Pestovanie karfiolu na jesenný zber: Agroporadenstvo pre úspešnú úrodu
Karfiol (Brassica oleracea convar. botrytis var.) je výživná a chutná zelenina, ktorú môžete ľahko pestovať vo svojej záhrade, ak dodržíte niekoľko základných rád. Hoci pestovanie karfiolu v záhradách nie je také samozrejmé ako pri ostatných hlúbovinách, za skúšku to stojí. Úrodu môžete zberať takmer po celý rok. Dôvodom pestovania karfiolu sú silne zdužnatené súkvetia zložené z krátkych nahustených výhonkov s ešte nerozvinutými púčikmi. Ak by ste úrodu včas nepozberali, ružice sa postupne roztvoria, biele sfarbia do zelena, výhonky predĺžia na stonky a púčiky rozkvitnú do žltých kvetov. Ružica tak stratí konzumnú hodnotu. A keďže karfiol patrí k zelenine s vysokou výživovou hodnotou, je ľahko stráviteľný a v kuchyni má mnohostranné využitie, bola by to veľká škoda.
Karfiol je obľúbený nielen pre svoju chuť, ale aj vysoký obsah vitamínov a antioxidantov, čo z neho robí cennú súčasť vyváženej stravy. Obsahuje veľa vitamínu C, vitamíny skupiny B, provitamín A, z minerálnych látok obsahuje fosfor, draslík a vápnik. Okrem tradičných bielych alebo krémových karfiolov existujú odrody s nápadnými fialovými, oranžovo-žltými alebo limetkovo-zelenými hlávkami pre pridanú okrasnú príťažlivosť v záhrade aj na tanieri. Zelený karfiol Romanesque je hybrid medzi klasickým karfiolom a brokolicou, ktorý spája to najlepšie z oboch druhov a má jemne sladkastú chuť s náznakom brokolicovej sviežosti.
Výber stanovišťa a príprava pôdy
Karfiol pre svoj rast vyžaduje slnečné stanovište, ktoré dostáva dostatok priameho slnečného svetla počas celého dňa, ale zároveň znáša aj mierny tieň. Pôda by mala byť bohatá na humus a mala by mať dostatok vlahy. Optimálna je dobre priepustná, hlinitopiesočnatá pôda, ktorá poskytne dostatok živín. Okrem iného, karfiol preferuje mierne kyslú až neutrálnu pôdu, pH pôdy by sa tak malo pohybovať medzi 6,0 až 7,5. Z hlubovej zeleniny má karfiol najvyššie nároky na obsah humusu a živín v pôde, tiež stopových prvkov, najmä molybdénu, ktorý potrebuje pre správny vývoj ružíc. Karfiol je náročný na molybdén a bór. Pri nedostatku sa zle vyvíja, tvorí nekvalitné, hnedé alebo žiadne ružice (vyslepuje). Ideálne je preto prihnojovať viaczložkovými hnojivami, v ktorých nechýbajú stopové prvky, ako je napríklad Cererit.
Kvalitné spracovanie pôdy sa začína na jeseň, prípadne skoro na jar, hlbokým zrýľovaním záhona a zapracovaním hnoja alebo kompostu. Pri jesennej príprave pôdy je ideálne zapracovať 40 kilogramov kvalitného maštaľného hnoja na desať štvorcových metrov. Ak ho nemáte, tak použite aspoň kompost, prípadne hnoj granulovaný. Pripravte si miesto na pestovanie, ideálne predchádzajúcu jeseň, pridaním dvoch vedier záhradného kompostu na meter štvorcový, potom ho nechajte cez zimu spevniť. Ak je pôda kyslá, predchádzajúcu zimu aplikujte vápno, aby ste zvýšili pH a zabránili chorobe nádorovke. Karfiol preferuje pH 6,5 až 7,5. Pred samotnou výsadbou je vhodné pôdu dobre prekypriť. Bezprostredne pred sejbou alebo presádzaním odstráňte burinu a uistite sa, že pôda je dobre spevnená prechádzaním sa po jej povrchu. Vhodné predplodiny sú šalát, reďkovka alebo špenát - teda druhy so skorým zberom a krátkou vegetačnou dobou. Vyhnite sa výsadbe po iných hlúbovinách ako kapusta či kaleráb. Dávku fosforečno-draselného hnojiva si rozdelíme na tri. Jednu tretinu zapracujeme na jeseň, druhú na jar a tretiu si necháme na prihnojovanie počas vegetácie. Pred vysádzaním je dobré vyhnojiť pôdu síranom amónnym, superfosfátom a draselnou soľou, počas vegetácie tak stačí prihnojiť liadkom amónnym s vápencom. Osvedčilo sa tiež používanie kombinovaných hnojív, či hnojív s obsahom molybdénu.
