Pestovanie maku pre vlastnú spotrebu: Kompletný sprievodca od výsadby po zber

Mak (Papaver somniferum) patrí medzi tradičné a cenené rastliny, ktoré v minulosti zohrávali významnú úlohu v slovenskom poľnohospodárstve. Je nielen dekoratívnou rastlinou, ktorá okúzli svojimi kvetmi, ale aj cennou plodinou pre chutné a výživné semená. Mak siaty je jednoročná rastlina, ktorá dorastá až do výšky 1,5 metra. Pestuje sa kvôli plodom - tobolkám, ktoré sa využívajú na dekoratívne účely, ale najmä kvôli semienkam, ktoré tobolky obsahujú. Semienka sú vo veľkosti 1 mm.

Historický význam a využitie maku

História maku je prekvapivo dlhá a siaha až do obdobia 6. tisícročia pred Kristom, kedy bol pestovaný v oblasti Stredomoria. Sumeri ho pre jeho narkotické účinky nazývali rastlinou radosti, Egypťania ho kvôli obsahu kodeínu používali ako sedatívum. V Európe sa mak pestoval od stredoveku. Na území Česka a Slovenska sa začal mak ako olejnina vo veľkom pestovať začiatkom 19. storočia. Mak bol vždy plodinou dvoch odlišných tvárí. Počas celej svojej dlhej histórie sa mak využíval na rôzne účely - liečivé, dekoratívne, potravinárske a v neposlednom rade ako narkotikum. V starovekom Ríme bol považovaný za rastlinu pokoja, tíšenia bolesti, ale aj smútku. Rimania verili, že mak stvoril boh spánku Hypnos. Naopak, Peržania a Číňania považovali mak a jeho kvety za symbol šťastia, radosti a nespútanosti. Budhisti dokonca verili, že mak sa na zemi objavil po tom, ako Budha raz zaspal a dotkol sa zeme. Idylické predstavy o maku výrazne naštrbili ópiové vojny v 19. storočí. Mak patrí k obľúbeným plodinám dlhé storočia. Už naši predkovia poznali nielen jeho liečivé účinky, ale aj výbornú chuť a výživovú hodnotu. Neskôr sa začal využívať ako ópium, a naše staré mamy z neho zasa varili „uspávadlo“ pre zlé deti.

Mak pre zdravie a jeho nutričné hodnoty

Kultúrny mak (Papaver somniferum) je známy svojimi upokojujúcimi účinkami, využívanými už našimi prababičkami, a zároveň obsahuje množstvo minerálov, vitamínov a nenasýtených mastných kyselín. Semená maku bohaté na vápnik sa tradične používajú pri prevencii osteoporózy. Mak dodá ľudskému telu toľko vápnika, koľko nezíska ani vďaka konzumácii mliečnych výrobkov. Nespochybniteľné sú aj jeho účinky na naše zdravie. Lieči chronickú únavu, pomáha odbúravať stres, tlmiť prejavy psychickej a fyzickej námahy. Utlmí bolesť hlavy, podporuje činnosť srdca, pomáha pri liečbe angíny a reume. Mak je plný vitamínov a minerálov. Energetická hodnota maku dosahuje približne 550 kcal. Semienka sú bohatým zdrojom bielkovín, vlákniny aj tukov s priaznivým zastúpením nasýtených mastných kyselín.

