Hydroponické pestovanie: Revolučný spôsob starostlivosti o rastliny bez pôdy
Počuli ste už o pestovaní rastlín bez pôdy? Reč je o hydroponickom pestovaní rastlín, skrátene hydropónií. Znie to ako hotová veda, ale v skutočnosti sa jedná o pomerne jednoduchý systém. Podstatou hydrokultúrneho pestovania izbových rastlín je, že sa vôbec nepoužíva klasický zeminový substrát. Namiesto neho sú rastliny pestované v hydroponickom substráte - "guličkách". V medzerách medzi jednotlivými guličkami je priestor pre vzduch odkiaľ korene čerpajú kyslík na dýchanie. Vďaka tomu, že si keramzit stále zachováva tvar guličiek, je zabezpečená dlhodobá kapilarita i prevzdušnenie. Pri zeminovom pestovaní sa póry vzduchu polievaním vytlačia. Ak sa rastliny pravidelne nepresádzajú, ich korene začnú z nedostatku kyslíka odumierať. V nadzemnej časti sa odhnívanie koreňov prejaví ako vädnutie.
Hydroponia je spôsob pestovania rastlín bez pôdy, pri ktorom sú korene rastlín ponorené do roztoku bohatého na živiny - tzv. živného roztoku, ktorý obsahuje všetky potrebné živiny pre rast. Zemina potrebná nie je, ak dokážu rastliny prijať živiny z roztoku. Vychádza z poznatkov, že pre život rastlín sú potrebné iba svetlo, kyslík, voda, teplo a živiny.
História a vývoj hydroponického pestovania
Základy hydroponického pestovania položili už starí Egypťania, ktorí boli vďaka premenlivým záplavovým oblastiam Nílu odkázaní len na veľmi malé množstvo úrodnej pôdy. Zakladateľmi modernej hydropónie sú nemeckí botanikovia Julius von Sachs a Wilhelm Knop, ktorí sa pestovaním rastlín bez pôdy zaoberali v 60. až 70. rokoch 19. storočia.
Ako funguje hydroponické pestovanie?
Moderné hydroponické pestovanie spoznáte už na prvý pohľad. Vyzerá ako klasický črepník vybavený hladinomerom, ktorý vytŕča z hlinených guľôčok. Rastlina nerastie v pôde, ale v keramzite. Keďže rastliny prijímajú živiny rozpustené vo vode, zemina je pre ne v podstate nepotrebná. Voda slúži na prenesenie živín ku koreňom. V závislosti od potrieb jednotlivých druhov sa zvyčajne strieda zálievka živného roztoku so zálievkou vody. Je dôležité, aby mala voda správnu teplotu a pH.
Existujú dva hlavné typy hydroponických systémov:
- Otvorený - k rastlinám priteká stále nová voda a pôvodný roztok sa spotrebúva alebo odteká preč. Čerpadlá sa používajú pri otvorených hydroponických systémoch. Slúžia na preháňanie vody valcami alebo NFT kanálmi.
- Uzavretý alebo recirkulačný systém - živný roztok nie je odvádzaný, ale zhromažďuje sa a privádza k rastlinám opakovane.
Materiály a vybavenie pre hydroponické pestovanie
Keramzit je špeciálny materiál, ktorý nenájdeme v prírode. Vyrába sa z ílu a má hnedočervenú až hnedú farbu. Keramzitové granule slúžia v hydroponickom systéme ako náhrada bežného substrátu. Najčastejšie sa stretnete s pomenovaním keramzit, hydroton alebo LECA (Light Expanded Clay Aggregate). Stále sa jedná sa o ten istý substrát vyrobený z expandovaného ílu pri vysokej teplote (cca 1150 °C).
Čo budete potrebovať:
- Vhodné rastliny
- Živný roztok - pripravuje sa obvykle priamo z hnojív určených pre hydropóniu, na obale hnojiva je potom možné nájsť postup na namiešanie. Receptov na domáci živný roztok však na internete nájdete množstvo, avšak často nemožno zaručiť, že bude obsahovať všetky potrebné živiny.
