Pestovanie kelu: Kompletný sprievodca pre úspešnú úrodu

Kel je skvostná zelenina plná živín a vlákniny, ktorá môže byť jednou z najcennejších prídavkov do vášho záhradného sortimentu. Svojim charakteristickým tvarom a výraznou chuťou pridáva na pestrosti varených pokrmov a zároveň ponúka množstvo zdravotných benefitov. Kel, výrazná zeleninová plodina, ktorá sa zaraďuje medzi super potraviny, zaujíma v našich záhradách a stravovacích návykoch miesto plné zdravia a výživy. Kel je zdravý superhrdina, ktorý sa v posledných desaťrociach stal veľmi obľúbeným. Okrem toho, že je zdravý, veľmi dobre sa pestuje v chladných oblastiach. Kel je jedným z najrozšírenejších a najlacnejších druhov zeleniny, a predsa je čímsi mimoriadny: nezvyčajne vysokým obsahom nutričných látok.

Kel čiže (Brassica) patrí do čeľade kapustovitých rastlín, kde nájdeme tiež napríklad reďkovku či žeruchu. Pod názvom kel sa skrýva hneď niekoľko druhov. Kel je listová, dvojročná zelenina patriaca do čeľade kapustovitých a rodiny Brassica, kam patrí aj kapusta, brokolica, karfiol i kaleráb, pestovaná predovšetkým pre jedlé listy. Kel je nenáročný na pestovanie a je mrazuvzdorný, takže ho môžete sadiť pomerne skoro na jar, pokiaľ mladé rastlinky ochránite pred prudkým studeným vetrom. Rovnako ako kapusta, jeho listy sú veľmi húževnaté a počas rastu znesie extrémne teploty - horúce aj studené.

Kel je veľmi zdravý. Obsahuje vitamíny C, B a E, karotén, kyselinu listovú, vápnik, železo, draslík, zinok, jód a selén. Má pozitívny vplyv na trávenie, sliznice a nervovú sústavu. Jedným z hlavných lákadiel kelu je jeho vysoký obsah vitamínu C, ktorý podporuje imunitný systém a pomáha v boji proti únave. Ďalším skvelým dôvodom, prečo by ste ho mali začleniť do svojho jedálnička, je to, že je mimoriadne bohatý na živiny. Kel môže byť použitý buď ako šalátová zelenina, na zber minilístkov z mladých rastlín, alebo ako zelenina na varenie.

Druhy kelu a ich špecifiká

Kel je dvojročná rastlina. V prvom roku narastie jej listová časť, na ktorej v nasledujúcom období narastie kvetná stonka. Na nej sa neskôr vytvoria semená.

Kel hlávkový (Brassica oleracea convar. sabauda)

Pestuje sa ako hlúbová zelenina. Typické sú veľké bublinkové listy, zvinuté do ružice. Vzhľad listov ju odlišuje od hlávkovej kapusty. Hlávka môže byť pomerne veľká, hmotnosť skorých odrôd je okolo pol kilogramu, pri neskorých aj 3 kilogramy.

Ružičkový kel (Brassica oleracea convar. gemmifera)

Má veľmi vysoký hlúb, na vrchole ktorého sú listy. Na samotnom hlúbiku potom vyrastajú ružičky, ktoré sa zberajú ako zelenina vhodná na tepelné spracovanie. Ružičkový kel je bohatý na živiny, najmä na vitamín C. Ružičkový kel vytvára po celej dĺžke stonky listy, pri ktorých sa neskôr vyvinú malé hlávky kelu vo veľkosti 2 - 6 cm. Z jednej rastliny ich môžete obrať 40 - 50. Ružičkový kel znesie aj krátkodobý mráz, najlepšie mu však vyhovujú teploty okolo 20 °C.

Kel kučeravý (Brassica oleracea var. acephala)

Od ostatných druhov sa odlišuje silne kučeravými listami. Variantom je ešte kel kel kučeravý (Brassica oleracea var. Zaujímavosťou a hitom posledných rokov je kel okrasný, nazývaný ľudovo aj okrasná kapusta. Kel kučeravý spoznáte podľa jeho silne skučeravených listov. Listy môžu byť zelenej ale tiež fialovej farby až do modra. Nízke odrody dorastajú do výšky 20 cm, polovysoké do 60 cm a vysoké odrody kučeravého kelu do 1,5 m. Kel kučeravý znáša dobre aj mráz a pestovať ho môžete v polotieni.