Legislatíva a podmienky pestovania maku na Slovensku

Zvýšené množstvo alkaloidov spôsobuje, že väčšina krajín vydala na jeho pestovanie vo väčších množstvách zákaz. Slovenska sa však táto situácia netýka. Po maku je, naopak, veľký dopyt. Na Slovensku je legislatíva pestovania maku prísna. Podľa zákona 167/1998 Zb. o návykových látkach je zakázané z maku získavať ópium (§ 15) a pestovanie maku na výmere väčšej než 100 m² podlieha ohlasovacej povinnosti (§ 29). Ak hodláte pestovať mak siaty na ploche väčšej ako 100 m2, budete potrebovať povolenie od Ministerstva zdravotníctva SR, ktorého vydanie je spojené s nemalou dávkou byrokracie. V Slovenskej republike sa legislatíva týkajúca sa pestovania maku riadi Zákonom č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach a psychotropných látkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon upravuje podmienky pestovania maku, ktorý obsahuje alkaloidy, z ktorých môžu byť vyrobené omamné látky. Keďže sa makovice nepestujú len pre mak, ale aj pre alkaloidy dôležité pre výrobcov liekov, dohľad nad ich pestovaním je v gescii ministerstva zdravotníctva. Dohovor OSN z roku 1961 hovorí o možnosti zákazu, ale aj o dohľade nad pestovaním. Slovensko uplatňuje dohľad nad každým makovým poľom s rozlohou vyššou ako sto štvorcových metrov. Drobní pestovatelia žiadne povolenie nepotrebujú. Každý pestovateľ maku na potravinárske účely je povinný zabrániť zneužitiu makovej slamy na výrobu omamných a psychotropných látok. Je zakázané vstupovať do porastu maku cudzím osobám. Nesmiete narezávať alebo zbierať tobolky maku siateho v mliečnej zrelosti. V bielom latexe sa postupne pri vzchádzaní tvorí 30 alkaloidov - napríklad morfín, kodeín, papaverín. Držiteľ povolenia na pestovanie maku siateho je povinný bezodkladne po zistení poškodenia porastu nepovolanou osobou oznámiť túto skutočnosť orgánom činným v trestnom konaní.

Príprava pôdy a výber stanovišťa pre mak

Samotné pestovanie maku nie je úplne jednoduchou záležitosťou. O úspechu vašej snahy sa rozhoduje už na jeseň, kedy je vhodné dôkladné spracovanie pôdy. Okrem toho je veľmi dôležité, aby bola pôda dostatočne vyživená, zvlášť vhodné sú pôdy s vyšším obsahom humusu. Mak najlepšie rastie na stredne ťažkých, hlinitých až hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú bohaté na živiny a humus. Pred vysiatím je vhodné zapracovať do pôdy hnojivá ako Cererit alebo NPK. Nepoužívajte čerstvý maštaľný hnoj. Na pestovanie je potom ideálne vybrať rovinaté lokality s dostatkom slnka, treba si však dávať pozor na preschnutie pôdy. Porastom maku sa najlepšie darí v mierne kopcovitých až rovinatých polohách s nadmorskou výškou 300 - 600 m v repárskej až zemiakarskej výrobnej oblasti. Nevhodné sú ľahké pôdy nížin, aridné podmienky v kukuričnej oblasti a studené a mokré pôdy podhorského typu. Veľmi dôležité je, aby pôda mala drobnohrudkovitú štruktúru bez sklonu k tvorbe prísušku, ktorý poškodzuje mak pri vzchádzaní. V osevnom postupe je potrebné mak zaraďovať po sebe najskôr po 4 - 5 rokoch. Úspešné je pestovanie maku po repe cukrovej, zemiakoch, strukovinách, jačmeni jarnom a pšenici. Nemá byť zaraďovaný do osevných postupov s repkou ozimnou. Obe plodiny sa navzájom zaburiňujú a je náročné likvidovať ich výdrv. Mak neznáša pôdy s rezíduami sulfonylmočoviny, triazínu a napropamidu. Mak má rád, keď je štruktúra pôdy jemná, bez veľkých hrúd, preto sa pole musí dokonale pripraviť. Pôda by mala byť hlinitá alebo hlinitopiesčitá. Rastlina je náročná na „čistotu“ záhona - nedokáže totiž vzdorovať burinám. Na hlavnej snímke Tibor Vrba (na snímke vľavo), Martin Vrba a Zuzana Mocňáková zo spoločnosti INTERAGROS a.s., ktorá je výhradným predajcom hnojiva AGRODAS TH na Slovensku. Rokmi hľadal Tibor Vrba tiež najlepšiu technológiu pri pestovaní maku. Po zbere predplodiny sa ukazuje ako najideálnejšia hlbšia orba na 20 až 25 cm s následným ošetrením oráčiny valcami. Sejba sa potom osvedčila jedným prejazdom priamo do tejto oráčiny. Predplodinou maku na miestnych poliach je obilnina, presnejšie pšenica. Ideálne podmienky pre sejbu maku ozimného sú v lokalite Šurany začiatkom septembra, aj pre lepšiu využiteľnosť vlahy. Z hnojív na jeseň aplikuje AMOFOS. V pestovaní maku sa mu neosvedčilo prihnojenie dusíkom. Keďže pôdy na podniku majú zásaditú reakciu, používa hnojivá s kyslou reakciou, napr.

