Pestovanie rýchlorastúcich drevín na štiepku: Komplexný sprievodca

Pestovanie rýchlorastúcich drevín (RRD) na štiepku predstavuje perspektívnu alternatívu pre energetické využitie biomasy a zároveň efektívne riešenie pre nevyužitú pôdu. Tieto dreviny sú schopné produkovať značné množstvo fytomasy v krátkom časovom horizonte, čím prispievajú k znižovaniu závislosti od fosílnych palív a k tvorbe nových pracovných miest.

Energetické rastliny a ich význam

Rýchlorastúce dreviny, často označované ako energetické rastliny, energetické plantáže alebo energetický les (angl. short rotation coppice, energy plantation, energy forest), sa pestujú za účelom ich budúceho energetického využitia. Podobne ako iné druhy biomasy, aj tieto rastliny môžu byť spracované na palivovú štiepku, ktorá slúži ako obnoviteľný zdroj energie. Vďaka nadprodukcii poľnohospodárskych produktov v Európe a USA, ktorá často vyvoláva potreby dotácií farmárom za nevyužívanie pôdy, existuje snaha využiť túto pôdu na pestovanie energetických rastlín.

Pre pestovanie energetických rastlín je možné využívať nielen pôdu vyňatú z produkcie poľnohospodárskych plodín, ale aj pôdu menej kvalitnú, zamokrenú alebo erózne ohrozenú. Pestovanie RRD môže pôsobiť pozitívne na okolitú krajinu a životné prostredie, napríklad na regeneráciu ornej pôdy, zvyšovanie biodiverzity krajiny a stabilizáciu hydrologického režimu. Z hľadiska ochrany životného prostredia je veľmi výhodné pestovanie vŕb, ktoré možno využiť aj v biologických čističkách, kde je možné každý rok ekologicky zlikvidovať 10-20 ton odpadových vôd a kalov na každom hektári.

Typy biomasy a ich potenciál

Existuje viacero typov biomasy, ktoré môžu byť využité v energetike:

  • "Odpadová" - zvyšková biomasa: Táto forma biomasy, napríklad piliny, bočné rezivo a odrezky z píliarskych a drevospracujúcich prevádzok, bola prvou ľahko dostupnou a lacnou formou energetickej suroviny. Je to pomerne kvalitná biomasa s nízkou relatívnou vlhkosťou (20 až 30 %) a malým podielom nečistôt. V posledných rokoch rastie záujem o využitie drevných štiepok z tohto zdroja pri spoluspaľovaní s uhlím (tzv. cofiring).
  • Lesnícka - reziduálna biomasa (dendromasa): Ide o zvyškovú drevnú biomasu z výchovných ťažíb alebo z rúbanísk lesných porastov. Napriek vysokému potenciálu (asi 1 milión ton sušiny za rok) sa zatiaľ málo využíva kvôli ekonomickej náročnosti jej odstránenia z lesa. Miestne využívaným zdrojom drevnej biomasy sú aj pobrežné porasty, parkové výsadby a stromoradia pozdĺž ciest.
  • Poľnohospodárske zvyšky zo žatvy (fytomasa): Široké uplatnenie má najmä obilná a repková slama, ktorá je okrem krmiva a steliva aj veľmi dobrým nosičom energie. Jej využitie v energetike sa u nás začína pomaly uplatňovať. Primerané využitie slamy ako paliva (do 50 %) nemôže ohroziť úrodnosť pôdy, naopak, jej hodnota ako energetickej suroviny je niekoľkokrát vyššia ako hodnota slamy vo forme hnojiva.
  • Zámerne pestovaná biomasa - energetické plodiny: Tento relatívne nový zdroj biomasy zahŕňa taxóny drevín, trvaliek a bylín, ktoré sa pestujú na zámernú produkciu biomasy vhodnej pre sektor energetiky (výroba biopalív, spaľovanie alebo spoluspaľovanie). Ich objemová produkcia (t/ha/rok) pri intenzívnom pestovaní výrazne prevyšuje priemerné hodnoty ostatných plodín.

