Pestovanie ľudovej kultúry a tradícií na Slovensku

Slovenská ľudová kultúra je bohatá mozaika tradícií, remesiel, zvykov a spôsobov života, ktoré sa dedili z generácie na generáciu. Zahŕňa rôzne aspekty, od tradičných foriem zamestnania a obydlí, cez stravovanie a odev, až po umenie a spiritualitu. V tomto článku sa pozrieme na kľúčové prvky ľudovej kultúry na Slovensku, s dôrazom na pestovanie strukovín ako súčasti tradičnej stravy, ako aj na moderné prístupy k udržateľnému poľnohospodárstvu, ktoré rezonujú s princípmi permakultúry.

Tradičná hmotná kultúra a jej piliere

Tradičnú hmotnú (materiálnu) kultúru tvoria artefakty a technologické postupy zdedené alebo prebraté od predchádzajúcich generácií, prostredníctvom ktorých sa zabezpečovali základné životné potreby a ochrana v životnom prostredí. Patria sem tradičné formy zamestnania a pracovných činností.

Tradičné zamestnania a remeslá

• Poľnohospodárstvo: Cieľavedomé pestovanie poľnohospodárskych plodín a chov hospodárskych zvierat. Pre obyvateľstvo žijúce na území Slovenska malo veľký význam ako hlavné zamestnanie a rozhodujúca súčasť výrobných síl.
• Pastierstvo a chov dobytka: S tým súvisiace nástroje a pomôcky používané v ovčiarstve pri tradičnom spracúvaní ovčieho mlieka a na výrobu mliečnych výrobkov.
• Remeslá: Košikárstvo, rezbárstvo, garbiarstvo, obuvníctvo, kožušníctvo, tkáčstvo, súkenníctvo, hrnčiarstvo, mlynárstvo, drevorubačstvo, pltníctvo, furmanstvo, podomový obchod a iné. Remeslo je špecializovaná malovýroba, vyžadujúca odbornú kvalifikáciu a spoločensko-stavovskú organizovanosť (cechy).

Domácka výroba sa chápe ako zhotovovanie predmetov a rôznych potrieb výrobcom, realizované v jeho obydlí pre vlastnú potrebu alebo s cieľom predaja. Môže byť jeho hlavným alebo iba vedľajším, doplnkovým zamestnaním.

Ľudová architektúra

Ľudová architektúra je charakteristická svojím prispôsobením sa prostrediu. Bola stavaná z miestnych materiálov, ktoré boli ľahko dostupné a nepotrebovali dlhú a náročnú prepravu. Základnými druhmi ľudových stavieb sú obytné, hospodárske (salaše, humná, maštale, chlievy, senníky, pivnice a iné), výrobné (mlyny, hrnčiarske domy, pekárne, kováčske dielne, vyhne a iné), sakrálne (kaplnky, kostoly, božie muky, zvonice a iné) a verejné (mosty, lávky, kompy, hate a iné).

Slovensko tvorí z hľadiska ľudovej architektúry styčné územie viacerých typov stavania. Ťažiskovými materiálmi bolo drevo a hlina. Drevo sa používalo hlavne v severných zalesnených častiach Slovenska, hlina skôr v južných oblastiach. Desať najcennejších súborov vidieckych stavieb je vyhlásených za pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry, ktoré sú súčasťou dodnes obývaných obcí:

• Brhlovce
• Čičmany
• Osturňa
• Plavecký Peter
• Podbiel
• Sebechleby
• Špania Dolina
• Veľké Leváre
• Vlkolínec
• Ždiar

Na Slovensku je viacero skanzenov - múzeí ľudovej architektúry v prírode, ktoré obohacujú a spestrujú svoje expozície aj ukážkami ľudových remesiel, folklóru a inými zaujímavými podujatiami. Patrí k nim napríklad Múzeum Slovenskej dediny v Martine, Múzeum kysuckej dediny vo Vychylovke, Múzeum oravskej dediny v Zuberci, Múzeum liptovskej dediny v Pribyline, Múzeum ľudovej architektúry v Bardejovských Kúpeľoch (v rámci Šarišského múzea), Slovenské poľnohospodárske múzeum v Nitre, Expozícia ľudovej architektúry a bývania v Humennom, Expozícia ľudovej architektúry Rusínov - Ukrajincov vo Svidníku, Národopisná expozícia v prírode v Starej Ľubovni, Banské múzeum v prírode v Banskej Štiavnici.