Pokiaľ by sme sa na kel pozreli z botanického hľadiska, zistíme, že sa jedná o jeden druh s mnohými kultivarmi. Okrem vyššie zmienených „kultivarov“ ako je klasický kel hlávkový, ružičkový či kučeravý kel, patrí pod tento druh tiež napríklad karfiol, brokolica, romanesco či kaleráb.

Príprava pôdy a výber stanoviska

Kel obľubuje vlhké, hlinité a stredne ťažké pôdy. Pred sadením je vhodné pôdu hnojiť maštaľným hnojom alebo kompostom. Kel sa najlepšie cíti v dobre priepustnej pôde, ktorá je bohatá na organické látky. Ideálny pH rozsah by mal byť medzi 6,0 až 7,5. Pred výsadbou kelu je vhodné pôdu obohatiť kompostom alebo dobre rozloženým hnojom, aby ste zabezpečili, že rastliny budú mať dostatok živín na svoj rast. Pôdu dôkladne odburiňte a nakopte do nej veľa dobre prehnitého hnoja alebo záhradného kompostu. Pri sejbe kelu je dôležité dodržiavať správne vzdialenosti. Medzi rastlinami by malo byť aspoň 45 až 60 cm vzdialenosti, čo im poskytne dostatok priestoru pre rast a vývoj. Medzi riadkami by malo byť odporúčaných 60 až 75 cm vzdialenosti. Táto vzdialenosť pomáha zabezpečiť, že rastliny majú dostatok priestoru na šírenie svojich listov a zabezpečujú optimálne podmienky pre prevenciu chorôb. Kel uprednostňuje dobre odvodnenú, bohatú, pevnú pôdu, ale porastie vo väčšine pôdnych typov a podmienok. pH pôdy by malo byť 6,5 až 6,8, aby sa predišlo nádorovke.

Na pestovanie vyberte miesto po špenáte, karotke, šaláte alebo cibuli. Nie je vhodné miesto, kde boli v predchádzajúcom období pestované iné hlúboviny. Ideálnou predplodinou je hrach, šalát alebo skoré zemiaky. V Rakúsku sa zeleninové záhony obrubujú širokým pásom (10- 15 cm) kapucínky. Begónia vždykvitnúca odradí slimáky od kelu a šalátu.

Kel miluje chladné počasie, takže je najlepšie ho siať vonku od marca do júna do pripravenej pôdy. Jarné sejby poskytnú úrodu listov už od jesene, zatiaľ čo skoré letné sejby poskytujú zimnú a jarnú úrodu. Kel najlepšie rastie na plnom slnku, ale znesie aj polotieň. Rastliny, ktoré dostávajú menej ako 6 hodín slnka denne, nebudú také zavalité alebo listnaté ako tie, ktoré dostávajú dostatok slnka, ale stále budú jedlé!

Výsev a výsadba

Pestovať sa dá priamo zo semena alebo z predpestovaných sadeníc a vyhovuje mu slnečné stanovisko aj polotieň. Semená kelu sú široko dostupné v záhradných centrách a od online dodávateľov semien. Kel miluje chladné počasie, takže je najlepšie ho siať vonku od marca do júna do pripravenej pôdy. Jarné sejby poskytnú úrodu listov už od jesene, zatiaľ čo skoré letné sejby poskytujú zimnú a jarnú úrodu. Sadenice predpestované v interiéri môžete vysádzať skoro na jar (4-5 týždňov pred posledným dátumom bez mrazu pre danú pestovateľskú oblasť), akonáhle je pôda spracovateľná, alebo potom až koncom leta. Usadené rastliny dokážu prežiť letné horúčavy, aj keď to pre ne nie je optimálny čas na pestovanie, pokiaľ im doprajete veľa vody (počas najteplejších mesiacov budú potrebovať zalievať denne). V teplejších mesiacoch budete musieť dávať na kel pozor (väčšinou kvôli škodcom) a možno budete musieť okolo nich vysadiť nejaké väčšie rastliny, aby ste im dopriali trochu tieňa.