Siatie, zavlažovanie a starostlivosť o porast

Siatie maku prebieha veľmi skoro, dokonca v niektorých prípadoch už aj rovno „na sneh“. Časový rámec: mak sa vysieva už vo februári, aj na sneh, pričom najneskorší termín je apríl. Spôsob sejby: osivo vysejte do riadkov s rozstupom 30 až 35 cm, do hĺbky 0,5 až 1,5 cm. Od vysiatia až do kvitnutia je mak náročný na vlhkosť, preto je potrebné pôdu zavlažovať aspoň raz týždenne. Po odkvitnutí pre prechod do fázy vyzrievania makovíc je ideálne suché a teplé počasie - zavlažovanie preto obmedzte. Mak sa vysieva veľmi skoro. Môže sa vysievať vo februári či v marci. Najneskôr v apríli. Pokojne aj na sneh, keďže semienka znesú teploty mierne pod nulou. Pôda však nesmie byť premokrená. Ak je teplota okolo 10 stupňov - semienka vyklíčia do týždňa. Pôdu okolo rastliniek je potrebné udržiavať kyprú. Semená maku sa dajú vysievať na slnečné stanovište v zime už vo februári. Zimný výsev je výhodný, pretože semená na klíčenie využijú ešte zimnú vlahu. Semená vysievame len povrchovo, vo vlhkej pôde však vyklíčia aj z hĺbky dvoch centimetrov. Záhon je nutné po vyklíčení udržiavať nakyprený a odburinený, rovnako tak je potrebné zabezpečiť stabilnú a rovnomernú zálievku. Vysádzame do riadkov vo vzdialenosti cca 30 cm. Po vzídení mak prerieďte na vzdialenosť približne 5 cm a dbajte na to, aby bola na každom výhonku len jedna hlavička. Len takto upravený mak bude dozrievať naraz. Do obdobia kvitnutia polievame minimálne jedenkrát za týždeň, následná zálievka už môže byť striedmejšia. Záhony pravidelne okopávajte a odstraňujte burinu.