Tradičná ľudová strava

Pojmom tradičná ľudová strava označujeme jedlá, nápoje a stravovacie návyky, ktoré sú osvojené z rodinného prostredia a rozšírené sú aj v spoločenstve obce. Strava zodpovedala charakteru prírodného prostredia, pracovnému rytmu, zameraniu a možnostiam rodín v zmysle samozásobiteľstva a zabezpečovania surovín. Spôsob stravovania odrážal aj kultúrne návyky, ktoré sa dedili z generácie na generáciu. Primárnymi zdrojmi a formami získavania obživy bolo zberné a koristné hospodárstvo, pestovanie plodín a chov zvierat. K základným druhom jedál patria jedlá obilninové, zeleninové, ovocné, mliečne, vaječné a mäso. Z jednotlivých surovín sa získaval i tuk a olej. Zmeny v ľudovej strave boli ovplyvňované zmenami možností miestnej produkcie potravín, všeobecným rozšírením obchodu a dostupnosťou nových surovín, osvetou, publikovanými receptármi, zavádzaním verejného stravovania a podobne.

Strukoviny ako súčasť tradičnej stravy

História pestovania šošovice má na našom území dlhú históriu. Šošovica bola pestovaná už v starovekom Egypte, o čo sa zaslúžili starí Slovania. V súčasnosti sa však u nás pestovanie šošovice postupne prestáva a takmer výhradne sa dováža. Pôdy na Záhorí nie sú až tak vhodné na pestovanie šošovice, lebo pôda tu nie je bohatá na vápnik, ktorý šošovica potrebuje.

Strukoviny sú známe ako mäso chudobných - ľahko stráviteľné a hodnotné jedlo. Sú vhodné aj pre diabetikov a pri kardio-vaskulárnych ochoreniach, pretože majú nízky glykemický index. V minulosti si ju teda zrejme ľudia pestovali len pre svoju potrebu na záhradke, pretože si ju vedeli vymlátiť sami. Používali sa cepy, alebo sa nechali zrná vymrviť vo vreciach, po ktorých sa stúpalo.

Strukoviny v rómskej kuchyni

Skladbu stravy a stravovacie návyky Rómov ovplyvňoval ich spôsob života. Stravovanie odrážalo sociálny status rodiny, ale aj komunity. Nepestovali plodiny, pretože nevlastnili pôdu a domáce zvieratá chovali v obmedzenej miere. Usadlí Rómovia žijúci na Slovensku spravidla získavali potraviny kúpou alebo výmenou za výrobky a služby.

Hlavné požiadavky na jedlo boli dostatok, sýtosť a v neposlednom rade aj chutnosť. Najčastejšie suroviny na prípravu jedál boli múka, soľ, strukoviny, kapusta, zemiaky, tuk na omastenie a v menšej miere mäso. Najčastejším pokrmom boli múčne jedlá a najobľúbenejším mäsové. Často v jedálničku boli aj vnútornosti, teda to, čo majoritné obyvateľstvo pokladalo za menej hodnotné suroviny.

Ľudová pieseň a príbeh Macejka

Článok sa zaoberá strukovinami v kontexte slovenskej ľudovej hudby a tradičnej kultúry. Okrem iného sa tu spomína pieseň Macejko, v ktorej hlavná postava ide mlátiť šošovicu. Konšpiračný pohľad na pozadie príbehu piesne hovorí, že pieseň sa svojou tempo-rytmickou a dynamickou výstavbou kategoricky vymedzuje voči ostatnej piesňovej produkcii v Záhorskej nížine. Správne položená otázka preto znie: Odkiaľ sa na Záhorí dorici zobral čardáš? Odpoveďou je, že za ním stojí prvý a posledný hermetik na uhorskom tróne Matyáš (Macej) Korvín. Piesňou nám zanechal tajný odkaz, upozornil tiež na drobný žart, ktorý Matej vložil do piesne: Macek si zabudol cepy, preto mlátenie (komunikovanie o najväčších tajomstvách vesmíru) by sa nemohlo konať.

Macek a jeho manželka - gendrový pohľad odhaľuje, že Macek je živiteľom rodiny. Pani Macková nemá v piesni uvedené ani svoje meno - potvrdzuje rodový predsudok o úlohe ženy v domácnosti. Význam Macka pre Malacky je nesmierny, keďže je pravdepodobne jedinou univerzálnou vedomosťou o našom meste v priestore Slovenska a Česka.

