Pestovanie konopy siatej na Slovensku v 19. storočí a jej historický kontext

Pestovanie konopy siatej (Cannabis sativa) má na Slovensku dlhú a bohatú históriu, ktorá siaha až do mladšej doby kamennej a v 19. storočí zažívala zlatý vek. Táto rastlina, často spájaná s modernou renesanciou v stavebníctve, textilnom priemysle a výrobe CBD produktov, bola kedysi kľúčovou poľnohospodárskou plodinou, ktorá uspokojovala základné potreby obyvateľstva a formovala miestnu ekonomiku.

Historické korene a rané zmienky

Najstaršie údaje o používaní konope sa datujú až do roku 7000 pred naším letopočtom, do mladšej doby kamennej, čo obyčajne definujeme ako začiatok neolitu - obdobia prvých poľnohospodárov. Tieto zmienky pochádzajú z oblasti starého Babylonu. Absolútórium za najväčší rozmach v pestovaní i všestrannom využívaní konope v dejinách však patrí Číne, odkiaľ z údolia Žltej rieky pochádza aj jedno z prvých svedectiev o kultúrnom využití tejto rastliny.

Predpokladá sa, že ľudia poznali konope a silu jeho využitia už dávno predtým. Šaty, siete, laná - všetko bolo vyrobené z dlhých, pevných a odolných vlákien konope. Starovekí Číňania sa spoliehali na silu tejto rastliny omnoho častejšie, než iba v prípadoch s využitím vlákna. Spotrebovali každú jej časť: korene a listy v medicíne, stonku na textil, povrazy a papier, semená na jedlo a olej.

Do Európy priniesli konope severnou cestou 2800 rokov pred naším letopočtom Skýti. Konopné vlákno sa stalo na čas hlavnou plodinou v histórii takmer každej európskej krajiny, kde ľudia taktiež ocenili silu tejto rastliny a jej skutočne všestranné využitie.

O pestovaní konôp u Slovanov existuje veľmi málo zmienok. Keďže je však známe, že starí Slovania prichádzali do styku so Skýtmi ešte na sklonku 8. a začiatku 7. storočia pred naším letopočtom, dá sa predpokladať, že tieto staré iránske nomádske kmene, ktoré osídľovali stepi dnešného južného Ruska, ovplyvňovali život svojich susedov.

Konopa patrila medzi dôležité pestované plodiny aj na Slovensku už v stredoveku. Dôkazy o všeobecnom rozšírení pestovania konopy siahajú do 13. storočia. Napríklad, z prameňov spracovaných v Maďarsku sa dozvedáme, že najstaršie zápisy o konopách v tomto prostredí pochádzajú z roku 1198. Už v 11. storočí sa v kláštoroch na území dnešného Maďarska všade spomína tkanie a aj predpisy o zdaňovaní konopy a ľanu, ktoré hovoria v prospech predpokladu, že sa tu táto rastlina už naširoko udomácnila.

Záznamy z roku 1309 hovoria o tom, že sedliakom na každých 40 jutár zeme pripadlo aj jutro pod konopami. Vidno, že sa konope v tých časoch už pestovalo na väčších plochách, ako skutočne užitočná poľnohospodárska rastlina. Napriek tomu je však ťažké sledovať rozvoj výroby a technológie spracovania, pretože sa o konope málo písalo. Záznamy boli príliš všedné a nevzbudzovali osobitnú pozornosť.

V obci Hubová má pestovanie konopy hlboké korene. Konopa sa na Liptove pestovala už v dávnych dobách. Podľa historických záznamov sa v 16. storočí konopa pestovala na Liptove dokonca skôr ako ľan. Historický dokument z roku 1551 s názvom Status bonorum et pertinentiarum arcis Lykava et UJVAR spomína povinnosť poddanských obcí odovzdávať likavskému hradnému panstvu konopné semeno.

Rozmach pestovania v 18. a 19. storočí

V polovici 18. storočia konope začali pestovať aj uhorskí veľkostatkári, čo znamená, že prerástlo rámce domáceho spracovania a začalo sa stávať priemyselnou rastlinou. Najmä Mária Terézia a Jozef II. venovali konopám osobitnú pozornosť. Snažili sa rôznymi spôsobmi zveľaďovať ich výrobu, najmä na juhu krajiny, pretože tu bolo dosť prírodných predpokladov.

Stopy po tom, že sa konope v týchto krajoch pestovalo aj v období, keď sa tu Slováci usídľovali, keď poddaní masovo utekali od zemepánov na Dolnú zem za lepším životom, nachádzame v zachovaných dokladoch. Začiatkom 19. storočia v Šarišskej, Biharskej a Báčskej stolici, ako aj v Slavónii, konope pestovali v takom rozsahu, že úplne uspokojovali potrebu vtedajších spracovateľských kapacít v krajine, a čo viac: určité množstvá sa dali aj slobodne predávať.

Konope sa však pestovalo aj v severnejších krajoch, keďže sa v súvislosti s ním spomína aj Trenčín, Turiec, Liptov a ešte niektoré iné miesta. V polovici 19. storočia sa v týchto krajoch konopa pestovala predovšetkým pre domáce spracovanie a menej na predaj. Preto sa dovážalo aj z Talianska, a boli to hlavne omnoho jemnejšie odrody, vhodnejšie na výrobu plátna.