Výživa maku a jej vplyv na úrodu

Na vytvorenie 1 tony semena a zodpovedajúceho množstva makoviny odčerpá porast maku z 1 ha v priemere 70 kg dusíka, 26 kg fosforu, 90 kg draslíka, 79 kg vápnika, 15 kg horčíka, 0,11 kg bóru, 0,20 kg zinku a 0,34 kg mangánu. Požiadavky maku na jednotlivé prvky výživy sa počas vegetácie rôznia. Rastlina vytvára kolovitý koreň až do hĺbky 0,75 m, no v počiatkoch jeho tvorby má malú schopnosť prijímať živiny, preto je nutné zabezpečiť ich dostatok v prístupnej forme. Do doby 3 - 4 párov pravých listov má mak najväčšie nároky na dusík, draslík a vápnik. Vo fáze vyvinutej listovej ružice rastlina odčerpá na tvorbu sušiny viac ako 60 % N, P, K. V období stonkovania až butonizácie je maximálna spotreba horčíka a síry. V čase tvorby pukov je potrebné zaistiť aj dostatok bóru a zinku. Najmä Zn treba aplikovať vo fáze peľových tetrád vo forme listových hnojív. Následkom nedostatku živín dochádza k obmedzovaniu rastu a vývinu rastlín a k narúšaniu metabolických procesov. Hrubé poruchy výživy menia celkový habitus rastlín. Dusík zohráva pri pestovaní maku rozhodujúcu úlohu. Pri jeho nedostatku nastáva obmedzený rast, listy majú svetlozelenú až žltú farbu, znižuje sa počet semien v tobolkách a ich HTS. Nedostatok fosforu sa prejavuje obmedzeným rastom koreňov a spomaleným vývinom rastlín. Je narušený energetický metabolizmus, čo spôsobuje zníženie hmotnosti rastlín, a tým aj ich odolnosti proti poliehaniu. Rastliny tvoria menšie puky s nižším počtom tyčiniek. Pri nedostatku draslíka je výrazne ovplyvnený metabolizmus cukrov a zabudovanie dusíka do bielkovín. Tým sa znižuje produkcia sušiny. Klesá odolnosť rastlín proti suchu, zvyšuje sa lámavosť a poliehavosť stoniek. Nedostatok vápnika v pôde spôsobuje zhoršenie jej fyzikálnych, biologických a chemických vlastností, zvyšuje jej kyslosť a ľahšiu dostupnosť cudzorodých látok pre príjem rastlinami. Jeho nedostatok znižuje odolnosť rastlín voči poliehaniu a lámaniu stoniek. Nedostatok horčíka vedie k poruchám rastu v dôsledku obmedzenej tvorby chlorofylu. Nedostatok síry obmedzuje využitie dusíka, znižuje obsah oleja v semenách a zhoršuje zdravotný stav rastlín. Pre mak sú nevyhnutné mikrobiogénne prvky B, Zn a Mn. Bór zasahuje do procesu opeľovania, a tým do tvorby úrody semena. Pri jeho nedostatku nekrotizuje až úplne odumiera rastový vrchol, na horných listoch sa objavujú nekrózy a netvoria sa kvetné puky. Zinok je nevyhnutnou súčasťou mnohých enzýmov a pri maku pozitívne ovplyvňuje vznik peľových tetrád, a tým prispieva k lepšiemu opeľovaniu a tvorbe semien. Mangán je dôležitým prvkom pri fotosyntéze a pozitívne pôsobí na úrodu maku zvlášť na alkalických pôdach pri dlhšie trvajúcom suchu. Podmienkou dobrej práce fotosyntetického aparátu sú optimálne podmienky teploty, svetla, vlahy a výživy. Toto vo veľkej miere ovplyvňuje stanovisko svojimi pôdnymi a klimatickými podmienkami. Základom úspechu pri pestovaní maku je správne nastavená výživa. Veľmi dôležité je udržiavať vyváženú hladinu živín v pôde s dôrazom na fosfor.

Tabuľka: Odber živín makom (na 1 ha pre 1 tonu semena)

