Pestovanie kvetov na Slovensku: Od globálneho trhu k lokálnym farmám
Kúpiť rezané kvety pre matku k narodeninám či na svadbu dnes nie je žiaden problém. Namiesto kvetinárstiev stačí navštíviť hociktorý supermarket alebo aj čerpaciu stanicu a o široký výber máte postarané. Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, odkiaľ takáto kytica pochádza? Každá pravdepodobne precestovala istú časť sveta. Pred 30 rokmi takmer úplne zanikol náš domáci trh s rezanými kvetmi. Nahradili ich dovozové.
Globálny trh s kvetmi a jeho dopady
Ročne sa na svete vypestujú kvety za 35,5 miliardy €. Dopyt po kvetoch začal v posledných rokoch rásť aj v krajinách bývalého východného bloku. Mnohé kvetiny sa dnes pestujú v Afrike, Ázii alebo Latinskej Amerike. Masívne používanie pesticídov ničí nielen pôdu, ale aj zdravie zamestnancov, ktorí pre vás kvetiny odrezali. K uhlíkovej stope môžeme prirátať ešte aj ich cestu okolo polovice zemegule.
Štvrtina rezaných kvetov, ktoré členské štáty EÚ dovážajú, pochádza z krajín mimo EÚ, predovšetkým z Kene (38 percent dovozu z krajín mimo EÚ), Ekvádoru (17 percent) a Etiópie (16 percent). Problémom je však aj samotný dovoz kvetov, tie totiž neraz putujú tisícky kilometrov. „Rezané kvety sa musia rýchlo prepravovať pomocou série chladiarenských zariadení na farmách, v nákladných automobiloch, lietadlách a lodiach.“
Holandsko, Ekvádor, Kolumbia, Etiópia, Keňa, Izrael, Taliansko - to je veľká sedmička najväčších pestovateľov rezaných kvetov na svete. Keby niekto našim prastarým mamám povedal, že kvet, ktorý bežne dopestujú v záhrade, sa raz bude voziť do kvetinárstiev z „opačného konca“ sveta, nechápali by. A úprimne, často nechápeme ani my. Niektorí predajcovia ako Kaufland a Lidl začali tento problém riešiť nákupom fair trade kvetín. Podľa organizácie Fairtrade Česko a Slovensko pestovanie kvetín krajinám globálneho juhu prináša tisícom ľudí prácu.
Slovensko na mape kvetinového biznisu
Hoci je Slovensko podobne veľkou krajinou ako Holandsko, v produkcii kvetov je až na 20. mieste z 27 európskych krajín. V Európe, kde sa ročne vypestujú kvety za 20 miliárd €, sa nachádza aj svetový líder v pestovaní - Holandsko. Jeho produkcia sa podľa Eurostatu pohybuje na úrovni medzi 6 a 7 miliardami € ročne.
Potešujúcou správou však je, že podľa Eurostatu produkcia kvetov u nás narastá. Kým v roku 2010 predstavovala jej hodnota 15 miliónov €, o deväť rokov neskôr 33 miliónov €. Na začiatku 90. rokov na Slovensku takmer úplne zaniklo pestovanie rezaných kvetov. Záhradnícke prevádzky s kvetmi, ktoré prevažne fungovali ako pridružená výroba pri poľnohospodárskych družstvách, skrachovali. Globálnemu kvetinovému biznisu sa nedalo konkurovať. Zopár statočných však na tuzemské kvetiny nerezignovalo.
Je čas kvitnutia gladiol
Nárast lokálnych kvetinových fariem
Netreba však zúfať a definitívne sa rozlúčiť s rezanými kvetmi. Svojich známych ešte stále môžete obdarovať krásnou kytičkou, ktorá by nepustošila našu planétu a zároveň tiež podporiť lokálny biznis. Na Slovensku už totiž vznikajú kvetinové farmy, kde si môžete vybrať zo širokej ponuky sezónnych kvetov vypestovaných ekologickým spôsobom.
