Pestovanie v kyslej pôde: Výzvy a riešenia

Pestovanie poľnohospodárskych plodín je komplexná práca, ktorá si vyžaduje obrovské množstvo odborných znalostí. Kvalita pôdy je kľúčovou súčasťou úspešného pestovania plodín. Zdravie plodín vo veľkej miere závisí od rovnováhy úrovní pH v pôde. Kyslá pôda má za následok menej dostupných živín a tým pádom aj nižší výnos.

Kyslosť sa meria v pH. Neutrálna hodnota je 7. Ak je hodnota nižšia, hovoríme o kyslej pôde. Čím je kyslejšia pôda, a teda pH nižšie, tým je pre rastlinky viac toxická. Na veľkej väčšine územia Slovenska máme mierne kyslé, kyslé a neutrálne pôdy. Podiel alkalických pôd je minimálny.

Keď sa pôda stane príliš kyslou - alebo má nižšiu hladinu pH - vytvára to toxické prostredie pre plodiny. Našťastie existuje spôsob, ako si s problémom poradiť. Keď sa pôda stane kyslou, je najlepšou praxou aplikovať vápno, kde sa pestujú plodiny, ako spôsob zvýšenia pH a zníženia kyslosti.

Problémy s kyslou pôdou

Asi najdôležitejším faktorom pre rýchly a zdravý rast rastlín je stav pôdy a jej kyslosť, resp. hodnota pH. Keď sa pôda stane príliš kyslou, môže to veľmi sťažiť maximalizáciu výnosu poľnohospodárskych plodín.

Pôdna reakcia určuje zásaditosť alebo kyslosť substrátu a udáva chemické a fyzikálne vlastnosti pôdy. Vhodné pH umožňuje rastlinám správne absorbovať živiny. Preto má pH pôdy pri pestovaní rastlín veľký význam.

V Poľsku prevládajú kyslé pôdy (asi 40 % substrátu). Tento stav je spôsobený najmä miernym a vlhkým podnebím. Nadmerné okysľovanie je tiež dôsledkom ľudskej činnosti, hlavne používania minerálnych hnojív (hlavne dusíkatých a draselných). Väčšina rastlín uprednostňuje neutrálnu pôdu, čo môže značne sťažiť pestovanie plodín.

Kyslá pôda je charakterizovaná nízkym pH, zvyčajne pod hodnotou 6,5. Takéto pôdy sa často nachádzajú v oblastiach s vysokými zrážkami, kde dochádza k vyplavovaniu zásaditých minerálov. Kyslé pôdy majú tendenciu byť bohaté na hliník a železo, no môžu mať nedostatok vápnika, horčíka a fosforu. Tento typ pôdy ovplyvňuje rozpustnosť živín a môže byť rozhodujúci pre úspešné pestovanie určitých rastlín.

Ako zistiť pH pôdy?

Zistiť pH pôdy v záhrade nie je vôbec zložité. Postačí Vám napríklad pijavý papier, takzvaný pijak a červená kapusta. Pijak nastrihajte na pásiky. Dajte variť asi 250 g červenej kapusty, nakrájanej nadrobno. Odstavte ju, keď sa voda intenzívne sfarbí do fialova a kapusta bude mäkká. Po vychladnutí ju preceďte a do sfarbenej vody namočte pripravené papieriky. Nechajte ich uschnúť. Až potom budú pripravené na použitie. Správnosť výroby papierika si overíte tak, že keď naň nakvapkáte citrónovú šťavu, mal by sa sfarbiť do ružovej až červenej farby - kyslé prostredie. Ak ho priložíte na navlhčené mydlo, zafarbí sa do modra až zelena - zásadité prostredie. Kyslé prostredie teda farbí papierik do žlta (slabo kyslé), oranžova až červena (silno kyslé), zásadité do zelena až modra.

