Pestovanie zimozeleňe (Vinca): Krása a nenáročnosť v záhrade
Zimozeleň (Vinca) je obľúbená pôdopokryvná trvalka, ktorá je cenená pre svoju odolnosť, nenáročnosť a schopnosť vytvárať hustý, vždyzelený koberec. Táto rastlina je ideálna na pokrytie pôdy v tienistých a polotienistých miestach, kde iné rastliny často zlyhávajú. V tomto článku sa zameriame na výsadbu, pestovanie, rozmnožovanie a starostlivosť o zimozeleň, aby ste sa mohli tešiť z jej krásy počas celého roka.

Charakteristika a druhy zimozeleňe
Zimozeleň je pôdopokryvná trvalka, ktorá v tomto období kvitne bielymi či modravými kvetmi. Je to slálezelená trvalka, poloker z čeľade zimozeleňovité (Apocynaceae). Listy sú stále-zelené a neopadávajú. Stonky majú väčšinou charakter poplazu, sú obrastené kožovitými, protistojnými listami. Kvety vyrastajú v horných častiach stoniek z pazúch listov. Celá rastlina je jedovatá. Obsahuje niektoré alkaloidy, najdôležitejší je vinkamín, ktorý je zložkou liekov proti vysokému krvnému tlaku. Rastlina sa spolu s druhmi V. Major, V. Herbacea používa v ľudovom liečiteľstve. Zimozeleň je nenáročná kobercová rastlina vhodná aj na tienisté miesta, ale oveľa krajšia bude na slnečnom stanovišti či v polotieni. Dostatok svetla podporuje krásne zafarbenie listov, bohaté kvitnutie a takisto aj bohatý, hustý rast. V tieni sa jednotlivé plazivé výhonky vyťahujú a listy vytvárajú nariedko.
Najrozšírenejšie druhy
Na Slovensku sa prirodzene vyskytuje iba zimozeleň menšia. Medzi najrozšírenejšie druhy patria:
- Zimozeleň menšia (Vinca minor): Patrí medzi najspoľahlivejšie a najviac univerzálne pôdopokryvné rastliny, ktoré sa v našich klimatických podmienkach pestujú. Ide o trvácu vždyzelenú rastlinu, ktorá si udržiava listy aj počas zimy a zabezpečuje, že záhrada nepôsobí prázdne ani v období vegetačného pokoja. Zimozeleň menšia vytvára husté zelené koberce z plazivých výhonkov, ktoré sa postupne zakoreňujú a pokrývajú pôdu. Jej tmavozelené, lesklé listy pôsobia dekoratívne počas celého roka a na jar ich dopĺňajú jemné modrofialové kvety. Z botanického hľadiska patrí zimozeleň menšia medzi trváce byliny z čeľade zimozeleňovité. Je prirodzene rozšírená v Európe a v častiach západnej a strednej Ázie, kde rastie v lesoch, na okrajoch krovinatých porastov a v tienistých lúkach. Typickým znakom zimozeleně sú plazivé, čiastočne drevnatejúce stonky, ktoré sa dotýkajú pôdy a na uzloch vytvárajú nové korene. Vďaka tomu sa rastlina rýchlo rozrastá do šírky a vytvára kompaktné porasty. Listy sú kožovité, oválne až elipsovité a zostávajú zelené aj počas zimy.
- Zimozeleň väčšia (Vinca major): Je robustnejší druh s nápadnejšími väčšími listami. Rýchlo sa rozrastá, tvorí bohaté vzdušnejšie porasty. Zvykne sa dostať až na miesta, kde to už prekáža. Má dekoratívne listy, jasnozelené, so širokým smotanovo-bielym lemom. Listy sú krajšie skôr na tienistom mieste. Je to veľmi nenáročná rastlina, preto sa výborne hodí na pokrytie pôdy a to aj na zatienených miestach a pod stromami. Vytvára väčšie husté porasty. Od konca jari do začiatku jesene kvitne veľkými jasnomodrými kvetmi. Kvitnutie je oveľa bohatšie na slnečnom mieste. Svojím pestrým sfarbením listov oživí zimnú záhradu.