- Kvetináče - potrebovať budete na každú rastlinu dva - jeden plný (vodotesný bez otvorov) a druhý dierovaný. Nádoby na hydroponické pestovanie rastliny môžu byť z akéhokoľvek nepriepustného materiálu, ktorý nehrdzavie. Sklo ani priehľadný plast nie sú príliš vhodné, pretože koreňom nevyhovuje veľa svetla. Vnútorná nádoba musí mať diery na dne aj po stranách (pripomína košík). Ideálna je tzv. kultúrna nádoba, ktorá má okrem otvorov na prechod vody aj miesto na uchytenie hladinomera. Zvyčajne ide o hnedý alebo tmavosivý základný črepník, ktorý má štandardné veľkosti. Vonkajšia nádoba slúži ako zásobáreň živného roztoku. Kvôli meraniu hladiny vody je veľmi dôležité, aby mala rovné dno. Na rozdiel od klasicky pestovaných rastlín sa v hydropónii do vonkajšieho kvetináča ukladá substrát a hladinomer. Preto by mal byť o niečo väčší od kultúrnej nádoby.
- Hladinomer - hladinomer jednoducho ukazuje stav živného roztoku (hladinu vody v nádobe). Výrazne uľahčujú polievanie. Pri nákupe sa zamerajte špeciálne na hladinomery pre hydroponické pestovanie. Veľkosť hydroponického hladinomera volíme podľa veľkosti kultúrnej nádoby, v ktorej je zakorenená hydroponická rastlina. Pohyblivá časť - plaváčik ukazuje, či v kvetináči je, alebo nie je voda. Ak si nie ste istý, stačí nakloniť kvetináč na stranu hladinomera. Hladinomer má aj ukazovateľ hnojenia.
Postup pri prechode na hydroponické pestovanie
Postup pre hydroponické pestovanie je nasledovný:
- Zvoľte si rastlinu, ktorú chcete „previesť” do hydropónie. Vyberte ju z kvetináča a odstráňte z koreňov všetok substrát. Následne pod tečúcou vodou jemne očistite korene od zvyškov všetkej zeminy.
- Rastlinu s čistými koreňmi umiestnite cca na 7-14 dní do čistej vody.
- Po 14 dňoch si pripravte médium (keramzit), nádoby a hladinomer. Keramzit prepláchnite vodou, odstráňte tak prípadné nečistoty.
- Do vnútornej nádoby nasypte keramzit do výšky, kde končia spodné otvory na prietok vody.
- Potom stačí už len nasadiť vodoznak do otvoru v nádobe, celú rastlinu prepláchnuť vodou a položiť do vonkajšieho vodotesného kvetináča.
- Aj ten zaplníme hydroponickým substrátom tak, aby hrany vnútornej nádoby nebolo vidno.
- Ak si zvolíme tuhé hydroponické hnojivo, pri výsadbe novej hydroponickej rastliny ho vysypeme na dno obalového kvetináča. Ak prihnojujeme už vysadenú rastlinu, hnojivo nasypeme zvrchu na substrát.
- Posledným krokom je doliatie vody. Ryska vodoznaku ukáže, koľko vody potrebujeme doliať.
Presádzanie rastlín zo zeminy do hydropónie je zvyčajne úspešné. Ideálne ale je, ak budeme rastliny hydroponicky pestovať už od začiatku, teda od čo najmladších priesad. Nakúpiť sa dajú aj vopred predpestované hydroponické sadenice v kultúrnych nádobách.
Výhody hydroponického pestovania
Hydroponické pestovanie rastlín so sebou prináša výhody aj nevýhody. Rastliny pri správnom postupe rastú veľmi rýchlo a bujne, pestovanie je ľahké a zásoba vody rastlinám vydrží aj počas kratšej dovolenky. Hydroponický substrát však netreba vymieňať. Vďaka tomu dochádza k menšej manipulácii s koreňmi rastliny, pričom existuje menšia šanca, že ich poškodíme. Výnimkou je len prípad, kedy rastlina trpí nejakým ochorením, v keramzite sa objavil vodný kameň alebo riasy. Ďalšou výhodou je, že rastliny takmer vôbec netreba presádzať. Pokiaľ rastliny prerastú svoje nádoby, môžeme ich presunúť do väčších.
Medzi hlavné výhody patrí:
- Rýchlejší rast a bujnejší vývoj rastlín
- Úspora vody - hydropónia využíva vodu efektívnejšie ako tradičné pestovanie v pôde.