Tradičný ľudový odev

Tradičný ľudový odev (nazývaný aj kroj) je odev charakteristický pre konkrétnu lokalitu. Z hľadiska nositeľov rozlišujeme odev mužský, ženský, detský, na základe klimatického obdobia odev zimný a letný, podľa funkcie odev obradný, sviatočný, polosviatočný, všedný, pracovný a profesijný ako aj odev charakterizujúci konkrétny spoločenský status, resp. stav (odev dievocký, mládenecký, vdovský, smútočný a podobne).

Použitý materiál (ľanové plátno, konopné plátno, súkno, koža a i.), strih odevu a jeho farebnosť a zdobnosť našli svoj odraz v neobyčajne bohatej a pestrej mozaike tradičných odevov na Slovensku a ich regionálnych, lokálnych aj individuálnych variantov. Súčasťou tradičného odevu (hoci sa vo veľkej miere využívalo aj chodenie na boso) je aj obuv. V rámci Slovenska sa využívala najmä obuv kožená (krpce, čižmy), súkenná (kapce, kopytce) alebo pletená. Výslednú odevnú stránku dotvára aj účes a pokrývka hlavy nositeľa (napríklad klobúk, baranica, dievocká parta, veniec, ženský čepiec, šatka).

Permakultúra ako moderný prístup k pestovaniu

Rastliny rastúce voľne v prírode ľudia po mnoho tisícročí využívali ako potravu, na liečenie, ale aj na ďalšie spracovanie. Dnešné moderné rastlinné biotechnológie sú vedou 3. tisícročia a dokážu upravovať rastliny doslova na mieru.

Permakultúrny spôsob pestovania sa často opisuje ako potravinová poistka do neistej budúcnosti, organizované pestovanie rastlín a plodín z hľadiska kombinácie jednotlivých prvkov v priestore a čase či prostriedok pre prežitie po rozpade civilizácie. Názov permakultúra vznikol spojením anglických slov „permanent agriculture“ (permanentné poľnohospodárstvo).

Princípy permakultúry

Za „otca“ permakultúry sa považuje Bill Mollison. Spoločne s Davidom Holmergom rozvinul jedinečný koncept permakultúry, zahŕňajúci komplexný dizajn energeticky a potravinovo sebestačných ľudských obydlí. Jednoznačne dokázal, že rovnaké princípy, ktoré fungujú v prirodzených spoločenstvách rastlín a živočíchov sú funkčné aj v prostredí, ktoré nazývame civilizovaný svet.

Jednou z potešiteľných výhod permakultúrneho pestovania je tá, že sa tento princíp dá využiť na ploche 1x1 meter, rovnako ako na ploche 1x1 kilometer. Samotná permakultúra zahŕňa v sebe nielen intenzívne pestovanie plodín ale aj ovocných stromov, tiež extenzívne pestovanie lesa, pastvy pre dobytok, chov zvierat a umiestnenie obydlí.

Krása permakultúrného hospodárenia spočíva v tom, že sa vaša záhrada postará o seba sama. Zveľaďuje sa, hnojí a kyprí prakticky bez vášho pričinenia. No ak bude všetko fungovať tak, ako má, bude vašou jedinou starosťou udržiavať chodníčky, aby ste mali kadiaľ chodiť po úrodu. A potom už môžete užívať dary, ktoré vám venovala príroda sama. A čo je hlavné - ostane vám čas na život.

Spolupráca rastlín v permakultúre

Vzťah medzi kríkmi, stromami a rastlinami je zrejmý. Vyššie rastliny napríklad poskytujú tieň rôznym druhom strukovín, ktoré vďaka prítomnosti baktérií viažucich dusík zo vzduchu fungujú ako živé „továrne“ na organické hnojivá a tie bezplatne poskytujú ostatným rastlinám. Každý prvok, či už je to rastlina alebo určitý artefakt, je v systéme permakultúry organicky umiestnený tak, aby súčasne plnil viacero funkcií.