Drevnaté energetické plodiny - rýchlorastúce dreviny (RRD)

RRD sú dreviny a kríky s vysokou úrodnosťou nadzemnej dendromasy, ktorá v prvých rokoch alebo po opakovanej ťažbe výrazne prevyšuje priemerné hodnoty ostatných drevín. Za nadpriemernú úrodnosť sa považuje 8 až 10 t (sušiny) na hektár ročne a za vynikajúcu nad 15 t (sušiny) na hektár ročne. Tento spôsob produkcie biomasy sa intenzívne rozvíja v západnej Európe. Výmladkové plantáže RRD sa na poľnohospodárskej pôde ťažia vo veľmi krátkom rubnom čase 3 až 6 rokov (tzv. minicyklus), ktorý možno opakovať niekoľkokrát bez nutnosti novej výsadby. Ich produktom je dendromasa využiteľná ako energetická surovina na výrobu biopaliva a energie, ale aj ako priemyselná surovina (výroba kvapalných palív, liečiv, konštrukčných materiálov). Cielene pestovaná technická biomasa sa môže v krátkom čase stať dôležitým aspektom v trende využívania biomasy aj na Slovensku.

Zber štiepky z rýchlorastúcich drevín

Vhodné podmienky pre pestovanie rýchlorastúcich drevín

Rýchlorastúce dreviny majú na Slovensku vysoký potenciál, najmä topoľ a vŕba. Najvhodnejšie ekologické podmienky sa nachádzajú v nížinách, pahorkatinových a vrchovinových oblastiach. Chladnejšie klimatické podmienky sú menej vhodné. Týmto drevinám vyhovujú skôr vlhšie podmienky reprezentované pseudoglejovými a glejovými typmi a subtypmi pôd. Medzi vhodné pôdy patria čiernice, smonice a fluvizeme s hlbšou hladinou podzemnej vody. Suchšie pôdy vyhovujú iba čiastočne a nevhodné sú pôdy s extrémnymi vlastnosťami, ako je vysoká skeletovitosť, plytký pôdny profil, veľmi ľahké alebo ťažké pôdne druhy.

Kontaminované pôdy môžu byť taktiež vhodnou voľbou pre pestovanie rýchlorastúcich drevín, pretože takéto plochy by mali byť vyradené z pestovania plodín, ktoré sú používané v potravinovom reťazci. Zákon o ochrane poľnohospodárskej pôdy podporuje tento prístup a umožňuje pestovať rýchlorastúce dreviny na kontaminovaných plochách bez ohľadu na skupinu kvality. Informácie o kontaminovaných územiach sú dostupné z výstupov výskumných úloh VÚPOP.

Na Slovensku je z hľadiska cieleného pestovania energetických rastlín a produkcie technickej biomasy výhodou veľká rozloha tzv. marginálnych poľnohospodárskych pôd s nižším produkčným potenciálom. Veľká časť poľnohospodárskej pôdy leží v horských a podhorských oblastiach s členitým kopcovitým terénom a drsnými klimatickými podmienkami, kde je intenzívna poľnohospodárska výroba ekonomicky neefektívna. Táto pôda je potenciálne využiteľná pre energetické plodiny.

Legislatívne a praktické podmienky pestovania RRD

Zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy neprešiel novelizáciou, ktorá by otvorila dvere efektívnej produkcii biomasy a znižovaniu závislosti od fosílnych palív. Pôvodný zámer zákona je dnes bohužiaľ kontraproduktívny a zastaraný. Vymedzenie pôd nižšej bonity (6. až 9. skupiny) na účel pestovania RRD má svoju logiku, avšak môže zväzovať ruky pestovateľom. Záujemca musí podať žiadosť o dočasné vyňatie parcely z poľnohospodárskej pôdy a k žiadosti doložiť projektovú dokumentáciu, geometrický plán, vyjadrenia inštitúcií a projekt spätnej rekultivácie.

Problémy navršuje aj situácia vo vlastníckych vzťahoch v rámci prenajímaných pôd a deficit cielených podpôr. Pokiaľ ide o priame podpory, je možné v rámci opatrenia prvého zalesnenia poľnohospodárskej pôdy preplatiť náklady na založenie porastu, ale platí obmedzenie, že pôda musí byť trvalo vyňatá z pôdneho fondu. Osoba, ktorá navrhuje založenie porastu RRD, je povinná podať žiadosť o registráciu do registra plôch RRD, ktorý vedie obvodný pozemkový úrad.