Vzhľadom na to, že mnohí zákazníci si už začali viac uvedomovať uhlíkovú stopu nákupu kvetov, na Slovensku sa v posledných rokoch začalo dariť kvetinovým farmám. Majú zaujímavú ponuku a využívajú ekologické princípy pestovania. Viaceré z nich dokonca vstúpili na trh vlani, kedy sa kvôli pandémii koronavírusu výrazne znížil dovoz kvetov na Slovensko. V krátkom čase sa tak na trhu nielen uchytili, ale zároveň začali rozširovať svoje portfólio.
Ich kvety sú atraktívne, čerstvé, ekologické, voňavé, neputujú sem tisícky kilometrov, ani nemusia byť skladované v chladiacich miestnostiach. Kvetinové farmy dnes fungujú nielen pri Bratislave, ale našli si miesto aj v iných regiónoch - pri Košiciach, Prešove, pri Žiline či Trenčíne. Ich ponuka je sezónna a môže sa meniť z týždňa na týždeň. V posledných rokoch pozorujeme nárast lokálnych kvetinových fariem.
Príbehy slovenských kvetinových fariem
- Černuška - prírodné kvetinárstvo: Asi prvou lastovičkou medzi alternatívnymi kvetinovými farmami bola Černuška. Tá vznikla ako „potulné“ kvetinárstvo, v súčasnosti si už pri Bošáci v Bielych Karpatoch vysievajú vlastné lúky, pestujú sezónne kvety a byliny. Zakladateľka značky, Daniela Mošková, predtým pracovala v bežnom kvetinárstve. Už vtedy sa zaoberala otázkou, prečo treba kvety dovážať, keď doma v záhrade nájde oveľa krajšie. „Kolegyňa mávala po práci s týmito kvetmi alergické reakcie na koži. Keď sme to začali viac skúmať, zistili sme, ako sú ošetrované, ako sú pestované, tak som sa pustila vlastnou cestou,“ povedala D. Mošková. Najprv chodili po jarmokoch a robili sezónne vence, „potulovali“ sa po krajine a zbierali kvety do svadobných kytíc. Keďže záujem bol, začali kvety aj sadiť. Najprv v rodičovskej záhrade, v súčasnosti už majú dve samostatné miesta. V ich kyticiach nájdete aj jedlé kvety a bylinky, napríklad mätu a medovku, aby boli voňavé.
- Kvetinová farma Burina v Žiline: Do pestovania kvetov sa pustila aj záhradná architektka Jana Feilerová, ktorá prevádzkuje Kvetinovú farmu Burina. Farmu zakladala v roku 2019, oficiálne však funguje od roku 2020. J. Feilerová sa pre zmenu rozhodla pri odchode na materskú. „Dovolenku“ jednoducho využila na rozbeh firmy. „Fungujeme len ekologicky, lebo na farme sa pohybujú nielen naše deti, ale aj iné, tiež psy a iné zvieratá. Nepoužívame pesticídy, chemikálie, hnojivá si miešame sami a sú na prírodnej báze,“ dodáva J. Feilerová, podľa ktorej je to vidieť aj na kvetoch. Vydržia dlhšie a na rozdiel od tých chemizovaných aj voňajú. Základom sú tulipány, koncom sezóny georgíny, ďalej gladioly, cínie, astry.
- Farma Veternice v Hodkovciach pri Košiciach: Zakladateľka farmy Veternice, Katarína Sabó, vyštudovala bankovníctvo a pracovala v korporáte. Farme sa venuje od roku 2018. „Veternice vznikli z mojej stále sa prehlbujúcej lásky ku kvetom a manželovej túžby farmárčiť,“ hovorí K. Sabó. Kým u predchádzajúcich farmárok bolo impulzom pre zmenu tehotenstvo, v prípade Kataríny to bola svadba, na ktorej nechcela mať kupované kvety. „Sortiment dovezených kvetov môže byť len taký, ktorý prežije dopravu. Je množstvo kvetov, ktoré nevieme dovážať,“ vysvetľuje K. Sabó. Sú to napríklad cínie, krasuľka či hrachor. Kvety pestuje ekologickým spôsobom.
