Pestovanie kávy vo svete: Od tropických plantáží po klimatické výzvy
Káva je jedným z najobľúbenejších nápojov na svete a zároveň jednou z najviac obchodovaných poľnohospodárskych komodít. Jej pestovanie sa sústreďuje predovšetkým v tropických krajinách, kde panujú ideálne klimatické podmienky. Tento článok sa zameriava na rôzne regióny pestovania kávy, od tradičných producentov až po menej známe lokality, a tiež na výzvy, ktorým toto odvetvie čelí, najmä v súvislosti s klimatickou zmenou.
Kávové veľmoci a ich špecifiká
Pestovanie kávy nie je obmedzené len na krajiny, ktoré sú s ňou mediálne spájané. Prekvapujúco kvalitné odrody sa nájdu aj v iných kútoch sveta. Kávovníky sa pestujú v približne 80 tropických krajinách, pričom pre mnohé z nich je káva ekonomickým základom. Odhaduje sa, že kávu produkuje približne 25 miliónov poľnohospodárskych rodín na celom svete, pričom väčšina drobných poľnohospodárov je do veľkej miery závislá od tejto plodiny.
Plantáže kávovníkov sa rozprestierajú medzi severným a južným obratníkom, od Strednej a Južnej Ameriky po Afriku, Arabský polostrov, Indiu až k Indonézii a Oceánii. Káva z každej krajiny chutí inak, a preto je spoznávanie rôznych druhov káv z rôznych krajín malé dobrodružstvo. Každá krajina má svoju špecifickú chuť a znalci vedia často odhadnúť krajinu pôvodu kávy už z jedného dúšku.
Latinská Amerika
Jedna z najznámejších oblastí pre pestovanie kávy je Latinská Amerika. Latinsko-americké plantáže siahajú od Mexika až po severnú Brazíliu.
- Brazília je dlhodobo najväčším producentom kávy na svete, pričom si toto prvenstvo drží už vyše 150 rokov. Kávové plantáže pokrývajú približne 27 000 kilometrov štvorcových. Aj v tejto krajine sa momentálne viac darí drobným pestovateľom, ktorí majú na svedomí až 75 percent celkovej produkcie. Brazílska káva je hlavným exportným produktom.
- Kolumbia je dlhodobo známym producentom kávy, ale v posledných rokoch jej klíma príliš nepomáha. Približne od roku 1980 v tejto oblasti stúpajú priemerné teploty a hromadia sa aj zrážky, čo nevyhovuje obľúbeným typom zŕn. Kolumbia si v celosvetovom rebríčku dlho držala druhé miesto, dnes je však už „len“ tretia. Kolumbijské druhy káv sa líšia akosťou: najkvalitnejšie majú plnú, bohatú vôňu.
- Mexiko je jedným z hlavných dodávateľov kávy pre americký trh. Ide o takmer 20-krát väčší štát ako susedná Guatemala, ale v produkcii kávy je len o niečo silnejší. Káva - hlavne veľmi kvalitná Arabica - sa pestuje len v pobrežných oblastiach blízko hraníc s Guatemalou.
- Guatemala sa na podobnej úrovni produkcie drží už pomerne dlho. Až do roku 2011 bola najsilnejším producentom Strednej Ameriky, potom ju však predstihol Honduras.
- Honduras vyprodukoval v roku 2016 celkovo 348 000 ton kávy. Táto krajina sa dostala na čelo stredoamerického rebríčka. Káva má v ekonomike Hondurasu veľmi dôležitú pozíciu, zamestnáva množstvo ľudí a produkuje veľa peňazí. Čokoládová chuť a kakaová horkosť zas charakterizuje Honduras.
- Kostarika má vďaka pôde sopečného pôvodu s ideálnou priepustnosťou a optimálnemu podnebiu skvelé podmienky na pestovanie kávy. Počet kávovníkov tu dosahuje až 400 miliónov. V Kostarike existuje výborne organizovaná veľkovýroba kávovníkov.
- Salvádor je rozlohovo najmenšia krajina Strednej Ameriky. Pestovanie kávy sa tu točí okolo viacerých variantov Arabicy. Okrem ťažkých bojov robili v minulosti plantážnikom obrovské problémy aj škodcovia či veľké zvýšenie daní na vývoz kávy.
- Nikaragua je tiež významným producentom kávy v Strednej Amerike.
- Kuba produkuje sladkú, lahodnú a aromatickú kávu s jemným dymovým nádychom cédrového dreva.
- Jamajka je známa produkciou kávy Blue Mountain, ktorá je považovaná za jednu z najlepších na svete. Má jemnú kyslosť a výraznú orechovú príchuť.
- Mexiko je jedným z hlavných dodávateľov kávy pre americký trh.
- Peru je ďalším významným producentom kávy v Latinskej Amerike.
- Panama produkuje kávu, ktorá má úspech u odborníkov, keďže je výnimočná svojou typickou chuťou.
- Dominikánska republika a Haiti tiež prispievajú k produkcii kávy v regióne.
- Ekvádor a Bolívia sú menej známi producenti, no tiež sa zapájajú do svetového obchodu s kávou.
