Rozmnožovanie stálezelených kríkov: Metódy a postupy
Rozmnožovanie rastlín je základným procesom pre ich zachovanie a šírenie. Okrasné kríky a ovocné dreviny možno úspešne rozmnožovať rôznymi vegetatívnymi metódami, pričom najčastejšie sa využívajú odrezky. Tento proces umožňuje získať nové rastliny s vlastnosťami identickými s materskou rastlinou.
Rozmnožovanie drevitými odrezkami
Drevité odrezky predstavujú jeden z najefektívnejších spôsobov rozmnožovania mnohých okrasných drevín. Je dôležité vybrať si vhodnú materskú rastlinu - dospelý, zdravo rastúci krík s dobrou vitalitou. Krík musí byť dobre rozrastený, dospelý a zdravý.
Výber a odber odrezkov
Odrezky sa odoberajú z neolistených kríkov, najčastejšie neskoro na jeseň alebo zavčasu na jar. Režú sa jednoročné výhonky v dĺžke 15 až 20 cm s hrúbkou ceruzky. Ideálne sú jednoročné výhonky s hrúbkou ceruzky, dlhé približne 15 až 20 cm. Každý odrezok by mal obsahovať 6 až 8 púčikov pri striedavom postavení listov, prípadne dvojíc pri kríkoch s protistojnými listami.
Pri strihaní odrezkov je dôležité dodržať správnu orientáciu: Horná časť sa strihá rovno a v takej výške, že chráni vrchný pupeň. Spodná časť sa strihá šikmo, tesne pod pupeňom. Vďaka tomu spoľahlivo rozoznáme hornú a spodnú stranu odrezka (čo je dôležité pri vkladaní do pôdy).
Pri odoberaní odrezkov je vhodné použiť ostrý a dezinfikovaný nástroj (nôž alebo nožnice), aby sa predišlo poškodeniu pletiva rastliny. Odrezky je lepšie odlamovať než rezať nožom alebo nožnicami, lebo takto nepomliaždime ich pletivo. Na konci odlomeného konárika - odrezku takto zostane trochu staršieho dreva.
Príprava a výsadba odrezkov
Pred výsadbou sa spodná časť odrezkov často ošetruje stimulátorom zakoreňovania. Tieto prípravky obsahujú rastlinné hormóny, ktoré podporujú tvorbu kalusu a urýchľujú vývoj koreňového systému. Odrezky potom ošetríme ponorením asi 1 centimetra ich spodnej časti do zakoreňovacieho prášku alebo kvapaliny s obsahom rastlinných hormónov.
Odrezky budúcich okrasných kríkov vysádzame priamo na vybrané stanovište do dobre nakyprenej a pripravenej pôdy na jar. Zapichujeme ich do pôdy hornou stranou a tak hlboko, aby vyčnieval len najvrchnejší pupeň. Na konečnom stanovišti rastliny nebudú rušené vo vývoji presádzaním a odpadnú nám niektoré pracovné úkony.
Pre lepšie zakorenenie je možné odrezky zapichnúť do priepustného substrátu v množiarenskej debničke alebo kvetináči, ktorý je umiestnený na svetlom mieste s rozptýleným svetlom. Substrát musí byť primerane vlhký, ale nie mokrý (pri nabratí do dlane sa naň nesmie lepiť). Pred zapichovaním odrezkov si najprv tenkým kolíkom alebo ceruzkou vytvoríme hlbšie jamky a potom do nich vložíme odrezky, aby sme prípadný práškový stimulátor predčasne nezotreli. Odrezky zapichujeme v takej vzdialenosti od seba, aby sa listy susedných neprekrývali - čím majú odrezky väčšie, respektíve dlhšie listy, tým ďalej od seba ich treba umiestniť. Príliš husto napichané odrezky vytvárajú totiž prostredie vhodné na rýchle šírenie hubovitých chorôb, ktoré by nám mohli zničiť celú množenú kultúru. Po napichaní treba ku každému odrezku substrát pevne pritlačiť, aby stál rovno aj po jemnom pokropení vodou.
Po zasadení sa odporúča skrátiť vyrastené mladé výhonky na polovicu, aby sa podporilo rozvetvenie kríkov. V lete alebo budúci rok na jar skrátime vyrastené mladé výhonky na polovicu, aby sa kríky dobre rozvetvili.
Rozmnožovanie polovyzretými odrezkami
Začiatok leta (koniec júna, júl, prípadne aj august, podľa priebehu počasia) je pre mnoho drevín najvhodnejším časom na rozmnožovanie polovyzretými odrezkami. Mladé pružné výhonky, ktoré nie sú ani príliš mäkké (vodnaté), ani úplne zdrevnatené, totiž výborne zakoreňujú.