- Poľný kvet v Hurbanovej Vsi pri Senci: Nika Krechnyáková si s manželom Lackom kúpili a prerobili dom s veľkou záhradou, kde pestujú tisícky kvitnúcich kvetov určených na rez, do kytíc. Hýčkajú ich už od semienka, ktoré často vyjde takisto z ich produkcie. „Naša ponuka je naozaj pestrá - jar začíname tulipánmi, orlíčkami, pivóniami, okrasnými cesnakmi, černuškami, fialami a následne s oteplením prichádzajú ostrôžky, papuľky, cínie, kráľovné leta i jesene - dálie (georgíny), ako sa dni skracujú, tak nakvitajú aj astry.“ Okrem toho pestujú aj výplňové kvety a zeleň ako okrasné mrkvy, rebríčky, kravinec, prerastlíky.
- Kvetinky májové, kvetinová farma Budimír: Manželia Peroví, Katarína a Štefan, si v Budimíre pri Košiciach založili farmu na pestovanie kvetov vhodných na rez. „Pre pár rokmi sme sa prvý krát stretli s myšlienkou kvetinovej farmy a pestovania kvetov na Slovensku. Odvtedy nám to vŕtalo v hlave: Prečo by sme mali dovážať to, čo vieme vypestovať? Čo tak ponúknuť alternatívu k dovážaným kvetom, ale lokálnu, sezónnu, čerstvú - našu.“ Kvety pestujú v súlade so sledom ročných období a v ponuke nájdete vždy to, čo aktuálne kvitne na ich záhonoch.
- Varieta kvetinová farma: Dušan Bartek prevádzkuje túto farmu približne 30 km od Bratislavy. „Zaburinených 6.000 m2 pôdy sa podarilo za prvých pár rokov tvrdej manuálnej práce dostať do produkcie bez použitia glyfosátov. Úsilie v mechanickom potláčaní burín neutícha a prináša potešenie z čistej pôdy nezamorenej chémiou.“ Farma sa rozrástla o ďalších 4.000 m2 pôdy. Pestuje tradičné druhy kvetov ako cínie, georgíny, papuľky, pivónie, ale aj netradičné druhy ako oregano, bazalka či mäta.
Kvetinové farmy sú dnes aktívne v takmer každom regióne, okrem Černušky, Veternice a Buriny, ešte funguje Varieta a Jarabina pri Bratislave, Zeliny z doliny pri Nitre, pri Novom Meste nad Váhom Kvety z vidieka, pri Trenčíne Kvetohrady, na Kysuciach Zo záhrady. Na dolnom Zemplíne, v dedinke Vojčice neďaleko Trebišova, rastú kvetinky, ktoré budú s radosťou zdobiť tvoju kyticu. Lokálnu levanduľu, chryzantémy, tulipány, pivonky, hortenzie, šípky, nevädze ale aj lúčne kvety tu viažu do kytice, venca alebo ozdobia svadobné stoly. V obci Semša pri Košiciach prevádzkujú kvetinovú farmu manželia Katarína a Marek. Kyticu z lokálnych kvetov zoženieš aj pri Žiline. Slovenské kvietky si zaobstaráš aj na Kysuciach v obci Kločovce. Silvia a Michal sa tu venujú pestovaniu nielen tých známych, ale aj zabudnutým druhom. Kyticu z lokálnych kvetov si môžeš dať zviazať aj v Partizánskom, na kvetinovej farme v Návojovciach.
Ekologické princípy a výzvy pestovania
Farmári sa zameriavajú na ekologické pestovanie. „Neorieme. Základom nášho pestovania je kompostovanie. Nepoužívame žiadne umelé hnojivá a chemické prípravky. Pôda bola taká zničená, že kvety sa nedali dopestovať v plnej kráse a výške. Niektoré druhy kvetov obľubujú pôdu vystlanú slamou, iné zas pokrytú netkanou textíliou. Vo všetkých záhonoch je inštalovaná kvapková závlaha. „Snažíme sa podporovať biologický život v pôde. Samotný kompost je zdrojom života. Základom úrody je pôda.“ Zasadzujú kostihoj a žihľavu, z ktorých robia zákvasy na zálievku, ktoré pomáhajú odpudzovať škodcov. Proti slimákom chovajú indické bežce, teda kačice, ktoré si s nimi vedia veľmi dobre poradiť. Čo sa týka húseníc, pomáha im vtáctvo, ktoré hniezdi aj v búdkach zavesených v celej záhrade.
Voda a teplota sú kľúčové, použitie vhodného substrátu pomôže pri klíčení a rastline dodá výživu. No a potom prídu vošky, slizniaky, ale takto to je. Pomáha myšlienka, že treba ísť s prírodou, nie proti nej. Slizniaky zbierajú na pivné pasce, keď sa objavia vošky, modlia sa za lienky a rastlinu postriekajú žihľavovým výluhom. Vedia, že vo veľa veciach dokážu postreky pomôcť, ale to nie je cesta, ktorou chcú ísť. Používajú aj hnojivo zo žihľavy a slepačince. Proti slimákom zvoľte modré guličky Ferramol, ktoré obsahujú fosforečnan železitý. Rastlinný extrakt zo semien tropického stromu Antelaea azadirachta Neemazal TS vaše kvety zbaví okrem vošiek aj strapiek, piliarok, nosánikov a roztočcov.
Sezónnosť a starostlivosť
Pestovanie kvetov je sezónna práca, ktorá v zime nezarába. Napriek tomu majú farmári aj mimo sezóny čo robiť. „Každý si myslí, že druhú časť roka, mimo sezóny, nefungujeme. Ale je to tak, že celý október, alebo november, vyberáme niektoré hľuzy, ktoré u nás nedokážu prezimovať, z pôdy a ručne spracovávame. Potom zase vysádzame naskladnené cibule. Prvý decembrový týždeň si oddýchneme a ten druhý už vysievame semená, ktoré budú klíčiť budúce leto,“ vysvetľuje farmárka. Práca v zime je síce menej namáhavá ako v lete, no musí byť dobre naplánovaná. „Pracujeme vo sfére, kde sme závislí od počasia. Jar bola náročná, veľa pršalo, nevedeli sme pripraviť pôdu, pretože bolo stále mokro. Z tohto dôvodu máme oneskorenie niektorých kvetov.“
Semená kvetov nakupujú alebo odoberajú z kvetov vo vlastnej záhrade. Semienka je potrebné zbierať až po úplnom dozretí rastliny. Semienka zbierajú ideálne za suchého počasia, očistia a uskladnia na tmavom a suchom mieste. V apríli aj máji stíhate vysiať cínie, astry, ostrôžky, aj černušky. Na vysievanie semien je dobré používať substrát s perlitom. Substrát navlhčite, uložte semienka a zasypte jemnou vrstvou a opäť navlhčite. Keď semienka vyklíčia, doprajte im dostatok svetla a primerane tepla. Rastlinky otužujte, pravidelne ich dávajte na deň von, na noc schovajte a postupne pridajte aj nočné otužovanie. Pre lenivejších záhradkárov je tip vysádzať druhy, ktoré môžete sadiť aj priamo do pôdy, ako černušky a ostôžky.
Kvetom do vázy nedávajte medenú mincu, ani cukor, meňte im vodu, kvety milujú vodu, doprajte im čerstvú a studenú každý deň. Stonky kvetov vždy zrežte, stačí o 1 cm, bude sa im lepšie piť. Váza s kvetmi nepatrí k mise s ovocím. Medzi najvhodnejšie kvety na rez patria tulipány, pivónie, margarétky, cínie, papuľky a dálie.
tags: #pestovanie #kvetov #na #slovensku