Ochrana maku pred burinami, chorobami a škodcami

O úrode maku niekedy rozhoduje zaburinenie porastu a použitie herbicídov. Je ale možnou skutočnosťou, že zaburinený, ručne pozberaný porast poskytne vyššiu úrodu ako odburinený. Príčinou tohto paradoxu je fytotoxicita herbicídov, na ktorú je mak veľmi citlivý. Preto výsledok pestovania maku závisí často od toho, ako dokáže pestovateľ herbicídne škody obmedziť a súčasne porast odburiniť. Je to výzva aj pre skúsených agronómov. Herbicídna ochrana maku je pomerne zložitá. Aplikáciu herbicídov je aj pri maku možné rozdeliť na preemergentnú a postemergentnú. Prvá z nich je zameraná na zabezpečenie nezaburineného porastu počas prvých 4 - 5 týždňov po sejbe maku, kedy dlho klíčiace a pomaly vzchádzajúce rastliny majú nízku konkurenčnú schopnosť a potrebujú dostatočný životný priestor. Pri postemergentnej ochrane je nevyhnutné zohľadňovať viacero faktorov, ktoré podmieňujú úspešnosť použitia herbicídov. Treba mať na zreteli nielen skladbu burín na pozemku, ale najmä vývinové štádium maku, ale aj burín. Zosúladenie všetkých týchto faktorov spolu s poveternostnými podmienkami podmieňuje výber herbicídov, ale aj voľbu vhodného termínu ich aplikácie, a tým úspešnosť ošetrovania porastov. S narastaním pestovateľských plôch maku jarného, a v ostatných rokoch aj maku ozimného, narastá aj potreba riešenia ochrany porastov proti hospodársky významným chorobám a škodcom. Pri maku, okrem morenia osiva pred sejbou, existuje aj priama ochrana proti chorobám. Porasty maku sú napádané počas celej vegetačnej doby. Prvou chorobou, ktorá sa môže vyskytnúť už na malých rastlinkách je pleseň maková. Patogén spôsobuje primárnu a sekundárnu infekciu. Prvá sa prejavuje v počiatočných rastových fázach chlorotickými škvrnami na listoch, ktoré sú zdurené, krehké a zdeformované, vegetačný vrchol odumiera. Na spodnej strane listov sa vytvára hustý sivofialový povlak mycélia, ktoré je zdrojom sekundárnej infekcie. Jej prejavom sú hnedé škvrny na listoch, hustý povlak mycélia na spodnej strane listov, ich stáčanie nadol, hrubnutie a deformácia rastlín. Na šírenie choroby stačia teploty od 4 °C, optimum je 12 - 14 °C, vlhko a hustý porast. Zdrojom infekcie sú oospóry na rastlinných zvyškoch a mycélium na osive. Morenie osiva, aplikácia fungicídov, skorá sejba, likvidácia rastlinných zvyškov a dostatočný časový odstup v osevnom pláne od napadnutých porastov znižujú stupeň napadnutia touto chorobou. Pleseň maková: ak sa pleseň objaví, okamžite odstráňte napadnuté rastliny. Prevenciou je rotácia maku v záhrade a odstraňovanie napadnutých rastlín. Často sa vyskytujúcou chorobou v maku je helmintosporióza, ktorá napáda všetky rastlinné časti maku vo všetkých vývojových štádiách. Šíri sa od bázy rastliny tesne nad pôdou, kde dochádza k zaškrteniu stonky do takej miery, že rastliny odumrú. Pri napadnutí v neskorších vývinových fázach maku choré rastliny rozoznáme podľa žltnutia od nedostatku živín a toxínov huby, podľa tmavohnedých hranatých škvŕn na listoch, ktorým na spodnej strane za vlhka narastá zamatovo hnedý povlak mycélia, za sucha škvrny zasychajú. Patogén napáda aj tobolky, ktoré sú drobné a deformované, mycélium prerastá do ich vnútra a pri silnom napadnutí úplne znehodnocuje semeno. Optimálna teplota na šírenie choroby je 24 - 28 °C. Zdrojom choroby sú infikované rastlinné zvyšky v pôde a infikované osivo a druhotná infekcia z napadnutých rastlín a niektorých burín, hlavne mrlíka a lobody. Rizikovým faktorom sú ťažké zlievavé pôdy a poškodenie malých rastlín škodcami. Ochrana porastov spočíva v ich udržaní v dobrom zdravotnom a kondičnom stave vyrovnanou výživou, ochrane proti škodcom a fungicídnom ošetrení. Ďalšími patogénmi, ktoré ohrozujú porasty maku sú bakteriálna škvrnitosť listov, čerň maková, múčnatka, sklerotiniová hniloba maku a pleseň sivá. Pestovatelia sa každoročne musia vysporiadať aj s výskytom niekoľkých závažných škodcov v porastoch maku. Porast je veľmi dôležité sledovať v období vzchádzania až do fázy 4. až 5. pravého listu. Je to čas invázie krytonosa koreňového. Dospelí jedinci poškodzujú požerom vzchádzajúce rastliny. Chrobáky sú sivočierne až čierne s hodvábnym leskom, na zadočku majú zreteľnú bielu bodku, hlava je s pretiahnutým nosom a lomenými tykadlami. Samičky