Termíny výsevu a sadenia

V skleníku je možné skoré odrody kelu siať už vo februári a priesady sa sadia na záhon v apríli.
Priesady zasaďte vo vzdialenosti 40 - 50 cm.
Prvý zber na vás čaká už koncom mája a v júni.
Letné odrody majú vegetačnú dobu o niečo dlhšiu, je to až 100 dní.
Na vysádzanie priesad ružičkového kelu počkajte na druhú polovicu mája.
Priesady vhodné na sadenie by mali mať 4 - 6 listov.
Saďte do vzdialenosti 60 - 70 cm podľa výšky odrody.
V polovici augusta je vhodné pre podporu úrodnosti odstrihnúť vrchol rastlín ružičkového kelu.
Úrodu ružičkového kelu môžete zberať v septembri až októbri.
Termín na siatie kelu kučeravého pre skoré a vysoké odrody je koniec mája, pre neskoré odrody úvod júna.
Po dorastení kelu kučeravého do veľkosti dvoch až troch listov jednoťte porast tak, aby boli rastliny v riadku vo vzdialenosti 40 - 70 cm.
Pestovanie kelu: Výsev kelu Termín: od 1. marca do 31. mája Miesto: skleník, fóliovník, voľný záhon Teplota prostredia v čase klíčenia: 18 -22 °C Čas klíčenia: 5 - 15 dní.
Termíny výsevu kelu pre niektoré odrody: Kel hlávkový, skorý - Raketa do skleníka, fóliovníka I - II; Kel hlávkový, skorý - Raná... do skleníka, fóliovníka I - II; Kel kučeravý - červený do pareniska II - III; Kel hlávkový, skorý -... do pareniska II - III; Kel kučeravý priamo na záhon III - IV; Kel hlávkový, skorý - Raná... priamo na záhon III - IV; Kel hlávkový, neskorý - Vertus priamo na záhon III - IV; Kel rúžičkový - Long Island priamo na záhon III - IV; Kel rúžičkový - Dolores F1 do pareniska III - IV.
Vysádzanie kelu na záhon Termín: od 1. mája do 31. mája Miesto: voľný záhon.
Sadenice kelu by ste mali presadiť na ich konečné miesto na začiatku leta, alebo by ste ich mali preriediť ďalej na 45 cm od seba, presadením do nových riadkov.
Semená kelu vysievajte v polovici jari do modulárnych podnosov naplnených viacúčelovým kompostom. Kompost dobre zalejte vodou a do každého modulu vytvorte 1 cm hlboký otvor. Do každého zasejte dve semená a potom zasypte kompostom.
Pestovanie kelu: Semená kelu vysievajte podobne ako mrkvu hneď, len čo obschne pôda a dovolí to počasie.
Pestovanie kelu: Semená kelu vysievajte vo vzdialenosti 50 - 80 cm v závislosti od zvolenej odrody do hĺbky približne 2 cm. Vyklíčia už do 8 dní.
Pestovanie kelu: Vysievame podobne ako mrkvu hneď, len čo obschne pôda a dovolí to počasie.

Starostlivosť počas vegetačného obdobia

Počas vegetačného obdobia bude kel potrebovať okopávanie na prekyprenie pôdy a odburiňovanie. Je tiež náročný na dostatok vlahy. Pravidelná starostlivosť o kel zahŕňa udržiavanie konzistentnej vlhkosti pôdy, najmä počas rastového obdobia. Kel má rád dostatok vody, ale treba sa vyhnúť premočeniu pôdy. Mulčovanie okolo rastlín môže pomôcť udržiavať konzistentnú pôdu a zabraňovať rastu buriny. Kel pravidelne zalievajte, kým silne nevyrastie. Potom by mal potrebovať zalievanie iba počas suchého počasia. Týždenne sú potrebné asi 2,5-5 cm vody. Pôdu sa snažte udržiavať rovnomerne vlhkú, pretože kolísanie vlhkosti spôsobí, že listy stvrdnú a stratia chuť. Snažte sa vyhnúť vrchnému zalievaniu a kel zalejte vždy na úrovni pôdy. Plastová mulčovacia fólia pomáha šetriť vodu, znižuje rast buriny a umožňuje skoršiu výsadbu a zrelosť, najmä pri priesadách. Aplikujte organický mulč, keď teplota stúpne nad 27 °C. Aplikujte ½ šálky na 3 m radu dusíkatého hnojiva 4 týždne po presadení alebo preriedení, aby ste podporili rýchly rast rastlín. Vysoké odrody by ste mali podoprieť pevnou bambusovou palicou, najmä na exponovaných miestach.

