Pestovanie maku siateho: od histórie po moderné metódy
Mak siaty (Papaver somniferum L.) patrí do čeľade makovitých a je využívaný už niekoľko tisíc rokov. Prvýkrát sa najskôr pestoval už v 6. tisícročí pred nl. v oblasti Stredomoria a o tisíc rokov neskôr v Mezopotámii, kde slúžil ako zdroj ópia. V 9. storočí sa dostal z oblasti Perzie na územie dnešnej Číny. Na našom území sa mak vo veľkom, ako olejnina, začal pestovať začiatkom 19. storočia. Mak je jednoročná rastlina 30-150 cm vysoká, lysá a modrastá. Kvetné stopky sú dlhé, chlpaté, s kvetmi až 10 cm v priemere. Zrelá makovica je svetlosivá, guľovitá, 3-8 cm v priemere, s viečkom, semená sú drobné, biele, modrasté alebo čierne, silne olejnaté.
Vlastný mak vám bude chutiť viac ako ten kúpený, je totiž čerstvý a krásne vonia, navyše rastliny nezaťažíme žiadnou chémiou. Môžeme ho pestovať na okrasu aj na zber makovíc.
Podmienky pre pestovanie
Na pestovanie maku sú vhodné stredne ťažké pôdy, v dobrej kondícii bez hnojív, dobre zásobené humusom a živinami, ale nie čerstvo hnojené maštaľným hnojom. Pestujeme ho v pôdach pre plodiny 2. Mak najlepšie rastie na stredne ťažkých, hlinitých až hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú bohaté na živiny a humus. Pred vysiatím je vhodné zapracovať do pôdy hnojivá ako Cererit alebo NPK. Nepoužívajte čerstvý maštaľný hnoj.
Porastom maku sa najlepšie darí v mierne kopcovitých až rovinatých polohách s nadmorskou výškou 300 - 600 m v repárskej až zemiakarskej výrobnej oblasti, nevhodné sú ľahké pôdy nížin, aridné podmienky v kukuričnej oblasti a studené a mokré pôdy podhorského typu. Veľmi dôležité je, aby pôda mala drobnohrudkovitú štruktúru bez sklonu k tvorbe prísušku, ktorý poškodzuje mak pri vzchádzaní.
Mak siaty je jednoročná rastlina, ktorá preferuje slnečné stanovište a dobre priepustnú, hlinito-piesočnatú pôdu s neutrálnym pH.
Pri pestovaní maku je základom veľkovýrobnej produkcie vytvorenie porastu s optimálnymi parametrami.
Výsev a výsadba
Sejeme ho najskôr zo všetkých plodín, dá sa vysievať už „na sneh“, nevadí, že semienka zapadajú snehom, nezmrznú. Pri teplote 10 °C klíčia semená počas 5-6 dní, pri teplote 18-20°C počas 3-4 dní.
Časový rámec: mak sa vysieva už vo februári, aj na sneh, pričom najneskôr do konca apríla. Spôsob sejby: osivo vysejte do riadkov s rozstupom 30 až 35 cm, do hĺbky 0,5 až 1,5 cm. Semená vysievame len povrchovo, vo vlhkej pôde však vyklíčia aj z hĺbky dvoch centimetrov.
Mak sa seje priamo na stanovište na jar (marec-apríl) alebo na jeseň (september-október). Semienka sa vysievajú plytko (0,5 cm) do riadkov vzdialených 20 - 30 cm.
Mak sa opäť dostáva do pestovateľského povedomia vďaka takmer zabudnutým výnimočným nutričným hodnotám a chuti. Mak je potrebné zasiať na prelome februára a marca (podľa počasia) do pôdy s dostatkom živín a zbavenú burín. Ak to pôda nespĺňa, je ju potrebné ešte pred zimou pohnojiť ideálne maštaľným hnojom. Mak sa seje do riadkov vzdialených od seba cca 35 cm, do hĺbky 0,5 cm.
Mak siaty je fascinujúca rastlina s bohatou históriou, zdravotnými benefitmi a širokým využitím v kuchyni. Ak máte radi makové dobroty, vyskúšajte náš recept na tradičný makový závin a vychutnajte si jeho lahodnú chuť!
Mak sa seje priamo na stanovište na jar (marec-apríl) alebo na jeseň (september-október). Semienka sa vysievajú plytko (0,5 cm) do riadkov vzdialených 20 - 30 cm.