kladú vajíčka do vyhlodanej jamky v hlavnom nerve na spodnej strane listov. V jednej rastline môže byť až 10 lariev. Larvy spočiatku škodia na listoch, ale najväčšie znehodnotenie spôsobujú na hlavnom kolovom koreni, ktorý silno poškodzujú požerom. Sú biele, beznohé s výraznou hlavou, rožkovito zahnuté. Rastliny hynú alebo silno krpatejú a odhnívajú. Dospelí jedinci aj larvy patria k mimoriadne závažným škodcom maku. Môžu úplne zničiť zasiate porasty. Najvhodnejšia ochrana je morenie osiva. V dobe, keď odznieva reziduálna účinnosť moridla je možný foliárny zásah insekticídom, ktorý je závislý od poveternostných podmienok. V porastoch maku môže významne škodiť voška maková, ktorá vytvára na spodných stranách listov, na stonkách a aj tobolkách početné kolónie. Listy žltnú, vegetačné vrcholy zasychajú a makovice aj semená sa nedostatočne vyvíjajú. Je nebezpečná ako efektívny prenášač rôznych viróz. Nálety vošiek sú veľmi agresívne najmä za teplého a suchého počasia. Zo škodcov sa objavuje voška maková, s ktorou si mak poradí vo väčšine prípadov sám. Postačí len jeho dostatočné zriedenie a odstránenie poškodených či slabších rastlín. Horšie je to už zo žravým hmyzom, ku ktorému patrí napr. krytonos. Samičky napádajú mak v období kvitnutia. Chrobáky môžete buď pozbierať alebo zasiahnuť chemicky. Významným škodcom maku zostáva dlhodobo krytonos makovicový. Ešte pred štádiom tvorby pukov je nutné sledovať výskyt chrobákov. Majú tmavé telo, husto porastené sivými chĺpkami, na šve kroviek za štítkom je výrazná biela škvrna. Hlava je pretiahnutá do nosa a tykadlá sú lomené. Chrobáky škodia vyhrýzaním rýh a otvorov do stoniek a mladých makovíc. Samičky kladú vajíčka do vyhlodaných jamiek v mladých tobolkách. Vyliahnuté larvy, ktoré sú beznohé s výraznou hlavou, rožkovito zahnuté, vyžierajú tvoriace sa semená v tobolkách, prežierajú v nich priehradky a spôsobujú tzv. červivosť maku. Rastliny sa deformujú. Poškodené miesta na makoviciach sú vstupnou bránou pre ďalšie infekcie. V napadnutých makoviciach sa vyskytujú aj ďalšie larvičky, najmä byľomoru. Sú, na rozdiel od lariev krytonosa, oranžovo sfarbené. Napadnuté makovice sa nepravidelne vyvíjajú a deformujú. Vnútrajšok býva napádaný plesňami. Tento teplomilný chrobák škodí významnejšie iba v najteplejších pestovateľských oblastiach. Pri premnožení môže spôsobiť závažné škody. Mak je veľmi citlivý na nevhodné použitie rôznych pesticídov, ale aj iných prípravkov, vrátane hnojív. Zodpovedný agronóm sleduje porast maku denne, minimálne každý tretí deň, aby vedel správne reagovať na všetky požiadavky vyvíjajúcich sa rastlín a operatívne zakročiť pri výskyte nežiaducich faktorov. Rôzne skúsenosti získané rokmi pestovania tejto jedinečnej plodiny môžu výrazne pomôcť pestovateľom pri zvládaní nepredvídateľných vplyvov rôznych faktorov vegetačných ročníkov. V súčasnosti sa práca pestovateľov maku komplikuje tým, že dochádza k zákazu používania viacerých pesticídov, na ktoré boli zvyknutí. Adekvátna náhrada za tieto prípravky väčšinou neexistuje, preto musia hľadať nové spôsoby udržania kvality porastov a následne aj úrody. Z herbicídov využíva v ozimnom maku len Lentipur pre jeho selektivitu k vzchádzajúcim rastlinám maku. Z hnojív na jeseň aplikuje AMOFOS. V pestovaní maku sa mu neosvedčilo prihnojenie dusíkom. V pestovaní maku ozimného je podľa J. Čtvrtečku podobné pestovaniu maku jarného. Na jeseň postačí výsevok cca jeden kilogram na hektár, pričom zásadným ošetrením je preemergentná aplikácia herbicídov, napr. Lentipur v dávke 1 liter na hektár, Callisto 480 SC 0,1 litra na hektár a Command 36 CS 0,1 litra na hektár, ktorými sú likvidované buriny, na jar ťažšie ničiteľné. Na jar je nutné využiť opravné ošetrenie prípravkami Laudis OD a Starane Forte. Upozornil, že v maku sú sledované rezíduá pesticídov, riešením je deliť ich dávky. Sledovaný je obsah kadmia v semene maku, v prípade strip-till technológie je riešením aplikovanie 100 kg vápenatého hnojiva pod pätu osiva, čo výrazne zníži obsah kadmia v semene. Sleduje sa tiež obsah morfínu v semene maku, ak prší - z makovíc sa vyplavuje, ak je sucho je potrebné mať správne nastavený mlátiaci mechanizmus, aby makovice boli rozbité na väčšie časti a nedochádzalo ku kontaminácii semena prachom z makoviny.