Na pestovanie kelu vyberte miesto po špenáte, karotke, šaláte alebo cibuli. Nie je vhodné miesto, kde boli v predchádzajúcom období pestované iné hlúboviny.

Pestovanie okrasného kelu je v podstate podobné ako pestovanie toho hlávkového. V záhrade má čisto estetickú funkciu. Najlepšie bude vynikať v jesenných výsadbách, vysadiť ich možno aj do kvetináčov. Vzhľadom na to, že očakávame vyfarbenie listov v jesenných mesiacoch, vysádzame okrasný kel neskôr ako jedlé varianty.

Všetko, čo potrebujete vedieť o pestovaní kelu

Ochrana pred škodcami a chorobami

Zo škodcov ho najčastejšie napádajú vošky, skočky, mlynárik kapustový a molice. Nebezpečenstvo predstavujú tiež hubové ochorenia.

Škodcovia

Mlynárik repkový - samica bieleho motýľa kladie vajíčka na listy kapusty a následne húsenice listy požierajú a môžu napáchať značné škody.
Kvetárka kapustová - kladie vajíčka ku koreňovým krčkom rastliny. Z nich sa vyliahnu larvy podobné červom, ktoré požierajú korene a neskôr hlúbiky, ktoré celé prevŕtajú.
Slimáky a slizniaky - si radi pochutnávajú na mladých rastlinkách a sadeniciach.

Choroby

Čierna hniloba (Xanthomonas campestris pv. Campestris) - je považovaná za najvýznamnejšiu a najničivejšiu chorobu, ktorá infikuje všetky pestované odrody rodu Brassica.
Alternáriová škvrnitosť listov (Alternaria brassicicola) - bežná listová choroba plodín rodu Brassica. Huba spôsobuje na listoch najprv malé nekrotické škvrny, ktoré sa postupne zväčšujú.
Bakteriálna škvrnitosť listov (Pseudomonas syringae pv. maculicola) - bakteriálny patogén, ktorý spôsobuje vodou nasiaknuté lézie na listoch. Lézie zhnednú a vpadnú, stred lézií zasychá a láme sa, čo vedie k dierkam.

Na zimné uskladnenie zberáme čo najneskoršie, pretože petržlen je odolný proti mrazu.

Zber a skladovanie

Zber kelu sa môže začať, keď hlavy dosiahnu dostatočnú veľkosť. Kelu sa zvyčajne zberá skôr, ak je chutnejší, ale je dôležité nechať dostatok listov pre ďalší rast rastlín. Zberajte vždy množstvo, ktoré priamo spotrebujete. Pri skladovaní listy zhorknú. Na zber sú vhodné mladé jemné listy a zberať môžete aj celé hlávky.

Trvá približne 50 až 55 dní od výsadby, kým môžete začať zbierať listy kelu. Kel sa zbiera od najstarších vonkajších listov, ktoré sú najbližšie k spodnej časti rastliny, keďže kel rastie zo stredu von. Tým, že najprv zozbierate tieto staršie listy, doprajete rastline, aby zamerala svoju energiu na produkciu množstva nových listov. Postupom času začnú rastliny vyzerať ako mini stromčeky s dlhými holými centrálnymi stonkami. Zlatým pravidlom zberu je nikdy nebrať viac ako tretinu rastliny naraz. Odoberaním príliš veľkého množstva v priebehu jedného týždňa by ste riskovalo zničenie ďalšej produkcie listov. Na vrchole každej rastliny ponechajte aspoň 4 nedotknuté listy.

Ružičky kelu vydržia v chladničke až do dvoch mesiacov a dajú sa tiež zamraziť. Listy dôkladne umyte a uložte do plastového vrecka a takto ho môžete skladovať 2-3 týždne pri 0 °C a 95% relatívnej vlhkosti. Stonky môžete zjesť alebo ich vyhodiť - je to na vás.

V podnebí, kde sú časté tuhé mrazy, kel prežije zimu, ak mu doprajete dodatočnú ochranou proti chladu hrubým mulčom, krytmi riadkov alebo plastovými tunelmi. Prezimované rastliny nakoniec na jar zoschnú (vytvoria žlté kvety), čo signalizuje, že je čas ich odstrániť a uvoľniť miesto pre iné plodiny.

tags: #pestovanie #kelu #hlavkovy