Zlatým vekom konopy pod Tatrami bolo práve 19. storočie. Pred 150 rokmi zaberala technická konopa siata na Slovensku viac ako 20 tisíc hektárov ornej pôdy. Z polí takmer úplne vymizla v roku 1987. Slovensko bolo dlhú dobu známe pestovaním konopy a samotné zemepisné podmienky ho na túto úlohu predurčujú.

Najviac údajov o konopách sa datuje z 19. storočia. Domáca (naturálna) výroba sa vtedy už pomaly začala orientovať na trh. Konopa prinášala vlákno, ktorým sa kryli domáce potreby, ale aj peniaze, na ktorých začali byť ľudia čoraz viac závislí, v závislosti od nastupujúceho kapitalistického zriadenia.

Napriek rôznym pohľadom na konopu v porovnaní s ľanom, konope pokrývalo takmer existenčné potreby ľudí a dalo sa speňažiť. Jeho postavenie v živote uhorského sedliaka sa preto nedalo porovnávať s ľanom. V panónskej nížine sa krížili (presnejšie končili) cesty južných a severných typov konôp, čo pomohlo vzniku väčšej variability v konopných populáciách. Práve to neskôr umožnilo získať výberom rôzne odrody, ktoré potom rozniesli slávu panónskych konôp po celom svete.

Význam konopy v hospodárstve a spoločnosti

Konopné vlákno je veľmi pevné a odolné proti hnitiu. Používalo sa na výrobu priadze na tkanie tkanín, ako aj na ďalšie technické účely. Vegetačné obdobie trvalo 110 - 120 dní a rastliny dorastali až do trojmetrovej výšky. V prípade určenia konopy na vlákno, sa rastliny kosili v technickej zrelosti.

Záznamy z viedenských Slovenských novín (z roku 1854) hovoria o podrobnom rozbore pestovania konopy a zároveň nás oboznamujú o vplyve, resp. pomoci k rozvoju anglického námorníctva a tým aj o kozmopolitickom význame a čase kedy sa konopa nedala ničím nahradiť.

Tabuľka: Vývoj osevnej plochy konopy siatej na Slovensku (1869-1975)

Konopárstvo v Československej socialistickej republike (ČSSR) bolo sústredené hlavne na Slovensku, kde pestovanie tejto rastliny malo dlhú tradíciu. Pomalý rozvoj spracovateľského priemyslu a nahradzovanie konopy siatej inými, lacnejšími surovinami viedli k postupnému úpadku jej pestovania.

Po roku 1945 pestovanie konopy siatej v malovýrobe takmer úplne zaniklo. Pestovala sa už len pre potreby novovybudovaných priemyselných kapacít, čo zapríčinilo jej mierne rozšírenie. Od roku 1971 ju pestovali výlučne už len v Západoslovenskom kraji.

Moderné poznatky a návrat k tradíciám

V súčasnosti pestujeme konopu siatu na necelých 100 hektároch poľnohospodárskej pôdy. Ide o plodinu, ktorá má dobré využitie v rôznych priemyselných odvetviach a na pestovanie je jednoduchá. Istá náročnosť spočíva v administratíve či kontrolách, keďže musí ísť o odrodu s nízkym obsahom THC, ktorá má len technické využitie.

Renesancie pestovania konopy siatej na Slovensku sme sa dočkali až v roku 2009, kedy NRSR schválila novelu Zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch, ktorá vstúpila do platnosti 1. januára 2010. Revitalizácii konopárstva na Slovensku pomohlo založenie neinvestičného fondu v roku 1998 a nadšenie priaznivcov. V roku 2009 sa napokon podarila úprava zákona č. 139/1998 Z. z.

Slovensko má vhodné pôdno-klimatické podmienky pre pestovanie priadnych rastlín, akými je konopa siata a ľan. Konope pristanú neutrálne až slabo zásadité pôdy a taktiež nadmorská výška do 500 m n. m., no tá sa dnes posúva v dôsledku globálneho otepľovania. Nie je náročná na kvalitu pôdy, najviac sa jej darí na stredne ťažkých, hlinitých až piesočnato-hlinitých pôdach.

Zoznam odrôd konopy siatej povolených na pestovanie v schéme SAPS na Slovensku je uvedený v Spoločnom katalógu odrôd poľnohospodárskych rastlinných druhov. Konopa je náročná na pohotové živiny v pôde, najmä v prvých rastových fázach potrebuje draslík a dusík a pred kvitnutím fosfor.

Kameňom úrazu býva zber - chýba nám zberová mechanizácia. Na 2 až 3 metre (resp. 3-5 m) vysoké košaté rastliny konopy s mohutným koreňovým systémom totiž potrebujete špeciálne upravený kombajn a ten zatiaľ na Slovensku neexistuje. Navyše, konopa siata, už aj svojim vzrastom, je schopná sama bojovať s určitými burinami.

Využitie konopy siatej je priam neuveriteľné. Rastlina sa uplatní prakticky vo všetkých odvetviach priemyslu: v potravinárstve (napr. bielkovinové doplnky stravy, olej, múka), krmovinárstve (napr. pre domáce zvieratá), v kozmetike (má antiseptické účinky), ale aj na medicínske účely (látky THC, CBD).

tags: #pestovanie #konopy #siatej #na #slovensku #v

Populárne príspevky:

• Všetko o pestovaní orlíčka červeného
• Ako zabezpečiť opätovné kvitnutie orchidey
• Podrobný sprievodca výberom a starostlivosťou o okrasné kríky
• Trvalá krása umelých kytíc
• Liečivé účinky podbeľa