- Čistota a hygiena - bez pôdy je prostredie okolo rastlín čistejšie, a teda sa ľahšie udržuje. Hydroponia je veľmi hygienický spôsob pestovania interiérových rastlín. V substráte sa nemnožia škodlivé baktérie a plesne. Naopak, rastliny sú vďaka užitočným baktériám na koreňoch významným regulátorom škodlivín vo vzduchu. Pohlcujú prchavé plynné látky, zachytávajú na listoch prach, zvlhčujú ovzdušie. Vo vlhkej pôde sa často nachádzajú spóry plesní, ktorým sa môžeme vyhnúť práve hydroponickým pestovaním.
- Ľahká kontrola koreňov - v hydroponických systémoch máte jednoduchý prístup ku kontrolovaniu stavu koreňového systému.
- Menej presádzania - rastliny takmer vôbec netreba presádzať.
- Ideálne pre alergikov - elimináciou pôdy sa znižuje riziko alergických reakcií.
- Jednoduchá starostlivosť - najmä pre ľudí, ktorí často cestujú, alebo nemajú čas na pravidelnú starostlivosť o svoje izbové rastliny.
Nevýhody hydroponického pestovania
Hoci pri hydroponickom pestovaní rastlín prevažujú pozitíva, môžeme sa stretnúť aj s niektorými nevýhodami. Medzi tie patrí najmä ľahké prehnojenie rastlín a s tým spojené ich poškodenie či dokonca úhyn. Treba si dôkladne naštudovať dávkovanie hnojív a zostavovanie živných roztokov pre dané druhy rastlín. Voda priamo z kohútika je príliš tvrdá, obsahuje minerály a chlór, ktorý nie je vhodný na pestovanie rastlín. Zalievanie príliš tvrdou vodou spôsobuje na keramzite biely povlak. Spôsobuje to vyzrážanie látok na povrchu.
Aké rastliny sú vhodné na hydroponické pestovanie?
Bez pôdy môžeme pestovať prakticky akúkoľvek rastlinu. Hydroponické pestovanie je vhodné nielen pre zeleninu a bylinky, ale aj pre mnohé izbové rastliny, ktoré pestujeme v interiéri. V domácom prostredí môžeme začať hydroponickým pestovaním rastlín, ktoré nie sú príliš náročné na starostlivosť. Ideálnou voľbou bude vaša obľúbená izbovka.
Medzi obľúbené izbové rastliny vhodné na hydroponické pestovanie patria:
- Alocasie (Alocasia spp.)
- Potosy (Epipremnum aureum)
- Filodendrony (Philodendron spp.)
- Dracéna (Dracaena spp.)
- Svokrine jazyky (Sansevieria)
- Syngóniá (Syngonium spp.)
- Lopatkovec (Spathiphyllum)
- Antúria (Anthurium)
- Brečtan (Hedera)
- Fikusy (Ficus)
- Orchidey
Kuchynské bylinky sa nám v hydropónii odvďačia bujným a rýchlym rastom. Pri správnej starostlivosti môžu mať dokonca aj silnejšiu arómu a výraznejšiu chuť. Na hydroponické pestovanie sa hodia takmer všetky druhy klasických byliniek ako je mäta, bazalka, petržlenová vňať, pažítka a ďalšie. Záhradkári sú tiež presvedčení o tom, že bylinky rastúce v živnom roztoku intenzívnejšie voňajú a majú lepšiu chuť.
Hydroponické ovocie a zelenina sa teší veľkej obľube najmä u ľudí, ktorí nemajú dostatočne veľkú záhradu, alebo obľubujú vertikálne pestovanie plodín. Asi najbežnejšou zeleninou pestovanou hydroponicky je tá listová - šaláty všetkého druhu, špenát, rukola a ďalšie sa pestujú iba v roztoku. V poslednej dobe je obľúbené aj hydroponické pestovanie paradajok.
EP3: Sprievodca hydroponickou záhradou pre začiatočníkov, plus nádoby pre domácich majstrov a domáce tekuté živiny
Semi-hydroponické pestovanie
Semi-hydroponické pestovanie je technika, ktorá kombinuje prvky tradičného pestovania v substráte s prvkami hydropónie. Namiesto klasickej pôdy sa používajú anorganické materiály, ako je keramzit, leca, zeolit, perlit, minerálny substrát Profík...
tags: #pestovanie #kvetov #bez #zeminy