V rámci Programu rozvoja vidieka SR 2007 - 2013 je možné podporiť založenie porastov RRD z opatrenia 1.1. „Modernizácia fariem“. Poľnohospodár môže získať nenávratný finančný príspevok do výšky 40 %, 50 % alebo 60 % z celkových oprávnených výdavkov. Projekty sa predkladajú na základe výzvy vyhlásenej Pôdohospodárskou platobnou agentúrou.

Mapka oblastí vhodných pre pestovanie rýchlorastúcich drevín na Slovensku

2. Medziplodiny: ako pomáhajú v hospodárení s vodou a v čom podceňujeme ich energetický a ekonomi...

Vybrané rýchlorastúce dreviny pre pestovanie na štiepku

Medzi skupinu plodín, ktoré majú v našich agroekologických a ekonomických podmienkach najväčší potenciál, možno zaradiť rýchlorastúce dreviny, akými sú topoľ a vŕba. Lesníci ponúkajú poľnohospodárom novú alternatívu zalesnením nevyužitej a menej bonitnej pôdy. Európska únia umožňuje čerpať prostriedky zo štrukturálnych fondov tým agropodnikateľom, ktorí uprednostnia namiesto poľnohospodárskych produktov, rýchlorastúce dreviny ako topoľ, vŕbu či jelšu. "Topoľ šľachtený rastie za optimálnych podmienok rýchlosťou 5,3 centimetra za 24 hodín. Jeho rubný vek je nepomerne kratší, asi 30 rokov, ako u iných hospodársky významných drevín. Jednou z perspektívnych alternatív využitia dreva rýchlorastúcich drevín je energetika spaľovanie drevnej štiepky ako obnoviteľného zdroja."

Japonský topoľ: Vlastnosti a využitie

Japonský topoľ je kríženec topoľa čierneho a topoľa Maximowicza, s dlhoročnou tradíciou pestovania v okolitých krajinách. Na Slovensku sa vďaka Združeniu pestovateľov Japonského topoľa táto unikátna drevina stáva dostupnou. Japonský topoľ je dvojdomá rastlina samičieho pohlavia.

Pestuje sa najčastejšie na výrobu vlastného lacného palivového dreva a v posledných rokoch aj na výrobu štiepky (biomasy). Drevo japonského topoľa má vyššiu výhrevnosť ako hnedé uhlie a jednu z najvyšších výhrevností medzi drevinami vôbec. Veľkou výhodou japonského topoľa je, že po zrezaní peň znova obrastá. Pri pestovaní na štiepku sa vysádza na 12 až 15 rokov a pri pestovaní na drevo vydrží jeden peň až 25 - 30 rokov. Po tejto dobe sa už zhoršuje ekonomika výťažnosti.

Japonské topole je možné vysadiť tiež ako vetrolamy alebo ako protihlukovú stenu medzi rušnými komunikáciami a obytnými zónami. Oplatí sa pestovať najmä tým, ktorí rýchlo rastúcu drevinu mienia využiť ako lacné palivové drevo, na výrobu brikiet a peliet alebo ako živý plot. Priemyselne využívaný japonský topoľ je ale aj okrasná drevina, ktorá sa bude vynímať na záhrade.

Ideálne podmienky pre Japonský topoľ

Optimálne prírastky sú zaznamenávané pri priemernej kvalite ornej pôdy v nadmorskej výške 250 až 650 metrov, pri zrážkach 500 mm za rok, čo je prakticky väčšina plochy Slovenskej republiky. Ročný prírastok dĺžky je 2,5 - 4 metre podľa klimatických (voda, slnko) a pôdnych podmienok.

Japonský topoľ je drevina, ktorá znesie zaplavenie po dobu 50 - 60 dní, preto je vhodný aj do záplavových oblastí (mokré lúky), kde nie je možné vysadiť iné poľnohospodárske plodiny (zber sa realizuje vždy v zime, keď je pôda zamrznutá).