Zber a uskladnenie maku

Zrelý mak spoznáte podľa šušťania v makoviciach. Zvyčajne je to prelom júla a augusta. Makovice odrežte aj s 10 cm stonkou, nechajte ich vysušiť, nožom otvorte makovice, vytraste mak a v tenších vrstvách ho ešte dosušte. Ideálne obdobie na zber maku je, keď potrasiete tobolkou a počujete v nej semienka. Zber závisí aj od lokality, v južnejších oblastiach sa môže začať zber už v auguste, v severnejších častiach môže byť zber až v októbri či dokonca v novembri. Mak sa zbiera v plnej zrelosti vo chvíli, keď sú makovice už zaschnuté. Stonka by mala ísť ľahko zlomiť a makovica by sa mala dať ľahko rozdrviť rukou. Mak skladujeme v chladnejšej, dobre vetranej miestnosti. Na jeho uchovanie je najlepšie použiť plátenné vrecká. Ručný vs. Pri kombajnovom zbere sa poškodí asi 1,5 % semien - olej a vzduch sa dostanú dovnútra a začne sa oxidácia, ktorá spôsobuje neželanú vôňu. Preto je ručne zbieraný mak považovaný za kvalitnejší, hoci je drahší.

Moderné odrody a ekonomika pestovania

Súčasné nové odrody, vyšľachtené na VŠS v Malom Šariši - MS Harlekyn, MS Diamant, MS Topas a MS Zafir, ktoré bude mať toto pracovisko v ponuke osív na sejbu v roku 2021, svojimi parametrami tieto požiadavky spĺňajú. Pre potravinársky mak je typický len veľmi nízky obsah alkaloidov. Odrody maku sa označujú ako „slepák“ a odroda s makovicami ako „hleďák“ - ten vytvára v hornej časti makovice otvory, z ktorých môžu vypadávať semená. Pestovanie maku je ekonomicky veľmi uspokojivé. Dokazuje to nárast plôch maku na Slovensku v rokoch 2019 a 2020. Na jeden hektár je potrebné od 0,8 do 2 kg semien. V minulosti sa mak vysieval ručne, často aj na sneh počas Vianoc, aby na jar vyklíčil. Pestovanie maku u nás obmedzuje vyššia administratívna záťaž v porovnaní s inými plodinami. Výraznú pomoc a zjednodušenie však ponúka spoločnosť MAKoMAK, ktorá sa zaoberá spracovaním, obchodom s makom a aj poradenstvom pre pestovateľov. S pestovaním maku majú dlhoročné skúsenosti na vlastných rodinných poliach, kde dosahujú špičkové výsledky. Zároveň nemajú problém prezradiť recept na úspech aj iným poľnohospodárom. Pestovanie zastrešuje spoločnosť TV AGRO, následné spracovanie a obchod MAKoMAK. Na záver sa k cenovej politike maku vyjadril Ing. Martin Vrba, zo spoločnosti MAKoMAK s. r. o., zaoberajúca sa výkupom a pozberovým spracovaním maku, podľa ktorého predvídať cenu maku do budúcnosti je náročné, závisí to od geopolitickej situácie. Cena maku je dnes 2,4 až 2,5 eura za kilogram podľa kvality. V poslednej žatve sme zaznamenali pri 90 hektárovej výmere ozimného maku úrodu v priemere 1,7 t/ha od kombajnu a po viacnásobnom vyčistení 1,35 t/ha. Pri aktuálnej cene 2 eurá za kilogram tak vychádza ekonomika veľmi priaznivo. Na radosť otca dokázal spojiť vedomosti zo školy spolu s rodinným podnikaním na pôde, ba dokonca vymyslel spôsob ako tomu dať ešte pridanú hodnotu. V roku 2018 som založil spoločnosť MAKoMAK a začal obchodovať s makom. Prvú komoditu som nakúpil od otca, ďalšie už od iných pestovateľov na Slovensku.

tags: #pestovanie #maku #pre #svoju #spotrebu

Populárne príspevky:

• Ako pestovať rakytník rešetliakový
• Krásny posol jari
• Ako pestovať Strillo F1 cherry paradajky
• Kompletný sprievodca Euphorbia milii
• Inteligentné dizajny pre plastové kvetináče