V predaji sú však aj špeciálne prístroje na meranie pH - nielen pôdy, takzvané pHmetre a indikačné papieriky. Papierik použijete tak, že z plochy, ktorej pôdnu reakciu chcete zistiť, odoberte trochu zeminy. Dobre ju premiešajte a vložte do nej papierik. Ak je pôda málo vlhká, pridajte trochu, ale naozaj len trochu vody. Po chvíli sa papierik podľa pH sfarbí.

Okrem „valčekového testu“ môže byť ďalším skvelým ukazovateľom kvality a zloženia pôdy práve burina. Znie to možno zvláštne, no aj nechcené rastliny na záhone nerastú len tak náhodou. Každý druh buriny preferuje určitý typ živín, pH či prostredie, ktoré dokáže využiť vo svoj prospech. Vďaka tomu dokážete aspoň orientačne posúdiť, či máte kyslú, neutrálnu alebo zásaditú pôdu, a následne sa rozhodnúť, čo s ňou robiť ďalej.

Púpava sa často vyskytuje v pôde bohatej na dusík a draslík, no s relatívne menším množstvom vápnika či fosforu. Žihľava, netýkavka, rozrazil, prýštec alebo ptačinec indikujú skôr neutrálnu, humóznu pôdu, ktorá je ideálna na pestovanie mnohých druhov zeleniny. Existujú aj univerzálnejšie druhy buriny, ktoré sú prispôsobivé a môžu rásť takmer všade, preto sa pri „burinovej diagnostike“ zamerajte najmä na tie rastliny, ktoré sa vyskytujú vo väčšom množstve.

Pri samotnom testovaní sa používa destilovaná voda, pretože jej pH je neutrálne (7), zatiaľ čo voda z vodovodu je zásaditejšia a mohla by ovplyvniť meranie. Po úprave pôdy na pH je potrebné počkať s ďalším testovaním, kým sa jednotlivé zložky vzájomne nezneutralizujú (cca. 2 týždne).

Ako riešiť problém kyslej pôdy?

Aby sa zabránilo vysokej kyslosti pôdy, môže sa pristúpiť k určitým úpravám pôdy na zvýšenie úrovne pH a neutralizáciu kyslej pôdy. Poľnohospodárske vápno je najúčinnejšou cestou na zvýšenie hodnôt pH s cieľom zlepšiť zdravie plodín a produkciu.

Poľnohospodárske vápno je prípravok na úpravu pôdy zvýšením úrovne pH. Je vyrobený z drveného vápenca, ktorý obsahuje prírodné živiny na podporu zdravého rastu rastlín. Keď sa vápno pridáva do pôdy, rozpúšťa sa a uvoľňuje zásadu, ktorá pôsobí proti kyslosti pôdy alebo ju neutralizuje.

Ak je pôda príliš kyslá a je potrebné ju upraviť, najčastejšie sa používa vápnenie. Pridanie mletého vápenca alebo dolomitického vápenca pomáha neutralizovať kyslosť a dopĺňa pôde vápnik a horčík. Úprava pH je postupný proces a vyžaduje pravidelné meranie pôdneho pH.

Naopak, ak je pôda príliš zásaditá a potrebujeme zvýšiť jej kyslosť, používajú sa rašelina, síran železitý alebo síra. Tieto látky postupne okysľujú pôdu a vytvárajú priaznivé prostredie pre kyslomilné rastliny.

Proces odkysľovania pôdy by sa mal vykonávať na jeseň po zbere alebo skoro na jar. Celý postup nie je zložitý. Vápnenie nie je jedinou metódou. Ako znížiť pH pôdy? Otázka, ako odkysliť pôdu, hrá dôležitú úlohu na každej farme. Vhodná príprava pôdy na pestovanie môže mať významný vplyv na zvýšenie množstva a kvality úrody.

Aké vápna sú vhodné?

V záhradníctve sa najčastejšie používajú 2 druhy vápna:

• Dolomitický vápenec
• Dusíkaté vápno

V závislosti od vlastností vašej pôdy môže vyžadovať jeden alebo druhý typ vápna. Môžete dokonca vyžadovať kombináciu oboch materiálov na vápnenie.