Ideálne podmienky pre sejbu maku ozimného sú v lokalite Šurany začiatkom septembra, aj pre lepšiu využiteľnosť vlahy.
Starostlivosť o rastliny
Mak je dôležité včas jednotiť, už pri vytvorení 2 až 4 pravých lístkov. Jednotíme na vzdialenosť 10 až 15 cm, na 1 m2 by malo byť asi 40 rastlín.
Keď mak vzíde, je potrebné udržiavať pôdu okolo riadkov kyprú a bez buriny. Keď už majú 3 až 4 pravé listy, pretrhajte ich na vzdialenosť asi 5 cm. Clieľom tohto zásahu je zabezpečenie ideálnej veľkosti budúcih hlavičiek a aby mala každá rastlina iba jednu hlavičku.
Od vysiatia až do kvitnutia je mak náročný na vlhkosť, preto je potrebné pôdu zavlažovať aspoň raz týždenne. Po odkvitnutí pre prechod do fázy vyzrievania makovíc je ideálne suché a teplé počasie - zavlažovanie preto obmedzte.
Pri dlhodobejšom suchu je potrebné mak zavlažovať aspoň raz za týždeň a to hlavne do fázy kvitnutia. Následne mak potrebuje už suchšiu pôdu.
Mak je náročný na „čistotu“ záhona - nedokáže totiž vzdorovať burinám.
Záhon sa nutné po vyklíčení udržiavať nakyprený a odburinený, rovnako tak je potrebné zabezpečiť stabilnú a rovnomernú zálievku.
Výživa a hnojenie
Na vytvorenie 1 tony semena a zodpovedajúceho množstva makoviny odčerpá porast maku z 1 ha v priemere 70 kg dusíka, 26 kg fosforu, 90 kg draslíka, 79 kg vápnika, 15 kg horčíka, 0,11 kg bóru, 0,20 kg zinku a 0,34 kg mangánu.
Požiadavky maku na jednotlivé prvky výživy sa počas vegetácie rôznia. Rastlina vytvára kolovitý koreň až do hĺbky 0,75 m, no v počiatkoch jeho tvorby má malú schopnosť prijímať živiny, preto je nutné zabezpečiť ich dostatok v prístupnej forme. Do doby 3 - 4 párov pravých listov má mak najväčšie nároky na dusík, draslík a vápnik. Vo fáze vyvinutej listovej ružice rastlina odčerpá na tvorbu sušiny viac ako 60 % N, P, K. V období stonkovania až butonizácie je maximálna spotreba horčíka a síry. V čase tvorby pukov je potrebné zaistiť aj dostatok bóru a zinku. Najmä Zn treba aplikovať vo fáze peľových tetrád vo forme listových hnojív.
Následkom nedostatku živín dochádza k obmedzovaniu rastu a vývinu rastlín a k narúšaniu metabolických procesov. Hrubé poruchy výživy menia celkový habitus rastlín.
Dusík zohráva pri pestovaní maku rozhodujúcu úlohu. Pri jeho nedostatku nastáva obmedzený rast, listy majú svetlozelenú až žltú farbu, znižuje sa počet semien v tobolkách a ich HTS.
Nedostatok fosforu sa prejavuje obmedzeným rastom koreňov a spomaleným vývinom rastlín. Je narušený energetický metabolizmus, čo spôsobuje zníženie hmotnosti rastlín, a tým aj ich odolnosti proti poliehaniu. Rastliny tvoria menšie puky s nižším počtom tyčiniek.
Pri nedostatku draslíka je výrazne ovplyvnený metabolizmus cukrov a zabudovanie dusíka do bielkovín. Tým sa znižuje produkcia sušiny. Klesá odolnosť rastlín proti suchu, zvyšuje sa lámavosť a poliehavosť stoniek.
Nedostatok vápnika v pôde spôsobuje zhoršenie jej fyzikálnych, biologických a chemických vlastností, zvyšuje jej kyslosť a ľahšiu dostupnosť cudzorodých látok pre príjem rastlinami. Jeho nedostatok znižuje odolnosť rastlín voči poliehaniu a lámaniu stoniek.
Nedostatok horčíka vedie k poruchám rastu v dôsledku obmedzenej tvorby chlorofylu.
Nedostatok síry obmedzuje využitie dusíka, znižuje obsah oleja v semenách a zhoršuje zdravotný stav rastlín.