Postup pri polovyzretých odrezkoch
Zo zdravého kríka (materskej rastliny) odrežeme zdravé konce výhonkov, dlhé asi ako prst, bez kvetov. Rez treba viezť tesne pod listom alebo pod očkom. V spodnej časti, dlhej asi 3 cm musíme odstrániť listy. Príliš mäkké vrcholky výhonkov treba tiež odstrániť odrezaním alebo odstrihnutím.
Upravené odrezky zapichujeme do plytšej množiarenskej debničky alebo väčšieho kvetináča s prepareným (parou dezinfikovaným) substrátom - (zakúpenou) zeminou na rozmnožovanie alebo namiešanou zmesou piesku s rašelinou v pomere 2 : 1, 1 : 1. Substrát musí byť primerane vlhký, ale nie mokrý. Pred zapichovaním odrezkov si najprv tenkým kolíkom alebo ceruzkou vytvoríme hlbšie jamky a potom do nich vložíme odrezky, aby sme prípadný práškový stimulátor predčasne nezotreli. Odrezky zapichujeme v takej vzdialenosti od seba, aby sa listy susedných neprekrývali. Po zapichnutí treba ku každému odrezku substrát pevne pritlačiť, aby stál rovno aj po jemnom pokropení vodou.
Po napichaní odrezkov treba množiarenskú debničku alebo kvetináč postaviť na veľmi svetlé miesto, ale s rozptýleným svetlom. Nikdy nesmú stáť na priamom slnku. Na vytvorenie ochrannej atmosféry, najmä pred vyschnutím hornej nadzemnej časti odrezkov, prikryjeme debničku alebo kvetináč fóliou z priehľadného plastu alebo prepichaným polyetylénovým vrecúškom. Aby sa fólia nedotýkala odrezkov, možno do substrátu napichať niekoľko vyšších kolíčkov, ktoré ju budú držať v takej výške, aby pod ňou mali sadence vrstvu vzduchu. Spodný okraj fólie alebo vrecúška upevníme na okraj debničky alebo priviažeme ku kvetináču tak, aby sme ju mohli občas odkryť a odrezky vlhčiť rozstrekovačom (prípadne vetrať, ak by bolo vnútro príliš zarosené). Odrezky treba pravidelne hmliť, veľmi jemne kropiť a vlhčiť, lebo nesmú zaschnúť, zároveň aj substrát má byť vlhký, no musí zostať prevzdušnený.
Signály zakorenenia a presádzanie
Rast nových listov na jedincoch je znamením, že odrezky zakorenili a možno ich presádzať. Nové rastliny, ktoré sme si vegetatívne namnožili, opatrne po jednom vyberieme zo spoločného priestoru lopatkou na presádzanie tak, aby sme nepoškodili nové korienky, a presadíme do kontajnerov primeranej veľkosti s výživnou zeminou (jednotlivo). Potom ich treba umiestniť do studeného pareniska alebo na chránené miesto v záhrade. Tu rastliny aj prezimujú prikryté vzdušnou prikrývkou z čečiny. Na jar už budú jedince dostatočne silné, aby ich bolo možné zasadiť na určené miesto. Slabšie, menej vyvinuté rastlinky treba presadiť do väčšieho kvetináča (kontajnera) a nechať zosilnieť vo výživnej zemine ešte jeden rok.
Príklady rozmnožovania konkrétnych druhov
Krušpán vždyzelený (Buxus sempervirens)
Rozmnoženie vždyzeleného krušpánu (Buxus sempervirens) sa vyplatí v prípade, že chceme v záhrade vytvoriť obrubu ružového záhona alebo členenie bylinkovej záhradky či vždyzelenej partie. V auguste sú mladé výhonky krušpánu ideálne vyzreté na vegetatívne rozmnoženie odrezkami. Správne vyzreté drevo výhonkov zabezpečí dobré zakorenenie.
Na odrezky použijeme vrcholové alebo bočné vetvičky dlhé asi 8 až 10 cm, ktoré odtrháme z väčšej vetvičky. Listy na výhonku v spodnej časti odstránime (odtrhneme rukou) a ponecháme len niekoľko dvojíc okolo vrcholu (6 až 8). Takto pripravené odrezky ponoríme koncom vetvičky (prípadne namočíme) do rastového stimulátora a potom zasadíme do nádoby naplnenej zmesou piesku a záhradnej zeminy (v pomere 1 : 1). Krytom z priehľadnej fólie ochránime zasadené výhonky pred vysýchaním. Nádobu umiestnime vonku na teplom polotienistom mieste (má byť chránené pred priamymi slnečnými lúčmi). Kultúru priebežne rosíme. Po niekoľkých týždňoch sa objavia prvé korienky.