Napríklad Mexickí indiáni už oddávna pestovali spoločne v symbióze kukuricu, fazuľu a tekvicu. Kukurica poskytovala oporu pre fazuľu, ktorá na oplátku premieňala dusík zo vzduchu a viazala ho do formy, ktorú dokázala kukurica ľahko zúžitkovať. Tekvica zase pokryla pôdu listami a tak zabraňovala jej vysúšaniu a potláčala rast burín. Ak skombinujeme aminokyseliny plodov fazule a kukurice, dostaneme kompletnú rastlinnú náhradu živočíšnych bielkovín. Je to zaujímavé už z toho hľadiska, ak si položíme otázku - odkiaľ to indiáni pred stovkami rokov vedeli? Nuž, boli to ľudia, ktorí žili v súlade s prírodou a tak k pestovaniu nepotrebovali znalosti chémie.

Alelopatia je názov pre vzájomný vplyv rastlín pri spolunažívaní (alello - navzájom, pathos - vplyv). Z biochemického hľadiska ide o ovplyvňovanie rastlín inými rastlinami pomocou chemických výlučkov zo stoniek, kvetov, listov, koreňov a odumretých zvyškov, alebo o ovplyvňovanie mikroorganizmov v pôde a mimo nej rastlinami.

Pernerovky a biopareniská

Najlepšia na permakultúre je vlastnosť, že sa dá všetko vzájomne prepájať, syntetizovať a dávať do súladu. Základom sú rôznorodé druhy záhonov, ktoré sú úzke a široké, tvarované a formované podľa estetickej, ale aj technickej potreby. Znamená to, že si ich môžeme prispôsobiť veľkosti a tvaru priestoru, kam chceme tieto záhony umiestniť. Najčastejšie sa stretávame s permakultúrnymi záhradami vytvorenými na princípe nemeckej kopy, kľúčovej dierky, mandaly a v tvare slnečnej pasce.

Hlavným cieľom vytvorenia biopareniska je produkcia živín a tepla pre rastliny, ktoré tak získavajú priamo z pôdy potrebné živiny. Navyše sa tým oproti bežným spôsobom pestovania zeleniny a bylín predĺži ich vegetačná doba o jeden až dva mesiace.

Rastlinné biotechnológie

Moderné prístupy sa opierajú o poznatok, že bunky rastlín, ktoré obsahujú jadro (všetky bunky okrem buniek ciev) sú totipotentné, teda schopné za špecifických podmienok reprodukovať celý nový rastlinný organizmus. Na tomto poznatku sa zakladá celá jedna oblasť rastlinných biotechnológií - pletivové kultúry.

Pletivové kultúry je možné dlhodobo uchovávať a v priebehu rokov sa stali jedným z hlavných pilierov rastlinných biotechnológií. Európsky parlament vyhlásil 3. tisícročie za tisícročie biotechnológií, uvedomujúc si význam rastlín pre život vôbec a možnosti úpravy rastlín nástrojmi, ktoré poskytuje súčasná veda. Veda o rastlinách je oblasť širokých možností, ktorá si vyžaduje zvýšenú pozornosť.

Súčasnosť a budúcnosť ľudovej kultúry

Slovensko, krajina bohatá na kulinárske tradície, ponúka množstvo reštaurácií, kde si môžete vychutnať tradičné i moderné jedlá. Jeseň je ideálnym obdobím na objavovanie krás Slovenska a vychutnanie si tradičných jedál, ktoré na salašoch ponúkajú. Ak hľadáš tipy, kam sa tento rok vybrať, pripravili sme pre teba výber salašov na Slovensku, ktoré stoja za návštevu. Medzi salaše s tradičnou slovenskou kuchyňou patria:

• Salaš Zbojská
• Salaš Krajinka
• Koliba u Dobrého Pastiera
• Tekovská kúria
• Koliba u sv. Krištofa
• Salaš Beckov

Záhrada manželov Zemanových je pohľadením pre oko a dušu. Na pozemku sa venuje pestovaniu sezónnej zeleniny priamo na poli ako aj v skleníku, bylinky na rôznych stanovištiach popri zelenine a pod ovocnými stromami. Na záhrade organizuje praktické workshopy. Naša prírodná, jedlá, liečivá záhrada s prvkami permakultúry nie je veľká rozlohou, ale duchom, ktorý v nej vládne.

tags: #pestovanie #ludovej #kultury

Populárne príspevky:

• Liečivé účinky prvosienky jarnej
• Sprievodca peniazkovým kvetom
• Kompletný sprievodca pestovaním Ligustrumu
• zmeny v územnom pláne lokality Mokráň Záhon
• Prečo sú priehľadné kvetináče dôležité pre orchidey?