Výsev a výsadba
Karfiol je možné pestovať ako zo semien, tak z predpestovaných sadeníc. Pestovanie zo semienok je časovo náročnejšie a vyžaduje si o to viac starostlivosti. Vyrastené sadeničky je možné rovno vysadiť a za dobrých podmienok pomerne skoro žať. Semená karfiolu sú široko dostupné v záhradných centrách a od online dodávateľov semien. Semená karfiolu môžete vysievať vo vnútri od januára-februára, alebo aj predchádzajúcu jeseň - kvôli skoršej úrode. Pre skoré pestovanie karfiolu na voľnej pôde sejeme už v januári a februári. Sejbu uskutočníme do debničiek v skleníku alebo do teplého pareniska, či na hriadky vykurovaného fóliovníka. Semená sa vysievajú do skleníka či pareniska skoro na jar - cca v marci až apríli.
Semená karfiolu sejte do modulárnych podnosov, aby ste znížili narušenie koreňov pri presádzaní vonku. Použite viacúčelový črepníkový kompost a semená zasejte asi 1 cm hlboko, potom ich udržujte pri teplote 12-22 °C a pravidelne zalievajte. Semená by mali vyklíčiť asi za dva týždne. Rastlinky presádzame vo fáze dvoch pravých listov na vzdialenosť 5 a 8 až 10 centimetrov. Sadenice sú dostatočne silné a pripravené na vonkajšiu výsadbu zhruba o päť až šesť týždňov neskôr. Mladé rastliny karfiolu rastúce v modulárnych podnosoch, pestované zo semien v interiéri alebo zakúpené ako sadenice, by sa mali presadiť na ich konečné pestovateľské miesto, keď sú vysoké 10-15 cm, vo veku približne šiestich týždňov. Deň pred presťahovaním rastliny dobre zalejte. Pri presádzaní je dôležité dbať na to, aby sme karfiolu poskytli dostatok priestoru na rast. Používame spon približne 5 x 5 cm. Semená sejte 45-60 cm od seba do hĺbky 2 cm a do riadkov 75-80 cm vzdialených od seba. Priesady vysádzame hlbšie, ako boli pestované v nádobách, a takzvane „na vodu“, to znamená, že do pripravenej jamky najprv nalejeme vodu, necháme vsiaknuť, vložíme sadenicu, pôdu a zahrnieme suchou pôdou. Pôdu okolo rastliny naozaj dobre spevnite. Je dôležité dať karfiolu dostatok priestoru, najmä väčším zimným odrodám.
Jesenný sprievodca výsadbou karfiolu
Pre jesenný zber karfiolu je dôležité správne načasovanie a výber odrody. Karfiol jesenný Octavian je neskorá odroda karfiolu, ktorá je vhodná na zber na jeseň. Táto odroda je známa svojou odolnosťou voči nepriaznivým poveternostným podmienkam a je ideálna pre záhradkárov, ktorí chcú zbierať čerstvý karfiol aj v chladnejších mesiacoch.