V porovnaní so vstupnou investíciou získate cca 1000 eur (8000 kusov odrezkov) na 1 hektár. Za výsadbový materiál získate až 300 - 400 m3 kvalitného dreva každých 5 rokov, prípadne 100 - 150 m3 štiepky každé 3 roky.

Rozmnožovanie Japonského topoľa z odrezkov

Pestovať japonský topoľ a množiť ho je veľmi jednoduché. Rozmnožovanie odrezkami je jednoduchý spôsob, ako získať väčšie množstvo obľúbených rastlín. Skôr než japonský topoľ zasadíte, rok predtým pozemok na stávkovanie dreviny vhodne upravte. Na extrémne nepriaznivých stanovištiach je možné výsadbu vykonať zo zakorenených odrezkov - sadeníc.

Postup manuálnej výsadby odrezkov: Odrezky sa ručne zapichujú rovno alebo mierne šikmo do pripravenej pôdy. Do pôdy sa najskôr urobí diera a do nej sa potom zasunie odrezok. Odrezok musí byť skoro celý v zemine - dôležité je, aby na časti, ktorá vyčnieva zo zeme (tj. 2 až 3 cm) boli 1 - 2 puky. Pôdu v okolí zasadeného rezňa zhutníme prišliapnutím. Nemenej dôležité je sadiť odrezky púčikom smerujúcim hore, inak vyrastajúce lístky porastú do zeme a odrezok nevzíde.

Starostlivosť po výsadbe

Údržba zasadených topoľov je potrebná hlavne v prvých dvoch rokoch a spočíva predovšetkým v odburiňovaní. V riadku sa osvedčilo ručné okopávanie. Japonský topoľ potrebuje pri pestovaní stredne výdatnú zálievku. Dva mesiace po výsadbe japonský topoľ pohnojte. Ďalšie hnojenie topoľa zvyčajne nie je nutné.

Sadenice Japonského topoľa pripravené na výsadbu

Pyramídový topoľ: Charakteristika a možnosti pestovania

Pyramídový topoľ je jednou z odrôd topoľa čierneho. Je to štíhly, vysoký strom, ktorý miluje svetlo a teplo, preto je bežný v južných oblastiach našej krajiny, v Taliansku, Himalájach, Strednej Ázii a na území Ukrajiny. Je to jeden z najbežnejších stromov, ktorý je vidieť takmer všade - v parkoch, námestiach, stepiach a pozdĺž diaľnic.

Hlavnou črtou pyramídového topoľa je jeho neobvyklý tvar koruny, ktorý pripomína vysokú, štíhlu, stĺpovitú pyramídu. Vyzerá ako štíhla pyramída, má rovnaké geometricky správne proporcie, harmonický vzhľad vďaka rovnováhe zelenej hmoty a vzpriamený, rovnomerný kmeň. Koreňový systém topoľa je mohutný, tvorí tretinu výšky rastliny, siaha hlboko do zeme a je objemovo výrazný. Kmeň topoľa je pokrytý hladkou kôrou šedozeleného odtieňa s lesklým leskom.

Výhonky vyrastajú mierne do strán, listy bohatej zelenej farby vo forme kosoštvorcov sa vyznačujú zubatými okrajmi a sú pripevnené k vetvám krátkymi silnými stopkami. V apríli, súčasne s kvitnutím listov, kultúra kvitne. Pyramídový topoľ má veľmi vysokú rýchlosť rastu, najmä počas prvých 10 rokov po výsadbe. Ak sa nekosí, výška môže dosiahnuť od 35 do 45 m. Nízke topole sú výsledkom ľudskej činnosti.

Púčiky a drevo rastliny sa považujú za obzvlášť cenné, ale okrem toho sa široko používajú na terénne úpravy prímestských oblastí a mestských ulíc. Pestovanie pyramídového topoľa nie je nijako zvlášť náročné, má však určité nuansy. Výsadba aj veľkých plôch a uličiek topoľa si nevyžaduje veľké výdavky, okrem toho je strom nenáročný, rýchlo rastie, čistí vzduch od škodlivých látok v dôsledku uvoľňovania kyslíka a fytoncídov.