Dusíkaté vápno, okrem samotného vápenca, obsahuje cca 20% organicky viazaného dusíka. Výhoda dusíkatého vápna spočíva aj v likvidácii slimákov a ich vajíčok. Je preukázané, že správna aplikácia dusíkatého vápna znížila množstvo slimákov až o 90%.

Poľnohospodárske vápno je dlhodobým riešením na zabezpečenie maximálnej úrody. V prípade strukovín môže poľnohospodárske vápno pomôcť zlepšiť fixáciu dusíka. Toto je proces, pri ktorom baktérie, ktoré žijú v koreňoch strukovín, sú schopné premeniť atmosférický dusík na živiny, ktoré môžu plodiny využiť.

Vápno zlepšuje účinnosť hnojív a herbicídov. Vďaka tomu sú rastliny pripravené prijímať viac živín z hnojenia a má to ekonomické dôsledky aj pre vás, keďže hnojenie v podstate „nespláchnu“ najbližšie výdatné dažde.

Rastliny, ktoré vyžadujú kyslú pôdu

Niektoré rastliny sú prispôsobené na rast v kyslej pôde a vyžadujú ju pre optimálny vývoj. Kyslomilné rastliny preferujú pôdy s pH 4,5 až 5,5, prípadne až do 6,0 podľa konkrétneho druhu. Tieto rastliny sú citlivé na vysoký obsah vápnika a alkalických látok v pôde.

Okrasné rastliny

Medzi typické kyslomilné rastliny patria:

• Rododendrony (Rhododendron): Obľúbené pre svoje nádherné kvety, odolnosť a nenáročnosť. V kyslej pôde majú lepší prístup k potrebným živinám.
• Azalky: Krásne kvitnúce kry, ktoré dobre rastú v tienistých polohách a kyslej pôde. Ponúkajú širokú paletu farieb a dlhú dobu kvitnutia.
• Hortenzie: Sú obľúbené pre svoju krásu a širokú škálu farieb. Farba kvetov hortenzie kalinolistej (Hydrangea macrophylla) sa mení na základe pH pôdy - v kyslej pôde sú modré, v zásaditej ružové.
• Vres obyčajný (Calluna vulgaris) a vresovec (Erica carnea): Nízke kríky, ktoré kvitnú neskoro v sezóne a sú ideálne do skaliek, trvalkových záhonov alebo ako pôdopokryvné rastliny. Potrebujú kyslú pôdu s pH 4,5-6 a dobre priepustný substrát.
• Pieris japonský (Pieris japonica): Stálozelený ker obľúbený pre svoje listy, kvety a odolnosť v kyslých pôdach. Kvitne na jar drobnými bielymi alebo ružovými zvončekovými kvetmi.
• Zanovená
• Paprade: Vhodné pre tienisté miesta, kde vnesú textúru zelených listov.
• Zimozeleň (Vinca minor): Celoročne zelená rastlina s krásnymi fialovými kvetmi.

Ovocné kríky

Kyslé pôdy sú vhodné aj pre niektoré ovocné kríky:

• Čučoriedky (Vaccinium): Obľúbené pre svoje veľké plody, lahodnú chuť a vysoký obsah antioxidantov. Kanadské čučoriedky (Vaccinium corymbosum) sú jedným z najznámejších zástupcov.
• Brusnice pravá (Vaccinium vitis-idaea): Nízka rastlina s lesklými listami, ktorá vytvára červené bobule.
• Kľukva veľkoplodá (Vaccinium macrocarpon): Známá ako americká brusnica.

Zelenina

Hoci väčšina zeleniny uprednostňuje neutrálnu až mierne zásaditú pôdu, existujú výnimky:

• Zemiaky: Priamo vyžadujú mierne kyslé prostredie (pH 5,8 - 6,5).

Nároky kyslomilných rastlín

Kyslomilné rastliny vyžadujú špecifický typ pôdy, ktorý musí byť nielen kyslý (ideálne medzi 4,0 až 6,0, podľa konkrétneho druhu), ale aj vzdušný, dobre priepustný a bohatý na organickú hmotu.