Pre mak sú nevyhnutné mikrobiogénne prvky B, Zn a Mn. Bór zasahuje do procesu opeľovania, a tým do tvorby úrody semena. Pri jeho nedostatku nekrotizuje až úplne odumiera rastový vrchol, na horných listoch sa objavujú nekrózy a netvoria sa kvetné puky. Zinok je nevyhnutnou súčasťou mnohých enzýmov a pri maku pozitívne ovplyvňuje vznik peľových tetrád, a tým prispieva k lepšiemu opeľovaniu a tvorbe semien. Mangán je dôležitým prvkom pri fotosyntéze a pozitívne pôsobí na úrodu maku zvlášť na alkalických pôdach pri dlhšie trvajúcom suchu.
Na jeseň aplikuje AMOFOS. V pestovaní maku sa mu neosvedčilo prihnojenie dusíkom.
Ochrana proti chorobám a škodcom
Rastliny najčastejšie trpia plesňou makovou - napadnutá rastlina má svetlozelené listy, ktoré sa stáčajú k zemi. Plesni môžeme predísť, pokiaľ budeme mak vysievať na rovnaký záhon aspoň s trojročným odstupom.
Zo škodcov sa vyskytuje najčastejšie voška maková - silný porast odolá škodcovi, no napadnuté rastliny však pri jednotení odstránime. Vyskytnúť sa môže aj krytonosec makovicový a žĺtatka.
Pri maku, okrem morenia osiva pred sejbou, existuje aj priama ochrana proti chorobám. Porasty maku sú napádané počas celej vegetačnej doby. Prvou chorobou, ktorá sa môže vyskytnúť už na malých rastlinkách je pleseň maková. Patogén spôsobuje primárnu a sekundárnu infekciu. Prvá sa prejavuje v počiatočných rastových fázach chlorotickými škvrnami na listoch, ktoré sú zdurené, krehké a zdeformované, vegetačný vrchol odumiera. Na spodnej strane listov sa vytvára hustý sivofialový povlak mycélia, ktoré je zdrojom sekundárnej infekcie. Jej prejavom sú hnedé škvrny na listoch, hustý povlak mycélia na spodnej strane listov, ich stáčanie nadol, hrubnutie a deformácia rastlín. Na šírenie choroby stačia teploty od 4 °C, optimum je 12 - 14 °C, vlhko a hustý porast. Zdrojom infekcie sú oospóry na rastlinných zvyškoch a mycélium na osive. Morenie osiva, aplikácia fungicídov, skorá sejba, likvidácia rastlinných zvyškov a dostatočný časový odstup v osevnom pláne od napadnutých porastov znižujú stupeň napadnutia touto chorobou.
Často sa vyskytujúcou chorobou v maku je helmintosporióza, ktorá napáda všetky rastlinné časti maku vo všetkých vývojových štádiách. Šíri sa od bázy rastliny tesne nad pôdou, kde dochádza k zaškrteniu stonky do takej miery, že rastliny odumrú. Pri napadnutí v neskorších vývinových fázach maku choré rastliny rozoznáme podľa žltnutia od nedostatku živín a toxínov huby, podľa tmavohnedých hranatých škvŕn na listoch, ktorým na spodnej strane za vlhka narastá zamatovo hnedý povlak mycélia, za sucha škvrny zasychajú. Patogén napáda aj tobolky, ktoré sú drobné a deformované, mycélium prerastá do ich vnútra a pri silnom napadnutí úplne znehodnocuje semeno. Optimálna teplota na šírenie choroby je 24 - 28 °C. Zdrojom choroby sú infikované rastlinné zvyšky v pôde a infikované osivo a druhotná infekcia z napadnutých rastlín a niektorých burín, hlavne mrlíka a lobody. Rizikovým faktorom sú ťažké zlievavé pôdy a poškodenie malých rastlín škodcami. Ochrana porastov spočíva v ich udržaní v dobrom zdravotnom a kondičnom stave vyrovnanou výživou, ochrane proti škodcom a fungicídnom ošetrení.
Ďalšími patogénmi, ktoré ohrozujú porasty maku sú bakteriálna škvrnitosť listov, čerň maková, múčnatka, sklerotiniová hniloba maku a pleseň sivá.