Optimálne podmienky pre Pyramídový topoľ

Výsadba plodín sa vykonáva na neutrálnej alebo mierne kyslej pôde, ktorá by mala obsahovať rašelinu, piesok a trávnik (záhradná pôda). V ťažkej ílovitej pôde sa topoľ bude vyvíjať pomaly a strom tiež netoleruje nadmerne suchú pôdu a nadmernú vlhkosť. Pred výsadbou pyramídového topoľa musíte pripraviť vhodné miesto. Malo by byť s nízkou hladinou podzemnej vody a dobre osvetlené, pretože práve slnečné svetlo stimuluje rast mladého stromu.

Hlavnou úlohou pri pestovaní tohto plemena je správne zasadiť rastlinu, berúc do úvahy skutočnosť, že jej korene budú rásť hlbšie a širšie v pôde. Preto by sa topole mali vysádzať 45 - 50 m od obytných budov a budov, s určitým odstupom od ciest. Napriek špeciálnej láske topoľa k slnečným lúčom, do roka po výsadbe musia mladé rastliny poskytnúť tieň vytvorením umelého baldachýnu.

Metódy rozmnožovania Pyramídového topoľa

Pyramídový topoľ sa pestuje hlavne ako samčí druh. Tento tvar stromu poskytuje dva hlavné typy reprodukcie - z odrezkov a zo semien.

Z odrezkov

Rozmnožovanie pyramídového topoľa odrezkami je jedným z najrýchlejších a najjednoduchších spôsobov. Rezne rýchlo zakorenia ako vo vode, tak aj vo vlhkej pôde. Je jednoduchšie pestovať rastlinu z konára. Na to slúžia mladé jednoročné výhonky - za rok z nich vyrastú veľké metrové sadenice. Vhodnými odrezkami sú lignifikované aj zelené stonkové konáre odobraté z aktuálneho alebo minuloročného rastu, s listami alebo bez nich.

  • Výber odrezkov: Najlepšie je na rozmnožovanie použiť jednoročné výhonky. Sú to tenké výhonky na koncoch veľkých a mocných konárov, alebo v hornej časti kmeňa.
  • Príprava odrezkov: Rozrezané výhonky rozdeľte na malé odrezky, ktorých dĺžka nepresahuje 15 - 20 cm. Čím kratšie sú odrezky, tým viac sadeníc získate. Zo spodnej časti odrezka odstráňte listy. Použite čistý ostrý nožík, ktorým urobíte čerstvý rez hneď pod listovým uzlom.
  • Kedy odoberať: V lete sa odrezky neposkytujú, vykonáva sa na jar, kým na topoľoch nezakvitnú listy. Nevysádzajte výhonky s listami, ktoré sú už v plnom kvete - zakorenenie bude trvať dlho a sadenice sa stanú menej životaschopnými.
  • Zakorenenie: Odrezky rýchlo zakorenia ako vo vode, tak aj vo vlhkej pôde. Po výsadbe je potrebné pravidelne zalievať odrezky.
Zo semien

Topoľ je možné množiť aj pomocou semien. Táto metóda je však časovo náročnejšia a často neprináša požadovaný výsledok. Najskôr si musíte nájsť kvalitný materiál na výsadbu, až potom začať s otužovaním a klíčením. Semená sa môžu zbierať zo zeme, pretože sú prenášané vetrom spolu s páperím. Semená je potrebné pravidelne zalievať. Sadenice sa objavujú veľmi rýchlo - po 8 - 10 dňoch. Potom, čo sadenice dosiahnu výšku 5 - 7 cm, ich stenčite, pričom medzi sadenicami nechajte vzdialenosť asi 10 - 15 cm.

Zakorenené odrezky Pyramídového topoľa

Starostlivosť o Pyramídový topoľ

Pyramídový topoľ nepredstavuje pri starostlivosti žiadne ťažkosti. Topoľ je nenáročná kultúra, ale na pestovanie dospelého stromu z malých odrezkov, najmä zo semien, budete musieť dodržiavať všetky požiadavky na starostlivosť.