Hnojenie

Kyslomilné rastliny majú špecifické nároky na hnojenie. Neznášajú vápnik a vyžadujú živiny v takej forme, ktorá nenaruší kyslé pH pôdy. Použitie bežného hnojiva môže byť škodlivé, pretože pH sa môže posunúť do neutrálnej až zásaditej oblasti, čo spomalí alebo zastaví rast rastlín. Odporúča sa používať špeciálne hnojivá pre kyslomilné rastliny.

Starostlivosť

Okrem správneho pH a hnojenia je dôležitá aj pravidelná zálievka a dôsledné mulčovanie. Niektoré rastliny, ako napríklad hortenzie, sú náchylné na sucho, preto je potrebné zabezpečiť im stále vlhkú, ale nie premočenú pôdu.

Typy pôd podľa pH

Pre lepšie pochopenie vplyvu kyslosti na rastliny je dôležité poznať základné typy pôd podľa ich pH:

• Neutrálna pôda má pH v rozmedzí približne 6,5 až 7,5 a je ideálna pre väčšinu pestovaných rastlín. Pôdy v tomto rozmedzí poskytujú vyvážené množstvo živín a mikroorganizmy v nich dobre fungujú.
• Zásaditá pôda (alkalická) má pH nad 7,5 a často obsahuje vyšší podiel vápnika. Takéto pôdy sa nachádzajú najmä v oblastiach s nižšími zrážkami. Môžu spôsobovať nedostatok železa a zinku, čo vedie k chloróze listov.
• Kyslá pôda s pH pod 6,5 je vhodná pre špecifické druhy rastlín, ktoré sú prispôsobené vyššiemu obsahu železa a mangánu. Niektoré rastliny, ako rododendrony a čučoriedky, majú v kyslej pôde lepší prístup k živinám potrebným pre svoj rast.

Každá rastlina zeleniny, bylinky, okrasnej rastliny, či stromov uprednostňuje určité pH pôdy. Preto je dôležité pred vysadením poznať pH pôdy, aby sme ho vedeli pre vysadením upraviť. Prirodzený upravovateľ pH na neutrál je dážďovka, ktorá pôdu neutralizuje. Tiež kompost a vermikompost od dážďoviek nám pomôže neutralizovať pôdu. Ak chceme pH zvýšiť, tak pridávame postupne vápno. Pridávaním vápna znižujeme kyslosť pôd. Ak chceme pri zásaditej pôde pH naopak znížiť, pridávame viac humusu a podporujeme život v pôde. Vysoké pH obyčajne napovedá o nedostatku mikroorganizmov v pôde a nedostatku humusu.

Jednotlivé nároky zeleniny na pH pôdy

Pre úpravy pH pôdy k rastlinám môžete použiť multibakteriálne pôdne hnojivo NovaFerm Multi, ktoré obohacuje pôdnu mikroflóru a prispôsobuje pH pôdy podľa potreby rastlín. Tiež zvyšuje a sprístupňuje množstvo dusíka, draslíka a fosforu v pôde a zvyšuje odolnosť a zdravie vašich rastlín. SYMBIVIT MYKORHÍZA PRE RASTLINY Mykorhízne huby obsiahnuté v Symbivite sa napoja na korene Vašich rastlín, pričom budú čerpať živiny z pôdy a podporovať rastlinu. NOVAFERM MULTI BAKTERIÁLNE PÔDNE HNOJIVO Obohacuje pôdnu mikroflóru. Zvyšuje a sprístupňuje množstvo dusíka, draslíka a fosforu. Prispôsobuje PH pôdy podľa potreby rastlín. NOVAFERM DUAL BAKTERIÁLNE LISTOVÉ HNOJIVO Vhodný pre biologické a organické pestovanie.

tags: #pestovanie #kysle #pody

Populárne príspevky:

• Kamélia 'Mary Williams' pestovanie
• O rastlinách: Ktorý kvet nerastie nikdy sám?
• Životný cyklus slimáka záhradného
• Využitie Aloe Vera v praxi
• Vášeň pre kvety a profesionálna floristika