Pestovatelia sa každoročne musia vysporiadať aj s výskytom niekoľkých závažných škodcov v porastoch maku. Porast je veľmi dôležité sledovať v období vzchádzania až do fázy 4. až 5. pravého listu. Je to čas invázie krytonosa koreňového. Dospelí jedinci poškodzujú požerom vzchádzajúce rastliny. Chrobáky sú sivočierne až čierne s hodvábnym leskom, na zadočku majú zreteľnú bielu bodku, hlava je s pretiahnutým nosom a lomenými tykadlami. Samičky kladú vajíčka do vyhlodanej jamky v hlavnom nerve na spodnej strane listov. V jednej rastline môže byť až 10 lariev. Larvy spočiatku škodia na listoch, ale najväčšie znehodnotenie spôsobujú na hlavnom kolovom koreni, ktorý silno poškodzujú požerom. Sú biele, beznohé s výraznou hlavou, rožkovito zahnuté. Rastliny hynú alebo silno krpatejú a odhnívajú. Dospelí jedinci aj larvy patria k mimoriadne závažným škodcom maku. Môžu úplne zničiť zasiate porasty. Najvhodnejšia ochrana je morenie osiva. V dobe, keď odznieva reziduálna účinnosť moridla je možný foliárny zásah insekticídom, ktorý je závislý od poveternostných podmienok.
V porastoch maku môže významne škodiť voška maková, ktorá vytvára na spodných stranách listov, na stonkách a aj tobolkách početné kolónie. Listy žltnú, vegetačné vrcholy zasychajú a makovice aj semená sa nedostatočne vyvíjajú. Je nebezpečná ako efektívny prenášač rôznych viróz. Nálety vošiek sú veľmi agresívne najmä za teplého a suchého počasia.
Významným škodcom maku zostáva dlhodobo krytonos makovicový. Ešte pred štádiom tvorby pukov je nutné sledovať výskyt chrobákov. Majú tmavé telo, husto porastené sivými chĺpkami, na šve kroviek za štítkom je výrazná biela škvrna. Hlava je pretiahnutá do nosa a tykadlá sú lomené. Chrobáky škodia vyhrýzaním rýh a otvorov do stoniek a mladých makovíc. Samičky kladú vajíčka do vyhlodaných jamiek v mladých tobolkách. Vyliahnuté larvy, ktoré sú beznohé s výraznou hlavou, rožkovito zahnuté, vyžierajú tvoriace sa semená v tobolkách, prežierajú v nich priehradky a spôsobujú tzv. červivosť maku. Rastliny sa deformujú. Poškodené miesta na makoviciach sú vstupnou bránou pre ďalšie infekcie. V napadnutých makoviciach sa vyskytujú aj ďalšie larvičky, najmä byľomoru. Sú, na rozdiel od lariev krytonosa, oranžovo sfarbené. Napadnuté makovice sa nepravidelne vyvíjajú a deformujú. Vnútrajšok býva napádaný plesňami. Tento teplomilný chrobák škodí významnejšie iba v najteplejších pestovateľských oblastiach. Pri premnožení môže spôsobiť závažné škody.
Pri domácom pestovaní na malej ploche sa môžete týmto škodcom do veľkej miery vyhnúť používaním namoreného osiva a volbou lokality, kde nebol mak vysadený min. 3 roky.
Jedinou ochranou je mak včas postupne žať a to priebežne, denne alebo každý druhý deň (semeno ale musí byť už tmavé).
Herbicídna ochrana
O úrode maku niekedy rozhoduje zaburinenie porastu a použitie herbicídov. Je ale možnou skutočnosťou, že zaburinený, ručne pozberaný porast poskytne vyššiu úrodu ako odburinený. Príčinou tohto paradoxu je fytotoxicita herbicídov, na ktorú je mak veľmi citlivý. Preto výsledok pestovania maku závisí často od toho, ako dokáže pestovateľ herbicídne škody obmedziť a súčasne porast odburiniť. Je to výzva aj pre skúsených agronómov.
Herbicídna ochrana maku je pomerne zložitá. Aplikáciu herbicídov je aj pri maku možné rozdeliť na preemergentnú a postemergentnú. Prvá z nich je zameraná na zabezpečenie nezaburineného porastu počas prvých 4 - 5 týždňov po sejbe maku, kedy dlho klíčiace a pomaly vzchádzajúce rastliny majú nízku konkurenčnú schopnosť a potrebujú dostatočný životný priestor.