Hortenzia veľkolistá (Hydrangea macrophylla)
Hortenzia veľkolistá (Hydrangea macrophylla) sa uplatní v záhrade, v nádobách na balkóne či terase, v nevykurovanej hale i v zimnej záhrade. Je efektná veľkými listami a kvetenstvami, kompaktným rastom kríka a má množstvo kultivarov odlišných farbou kvetov - od bielej cez zelenkastú či bieloružovoú až po ružovú. Zriedkavú modrú farbu kvetu dosiahneme vhodnou kyslosťou substrátu a špeciálnym hnojením s obsahom hliníka.
Z materskej rastliny odstrihneme zdravé výhonky bez kvetov, ktoré nesú aspoň štyri listy. Potom zredukujeme ich odparovaciu plochu tým, že ich zmenšíme na polovicu (odstrihneme nožnicami). Malé kvetináče naplníme čerstvým pestovateľským substrátom alebo zeminou určenou na pestovanie rododendronov a mierne ho utlačíme. Ak používame hlinené kvetináče, je dobré ich pred naplnením zeminou nechať nasiaknuť vodou, aby neodoberali na okrajoch vlhkosť substrátu. Do stredu substrátu v kvetináči urobíme tenším kolíkom otvor a doň zapustíme zelený odrezok tak hlboko, aby obe najspodnejšie nasadenia listov boli ponorené v zemine. Kvetináč potom treba zakryť priehľadným plastovým vreckom alebo skleneným poklopom a postavíme na svetlé, ale nie oslnené miesto. Optimálna teplota je 20 °C. V priebehu dvoch-troch týždňoch sa vytvoria korene a nové listy. Do väčšieho kvetináča presadzujeme mladé hortenzie až vtedy, keď v pôvodnom zeminu dobre prekorenia.
Cibuľoviny
Jarné cibuľoviny sú v záhrade najkrajšie vo veľkých skupinách, ktoré zaujmú svojimi pestrými farbami kvetov vtedy, keď ostatné rastliny ešte len začínajú pučať. Čím sú menšie, tým viac ich treba na dosiahnutie farebného efektu v záhrade. Cibuľoviny sú rastliny pochádzajúce z drsnejších oblastí, suchých a chudobných na živiny, preto si v priebehu vývoja vytvorili viacero spôsobov prežitia s cieľom zachovania rodu. Narcisy (Narcissus), šafrany (Crocus), tulipány (Tulipa) a ďalšie rody vytvárajú okrem semienok na nadzemnej časti po odkvitnutí kvetu aj dcérske cibuľky pod zemou, ktoré sa nazývajú brut. Hlavná cibuľa vytvára na svojom podcibulí viacero ďalších menších alebo drobných cibuliek - tými ich môžeme bez problémov svojpomocne rozmnožovať.
Odobratie dcérskych cibuliek pritom rastlinám vôbec neškodí, práve naopak, zabráni sa tomu, aby trsy cibuľovín v priebehu rokov príliš zhustli a jednotlivé rastliny sa vzájomne utláčali a z roka na rok slabšie kvitli. Cibule odkvitnutých rastlín vyberieme zo zeme, keď listy zvädnú. Treba ich vyrypnúť podobratím cibule aj so zeminou a koreňmi. Dcérske cibuľky vyrastajú na báze materských cibúľ, dookola veľkej, vo väčšom počte, alebo len dve-tri, ak sú väčšie. Mladé cibuľky sú spravidla drobné, majú tvar kvapky, sú pokryté jednou vrstvou pokožky, spravidla hnedej farby, preto treba dať pozor, aby sa nám v pôde nestratili, ak sa ľahko oddeľujú od materskej cibule a pôda je piesčitá. Majú ale pevné jadro, preto ich rozoznáme aj hmatom. Dcérske cibuľky oddeľujeme od materskej tak, že ich opatrne odtrhneme rukou. Dôležité je, aby na každej dcérskej cibuľke zostalo niekoľko korienkov. Pri niektorých rodoch však odnože držia pevne a treba ich opatrne oddeliť nožom. Rezné rany alebo prípadné väčšie tržné rany treba potom vydezinfikovať práškom z dreveného uhlia. Dcérske cibuľky zasadíme do nádob s piesčito-humóznou pôdnou zmesou. V pravidelných vzdialenostiach ich napicháme do zeme tak, aby horná časť cibuľky trčala nad povrch a podcibulie s korienkami smerovalo do hlbšej vrstvy. Pri miernej zálievke cibuľky čoskoro zakorenia a ďalej porastú. Neskôr ich môžeme jednotlivo nahrnkovať, aby zosilneli vo výživnejšom substráte.
