Pestovanie zelenej špargle: Komplexný sprievodca pre bohatú úrodu

Špargľa (Asparagus officinalis) je vytrvalá bylina s drevnatým podzemkom a hlbokou sústavou dlhých dužinatých koreňov schopných dorásť až do hĺbky 6 metrov. Dokáže na jednom stanovišti rásť jednu celú dekádu, pričom Magdaléna Valšíková-Frey, profesorka na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre zaoberajúca sa zeleninárstvom, uvádza, že na jednom stanovišti ju môžeme pestovať 8 až 12 rokov. Je trvácna rastlina, plne mrazuvzdorná a ak sa o ňu správne postaráte, vydrží na záhone aj dvadsať rokov. Nevyžaduje si veľa pozornosti a predsa prináša bohatú úrodu. Navyše i lieči.

Prečo pestovať špargľu?

Špargľa je chutná a zdravá zelenina, ktorú sa oplatí zaradiť do jedálnička. Sezóna špargle trvá od apríla do júna, kedy je najčerstvejšia a má najlepšiu chuť. Chutná a zdravá je vo všetkých troch základných podobách: biela, zelená, fialová. Každá z týchto podôb sa odlišuje spôsobom pestovania. Zelenina, ktorá symbolizuje jarné obdobie je nabitá zdravím. Obsahuje bielkoviny, zdravé sacharidy, vápnik, vlákninu, draslík, železo, horčík, fosfor, sodík, zinok, meď, mangán, selén, vitamín A, B, C, E, K, kyselinu pantoténovú, kyselinu listovú, kyselinu glutámová, betakarotén, luteín, flavonoidy a silice. Pri tom všetkom má málo kalórií, podporuje imunitu, pôsobí protizápalovo, proti rakovine, močopudne, podporuje trávenie. Má zásaditý charakter. Pomáha obličkám i pečeni v ich detoxikačnej činnosti. Špargľa pomáha pri detoxikácii organizmu, podporuje zdravie obličiek a zlepšuje trávenie. Má tiež silné antioxidačné vlastnosti, ktoré prispievajú k posilneniu imunity. Vďaka vysokému obsahu draslíka a vody je špargľa skvelým doplnkom stravy pre športovcov. Pomáha telu udržiavať správnu rovnováhu elektrolytov a urýchľuje regeneráciu svalov. Okrem toho špargľa obsahuje aj aminokyselinu asparagín, ktorá pomáha pri odbúravaní amoniaku z tela, čím podporuje lepší výkon a znižuje únavu po fyzickej aktivite.

Biela, zelená alebo fialová špargľa?

Je na vás, či chcete pestovať jemnú bielu špargľu alebo o čosi korenistejšiu zelenú. V prvom rade si treba uvedomiť, že špargľa je len jedna. Ak vyrastá pod fóliou, bude biela, ak rastie na záhrade či poli bez fólie, vyrastie zelená a takú ju treba hneď aj zberať. Fialová špargľa je vlastne biela, ktorá je vystavená na dlhšiu dobu svetlu - buď slnku alebo žiarivkám v obchode. Tieto farby dosiahnete správnym pestovaním. Ak sa nebavíme o šľachtených odrodách, môžeme povedať, že všetky farby sú vlastne jedným druhom s odlišným spôsobom pestovania.

• Biela špargľa: rastie pod zemou, a preto zostáva svetlá a má jemnejšiu chuť. Jej výhonky sú silné, pevné a majú uzavreté hlavičky. Bielosť stoniek sa dosiahne nahrnutím pôdy na rastlinu.
• Zelená špargľa: pestuje sa na povrchu pôdy, pôsobením svetla sa zafarbí do zelena, je bohatšia na vitamíny a vlákninu a má výraznejšiu chuť. Celé výhonky vrátane hlavičiek majú trávovo zelenú farbu a hlavičky sú oproti bielej špargli mierne otvorené. Stonky bývajú tiež tenšie a mäkšie. V záhradách sa čoraz viac uprednostňuje.
• Fialová špargľa: pestuje sa rovnako ako zelená, ale zberáme iba hlavičky, ktoré sa ešte nestihli vyfarbiť a majú tak tmavo fialovú, miestami zelenú farbu. Stretnúť sa môžete aj s bielo-fialovou špargľou. Toto sfarbenie získajú výhonky, ktoré rastú čiastočne v zemine a nad povrchom sa objavujú iba hlavičky.