Na pestovanie neskorého karfiolu si môžete zvoliť hriadky, z ktorých ste pozberali šaláty, skoré zemiaky alebo strukoviny, určite sa však vyhnite hlúbovinám. Po predplodine ich zbavte všetkých pozberových zvyškov, odburiňte a pripravte na vysádzanie priesad. Ak je pôda kyslá, na vápnenie dolomitickým vápencom myslite už pri pestovaní predplodiny. Pestovanie karfiolu na jeseň má výhodu v tom, že sa vyhnete problémom s vývinom riedkych ružíc bez typickej farby, chuti aj mnohým škodcom, ktoré sú typické hlavne počas letného obdobia sprevádzaných i deficitom zrážok. V rámci didaktického procesu sme uskutočnili experiment s talianskym fialovým karfiolom Violetto di Sicilia, ktorý sa v jeho domovine pomerne často vysádza v mesiaci august, aby v predvianočnom období mal konzument k dispozícii čerstvú, jemnú a esteticky zaujímavú zeleninu.
Výsev prebieha v májových až júnových týždňoch priamo na záhon. Používame spon približne 5 x 5 cm. Semená sejte 45-60 cm od seba do hĺbky 2 cm a do riadkov 75-80 cm vzdialených od seba. S predpestovaním priesad, ktoré chcete na hriadky vysadiť v druhej polovici mája až v júni, začnite v apríli. V tomto prípade už môžete siať priamo do voľnej pôdy. Zvolená hriadka by však mala byť chránená pred vetrom. Dobré je na jej povrch rozhodiť pred sejbou hrubšiu vrstvu kompostu alebo substrátu na báze rašeliny a jemne ho zapracovať hrabľami. Podporíte tak zdravý vývin priesad a tvorbu silného koreňového systému. Predpestované priesady sadíme v júni až júli, keď majú 3 - 5 pravých listov. Na sadenie vyberieme silné, zdravé, dobre vyvinuté sadenice s tromi až štyrmi pravými listami. Skoré odrody vysádzame začiatkom apríla, letné a jesenné až do začiatku júla, a to na vzdialenosť 50 × 50 alebo 60 ×40 cm. Rastlina je totiž v dospelosti mohutná s veľkými obalovými listami.
Deň pred plánovaným presádzaním priesady výdatne zalejte, aby sa po ich vybratí z pôdy na korienkoch udržalo dostatočné množstvo zeminy a vy ste ich tak mohli presadiť spolu s koreňovým balom. Ak si kúpite hotové priesady, posledný termín, keď ich ešte môžete vysadiť, je posledná júlová dekáda. Odporúčaný spon je v závislosti od odrody 50 x 50 až 60 x 50 cm. Priesady do pôdy poriadne zatlačte a výdatne zalejte.
V teplých oblastiach Slovenska môžete už po 10. apríli vysádzať silné predpestované priesady s koreňovým balom priamo na voľné hriadky. Úrody sa tak dočkáte už v prvej polovici júna. Priesady si pripravte sejbou v krytých priestoroch v januári až vo februári alebo si ich kúpte na trhu. Pred vysádzaním musia byť dobre otužené, aby zniesli aj prípadný slabší mráz. Istotou však bude ich nočné prikrývanie prenosným fóliovým krytom, bielou netkanou textíliou alebo starými plastovými črepníkmi. Zároveň tak podporíte rast a urýchlite zber o 5 až 10 dní. Karfiol zo skorej sejby saďte do sponu 50 x 40 až 50 x 50 cm. Znamená to, že na štvorcový meter budete potrebovať 4 až 5 priesad. Skoré odrody saďte len tak hlboko, ako rástli v zakoreňovačoch. V apríli ešte nie je pôda taká prehriata, hlbšia výsadba by preto mohla spomaliť vývin rastlín a oddialiť čas zberu.