Ľalie
Do veľkej a rôznorodej skupiny cibuľovín patria okrem drobnejších cibuľovín kvitnúcich na jar aj cibuľoviny kvitnúce v lete a v jeseni. Cibuľnatými kráľovnami leta sú statné ľalie, z ktorých niektoré druhy môžeme ľahko vegetatívne rozmnožiť pacibuľkami, cibuľkami alebo šupinami cibúľ.
Jedna skupina ľalií (Lilium bulbiferum, L. tigrinum) sa okrem semien rozmnožuje aj stonkovými pacibuľkami vyrastajúcimi počas vegetačného obdobia v pazuchách listov na nadzemnej časti stonky. Tie môžeme na jeseň oddeliť a vysadiť. Iná skupina ľalií (Lilium davidii, L. henryi) sa rozmnožuje aj podzemnými pacibuľkami, ktoré sa vytvárajú na podzemnej časti stonky. Aby sme ich mohli na jeseň vybrať, musíme stonku odtrhnúť. Cibuľa ďalšej skupiny (Lilium martagon, L. carniolicum) sa skladá z mnohých mäsitých šupín, ktoré nemajú spoločnú šupku, preto sa ľahko rozoberajú.
Hľuznaté rastliny (napr. georgíny)
Hľuznaté rastliny sa najjednoduchšie rozmnožujú rozdelením hľuzy. Dá sa to však najmä pri väčších hľuzách, ale aj tak získame len obmedzený počet nových rastlín (3 až 4). Ďalšou možnosťou vypestovania väčšieho počtu rastlín je odrezkovanie. Môžeme si tak rozmnožiť väčší počet napríklad georgín (Dahlia) a z jednej rastliny získať aj 10 nových. Georgínami si môžeme vyzdobiť aj balkón, lodžiu alebo terasu a pestovať ich aj v kvetináčoch.
Hľuzu georgíny zasadíme skoro začiatkom roka (najlepšie vo februári) do kvetináča tak, aby koreňový krček zostal voľný a nebol zakrytý zeminou. Po zaliatí postavíme kvetináč na svetlé teplé miesto. Po dvoch-troch týždňoch sa na rastline objavia prvé výhonky. Keď dorastú do výšky 10 cm, treba ich odrezať (pracujeme s čistým nožom) aj s malým kúskom tela hľuzy alebo oddeliť od hľuzy silným trhnutím (ktorým vytrhneme aj malú časť pôvodnej hľuzy). Na dezinfekciu rán použijeme prášok dreveného uhlia, ktorým ich jemne posypeme. Získané odrezky napicháme do substrátu s nízkym obsahom živín, ktorý si pripravíme z rašeliny a piesku, prípadne kúpime pripravenú zmes v obchode (substrát pre výsevy a množenie). Spodný koniec odrezku môžeme ošetriť stimulátorom zakoreňovania. Odrezky umiestnime po 4 až 5 do väčších kvetináčov. Plastový kryt na kvetináči ochráni odrezky pred vysychaním. Odrezky pravidelne zalievame a vetráme. Asi po štrnástich dňoch vytvoria korienky a stanú sa samostatnými jedincami schopnými prežitia. Po vytvorení korienkov rastliny opatrne vyberieme zo spoločného kvetináča a rozsadíme jednotlivo do menších kvetináčov. V tejto fáze treba zastrihnúť konce výhonkov, aby sa rastlinky lepšie rozvetvili.
množenie ovocných kríkov odrezkami a acylpyrin
Text: Ing. Vačšinu okrasných drevín rozmnožujeme odrezkami. Odrezky odlamujeme tak, aby ich drevnatá časť bola dlhá asi 10cm. Zvyšnú nevyzretú, bylinnú časť odrežeme. Potom odstránime všetky listy v spodnej polovici odrezku. Odrezky je lepšie odlamovať než rezať nožom alebo nožnicami, lebo takto nepomliaždime ich pletivo. Na konci odlomeného konárika - odrezku takto zostane trochu staršieho dreva. Odrezky potom ošetríme ponorením asi 1 centimetra ich spodnej časti do zakoreňovacieho prášku alebo kvapaliny s obsahom rastlinných hormónov. Ošetrené odrezky potom napicháme do priepustného substrátu v úplnom tieni. Priame slnko by ich zabilo. Je výhodné prestrieť si predtým na substrát agrotextíliu (vodopriepustnú netkanú textíliu) a uchytiť ho hrubším drôtom ohnutým to tvaru písmena "U". Do agrotextílie potom narežeme dierky a odrezky picháme do nich. Proces zakoreňovania trvá minimálne 4-6 mesiacov a jeho dĺžka závisí do teploty, vlhkosti aj druhu zakoreňovaných rastlín. My zvykneme začať so zakoreňovaním rezkov vonku, mimo skleníka, v júli a pokračujeme aj v auguste. Počasie však umožňuje začať aj v júni, niekedy aj máji.
