Pestovanie maku: Všetko, čo potrebujete vedieť o siatí a vzdialenosti
Mak sa opäť dostáva do pestovateľského povedomia vďaka takmer zabudnutým výnimočným nutričným hodnotám a chuti. Stretávame sa s ním v podobe úžitkovej, no aj okrasnej rastliny. Mak obsahuje zdraviu prospešné nenasýtené mastné kyseliny, vitamíny a minerály. Napríklad obsah vápnika je v porovnaní s mliekom viac ako desaťnásobný a navyše v oveľa ľahšie vstrebateľnej forme. Existuje hneď niekoľko odrôd maku rôznej farby, veľkosti a chuti.
Mak siaty (Papaver somniferum L.) patrí do čeľade makovitých. Mak je využívaný už niekoľko tisíc rokov - prvýkrát sa najskôr pestoval už v 6. tisícročí pred nl. v oblasti Stredomoria a o tisíc rokov neskôr v Mezopotámii, kde slúžil ako zdroj ópia (napr. Egypťania využívali ópia ako sedatíva). V 9. storočí sa dostal z oblasti Perzie na územie dnešnej Číny. Na našom území sa mak vo veľkom, ako olejnina, začal pestovať začiatkom 19. storočia. Vlastný mak vám bude chutiť viac ako ten kúpený, je totiž čerstvý a krásne vonia, navyše rastliny nezaťažíme žiadnou chémiou.
Mak siaty patrí do čeľade makovitých (Papaveraceae) a do rodu Papaver, ktorý má vyše 120 druhov, z toho však iba jeden kultúrny. Latinský názov znie Papaver somniferum, čo v preklade znamená prinášať spánok. Už naše staré mamy vedeli o upokojujúcich účinkoch maku. Odvar z neho používali ako prírodné uspávadlo pre neposedné deti. Mak je vhodný pri chronickej únave, strese, psychickej i fyzickej námahe, tlmí bolesti hlavy, stabilizuje činnosť srdca, je účinný pri angíne a reumatických ochoreniach. Obsahuje veľa dôležitých minerálov, vitamínov a nenasýtených mastných kyselín, je v ňom dvanásťkrát viac vápnika ako v mlieku, preto je mimoriadne cenený pri prevencii osteoporózy.
Príprava pôdy a výsev
Mak je potrebné zasiať na prelome februára a marca (podľa počasia) do pôdy s dostatkom živín a zbavenú burín. Ak to pôda nespĺňa, je ju potrebné ešte pred zimou pohnojiť, ideálne maštaľným hnojom. Mak sa seje do riadkov vzdialených od seba cca 35 cm, do hĺbky 0,5 cm. Môžete si pomôcť tak, že drobné semená zmiešate s malým množstvom piesku. Zabránite tomu, aby sa semienka v zemi spojili do hrudiek.
Na pestovanie maku sú vhodné stredne ťažké pôdy, v dobrej kondícii bez hnojív, dobre zásobené humusom a živinami, ale nie čerstvo hnojené maštaľným hnojom. Pestujeme ho v pôdach pre plodiny 2. Sejeme ho najskôr zo všetkých plodín, dá sa vysievať už „na sneh“, nevadí, že semienka zapadajú snehom, nezmrznú. Pri teplote 10 °C klíčia semená počas 5-6 dní, pri teplote 18-20°C počas 3-4 dní.
Mak je veľmi citlivý na pestovateľské prostredie. Treba zvážiť, či sú v danej lokalite vhodné pôdne a klimatické podmienky na jeho pestovanie. Vlhké, hlinité, zlievavé, utlačené či kyslé pôdy, ale i uzavreté polohy bez dostatočného prúdenia vzduchu sú preň nevhodné. Pôda má byť pred výsevom dostatočne jemne spracovaná, aj vzhľadom na drobné semienka maku. Nemalú úlohu pri pestovaní zohráva priebeh počasia a dodržanie pestovateľského postupu.
Mak je potrebné vysievať do riadkov vzdialených 30 cm a do hĺbky 0,5 cm. Ideálne miesto je tam, kde bude mať dostatok slnka, prípadne polotieň na otvorenej ploche. Nikdy ho nesejte na to isté miesto, je potom náchylný na rôzne hubové ochorenia. Plochy striedajte aspoň s trojročným odstupom.
Starostlivosť o rastliny a presádzanie
Keď mak vzíde a budete pozorovať prítomnosť minimálne štyroch listov, pretrhajte ho. Jednotlivé rastlinky by mali byť od seba vzdialené päť centimetrov. Týmto procesom podporíme ich pevnosť a rast len jednej hlavičky na každej rastlinke maku. Záhon pravidelne okopávajte a odstraňujte burinu. Po preriedení rastlinky ešte prihrňte pôdou.