  • Zavlažovanie: Tieto stromy je potrebné zalievať 3-krát mesačne. Rastliny, ktoré dosiahli vek šesť rokov, sa zavlažujú raz za 30 dní. Strom stačí zaliať každých 4 - 6 týždňov v suchom a horúcom počasí. Dospelé topole nepotrebujú kyprenie.
  • Pôdna starostlivosť: Mulčovanie, pravidelné zavlažovanie, uvoľnenie v zóne blízko stonky a odstránenie buriny sa vykonáva, keď vrchná vrstva zeme vyschne a objavia sa parazitické rastliny. Prvých 5 - 7 rokov je potrebné uvoľniť pôdu, potom je najlepšie zasiať kruh blízkeho kmeňa trávnikovou trávou.
  • Rez a tvarovanie: Pri rýchlo rastúcich stromoch je potrebné pravidelne orezávať vrchol, kontrolovať ich výšku a rovnomerný vzhľad koruny. Preto sa výhonky, ktoré z neho vychádzajú a vytŕčajú do strán, skrátia na polovicu. Prerezávanie je dôležitou súčasťou starostlivosti o pyramídový topoľ. Pri prerezávaní musíte dať topoľovej korune čistý a atraktívny tvar. Koruna by mala zostať čistá a rovnomerná, nemali by z nej vytŕčať žiadne výhonky. Dôležité je však aj sanitárne prerezávanie, keď sa odstraňujú staré, choré a suché konáre, ktoré môžu predstavovať problém pre zdravie úrody. Vykonáva sa pred obdobím toku miazgy na jar a na jeseň v predvečer zimného chladu.
  • Hnojenie: Ak pôda nie je príliš výživná, budete musieť do nej pridať draslík, fosfor a dusík, najvhodnejšia verzia kompozície je "Nitroammofosk".
  • Ochrana Pyramídového topoľa pred chorobami a škodcami: Rovnako ako iné stromy, aj pyramídový topoľ môže ublížiť a môže byť napadnutý škodlivým hmyzom. Na choroby sú náchylné najmä mladé sadenice, ktorých koreňový systém je nedostatočne vyvinutý. Vzhľad hmyzu a húb je tiež ovplyvnený stojatou vodou v pôde kvôli jej ťažkému zloženiu a nízkej drobivosti. Pyramídové topole sú odolné voči chladu, ale silný mráz môže narušiť ich normálny život.

Choroby a škodcovia Pyramídového topoľa

  • Choroby: Vysychanie, žltnutie a odumieranie zelenej hmoty rastliny je spôsobené hrdzou. Smrti stromov sa v týchto prípadoch možno vyhnúť aplikáciou špeciálnych fungicídnych kompozícií a jarným ošetrením rastlín kvapalinou Bordeaux, inými prostriedkami obsahujúcimi meď.
  • Škodcovia:
    • Hálka topoľová vretenovitá: Kým je hmyz v štádiu lariev, insekticídy naň nepôsobia. Aby sa zabránilo jeho vzhľadu, je potrebné na začiatku jari postrekovať pomocou "Decis 2" alebo "Fufanon".
    • Chrobák topoľový: Je nebezpečným škodcom tohto stromu, ktorý sa živí jeho listami. Tento chrobák uprednostňuje mladé rastliny, hryzie listy a je schopný prehrýzť topoľové konáre. Dôležité je zabrániť poškodeniu stromčeka týmto škodcom a začať s ním bojovať už od vysadenia priesad.
    • Ďalší parazitický hmyz: Piskor osika, molica vrúbkovaná, listonoh ázijský, piliarka, šupinatá, molica škvrnitá atď.

Paulownia: Prečo nie je vhodná na Slovensku

Rýchlorastúcich drevín je veľa odrôd a klonov, ale len niektoré môžeme pestovať v našej krajine. Paulownia patrí medzi vysoko invazívne odrody a jej pestovanie pre produkciu palivového dreva alebo drevnej masy je na Slovensku zakázané. Dôvodom je jej nevhodnosť pre spaľovanie (vysoká teplota vzplanutia) a predovšetkým to, že v našich podmienkach nerastie dostatočne dobre. Potrebuje dlhšie vegetačné obdobie, než naše pásmo poskytuje, aby drevo dozrelo. Preto sa úspešne pestuje iba v južnejšie položených krajinách (Čína, južné Rumunsko).