Ovocné stromy sa vo veľkovýrobe množia najmä očkovaním na spiaci púčik v 2. Niektoré druhy sa tiež rozmnožujú vrúbľovaním. Deje sa tak počas zimy, ak máme podpníky namnožené v skleníku, alebo vonku v prírode. V prírode vrúbľujeme v predjarí, hneď na začiatku pučania podpníkov. Dôležité je, aby boli vrúble počas vrúbľovania v štádiu absolútneho pokoja (nesmú byť ani trochu napučané). Režeme ich preto uprostred zimy a ukladáme do piesku v chladnej pivnici.
Rozmnožuje ich delením trsov alebo výsevom zo semien. Trávy spravidla rozmnožujeme delením trsov.
V lete sú už výhonky okrasných krov polodrevnaté, teda nie sú úplne mäkké a nebudú hniť. Okrem toho majú dobrú schopnosť rásť a tvoriť korene. Vhodných kandidátov na tento spôsob rozmnožovania je veľké množstvo, napríklad hortenzie, budleje, zlatovky, pajazmíny, okrasné ríbezle či krásnoplody.
Autor článku: Sme tím vášnivých záhradkárov, ktorí sa delia o svoje vedomosti a lásku k záhradníctvu. V prípade okrasných krov je najpoužívanejšou metódou získavania nových rastlín vegetatívne rozmnožovanie pomocou rôznych typov odrezkov. Niektoré druhy sa dajú vypestovať zo semien, no existujú aj také, ktorých výhonky pri styku s pôdou rýchlo zakoreňujú a vy tak poľahky získate nové rastliny, takzvané odnože.
Vrcholové odrezky listnatých drevín
Opadavé druhy sa rozmnožujú od júna do augusta. Odrezky musia byť vyzreté, ale nie príliš zdrevnatené ani mäkké. Ako pomôcka na určenie správneho času rozmnožovania vám môže poslúžiť to, že kôra má byť na reznej ploche hnedkastá, čo je znakom čiastočného zdrevnatenia. Vždyzelené druhy sa rozmnožujú približne od augusta do októbra. Zvyčajne do konca zimy nevytvoria korene.
Odrezky ihličnanov
Ľahko zakoreňujú tuje (Thuja), cyprušteky (Chamaecyparis) a borievky (Juniperus). Najvhodnejší čas na odoberanie odrezkov je od začiatku augusta do konca septembra. Záhradkári, ktorí nemajú k dispozícii skleník, by mali podľa možnosti začať rozmnožovať čo najskôr, aby čo najdlhšie využili prirodzené teplo.
Odrezkami si môžete rozmnožiť takmer všetky druhy z čelade cyprusovitých, teda borievky, tuje, cyprušteky, cédrovce, cyprusy, ale aj tisy, tisovce, nízke odrody smrekov, jedlí a borovíc.
Odrezky musia byť na báze dostatočne zdrevnatené, pretože nezdrevnatené časti v substráte zahnívajú. Spravidla sa využíva celý tohtoročný výhonok, ktorý obsahuje aj kúsok minuloročného dreva. Odrezky sa z výhonku odtŕhajú alebo odrezávajú. Krátkym trhnutím ho oddelíte, prečnievajúca pätka kôry sa odreže, ponechá sa len krátky zvyšok, aby sa dal dobre zapichnúť do substrátu. Dĺžka odrezkov je rôzna. Napríklad trpasličie ihličnany sa režú na 2 až 4 cm, zatiaľ čo cyprušteky a borievky môžu mať dĺžku 15 až 20 cm. Pretože sa miesto odberu odrezka z materskej rastliny neskôr prejaví na tvare dcérskej, používajú sa len vrcholové výhonky.
Drevité odrezky
Na rozdiel od iných druhov odrezkov, tieto musia byť bez listov. Rozmnožujú sa nimi bujne rastúce listnaté dreviny a kvitnúce kry, zatiaľ čo medzi ihličnanmi sa dajú použiť iba pri opadavých metasekvojach (Metasequoia).