Keď už majú 3 až 4 pravé listy, pretrhajte ich na vzdialenosť asi 5 cm. Cieľom tohto zásahu je zabezpečiť ideálnu veľkosť budúcich hlavičiek a aby mala každá rastlina iba jednu hlavičku. Mak je dôležité včas jednotiť, už pri vytvorení 2 až 4 pravých lístkov. Jednotíme na vzdialenosť 10 až 15 cm, na 1 m2 by malo byť asi 40 rastlín.
Počas vegetácie treba pôdu často kypriť - rozrušovať pôdny prísušok až do zapojenia porastu. Rastlinky nezabudnite prihrnúť pôdou a okopať.
Zavlažovanie a hnojenie
Pri dlhodobejšom suchu je potrebné mak zavlažovať aspoň raz za týždeň a to hlavne do fázy kvitnutia. Následne mak potrebuje už suchšiu pôdu. Nezabudnite na zálievku. Ak bude prílišné sucho, polievajte minimálne jedenkrát počas týždňa, hlavne kým mak nezačne kvitnúť. Do kvitnutia ich dobre zavlažujte aspoň raz za týždeň, po odkvitnutí už vlaha nemusí byť taká výdatná.
Výživa má byť vyrovnaná. Na vytvorenie 1 tony semena a zodpovedajúceho množstva makoviny odčerpá porast maku z 1 ha v priemere 70 kg dusíka, 26 kg fosforu, 90 kg draslíka, 79 kg vápnika, 15 kg horčíka, 0,11 kg bóru, 0,20 kg zinku a 0,34 kg mangánu. Požiadavky maku na jednotlivé prvky výživy sa počas vegetácie rôznia. Dusík zohráva pri pestovaní maku rozhodujúcu úlohu.
Zber a skladovanie
Zrelý mak môžete očakávať na prelome mesiacov júl a august. Mak môžete zberať jednoducho odrezaním makovice aj s kúskom stonky. Následne je potrebné makovice vysušiť na vetranom a tmavom mieste (ideálne pod strechou). Semená sa po vysušení vyberajú odrezaním vrchnej časti makovice a jednoduchým vysypaním.
Mak dozrieva koncom júla až v auguste. Zrelosť zistíte tak, že makovice pri zatrasení šuštia. Najlepšie výsledky pri zbere dosiahnete postupným zberaním makovíc. Režte ich aj so stonkou dlhou 10 cm a nechajte dosušiť pod strechou. Až po dosušení z nich vyberajte semená tak, že makovice narežete pod „korunkou“ a vytrasiete ich. Potom semená nechajte v tenkých vrstvách presušiť.
Legislatíva a škodcovia
Mak obsahuje alkaloidy, ktoré sa využívajú na výrobu morfínu a iných omamných látok a preto je pestovanie tejto rastliny regulované. Na Slovensku je povolené pestovanie maku na ploche do 100m2. Pre vysoký obsah alkaloidov v rastlinách je pestovanie maku vo väčšine krajín EÚ zakázané. Hoci u nás je povolené, výnosy sú z roka na rok nižšie. V Slovenskej republike sa legislatíva týkajúca sa pestovania maku riadi Zákonom č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach a psychotropných látkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon upravuje podmienky pestovania maku, ktorý obsahuje alkaloidy, z ktorých môžu byť vyrobené omamné látky. Pri pestovaní maku je základom veľkovýrobnej produkcie vytvorenie porastu s optimálnymi parametrami. Pestovanie maku na výmere väčšej ako 100 m2 totiž podlieha ohláseniu a upravuje ho zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov (260/1999 Z. z., 13/2004 Z.
Na maku sa môžu objaviť škodcovia ako sú voška maková, krytonos koreňový, krytonos makovicový, žlabatka stonková, byľomor makový, no aj vtáky. Pri domácom pestovaní na malej ploche sa môžete týmto škodcom do veľkej miery vyhnúť používaním namoreného osiva a voľbou lokality, kde nebol mak vysadený min. 3 roky. Pri premnožení môže spôsobiť závažné škody. Mak je veľmi citlivý na nevhodné použitie rôznych pesticídov, ale aj iných prípravkov, vrátane hnojív.
Najčastejším škodcom maku je voška maková (Aphis fabae), ktorej najľahšie predídete pretrhávaním rastlín a odstraňovaním poškodených častí. Ak je porast dostatočne silný, s voškami si poradí. Veľmi bežnými škodcami v čase kvitnutia sú rôzne druhy žravého hmyzu, najbežnejší je krytonos makovicový (Ceutorhynchus macula-alba). Okrem škodcov mak často napáda pleseň maková. Predídete jej tak, že na to isté miesto ho vysievate aspoň s trojročným odstupom. Ak však mak už touto plesňou trpí, napadnuté rastliny čo najskôr odstráňte.
Urobte to a už nikdy neuvidíte muchy a komáre vo svojom dome
tags: #pestovanie #maku #vzdialenost #od #seba #spon