Pestovanie v skleníku
Najvhodnejším obdobím na vysádzanie karfiolových priesad do skleníka alebo fóliovníka je začiatok marca. Ideálny spon je 30 x 40 až 40 x 40 cm. Rastliny prvýkrát prihnojte začiatkom apríla, druhú dávku živín dodajte na začiatku tvorby ružíc. Pri pestovaní talianskeho fialového karfiolu Violetto di Sicilia sme využili skleníkové podmienky v mesiaci august, v ktorom i keď ešte stále vysoké teploty boli už menej rizikové a vlhkostné pomery, čo sa týka vlhkosti vzduchu viac udržateľné, tie nám umožnili realizáciu vysievania a dopestovania priesad. Vysadili sme ich v mesiaci september, pričom v predvianočnom období sme mohli zberať ružice o hmotnosti asi 0,5 kg. Táto skutočnosť bola ovplyvnená i tým, že mesiac december bol nadpriemerne teplý a značne slnečný. Tieto podmienky i v nevykurovanom skleníku umožnili dosahovanie denných teplôt nad 12 °C, nočných, ktoré neboli pod bod mrazu a optimálnu vlhkosť.
Jak pěstovat květák neboli karfiol ze semen. Brassica oleracea var. botrytis
Starostlivosť počas vegetácie
Pokiaľ sa karfiol bez niečoho nezaobíde, je to zálievka. Karfiol je zo všetkých hlúbovín najnáročnejší na zásobovanie vlahou a živinami. Vysoké nároky na pravidelnú a dostatočnú vlahu má najmä v období tvorby hlávok. Pôda by mala byť stále mierne vlhká, ale nikdy premokrená. Pri nedostatočnom prísune vody karfiol netvorí hlávky, drevnatie a postráda chuť aj šťavnatosť. Karfiol má rád dostatok vlahy, ktorá voľne odteká bez toho, aby sa pôda premočila. Sadenice a mladé rastlinky pravidelne zalievajte, kým si nevytvoria dobrý koreňový systém. Keď mladé karfiolové rastliny dobre rastú, ale predtým, ako začnú tvoriť hlávky, aplikujte hnojivo s vysokým obsahom dusíka, ako je síran amónny, v dávke 30 g na meter štvorcový. V júni rastliny prihnojte prvýkrát a opäť na začiatku tvorby ružíc. Najvhodnejšie je viaczložkové hnojivo s obsahom dusíka, ktoré aplikujeme v čase tvorby ružíc. Tiež výsadba príliš veľkých sadeníc má za následok vybiehanie rastlín do kvetu.
Počas rastu je nevyhnutné pravidelné zavlažovanie, okopávanie a minerálne prihnojovanie. Skyprenie pôdy zvyšuje prístup vzduchu ku koreňom a zlepšuje absorpciu vody a živín. Kypríme pôdu okolo rastlín a prihŕňame ju k nadzemnej časti stonky, aby si rastliny udržali stabilitu, nenakláňali sa a udržala sa primeraná vlhkosť. Naneste hrubú vrstvu mulča, ako je dobre prehnitý hnoj, záhradný kompost, jemne pomleté lístie alebo jemne pomletá kôra, aby bola pôda chladná a vlhká a aby sa zabránilo prerastaniu buriny.
Mladý karfiol siaty alebo presádzaný na jar vonku chráňte pred mrazom zvončekmi alebo rúnom. V opačnom prípade môžu nízke teploty viesť k vybiehaniu do kvetu. Karfiol, ktorý do konca septembra nevytvorí dostatočne veľké a na zber vhodné ružice, chráňte pred prvými jesennými mrazmi prenosným fóliovým krytom alebo bielou netkanou textíliou. Účinkom svetla ružica žltne alebo sa sfarbuje do fialova. Aby vyvinutá ružica zostala biela, krátko pred zberom sa nad ňou zalomia listy. Na zachovanie bielej farby ružíc bolo treba pri odrodách so sklonom k žltnutiu zalamovať alebo zväzovať listy. Dnes sú však už mnohé vyšľachtené tak, že prirodzene uzavretá listová plocha ružice zakrýva. Karfiolové ružice musíme chrániť aj pred priamym slnečným žiarením, aby nežltli.
Ochrana pred chorobami a škodcami
Na karfiole sa vyskytujú rovnaké choroby a škodcovia ako u iných kapustovitých rastlín. Karfiol je pomerne náchylný na napadnutie škodcami. Najčastejšie sa môžete stretnúť s takými nepozvanými hosťami, ako sú vošky, húsenice, slimáci alebo belásci. Vhodné je použitie prípravkov proti škodcom či mechanickej ochrany. Proti polietavému hmyzu sú vhodné lepové dosky či netkaná textília. Vošky postrekujeme silným prúdom vody alebo mydlovým roztokom. S ohľadom na vysoké nároky na zálievku sa však pri pestovaní karfiolu môžete stretnúť aj s plesňou a hnilobou. Tu najúčinnejšia prevencia spočíva v dobrej ventilácii skleníka.
Čierna hniloba (Xanthomonas campestris pv. Campestris) - je považovaná za najvýznamnejšiu a najničivejšiu chorobu, ktorá infikuje všetky pestované odrody rodu Brassica. Ak máte kyslú pôdu, zabráňte vzniku nádorovke kapustovej aplikovaním vápna, aby sa pH zvýšilo aspoň na 7,5. Odfarbené hlávky - hnedé hlavy naznačujú nedostatok bóru v pôde. Zmiešajte 1 polievkovú lyžicu bóraxu a 3,5 l vody a zalejte. (Zabráňte tomu, aby sa bór dostal na iné rastliny.) Alebo okamžite poskytnite tekutý extrakt z morských rias; opakujte každé 2 týždne, kým príznaky nezmiznú. V budúcnosti pridajte do pôdy viac kompostu.
Zber a skladovanie
Karfiol môžete zberať počas celého roka, v závislosti od toho, kedy semená vysievate. Od siatia po zrelosť zvyčajne trvá tri až šesť mesiacov, ale rýchlosť rastu sa líši v závislosti od odrody, veľkosti a poveternostných podmienok. Ružice zbierame postupne, ako dozrievajú, lebo sa vyvíjajú nerovnomerne. Karfiol sa zberá vo chvíli, keď sú hlávky pevné, držia tvar a dosiahnu požadovanú veľkosť. Tá sa v priemere pohybuje medzi 15-20 cm. V ideálnom prípade majú hlavy priemer 15 až 20 cm. Pri príhodných podmienkach sa však môžete stretnúť aj s mohutnejšími karfiolmi. Zberáme vždy plne vyvinutú ružicu, ale skôr než začne na okraji rednúť. Ak sa hlava začne otvárať, odrežte ju z rastliny na spodnej časti krku bez ohľadu na to, aká je malá, pretože jej kvalita bude len klesať. Hlávky zberajte ostrým nožom. Rez by mal byť čistý a vedený tak, aby bola hlávka oddelená aj s niekoľkými vonkajšími listami. Odrežeme ju s niekoľkými vnútornými obalovými listami, ktoré ju chránia pred poškodením. Vďaka tomu bude karfiolová hlávka lepšie chránená pri skladovaní.
Karfiol sa najlepšie konzumuje čerstvý, ale môže sa skladovať niekoľko dní v chladničke - lepšie sa skladuje s niekoľkými neporušenými listami. V chladničke vydržia v dobrom stave len 2 až 4 dni. Pri dlhšom uskladnení sa zhoršuje chuť, mení farba a tvorí pleseň. Jednoduchý a efektívny spôsob, ako si karfiol uchovať na neskoršie použitie, je zmraziť ho. Pri zmrazovaní karfiol nezabudnite umyť a odstrániť všetky listy a drevnaté časti. Rozdeľte hlavy na kúsky veľkosti sústa alebo na veľkosť, ktorá najlepšie vyhovuje potrebám vašej rodiny. Na prípravu karfiolu nakrájajte hlavu na menšie ružičky, odstráňte najtvrdšie stonky a nakrájajte menšie stonky, aby sa všetky kúsky uvarili rovnomerne.
tags: #pestovanie #karfiol #na #jesenny #zber #agroporadenstvo