Aby bol proces rozmnožovania okrasných drevín pomocou odrezkov úspešný, je veľmi dôležité, kedy ich odoberáte vo vzťahu k danému druhu a k zrelosti jeho dreva.
Drevité odrezky sa z rastlín odoberajú po opadnutí lístia od novembra do januára. Získavajú sa zo silných jednoročných, zdrevnatených výhonkov, ktoré sa môžu v celej dĺžke ihneď spracovať na jednotlivé odrezky (dĺžka je zvyčajne 15 až 30 cm, no stačí i to, ak majú 2 zdravé púčiky), alebo sa ešte v celku uložia na chladnom, no nezamŕzajúcom mieste v piesku do jari.
Koreňové odrezky
Možno nimi rozmnožovať len listnaté dreviny a konkrétne druhy, ktoré tvoria nové výhonky z adventívnych púčikov na koreňoch - rôzne druhy divo rastúcich ruží, sumach (Rhus), drieň obyčajný (Cornus mas). Odoberajú sa koncom jesene.
Len čo začnú pučať (koncom februára), prenesú sa na svetlé miesto. Postupne sa otužujú a následne vysádzajú do nádob či priamo do záhrady.
Najprv treba odkryť koreňový systém materskej rastliny a následne z neho odrezať korene s hrúbkou ceruzky až palca. Následne sa uložia do debničky s vlhkou rašelinou a až do spracovania sa nechajú na nezamŕzajúcom mieste, kde nesmú vyschnúť. V priebehu zimy sa postupne režú na 5 cm kúsky (odrezky) a označí sa ich polarita (spodný a horný koniec). Potom sa kolmo alebo mierne šikmo napichajú do črepníkov tak, aby ich zakrývala vrstva rozmnožovacieho substrátu hrubá 1 až 2 cm. Treba ich dôkladne zaliať a až do jari uložiť na chladnom mieste.
Aj vy patríte k milovníkom sladkých plodov z ovocných drevín? Ak máte doma len jeden krík, namnožiť si viac môžete aj sami. Ríbezle, maliny, egreše či iné ovocné kríky sú bežnou súčasťou našich záhrad. Okrem toho, že sa dajú konzumovať hneď, môžeme si z nich pripravovať chutné zaváraniny, šťavy alebo sirupy. Ak máme na záhradke málo ovocných kríkov, môžeme to sami ľahko zmeniť. Ovocné kríky sa dajú namnožiť aj v domácich podmienkach. My vám prezradíme ako.
Delenie kríka
Tento najstarší a najjednoduchší spôsob sa využíva najmä pri rozmnožovaní malín, ríbezlí, černíc, egrešov a liesok. Krík jednoducho rozdelíme.
Koreňové odrezky ovocných kríkov
Pri tomto spôsobe rozmnožovania je dôležitý čas a vhodné uskladnenie. Na konci vegetácie vykopeme z koreňov najčastejšie malín, černíc alebo liesok odrezky dĺžky 80 - 100 mm a hrúbky 7 - 10 mm, ktoré musíme počas zimy dobre uskladniť. Napríklad tak, že ich dáme do piesku a uložíme do pivnice. Na jar ich vysadíme do záhonu asi 3 - 5 cm hlboko. Takisto je dôležité, ktorý koniec dáme do zeme (aby sme koreň nemali opačne).
Drevité odrezky ovocných kríkov
Tento spôsob je najčastejšie využívaný pri čiernych, červených a bielych ríbezliach a egreši. Z materského kríka odrežeme z vyzretého jednoročného výhonku drevitý odrezok. Mal by byť dlhý aspoň 20 cm a mal by mať 4-5 púčikov. Spodný koniec treba zrezať mierne šikmo pod posledným púčikom. Výhonok rastliny ohneme a zakopeme tesne pred koncom do ryhy hlbokej 15 - 25 cm. Vyčnievajúci koniec treba skrátiť nad tretím púčikom. Časť, ktorá je v zemi by mala zakoreniť. Na jeseň sa môže výhon oddeliť a vykopať.
Rozmnožovanie rastlín je kľúčovým procesom pre ich zachovanie a šírenie. Okrasné kríky a ovocné dreviny možno úspešne rozmnožovať rôznymi vegetatívnymi metódami, pričom najčastejšie sa využívajú odrezky. Tento proces umožňuje získať nové rastliny s vlastnosťami identickými s materskou rastlinou.
Rozmnožovanie listnatých kríkov odrezkami (zimné obdobie)
Obdobie od decembra do februára je ideálne na rozmnožovanie okrasných listnatých kríkov drevitými odrezkami. Výhodou je vysoká ujateľnosť a uniformita druhu.