Výber odrôd špargle

Na Slovensku sú v predaji semienka rôznych odrôd. Vo veľkovýrobe sa najviac pestujú holandské odrody, napríklad skorá ‘Gijnlim’, neskoršia ‘Backlim’ alebo ‘Grolim’ a ‘Herkulim’ s hrubšími výhonkami. Z nemeckých odrôd je to ‘Ramos’, ‘Ravel’, ‘Ramires’, ‘Kmulus’. Všeobecne sa v strednej Európe najviac pestuje spomínaný ‘Gijnlim’. Na predĺženie sezóny až do Jána je vhodná ‘Backlim’, zo zelených odrôd sú to ‘Schneewitchen’, ‘Steinivia’. Väčšina odrôd je vhodná na pestovanie oboch variantov, ako napríklad špargľa Gijnlim alebo Backlim.

Príprava pôdy a stanovišťa

Špargľa má najradšej hlboké hlinito-pieskové pôdy s neutrálnym pH (ideálne pH je 6 až 6,5), dostatkom humusu a priepustnou spodinou. Je neuveriteľné, že korene prenikajú až do hĺbky 6 metrov. Nemali by ste ju pestovať na veterných miestach. Pre zelenú špargľu sú menej náročné pôdy ako pre bielu. Špargľa preferuje slnečné a dobre odvodnené pozemky s neutrálnou až mierne kyslou pôdou. Tá sa musí pred výsadbou riadne prekypriť a vyživiť (napríklad kvalitným kompostom). Pred výsadbou je dobré pôdu na jeseň pripraviť. Odporúčame ju rigolovať do hĺbky 50 - 90 cm. Do brázdy potom uložte vrstvu kompostovej zeminy zmiešanej s dobre rozloženým maštaľným hnojom. Ak máte pôdu kyslejšiu, upravte ju vápnením.

Záhon teda pripravujeme podobne ako pre zemiaky. Potom vytvoríme hlboké brázdy, na ktorých dno dáme organické hnojivo - napríklad kompost alebo maštaľný hnoj. Hnojivo zapravíme tak, aby nám zostali približne 25 centimetrov hlbokej brázdy pre bielu a 15 centimetrov pre zelenú špargľu. Každá z nich musí byť navyše 20 centimetrov široká.

Predpestovanie špargle zo semien

Úrody sa dočkáte až v treťom roku pestovania. Na urýchlenie klíčenia môžete semená nechať predklíčiť 3- až 5-dňovým namáčaním v teplej vode. Semená špargle klíčia v tme. Osivo treba vysiať o rok skôr, v termíne od konca marca do začiatku apríla do pareniska, prípadne koncom apríla priamo do pôdy. Pri sejbe do zakoreňovačov dajte do každej bunky iba jedno semienko, ľahšie zistíte koľko semien bolo schopných vyklíčiť. Pre semeno špargle úplne postačuje hĺbka 2 centimetre. Po vysiatí všetko dobre zalejte a prihrňte zeminou alebo zakryte čiernou fóliou. Už o mesiac vzídu prvé rastlinky. Porast mladých priesad treba pravidelne zavlažovať a od začiatku leta aj mierne prihnojovať. Keď sadba dosiahne výšku 30 centimetrov, vysaďte ju na trvalé stanovište do vopred pripravenej pôdy.

Pestovanie špargle zo semienok vyžaduje určitú trpezlivosť a dodržiavanie správnych postupov. Na klíčenie použijeme záhradný substrát s neutrálnym pH. Semená je možné predpestovať v skleníku alebo parenisku, a to ideálne na jar. Na vyklíčenie potrebujú stálu teplotu 20 stupňov. Ak chcete semienka vysievať priamo do záhonov, musíte počkať na koniec apríla až začiatok mája. Pred samotným výsevom máčajte semienka deň až dva v čistej vode. Potom ich zasejte do sadbovača s pripraveným substrátom (prípadne do kvetináčov či rovno do zeme, podľa vašich preferencií) a pravidelne zalievajte. Potom ich zasypte niekoľkými centimetrami kompostovej zeminy a mierne pritlačte. Dodržujte pravidelnú závlahu a prihnojujte kompostom s prímesou minerálnych hnojív s obsahom dusíka, horčíka a síry.

