Príbeh hitu Biely kvet: Od čiernej metafory k megahitu Mira Žbirku
Miro Žbirka, stálica českej a slovenskej hudobnej scény, disponuje desiatkami známych piesní, ktoré zanechali nezmazateľnú stopu v srdciach fanúšikov. Začínal s kariérou na bratislavskom Račianskom mýte, kde hrával piesne od Beatlesu či Elvisa Presleyho. Keď sa zviditeľnil a stal sa z neho uznávaný spevák, začal piesne skladať sám. Niektoré piesne vznikli vďaka láske, iné zasa z nečakaných okolností, či dokonca pod tlakom. V jeho repertoári však nájdete aj také, ku ktorým bol doslovne dotlačený. Príkladom takejto piesne je práve "Biely kvet".

Zrodenie megahitu: Pôvodne Čierny kvet
Pieseň Biely kvet, ktorá priniesla Žbirkovi obrovskú slávu nielen na Slovensku, ale i v Česku, má zaujímavú históriu. Pôvodne ju textár Kamil Peteraj nazval "Čierny kvet". Vedeli ste však, že hit Biely kvet bol pôvodne čierny? Tak to napísal Kamil Peteraj, veď je vlastne o smútku z rozlúčky. Meky mal pieseň zaspievať na Bratislavskej lýre. Texty piesní však v tom čase podliehali kontrole a song o čiernom kvete ňou neprešiel. Marián Tkáč: Pesnička od Mira Žbirku sa pôvodne volala Čierny kvet. "Pôvodne sa tá pesnička volala Čierny kvet. Dnes je to z kategórie sci-fi, ale texty na platne kedysi schvaľovalo ministerstvo kultúry. Tam to aj odobrili, ale Bratislavská lýra mala svoju komisiu, ešte prísnejšie pravidlá a Čierny kvet jej prekážal."

Cenzúra a zmena názvu: Z Čierneho sa stal Biely
Keď pieseň prihlásili na Bratislavskú lýru v roku 1982, názov „Čierny“ kvet neprešiel cez schvaľovaciu komisiu. "Podliehalo to kontrole. Malo to ísť na Bratislavskú lýru. Čierny kvet bol neprijateľný." Vtedy u nás ani náznak niečoho depresívneho nemal šancu preniknúť na verejnosť. V komunistickom Československu zjevně nemohlo být něco tak depresivního. Vtedajšia doba, známa ako "totalita", si vyžadovala umiernenosť a pozitívny obraz spoločnosti, a preto akékoľvek prejavy smútku alebo kritiky boli potláčané. Autor textu Kamil Peteraj bol informovaný o rozhodnutí komisie, na jehož základě zaměnil čierný kvet za biely. A tak sa z Čierneho stal Biely kvet. Týmto okolnostiam sa museli autori prispôsobiť. Kamil Peteraj musel cez telefón diktovať vynútené zmeny textu, a tak sa z "Čierneho kvetu" stal "Biely kvet".
Biely kvet
Paradoxy doby a spomienky Mekyho
Málokto vie, že v pôvodnej verzii sa malo spievať Čierny kvet. A to aj napriek tomu, že žiadny taký neexistuje - išlo o metaforu. Pieseň v tomto podaní málem vyšla na desce a dodnes by ju takto nejspíš všichni znali. Bratislavská lýra bola však hodne kontrolovaná, sledovaná vtedajším režimom. Každá skladba, ktorá tam mala zaznieť, preto musela prejsť schvaľovacou komisiou. A tu prišiel problém. Paradoxne, Žbirka si dnes vie predstaviť, že by dnešná schvaľovacia komisia mohla trvať na "Čiernom kvete", čím by sa situácia otočila. Aj v skupine Atlantída, kde Žbirka pôsobil, sa museli meniť texty, napríklad "kríže vĺn" sa menili na "stĺpy vĺn". "Je fajn sa obzrieť a nezabudnúť," tvrdí Miroslav Žbirka, ktorý si dodnes odkladá pôvodný text piesne ako malú legendu. "Už je to taká malá legenda."
Prečo Biely kvet, aj napriek zmene, ovládli poslucháčov?
Navzdory zásahu pieseň Bratislavskú lýru nevyhrala, cenu si Miro Žbirka odniesol za skladbu Atlantída. Dalo by sa predpokladať, že tá sa potom okamžite stane hitom. Atlantída sa ale svoje slávy dočkala až neskôr, zato z Bieleho kvetu sa okamžite stal megahit. "Keď som po Bratislavskej lýre prvýkrát prišiel do Prahy a vystúpil na Múzeu z metra, nemohol som vôbec prejsť Václavák - okamžite sa okolo mňa zhlukol dav ľudí a ja len rozdával a rozdával autogramy. Tenkrát som prvýkrát pochopil, čo to znamená mať megahit." Práve táto pieseň priniesla Žbirkovi obrovskú slávu nielen na Slovensku, ale aj v Česku. To sa potvrdilo aj v roku 1983, keď získal Zlatého slávika ako prvý slovenský umelec. Pieseň vznikla v roku 1982, a aj keď bola pôvodne o smútku z rozlúčky, jej premena na "Biely kvet" jej paradoxne dodala univerzálnejší charakter.

Osobné spomienky a ďalšie hity
Meky Žbirka mal na túto skladbu aj ďalšiu úsmevnú spomienku. Raz pred koncertom v Banskej Bystrici ju ako novú vec pustil kamarátovi. Jeho manželka si ju vypočula a zhodnotila: "dobre, toto je taká do počtu, pusti ďalšiu." V tom istom roku, 1982, mal Žbirka na Bratislavskej lýre aj ďalšie želiezko v ohni - pieseň "V slepých uličkách", ktorá skončila na druhom mieste. Keby si mohol vybrať sám, neváhal by a uprednostnil by práve túto skladbu. "Všetka česť Bielemu kvetu, ale V slepých uličkách je ozajstné eso," vyhlásil. "Vzniklo nad ránom na Bodrockej ulici číslo 4 na bratislavských Dolných Honoch, kde som vtedy býval. Akoby tá melódia musela neodbytne z hlavy von. Zachrípnutý a unavený po koncerte som v kuchyni vybalil gitaru a skladal."
Miro Žbirka mal rád zaujímavé pesničky z minulosti, no ako hovorí, "nedá sa žiť zo spomienok. Je fajn sa obzrieť a nezabudnúť".
| Názov piesne | Rok vzniku/vydania | Poznámka |
|---|---|---|
| Biely kvet | 1982 | Pôvodne "Čierny kvet", zmenený kvôli cenzúre |
| Atlantída | 1982 (ocenenie na Lýre) | Pieseň, ktorá vyhrala Bratislavskú lýru |
| V slepých uličkách | 1982 | Druhé miesto na Bratislavskej lýre, osobný favorit Mekyho |
| Katka | Neuvedený | Venovaná manželke Katke |
| Denisa | Neuvedený | Pieseň o dcére Denise |
| Dievča (na lásku nie je čas) | Neuvedený | Video spomenuté v pôvodnom texte |
tags: #oriinal #pesnicky #biely #kvet