Odber a úprava odrezkov
Drevité odrezky sa odoberajú pri teplote maximálne do -10 °C z jednoročných letorastov. Čím tvrdšie drevo, tým ťažšie zakoreňuje. Letorasty sa narežú na kúsky dlhé 10 až 15 cm, s 2 až 4 púčikmi. Horná časť odrezka sa zrezáva rovno nad vrchným púčikom, spodný rez sa robí šikmo tesne pod púčikom.
Črepníkovanie a zakoreňovanie
Odrezky sa sadia po dvoch do jedného črepníka s rozmnožovacím substrátom (perlit a rašelina alebo hrubozrnná rašelina). Pred zapichnutím sa spodná časť odrezka dezinfikuje stimulátorom. Napichané odrezky sa umiestnia do nevykurovaného fóliovníka alebo skleníka s dobrou drenážnou vrstvou. Zalievať stačí raz týždenne. Je dôležité označiť si názov rastliny a čas odberu, najmä pri rozmnožovaní viacerých druhov.
Rozmnožovanie ihličnanov
Ihličnany ako tuje, cyprušteky a borievky ľahko zakoreňujú. Najvhodnejší čas na odber odrezkov je od začiatku augusta do konca septembra.
Postup pri odrezkoch ihličnanov
Odrezky musia byť na báze dostatočne zdrevnatené. Využíva sa celý tohtoročný výhonok s kúskom minuloročného dreva. Odrezky sa odtrhávajú alebo odrezávajú. Dĺžka odrezkov sa líši podľa druhu (napr. 2-4 cm pre trpasličie ihličnany, 15-20 cm pre cyprušteky a borievky). Používajú sa vrcholové výhonky, aby sa zachoval tvar rastliny.
Odrezky odoberáme po opadnutí listov, od novembra do januára. Mal by mať dĺžku asi 15 - 20 cm, nevyhnutné je, aby mal aspoň dve zdravé očká. Na spodnej strane odrezku musí byť rez vedený asi 3 mm pod očkom, nad horným očkom nechajme asi 2 cm. Vždy je lepšie označiť si odlišným spôsobom rezu hornú a dolnú časť, korene sa vždy vytvoria len v pôvodne spodnej časti odrezka. Dovtedy si ich uskladníme na chladnom a tmavom mieste, kde nebude mrznúť. Môže to byť napríklad pivnica.
Jednoduché na rozmnoženie: zlatovka, ríbezle, pajazmín, zob vtáčí, trojpuk a vajgela. Ideálny čas na odoberanie odrezkov je od neskorej jesene do začiatku jari, kým rastliny nezačnú pučať. Príprava odrezkov: Výhonky narežte na kúsky dlhé 15 až 20 cm. Špeciálne úpravy: Spodnú časť odrezka môžete zrezať šikmo, aby ste ľahšie rozlíšili smer výsadby. Pôdu v záhone prekyprite a podľa potreby obohaťte kompostom. Odrezky zapichnite do pôdy vo vzdialenosti 10 až 15 cm od seba, pričom nad povrchom nechajte trčať iba 2 až 3 cm. Po výsadbe ich dôkladne polejte. Ak je pôda ťažká a ílovitá, radšej saďte do kvetináčov naplnených humóznou zeminou. Koncom mája zaštipnite nové výhonky, aby ste podporili rozvetvovanie. Dbajte na dostatočné zavlažovanie a od júna aplikujte rýchlo pôsobiace hnojivá.
Nielen okrasné, ale aj ovocné kry sa veľmi jednoducho rozmnožujú drevitými odrezkami a ríbezle nie sú výnimkou. Táto metóda je ideálna na experimentovanie - ak sa nepodarí, nie je to veľká strata. Naopak, úspech prináša radosť z vlastnoručne vypestovanej rastliny a možnosť zveľadiť záhradu bez veľkých výdavkov. Každý záhradkár sa určite už aspoň raz pohrával s myšlienkou, vytvoriť si vlastné výpestky rastlín. Či už ide o rastliny alebo kry, možností je naozaj veľa. Takýto spôsob rozmnožovania a pestovania rastlín uprednostňujeme najmä v prípade svojpomocného zakladania novej záhrady alebo zakladania vegetačnej a pestrej izolácie, tzv. živého plota, kde potrebujeme väčšie množstvo rastlín rovnakého druhu. Veľkou výhodou je aj ekonomický charakter dopestovania si rastliny do požadovanej veľkosti.