Výsadba sadeníc

Špargľa je dvojdomá rastlina, čo znamená, že môže byť buď samčia alebo samičia. Na pestovanie sú výhodnejšie samčie rastliny, pretože viac odnožujú a nevysiľujú sa tvorbou semien a plodov. Kvitnú obyčajne koncom júla. V júli alebo v auguste môžete vysadiť predpestované priesady. Špargľa sa vysádza do hĺbky 18 až 20 centimetrov na vzdialenosť v riadku 30 centimetrov. Sadenice sa vysádzajú v apríli do hlboko skyprenej, humóznej a vyhnojenej pôdy, minimálne 15 cm pod prirodzený povrch pôdy (vzdialenosť 1,5 × 0,4 m). Rozmery pre výsadbu bielych šparglí sú 22 - 25 cm hlboké jamy, pre zelené špargle 8 -10 cm hlboké. Šírka jamy zospodu je 20 cm. Korene rozšírte do hviezdicovitého tvaru a rastlinu prikryte 8 -10 cm vrstvou zeminy. Špička hlavy musí ležať asi 15 cm pod zemou. Vykopanú zeminu navŕšime po stranách a vytvoríme tak násyp. Jemne zalejte. Po výsadbe nezabúdame na pravidelnú zálievku. Tá je nevyhnutná na správne zakorenenie mladých rastlín. Za suchého a teplého počasia jej doprajte štedrú zálievku, obzvlášť v piesočnatej pôde.

Doba výsadby: Marec až máj

Spon rastlín:

• Biela špargľa: 35 cm v rade; rozpon radov 1,5 m.
• Zelená špargľa: 25 cm v rade; rozpon radov 1,5 m.

Starostlivosť o špargľu

V priebehu rastu o ne starajte - hnojte a polievajte. Počas vegetácie okopávame a chránime pred chorobami a škodcami. Koncom júla hnojíme medzi riadkami liadkovou formou dusíkatých hnojív v dávke 100 gramov na meter štvorcový. Nepohrdne prihnojením kompostom, ale v lete ani minerálnym hnojivom s obsahom dusíka, horčíka a síry. Špargľa potrebuje relatívne veľa hnojiva. Najlepšie je použiť organické plné hnojivá na jar. Skoro v lete môžete hnojenie ešte raz zopakovať. Porast postupne prihŕňajte vrstvou pôdy a zbavujte ho burín.

Pestovanie zelenej špargle v jednotlivých rokoch

• Prvý rok: V prvom roku po výsadbe nezberáme špargľu vôbec. Pre úspešné pestovanie špargle je kľúčový práve prvý rok, kedy musí rastlina dostatočne zakoreniť. Samičie rastliny v lete kvitnú a potom vytvárajú červené bobule, ktoré nie sú jedlé. Zároveň môžu produkovať nežiaduce burinové semenáčiky.
• Druhý rok: V druhom roku už rastlina vytvorí silné a zdravé stonky, ktoré sa môžu zberať. Pestovanie v druhom roku je podobné prvému. Na jar k rastlinám pridajte preosiaty kompost a spoločne so zeminou ho prihrňte do výšky až 30 cm a šírky približne 40 cm. Nezabudnite špargľu okopávať, polievať a odstraňovať burinu. Na začiatku vegetačného obdobia ju potom prihnojujte. Čiastočne môžete začať zbierať úrodu už tento rok, odporúčame však len z 30 až 50 %, aby sa rastlina nevyčerpala. Na konci druhého roka pestovania bielej špargle, zrežte všetku omrznutú a odumretú vňať. Pri zelenej sa zrezávajú všetky uschnuté nadzemné výhonky.
• Tretí rok a ďalšie roky: Tretí rok už je v znamení plnohodnotnej úrody. Najkvalitnejšiu zelenú špargľu dosiahneme, ak priesady vysadíme plytšie a rastliny neprihŕňame. Narastú zelené stonky, ktoré zberáme mladé, keď dosiahnu dĺžku 15 až 20 centimetrov. V ďalších rokoch je dôležité hnojenie, prevencia chorôb, prihŕňanie pôdy v prípade bielych výhonkov a opatrný zber. Celý čas sa o špargľu starajte - prihnojujte, okopávajte a polievajte.

Zber zelenej špargle

Prvý zber špargle vykonávame až v druhom, prípadne treťom roku po výsadbe. Plnohodnotnú úrodu môžete mať od tretieho roku. Zelená špargľa sa zberá z rovného povrchu hlinito-piesočnatej pôdy. Odrezávajú sa iba výhonky dlhšie ako desať centimetrov, tie kratšie dorastú do ďalšieho zberu. Zber ukončite 24. júna (do sv. Jána), aby rastlina stihla do jesene spevnieť. Doba zberu obvykle trvá niekoľko týždňov a končí obvykle koncom júna alebo začiatkom júla, kedy sa výhonky začínajú predlžovať a strácať na kvalite.