Afrika
Druhým veľkým svetadielom, kde možno nájsť súvislé pásy plantáží kávovníkov, je Afrika.
- Etiópia je považovaná za pravlasť kávovníkov. Práve v blízkosti miestneho prístavu Mokka boli vysadené prvé sadenice. Etiópia je dlhodobo najväčším producentom Arabicy na „čiernom kontinente“ a mimoriadne významným producentom kávy vo svete. Nájdeme tu však rast takmer všetkých druhov kávovníkov. Na spracovanie sa využíva suchá aj mokrá metóda.
- Keňa je jedným z najvýznamnejších producentov kávy na africkom kontinente. Väčšina kávových plantáži sa nachádza v tesnej blízkosti sopečného pohoria Kilimandžáro a kenská káva sa pestuje hlavne vo vysokých nadmorských výškach. Ide o veľmi kvalitné produkty s výsostným postavením na svetovom trhu. Takmer sa tu nestretnete s Robustou.
- Uganda kraľuje v rámci produkcie Robusty vo východnej Afrike. Pestovanie je tu zaužívané presne 160 rokov. Veľký problém však nastáva v infraštruktúre.
- Pobrežie Slonoviny a Kamerun sú ďalší africkí producenti kávy.
- Tanzánia, Rwanda, Burundi, Konžská republika, Stredoafrická republika, Ghana, Sierra Leone, Angola, Malawi, Zimbabwe, Libéria, Gabon a Madagaskar tiež prispievajú k africkej produkcii kávy.
Ázia a Oceánia
Ázia a Oceánia sú tiež dôležitými regiónmi pre pestovanie kávy.
- India je obrovská krajina, no nie všade sú ideálne podmienky pre pestovanie kávy. Deje sa tak hlavne v kopcovitých oblastiach južnej časti krajiny, kde je monzúnové podnebie. Na juhu tejto krajiny sa pestuje káva, ktorá je niekoľko týždňov vystavená monzúnovým vetrom a dažďu, čo káve dodáva nezameniteľnú chuť. Je to jediná, pravá, monzúnová káva. Keďže medzi Indmi je najpopulárnejší čaj, až 80 percent vypestovanej kávy sa vyváža.
- Indonézia vyrába skutočne obrovské množstvá kávy. Krajina stavila skôr na kvantitu ako na kvalitu, keďže jej podnebie je vhodnejšie hlavne na Robustu. Približne 60 percent kávy ide na export.
- Vietnam má pre pestovanie kávy pomerne ideálnu polohu a dokáže ročne vyprodukovať obrovské masy tohto produktu. Ešte v roku 1975 išlo len o 6 000 ton, avšom o štyridsať rokov neskôr to už bolo 1 650 000 ton ročne. Z hľadiska exportu je káva pre Vietnamcov druhá najdôležitejšia po ryži.
- Čína sa tiež zapája do produkcie kávy, aj keď jej odhady produkcie sú z rokov 2013/14.
- Filipíny a Timor sú ďalší producenti kávy v tejto časti sveta.
- Papua Nová Guinea a Austrália (hoci nie je priamo v textoch, je to známy producent) tiež produkujú kávu.
Ostatné regióny
- Havaj, ako spolkový štát USA, má klimatické podmienky na vysokej úrovni smerom k pestovaniu kávovníkov. Najcennejšie druhy pochádzajú zo zrna Kona.
- Jemen je známy ako miesto, kde sa nachádza prístav Mokka, podľa ktorého je pomenovaná aj známa odroda kávy. Miestni pestovatelia vyprodukujú najmä odrody Arabica Typica či Arabica Bourbon. Známa je aj mimoriadne jemná Mocca Extra. V Jemene majú problém najmä s nedostatkom zrážok.
- Galapágy ponúkajú zaujímavé odrody kávy, kde boli malé plantáže oficiálne označené za národné parky. Ide o mimoriadne staré plantáže, keďže ich rozširovanie je zakázané.
História a rozšírenie kávy v Európe
Káva sa do Európy dostala z Istanbulu v 17. storočí. Roku 1615 taliansky cestovateľ Pietro della Vale opísal horúci čierny nápoj. Do Európy kávu priviezli pravdepodobne Benátčania. Najprv ju predávali v lekárňach, no bol o ňu malý záujem. Vzrástol až neskôr, keď vznikli prvé obchody s kávou a rozšírili sa návody, ako kávu pražiť, mlieť a ako do nej pridávať koreniny alebo cukor. Prvú veľkomeskú kaviareň otvoril Francúz v Paríži roku 1686. Takmer sto rokov Arabi žiarlivo strážili obchodovanie s kávou. Napokon sa roku 1690 podarilo Holanďanom získať semenáče a vysadiť ich na Jáve.
V Európe je len jedna jediná kávová plantáž, ktorá sa nachádza na ostrove Gran Canaria. Tieto ostrovy ležia západne od Afriky, neďaleko od marockého pobrežia.
Kávovník a jeho pestovanie
Kávovník je vždyzelený ker či strom, ktorý prvú úrodu v podobe kávových čerešní začne dávať až po niekoľkých rokoch. Z kávového semienka vyrastie sadenica kávovníka za necelý rok, ďalšie 2 až 3 roky trvá, kým začne rastlina plodiť. Prvý raz rodí po troch až štyroch rokoch, a potom ešte 25 rokov. Biele kvety s vôňou jazmínu sú krehké, za deň-dva zvädnú. Plody podobné čerešniam sa musia zberať v čase optimálnej zrelosti. Plody zrením menia farbu zo zelenej na žltú, a keď sú už zrelé a vhodné na zber, majú tmavočervenú až čiernu farbu. Káva sa zbiera ručne a je to namáhavá práca.
Z približne šesťdesiatich druhov kávy sa vo veľkom pestujú iba dva: Coffea canephora (Robusta) a Coffea arabica (Arabica). Arabika je jemnejšia a má menej kofeínu ako Robusta. Robusta je silnejšia a má viac kofeínu, vďaka čomu je viac povzbudzujúca.
Kávovníky majú špecifické požiadavky na pôdu a podnebie. Ideálna pôda pre kávovníky je hlboká, bohatá na organické látky a dobre odvodnená. Keď bobule kávy dosiahnu zrelý červený odtieň, je čas na zber.
Spracovanie kávy
Každá kávová čerešňa obsahuje dve protiľahlé zrnká kávy. Pri najčastejšom mokrom spracovaní sa pomocou stroja odstráni vonkajšia šupka s dužinou, zrná sa nechávajú riadene fermentovať a následne sa premývajú. Premyté zrnká kávy treba usušiť. Pieskovo sfarbené zrná už obsahujú iba tenkú pergamenovú šupku. Zrná usušené na 11 až 12 % vlhkosti sa balia do jutových vriec.
Pri jednoduchšom a lacnejšom spôsobe úpravy sa kávové plody rozložia na tri týždne na slnko, alebo sa sušia umelo. Zosušená šupka sa potom odstráni. Tým sú zelené zrná pripravené na triedenie a expedíciu.
Pražením zelené kávové zrná získajú svoju výraznú farbu, ale predovšetkým chuť a vôňu. Celý proces trvá asi 20 minút. Teplota pri pražení dosahuje ľahko cez 200 °C. Pražené zrná strácajú asi 20 % z pôvodnej hmotnosti a získavajú lesklý povrch od olejov uvoľnených pri pražení. Tmavšie praženie znamená krehkejšie a uhoľnatejšie zrná. Upražené zrná sa musia čo najrýchlejšie ochladiť.
Kávu je najlepšie mlieť tesne pred použitím pretože mletím sa narušia bunky v zrnku, čím sa uvoľňujú aromatické oleje.
Klimatická zmena a budúcnosť pestovania kávy
Globálne otepľovanie predstavuje rastúci problém pre farmárov pestujúcich kávu. S rastúcimi teplotami sa mení aj podnebie a globálne otepľovanie môže v budúcnosti ovplyvniť, kde bude káva rásť a či vôbec prežije. Koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére je vyššia ako kedykoľvek za posledných 600 000 rokov.
Teploty v krajinách, kde sa káva pestuje, neustále stúpajú. Rozsah miest s ideálnou teplotou a nadmorskou výškou na pestovanie najkvalitnejších kávovníkov sa zužuje. Vyššie teploty so sebou prinášajú ďalšie negatíva, ako sú rôzne choroby, ktorým musí kávovník čeliť, napríklad "roya" alebo hrdza listová.
Mnohé krajiny prijímajú opatrenia na boj proti problémom spojeným s vyššími teplotami, vrátane experimentovania s novými hybridnými kávami. Krajiny ako Vietnam, India, časti východnej Afriky alebo dokonca Mexiko v súčasnosti produkujú komoditnú kávu robusta. Robusta je síce odolnejšia voči chorobám a poveternostným podmienkam, ale v porovnaní s kvalitnou kávou arabica je menej chutná.
Existujú iniciatívy ako Fairtrade, ktoré znamenajú spravodlivé obchodovanie a umožňujú ľuďom z krajín Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky zarobiť si na dôstojný život za svoje produkty. Za každú libru predanej kávy získavajú pestovatelia v rámci Fairtrade navyše špeciálnu prémiu vo forme fairtradového príplatku.
Káva na Slovensku
V roku 2021 sa na Slovensku predalo 560 ton fairtradovej kávy. Z tohto množstva by sa dalo pripraviť viac ako 39 miliónov šálok espressa. Medzi najväčších predajcov fairtradovej kávy v SR patria Tchibo, OMV Slovenská republika, spoločnosť Miko káva a Lidl SR.
Ako klimatické zmeny ovplyvňujú vašu kávu
Káva je po vode a čaji tretí najpopulárnejší nápoj na svete a jej zrná patria medzi najviac obchodované komodity sveta. Viaceré zdroje píšu, že pred kávou je len ropa a až za ňou sú suroviny ako zlato, striebro či zemný plyn.
tags: #pestovanie #kavy #v #europe