Ideálnym obdobím na vytváranie odrezkov vybraných rastlín a krov je počas celého vegetačného obdobia, v závislosti na type odrezku, ktorý chceme vytvoriť. Jarné odrezky: V prípade, že si chceme namnožiť rastlinný materiál čo najskôr, odrezky môžeme odoberať počas jarného obdobia, keď sa rastlina prebúdza z vegetačného pokoja a začína rašiť nové výhonky. Práve tie sú ideálnymi časťami na efektívnejšie zakorenenie v tomto čase. Nakoľko v tomto období začínajú panovať rôzne odrody byliniek, ich zelené časti si môžeme bez väčších problémov množiť odrezkami a využívať počas celého roka do chutných pokrmov. Letné odrezky: Jednou z ďalších variant je aj množenie prostredníctvom odrezkov, ktoré už majú mladé zelené drevo (jednoročné). Tieto odrezky robíme počas celého leta, keď je rastlina vegetačne aktívna. Najlepšie si to vieme predstaviť pri rastlinách, ako sú ruže alebo vavrínovce. Jesenné odrezky: Ideálnym drevom pre letné až jesenné odrezky je staršie a tvrdšie drevo (jednoročné). Medzi rastliny na takého odrezky môžeme radiť napr. Cezmínu alebo Zemolez. Iné typy odrezkov a množenia: Odrezky listov (pri interiérových rastlinách) a odrezky častí koreňového systému (zväčša pri trvalkách, alebo kroch, ako napr. orgován) sa realizujú počas celého vegetačného obdobia. Taktiež môžeme množiť delením trsov, ktoré sa najviac uplatňuje pri okrasných trávach a rastlinách trsového charakteru.
Substrát, do ktorého budeme umiestňovať odrezky rastlín, by mal byť vzdušný, ľahký a nie príliš prehnojený. Mal by mať jemne kyslé pH. Pri “rezkovaní” si zvolíme najzdravšiu a najkrajšiu vetvičku rastliny. Tú následne odstrihneme ostrými záhradníckymi nožnicami na dĺžku odrezku približne 10-15 cm šikmým rezom. Mal by mať aspoň 6-7 pukov. Ak je na odrezku príliš veľa listov, časť, ktorú zapichneme do pôdy, očistíme od prebytočných listov, aby sme mohli lepšie ponárať odrezok do stimulátora, vďaka ktorému rýchlejšie a kvalitnejšie zakorení. V prípade potreby môžeme skrátiť prebytočné listy z celkovej jeho dĺžky na polovicu. Odrezok, ktorý bol namočený v stimulátore, následne zapichneme kolmo do vopred pripraveného vlhkého substrátu. Substrát môžeme mať v nádobe alebo kvetináči, ktorý si prikryjeme priesvitnou fóliou alebo skleneným pohárom. Týmto spôsobom môžeme docieliť teplé a vlhké prostredie, ktoré je ideálne pre zakoreňovanie odrezkov.
Pre ľahšie pochopenie množenia odrezkami je dôležité si uvedomiť základnú vec. Rastlina je živý organizmus, ktorý svoje živiny a energiu posúva postupne do všetkých častí svojho tela, v závislosti od ročného obdobia.
1. Na odber drevnatých odrezkov sú ideálne zdravé, bohato rozkonárené dreviny zo slnečných miest. 2. Z opadaných krov si vyberieme najdlhšie výhony, jednoročné a dobre vyzreté. 3. Koniec odrezka upravíme, nemusíme však rezať šikmo. 4. Drevnaté odrezky, ktoré chceme zakoreniť, by mali mať dĺžku 15 - 20 cm. 5. Odrezky si po nastrihaní sústredíme na jedno miesto. Na prácu nám poslúži starý záhradný stôl. 6. 7. Časť odrezkov môžeme zazimovať v pivnici, ideálne vo vyššej nádobe s vlhkým pieskom. 8. Odrezky zasypeme takmer po vrchnú časť pieskom. 9. Druhú časť pripravených odrezkov zapichneme priamo do pôdy na vyhradenej časti záhona. 10. Odrezky zapichnime do pôdy takmer až po koniec tak, aby sme nepoškodili puky. 11. Pôdu v okolí odrezkov dôkladne utlačíme, a to zo všetkých strán.
Pomocou vyzretých drevitých odrezkov si v neskorom jesennom období môžeme rozmnožiť budleju, zlatovku, liesku, vajgéliu, pajazmín, kolkvíciu, kériu, tavoľník, kalinu alebo aj okrasnú ríbezľu. Zakorení nám aj štedrec, odrezky však odoberáme neskôr, ideálne až začiatkom roka. Z iných drevín sa môžeme pokúsiť týmto spôsobom rozmnožiť vtáčí zob či tamarišku.
tags: #rozmnozovanie #stale #zelenych #krikov