Všeobecné tipy pre úspešné zakoreňovanie odrezkov

Rozmnožujeme len zdravé a vitálne rastliny, aby sme nešírili vírusy a iné choroby. Vyhneme sa tiež kvitnúcim výhonkom, pretože obsahujú najmä hormóny podporujúce kvitnutie a dozrievanie.

Príprava odrezkov

Skoré jarné bujné výhonky sú bylinné, mäkké a slabé, takže odrezky skôr zvädnú a odumrú, než stačia zakoreniť. Neskôr trochu spevnejú, v spodnej časti jemne drevnatejú (polodrevité odrezky). Čím neskoršie leto, tým viac výhonky vyzrievajú, drevnatejú a vtedy môžeme získať aj drevnaté odrezky. Platí, že čím drevnatejší je odrezok, tým pomalšie korení.

Základný „recept“ na odber akéhokoľvek odrezka je rovnaký - jednoducho odstrihneme výhonok niekoľko centimetrov od vrcholu. Avšak koľko, závisí od druhu, výšky výhonka a od toho, ako husto od seba sú listy. Vo všeobecnosti platí, že čím dlhší je odrezok, tým viac obsahuje sacharidových zásob, ktoré mu pomôžu prežiť, kým zakorení. Ak môžeme, urobíme tak skoro ráno, vtedy sú výhonky pevné a naplnené vodou. Čerstvo odobraté odrezky vždy vložíme do plastového vrecúška, aby sa obmedzila strata vody. Do substrátu ich pozapichujeme čo najskôr po odobratí. Na jednom odrezku by malo byť 4 - 5 uzlov (miesto na stonke, odkiaľ vyrastá list).

Zakoreňovacie prípravky

Prášky alebo gély na zakorenenie s hormónmi nie sú pri práci nevyhnutné, ale obzvlášť pri pomaly zakoreňujúcich druhoch pomôžu s tvorbou koreňov. Gél má tendenciu lepšie sa prichytiť na otvorenú ranu, zato niektoré prášky obsahujú fungicíd, ktorý pomáha zabrániť hnilobe. Či už použijeme jedno, alebo druhé, kontrolujeme dátum odporúčanej spotreby prípravku.

Substrát a prostredie

Namixujeme si vlastný substrát z viacúčelového substrátu a ostrého piesku (alebo zo záhradníckeho vermikulitu). Pre rastliny obľubujúce vlhkosť k substrátu primiešame cca 10 % piesku. Pre kry, levandule a ruže zvýšime podiel piesku či vermikulitu na 25 %. Substrát počas zakoreňovania musí byť stále vlhký. Sú aj druhy, ktoré sa o zakorenenie postarajú samy. Nádoby s odrezkami udržiavame vlhké. Postavíme ich na vnútorný okenný parapet, kde je menej svetla, a určite nie na priame slnko. Drevnaté odrezky z kríkov drobného ovocia alebo ruží môžeme nechať zakoreniť vo vonkajšom záhone v dobre spracovanej pôde. Záleží od veľkosti nádoby a veľkosti listov množenej rastliny. Do kvetináča s priemerom 8 cm zapichneme najmenej 4 - 5 odrezkov a to tak, aby sa vzájomne nedotýkali, pokojne i po obvode kvetináča.

Starostlivosť a presádzanie

Odrezky denne kontrolujeme. Zalievame ich tak, aby bol substrát vlhký a aby nezvädli, avšak nie príliš, aby nezačali hniť. To, že zakorenili, spoznáme zvyčajne podľa toho, že začnú tvoriť nové výhonky. Kým odrezky v kvetináči vyzerajú čulo a zdravo, hoci nerastú, sme trpezliví a čakáme. Keď odrezky zakorenia, presadíme ich jednotlivo do kvetináčov. Mladým rastlinkám vytvárame optimálne prostredie v polotieni. Pravidelne zalievame a občas zľahka prihnojíme tekutým hnojivom. Keď podrastú a bude to potrebné, presadíme ich ešte raz do o niečo väčšieho kvetináča.

tags: #pestovanie #rychlorastucich #drevin #na #stiepku

Populárne príspevky: