie účinky možno očakávať až od chemických prípravkov určených na domáce použitie. Prípravky sú uvádzané ako prostriedky proti slimákom, ale aj slizniakom. Rozlišuje slimáky s ulitou a slizniaky - ako špecifickú kategóriu slimákov s mimoriadnou ničivou silou voči listovej zelenine a ovociu. Pri takomto označení má používateľ istotu, že sa myslí na obe kategórie príbuzných druhov. Prípravky v podobe granúl sa používajú jednoducho. Pri silnom zamorení záhrad je možné použiť rozmetač (rozmetadlo).

Prevencia a ochrana

Udržiavanie zdravých a produktívnych jahodových sadov vyžaduje cielené preventívne stratégie, ktoré minimalizujú riziko napadnutia škodcami a chorobami. Efektívna prevencia je založená na pestovateľských praktikách, rotácii plodín, a využívaní fyzických bariér na ochranu plodín.

Výber Odolných Odrôd: Prioritizujte odrudy jahôd, ktoré sú geneticky odolné voči lokálne bežným škodcom a chorobám.
Dôkladná Hygiena Sadu: Pravidelné odstraňovanie odumretých listov, plesnivého ovocia a iného rastlinného odpadu je kľúčové pre zníženie zdrojov infekcie a atraktivity pre škodcov.
Zmena Pestovateľských Polí: Pravidelné menenie miest pestovania jahôd každé 2-3 roky je efektívnou metódou na predchádzanie akumulácii patogénov a škodcov v pôde.
Použitie ochranných sietí: Použitie jemných ochranných sietí alebo placht môže efektívne chrániť jahody pred vtákmi, hmyzími škodcami a niektorými abiotickými stresmi, ako je krupobitie.

Postrek na jahody je jediným spôsobom ako sa zbaviť nežiaducich škodcov. Väčšina postrekov je aplikovaná počas vegetačného obdobia, keďže väčšina parazitov napáda puky a kvety jahôd. Aplikácia postreku môže prebiehať aj po zbere ovocia. Neodporúčame postrekovať počas konzumu jahôd pretože postreky obsahujú chemické látky dráždiace sliznice ľudského tela.

Pri vážnejšom napadnutí škodcami alebo chorobami môžete zvážiť použitie špeciálnych prípravkov na ochranu rastlín alebo konzultáciu s odborníkom.

Vplyv podmienok a výživy na rastliny

Za dôležité vplyvy, ktoré ovplyvňujú úrodu a vitalitu rastliny, možno považovať aj podmienky a výživu rastlín samotných. Veľakrát je pestovanie jahôd v nádobách napríklad na balkónoch pod drobnohľadom. Sledujeme ich, tešíme sa z každého plodu, ktorý ženieme očami do zrelosti a jeme ešte ako ružové. Zabúda sa však na hnojenie, respektíve správne hnojenie a neprehnojovanie. Nedostatok alebo nerovnováha živín v pôde môže spôsobiť slabý rast rastlín a nízku úrodu. Najčastejšie nedostatky u jahôd sú nedostatok dusíka, draslíka, fosforu alebo vápnika.

Iným činiteľom, ktorý pôsobí na život jahodníkov, sú extrémne teploty, silný vietor, dlhé obdobie sucha alebo prílišná vlhkosť. Aj tieto prvky môžu negatívne ovplyvniť rast a úrodu jahôd.

Mnohí z pestovateľov pripisujú spálené okraje listov jahôd práve rôznym druhom škodcov, čo však v tomto prípade nie je reálna príčina poškodenia materskej rastliny. Jahoda má prirodzené plytký koreňový systém a aplikácia neúmerného množstva hnojiva v spojitosti s nedostatočnou zálievkou spôsobuje spálenie koreňov prejavujúce sa práve týmto štýlom.

Určitý preventívny účinok voči niektorým problémom, je možné dosiahnuť aj hnojivom, ktoré je určené priamo jahodám.

Pestovanie jahôd (2. časť): Prerezávanie, škodcovia a zber

tags: #pestovanie #jahod #skodcovia