Zberáme (zhruba do konca júna) maximálne tri štvrtiny výhonov, postupne, keď dosiahnu priemer min. 10 mm a dĺžku 10 - 20 cm, sú silné a hlavičky majú pevne zovreté. Na zber použite ostrý nástroj, napríklad záhradnícke nožnice, nôž a podobne - je totiž nevyhnutné dbať na to, aby bol rez čo najšetrnejší a rastlinu príliš nepoškodil. Zber špargle by sa mal vykonávať pravidelne, obvykle raz až dvakrát týždenne, nové výhony rastú rýchlo a v kuchyni ich najlepšie využijete, keď sú čo najmladšie a nemajú spodnú časť drevnatú. V období okolo Jána, keď začnú vyrastať tenšie výhonky, by sa malo prestať so zberom.

Choroby a škodcovia špargle

Najväčším nepriateľom špargle je špargľovník obyčajný alebo špargľovník dvanásťbodkovaný. Jedná sa o chrobáky z čeľade mandelinkovité, ktoré sú 5 až 6 milimetrov veľké. Majú čierne telo so šiestimi svetlými bodkami a červeným lemovaním. Larvy sú šedočiernej farby, 1 cm dlhé, s tromi pármi nôh. V prípade premnoženia môžu na špargli pri klíčení napáchať značné škody. Dospelé chrobáky a ich larvy odstraňujú zo stonky vonkajšiu kôru a listy. Poškodené miesta sa stávajú žltohnedými a vysušenými. Ak sa na vašej špargli vyskytnú špargľovce obžierajúce mladé výhonky, najúčinnejšie je striasť ich larvy z rastliny. Z pôdy už späť na rastlinu nevylezú. Dospelé chrobáky už veľmi neškodia. Ak je treba, likvidujte ich ako pásavku zemiakovú. Pokiaľ vám rastliny napadnú, môžete odstraňovať vajíčka alebo ručne zbierať larvy aj chrobáky. Chrobáky, ktoré prezimujú, zničte spálením starých stoniek na konci sezóny. Ďalšími škodcami sú potom slimáky, ktoré sa živia mladými sadenicami. Rast a kvalitu špargle môže v menej priepustných pôdach významne ovplyvniť hniloba koreňov. Preto venujte pozornosť aj príprave pôdy.

Na zimu nadzemné časti zrežeme a odstránime, aby sme zabránili rozmnožovaniu chorôb a škodcov. Potom ich zakryjeme slamou alebo kukuričným kôrovím. Na jar odkryjeme pôdu a medzi riadkami skypríme.

Skladovanie a spracovanie úrody

Úroda nemá dlhú skladovateľnosť, vydrží tak tri - štyri dni vo vlhkej utierke v chladničke. Najlepšie v chladničke. Ak ju neplánujete v priebehu dvoch až troch dní pripravovať, radšej ju nekúpte. Do každého reťazca je tovar dodávaný niekoľkokrát za týždeň, aby si ju zákazníci mohli vždy kúpiť čerstvú. Ideálna je teplota 2 až 3°C.

Špargľa má široké kulinárske využitie. Obľúbená je najmä vo Francúzsku a Taliansku, avšak na popularite naberá aj u nás. Jej svieža a ľahká chuť aj vysoký podiel vitamínov a minerálov z nej robia ideálnu surovinu pre jarné a letné pokrmy. V kuchyni sa dá špargľa využiť všestranne. Ošúpanú bielu i zelenú špargľu bez tvrdých koncov môžete konzervovať v slanom aj v sladkokyslom náleve. V slanom náleve ju môžete použiť do polievky alebo ako prílohu k rezňom. V sladkokyslom náleve nahradí sterilizované uhorky. Mrazenie ošúpaných výhonkov je menej pracný spôsob uskladnenia, len ju pred prípravou nerozmrazujte, ale priamo ju uvarte. Ošúpanú a zamrazenú ju skladujeme až 6 mesiacov pri teplote − 18 ⁰C.

Tabuľka 1: Porovnanie bielej a zelenej špargle

tags: #zelena #spargla #pestovanie

Populárne príspevky:

• Pestovanie Maralí koreňa
• ako správne pripraviť rumanček kamilkový
• Sprievodca pre krásnu jarnú záhradu
• viac o súťaži Jazykový kvet
• prvosienka jarná a svätá Hildegarda