Pri postemergentnej ochrane je nevyhnutné zohľadňovať viacero faktorov, ktoré podmieňujú úspešnosť použitia herbicídov. Treba mať na zreteli nielen skladbu burín na pozemku, ale najmä vývinové štádium maku, ale aj burín. Zosúladenie všetkých týchto faktorov spolu s poveternostnými podmienkami podmieňuje výber herbicídov, ale aj voľbu vhodného termínu ich aplikácie, a tým úspešnosť ošetrovania porastov.
Z herbicídov využíva v ozimnom maku len Lentipur pre jeho selektivitu k vzchádzajúcim rastlinám maku. Na jar je nutné využiť opravné ošetrenie prípravkami Laudis OD a Starane Forte.
Mak neznáša pôdy s rezíduami sulfonylmočoviny, triazínu a napropamidu.
Pri premnožení môže spôsobiť závažné škody. Mak je veľmi citlivý na nevhodné použitie rôznych pesticídov, ale aj iných prípravkov, vrátane hnojív.
Osevný postup
V osevnom postupe je potrebné mak zaraďovať po sebe najskôr po 4 - 5 rokoch. Úspešné je pestovanie maku po repe cukrovej, zemiakoch, strukovinách, jačmeni jarnom a pšenici. Nemá byť zaraďovaný do osevných postupov s repkou ozimnou. Obe plodiny sa navzájom zaburiňujú a je náročné likvidovať ich výdrv.
V Slovenskej republike sa legislatíva týkajúca sa pestovania maku riadi Zákonom č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach a psychotropných látkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon upravuje podmienky pestovania maku, ktorý obsahuje alkaloidy, z ktorých môžu byť vyrobené omamné látky.
Pestovanie maku siateho na ploche väčšej ako 100 metrov štvorcových na účely výroby omamných a psychotropných látok je možné iba na základe povolenia.
Každý pestovateľ maku na potravinárske účely je povinný zabrániť zneužitiu makovej slamy na výrobu omamných a psychotropných látok.
Je zakázané vstupovať do porastu maku cudzím osobám. To neplatí pre držiteľa povolenia na pestovanie maku siateho, jeho odborného zástupcu a nimi poverenej osoby a zástupcov orgánov vykonávajúcich kontrolnú činnosť.
Nesmiete narezávať alebo zbierať tobolky maku siateho v mliečnej zrelosti.
Držiteľ povolenia na pestovanie maku siateho je povinný bezodkladne po zistení poškodenia porastu nepovolanou osobou oznámiť túto skutočnosť orgánom činným v trestnom konaní.
Ako sa starať o stromy a úrodu | Rozhovor s Ing. Eduardom Jakubekom o záhradkárstve
Zber a spracovanie
Makovice na lieskach necháme aspoň dva dni dôjsť na slnku a potom ich hneď ručne odsemenime, kým sú mäkké.
Zrelý mak môžte očakávať na prelome mesiacov júl a august. Mak môžte zberať jednoducho odrezaním makovice aj s kúskom stonky. Následne je potrebné makovice vysušiť na vetranom a tmavom mieste (ideálne pod strechou). Semená sa po vysušení vyberajú odrezaním vrchnej časti makovice a jednoduchým vysypaním.
Mak skladujeme v chladnejšej, dobre vetranej miestnosti. Na jeho uchovanie je najlepšie použiť plátenné vrecká.
Po zbere úrody musíte makovú slamu bezodkladne zapracovať do pôdy alebo ju odovzdať výrobcovi omamnej a psychotropnej látky, ktorý je držiteľom povolenia.
Sleduje sa tiež obsah morfínu v semene maku, ak prší - z makovíc sa vyplavuje, ak je sucho je potrebné mať správne nastavený mlátiaci mechanizmus, aby makovice boli rozbité na väčšie časti a nedochádzalo ku kontaminácii semena prachom z makoviny.
Nové odrody a budúcnosť pestovania
Súčasné nové odrody, vyšľachtené na VŠS v Malom Šariši - MS Harlekyn, MS Diamant, MS Topas a MS Zafir, svojimi parametrami tieto požiadavky spĺňajú.
Ing. Beáta Brezinová, zo šľachtiteľskej stanice v Malom Šariši informovala o šľachtení odrôd maku ozimného. Do kríženia boli vybraté modré odrody maku siateho jarného potravinárskej kvality z VŠS Malý Šariš a rakúska odroda maku ozimného Zeno. Cieľom šľachtenia je dopracovať sa k bielo-kvitnúcej ozimnej odrode maku, ktorá bude mať kvalitatívne aj kvantitatívne parametre slovenských modrosemenných odrôd maku.
S narastaním pestovateľských plôch maku jarného, a v ostatných rokoch aj maku ozimného, narastá aj potreba riešenia ochrany porastov proti hospodársky významným chorobám a škodcom.
V súčasnosti sa práca pestovateľov maku komplikuje tým, že dochádza k zákazu používania viacerých pesticídov, na ktoré boli zvyknutí. Adekvátna náhrada za tieto prípravky väčšinou neexistuje, preto musia hľadať nové spôsoby udržania kvality porastov a následne aj úrody.
Pestovanie maku je ekonomicky veľmi uspokojivé. Dokazuje to nárast plôch maku na Slovensku v rokoch 2019 a 2020.
Nutričné hodnoty a využitie
Mak siaty je rastlina, ktorá sprevádza človeka už tisícky rokov. Jeho semienka sú obľúbenou prísadou v gastronómii a z jeho toboliek sa získava makové mlieko a olej. Okrem kulinárskeho a priemyselného využitia je mak známy aj pre svoje liečivé a farmaceutické vlastnosti.
Mak siaty patrí medzi najstaršie kultúrne rastliny. Archeologické nálezy dokazujú jeho pestovanie už v dobe kamennej. Starovekí Egypťania a Sumeri ho uctievali ako posvätnú rastlinu, ktorá prinášala spánok a uvoľnila bolesť. Počas stredoveku sa mak rozšíril do celej Európy a bol pestovaný v kláštoroch pre medicínske účely.
Mak patrí medzi tradičné a cenené rastliny, ktoré v minulosti zohrávali významnú úlohu v slovenskom poľnohospodárstve. Mak, patriaci do čeľade makovitých (Papaveraceae) a rodu Papaver, je nielen dekoratívnou rastlinou, ktorá okúzli svojimi kvetmi, ale aj cennou plodinou pre chutné a výživné semená.
Kultúrny mak (Papaver somniferum) je známy svojimi upokojujúcimi účinkami, využívanými už našimi prababičkami, a zároveň obsahuje množstvo minerálov, vitamínov a nenasýtených mastných kyselín. Semená maku bohaté na vápnik, sa tradične používajú pri prevencii osteoporózy.
Mak obsahuje zdraviu prospešné nenasýtené mastné kyseliny, vitamíny a minerály. Napríklad obsah vápnika je v porovnaní s mliekom viac ako desaťnásobný a navyše v oveľa ľahšie vstrebateľnej forme.
Energetická hodnota maku dosahuje približne 550 kcal. Semienka sú bohatým zdrojom bielkovín, vlákniny aj tukov s priaznivým zastúpením nasýtených mastných kyselín.
Mak siaty (Papaver somniferum) je pre obsah alkaloidov v niektorých krajinách dokonca zakázaný. U nás sa však jeho pestovanie teší dlhoročnej tradícii, len je potrebné vybrať správnu odrodu. Okrem nich sa stretneme aj s makom priemyselným alebo napríklad okrasným. Pre potravinársky mak je typický len veľmi nízky obsah alkaloidov. Okrasné odrody sa pýšia jednoduchými aj plnými kvetmi. Odrody maku sa označujú ako „slepák“ a odroda s makovicami ako „hleďák“ - ten vytvára v hornej časti makovice otvory, z ktorých môžu vypadávať semená.
Mak siaty je fascinujúca rastlina s bohatou históriou, zdravotnými benefitmi a širokým využitím v kuchyni.
Mak patrí medzi najkrajšie úžitkové rastliny, ktoré sa pestujú kvôli cenným semienkam bohatým na bielkoviny a minerálne látky.
Mak siaty je jednoročná rastlina, ktorá preferuje slnečné stanovište a dobre priepustnú, hlinito-piesočnatú pôdu s neutrálnym pH.
Makové semienka sú bohaté na vápnik, železo, horčík a vitamíny skupiny B.
Ako sa starať o stromy a úrodu | Rozhovor s Ing. Eduardom Jakubekom o záhradkárstve
tags: #pestovanie #maku #siateho