Odrody
Existujú aj odrody ako napríklad 'Variegata', ktorá má sviežozelené listy krášli biele panašovanie a lievikovité kvety sú modré. Vytvára bohaté porasty zložené z dlhých výhonkov. Potrebuje svetlý polotieň, mierne vlhkú a humóznú pôdu, viac chránené miesto.
Porovnanie druhov zimozeleňe
| Druh | Veľkosť listov | Veľkosť kvetov | Rast | Vhodné stanovište |
|---|---|---|---|---|
| Zimozeleň menšia (Vinca minor) | Menšie | Jemné, modrofialové | Nízky, plazivý | Polotieň, tieň |
| Zimozeleň väčšia (Vinca major) | Väčšie | Jasnomodré | Rýchly, agresívnejší | Polotieň, slnko (s dostatkom vlahy) |
| 'Variegata' | Sviežozelené s bielym panašovaním | Modré | Bohatý, dlhé výhonky | Svetlý polotieň |
Výsadba a umiestnenie
Zimozeleň preferuje tienisté až polotienisté stanovištia, kde sa jej darí najlepšie. Je ideálna na výsadbu pod stromami a kríkmi, kde vytvára hustý zelený koberec. Rastlina sa sadí na tienisté a polotienisté miesta pod stromy a kríky. Primerané množstvo svetla podporí bohaté kvitnutie aj celkový bohatý a hustý rast. V tieni sa jednotlivé plazivé výhonky vyťahujú a listy vytvárajú nariedko.

Pôda
Pôda by mala byť vlhká, humózna a dobre priepustná. Ideálna zemina má vyšší obsah minerálnych látok, je vlhká, priepustná a výživná, mierne vápnitá. Zimozeleň menšia rastie v každej záhradnej pôde. Potrebuje humóznu a mierne vlhkú pôdu. Dobre rastie v každej normálnej záhradnej pôde za predpokladu, že nie je príliš suchá. Vyhnite sa radšej kyslým pôdam - nevysádzajte ho spoločne s vresmi, čučoriedkami či rododendronmi.
Príprava a rozostupy
Pred výsadbou pôdu prekypríme a odstránime burinu, aby sa rastlina mohla rýchlo rozrastať. Pri výsadbe dodržujte rozostupy približne 15-20 centimetrov medzi jednotlivými rastlinami, čo umožní zimozeleni rýchlo pokryť požadovanú plochu. Jedince s pevným koreňovým balom vysádzame počas celého vegetačného obdobia, až kým nie je úplne zamrznutá pôda. Rastliny sa do zimy zakorenia a v nasledujúcom roku plynulo pokračujú v raste.
Rozmnožovanie
Zimozeleň sa rozmnožuje hlavne vegetatívne, delením staršieho porastu. Najvhodnejšie obdobie na delenie rastliny je na jar, ale rastlina sa dobre ujíma prakticky počas celého vegetačného obdobia. Jednoducho rýľom oddeľte časť porastu a presaďte na nové miesto. Samozrejme, pri manipulácii s rastlinou sa snažte zachovať korene a poškodiť ich čo najmenej.
Ako rozmnožovať vždyzelené stromy z odrezkov a odrezkov.
Zakoreňovanie plazivých výhonkov
Okrem delenia trsov sa zimozeleň ľahko rozmnožuje aj zakoreňovaním plazivých výhonkov. Zo stonkových uzlov na miestach, kde vyrastajú protistojné listy a poplazy sa dotýkajú zeme, zimozeleň vytvára korienky. Zakorenením vznikne nová rastlina, z ktorej vyrastajú nové poplazy. Zakoreňovanie plazivých výhonkov prebieha prirodzene, keď sa výhonky dotýkajú pôdy a vytvárajú nové korene.
Výsev semien
Ak preferujete výsev semien, môžete ich vysievať priamo do pôdy na jar.
Starostlivosť
Zálievka
Vyhovuje jej vlhšie tienisté prostredie. Zimozeleň uprednostňuje vlhkú pôdu, najmä počas obdobia zakoreňovania a intenzívneho rastu. Počas suchších období je vhodné zabezpečiť pravidelnú zálievku, aby sa predišlo vysychaniu pôdy. Pri polievaní dbajte na to, aby ste nenamočili listy, čo môže znížiť riziko vzniku hubových ochorení. Neskôr si vystačia bez zálievky, prípadne im doprajeme trochu vlahy v extrémne horúcich a suchých dňoch. Na nevhodných stanovištiach, napríklad pod plytko koreniacimi drevinami, však môžu zasychať.
Rez
Zastrihávanie jej nevadí. Je to pomerne invazívna rastlina a má tendenciu prerastať priestor, ktorý sme jej určili. Začiatkom jari je vhodné ju zostrihať, aby sa priveľmi nerozrástla. Rastlina sama o sebe rez nevyžaduje. V záhrade sa ale pomerne rýchlo rozrastá, a tak je pravidelné strihanie dôležité z estetických dôvodov. V prípade potreby radikálnejšieho rezu skracujeme výhony pokojne o takmer celú dĺžku a robíme tak na jar. Vďaka tomuto načasovaniu stonky rýchlo obrastajú. Rez sa vykonáva najčastejšie na jar alebo po odkvitnutí. Slúži na odstránenie poškodených výhonkov a na reguláciu rastu. Rastlina rez znáša veľmi dobre a rýchlo regeneruje.

Hnojenie
Prihnojovanie nie je potrebné. Zimozeleň nevyžaduje intenzívne hnojenie. Na jar môžete aplikovať vrstvu kompostu alebo organického hnojiva, čo podporí zdravý rast a bohaté kvitnutie. Vyhnite sa nadmernému hnojeniu dusíkatými hnojivami, pretože to môže viesť k bujnému rastu listov na úkor kvetov.
Choroby a škodcovia
Táto rastlina je všeobecne odolná voči chorobám a škodcom, ale môžu ju ovplyvniť niektoré choroby alebo slimáky. Zimozeleň je odolná voči väčšine chorôb a škodcov. Avšak pri nadmernej vlhkosti alebo zlej cirkulácii vzduchu môže dôjsť k vzniku hubových ochorení, ako je múčnatka alebo hniloba koreňov. Preto je dôležité zabezpečiť správne polievanie a dostatočný rozostup medzi rastlinami, aby sa predišlo týmto problémom. Zimozeleň menšia patrí medzi veľmi odolné rastliny. Choroby a škodcovia sa vyskytujú len zriedkavo a väčšinou v nevhodných podmienkach. Najčastejším problémom býva premokrená pôda, ktorá môže viesť k hubovým ochoreniam.
Využitie v záhrade
Zimozeleň s obľubou využívame na výrobu kvetinových dekorácií či aranžmánov. Keď uschne, zachováva si krásu, je takmer rovnaký, aký bol svieži. Listy držia pevne na stonkách, čo je skvelá vlastnosť. Na záhone krásne prikryje pôdu, svojimi poplazmi ozdobí aj nevzhľadný múr či kút, ktorý nemáte čím vysadiť. Zimozeleň je pôdopokryvná rastlina, vhodná na pestovanie na tienistých miestach a v podraste stromov a kríkov, podobne ako brečtan alebo zimozeleň väčšia, kde môže jednoducho nahradiť trávnik. Uplatní sa ako vizuálna náhrada trávnika na miestach s nevhodnými svetelnými podmienkami, napríklad ako podrast v skupinách okrasných drevín, na pritienených svahoch.

Zimozeleň v kvetináčoch
Zimozeleň do kvetináča je v poslednej dobe veľmi obľúbená. Spoločne s okrasnými brečtanmi či inými kvitnúcimi rastlinami tvoria krásne previsy, ktoré ozdobia balkónové zábradlia aj vonkajšiu stranu okenných parapetov. Dá sa však pestovať aj v kvetináčoch, samostatne aj v rámci kombinovaných výsadieb, napríklad spolu so zakrpatenými drevinami.
Katarantus (Catharanthus roseus) - letnička s podobným menom
Na priloženej fotografii je Catharanthus. Pravdepodobne sa jedná o niektorý z kultivarov - Catharanthus roseus, známy aj pod názvom madagaskarský zimozeleň. Táto rastlina patrí do čeľade zimozeleňovitých (Apocynaceae). Pochádza z Madagaskaru, kde rastie ako trvalá bylina. Dorastá do výšky až 90 cm. Rastlina je jedovatá. Avšak po poranení roní biely latex obsahujúci alkaloidy, ktoré sa používajú v lekárstve ako súčasť chemoterapie. V našich podmienkach sa pestuje predovšetkým ako letnička vhodná na slnečné stanoviská. Znáša dobre teplo a sucho. Katarantus miluje slnko a najlepšie prosperuje na plne slnečnom stanovišti. Táto rastlina vyžaduje dobre priepustnú pôdu bohatú na organické látky. Najvhodnejšia je zmes piesku a záhradnej zeminy. Katarantus preferuje mierne kyslé až neutrálne pH pôdy (6,0-7,0). Má rád pravidelnú, no miernu zálievku. Zem by mala byť rovnomerne vlhká, avšak nie mokrá. Na dosiahnutie bohatého kvitnutia je katarantus náročný na živiny. Katarantus preferuje teplé prostredie a ideálne teploty pre jeho rast sú medzi 20-30 °C. Pravidelné odstraňovanie odkvitnutých kvetov podporuje tvorbu nových púčikov a zachováva atraktívny vzhľad rastliny. Osivo sa vysieva v januári a výsev je treba udržať pri teplo 20 °C. Pri vhodných podmienkach (dodržanie teploty a dostatku svetla) možno rastlinu aj prezimovať. V tomto prípade si ju môžete rozmnožiť pomocou odrezkov, ktoré je vhodné odobrať v predjarí. Katarantus je ideálnou rastlinou na okrasné výsadby v záhonoch alebo v kvetináčoch na terase. Kombinuje sa s inými slnečnými rastlinami, ako sú petúnie, begónie alebo lobelky.

tags: #pestovanie #kvetov #vinca
