Ako rozmnožiť a pestovať pepino
Dopyt po pôvodných rastlinách a exotickom ovocí každým rokom rastie. Ľudia majú záujem nielen o vyskúšanie zámorských plodov, ale aj o to, aby si ich sami vypestovali. Pepíno není jen zdrobnělina jména Josef, ale také krásnou rostlinou, která zdobí evropské zahrady už od 18. století. Pepino jeho latinské meno je solanum muracato. Je to trvácny ker pochádzajúci z amerického kontinentu, konkrétne z teplejších oblastí Kolumbie, Peru a Čile. Od tiaľ sa rozšírila do mnohých subtropických oblastí sveta. Pepino je malý vždyzelený ovocný drevitý ker patriaci do čeľade Solanaceae. Výška rastliny je asi 1,5 m. Kvôli podobnosti chutí s melónom a mangom dostal kríček pepino názvy „melón“ a „mangová uhorka“. Pepíno, latinsky Solanum muricatum, jinak také pepino gold, je keřík z čeledi lilkovitých. Je príbuzné zemiakom i rajčinám. Pestuje sa väčšinou ako jednoročná, nanajvýš dvojročná rastlina. Listy má jednoduché, kopijovité, často nepravidelne laločnaté, dlhé až 15 cm. Kvety podobné kvetom zemiaka sú veľmi ozdobné s priemerom až 4 cm. Sú obojpohlavné, samoopelivé, fialové alebo biele s fialovými pruhmi. Rastlina bohato rodí už v prvom roku pestovania i v menších nádobách. Plody pepína sú valcovito oválne s hladkou, lesklou a tenkou šupkou. Šupka je zelená či belavá, ale v zrelosti je žltá až žltooranžová či s nádychom do fialova s pozdĺžnymi výraznými tmavozelenými alebo hnedofialovými pruhmi. Plody zberáme, vždy až keď sú úplne zrelé - keď voňajú, sú šťavnaté a sladké ako pri melóne (6 - 7 % cukru). Čas dozrievania plodov od opelenia po zber trvá 10 - 12 týždňov. Lodyhy s ťažkými plodmi (mávajú až 0,5 kg) treba podoprieť alebo nechať prevísať, ak ich pestujeme v zavesenej nádobe. Plody sú až 12 cm dlhé a asi 10 cm široké, novšie odrody bezsemenné. Obsah vitamínu C je až 60 mg %, neraz prevyšuje i citrusy. Uprostred plodu je dutina, v ktorej je voľne zavesený semenný stĺpec. Semená sú svetlohnedé a sú v rôsolovitom obale, veľké len 1 - 3 mm. Zrodilo sa vysoko v Andách (v Peru a Kolumbii) a úspešne sa rozšírilo do všetkých subtropických oblastí sveta. Do Európy sa dostalo už v roku 1785, k nám sa však dostalo nedávno. Pre svoje kvality a relatívne ľahké pestovanie si ale zaslúži, aby sa u nás čo najskôr udomácnilo. Pepino sa údajne pestovalo už v záhradách francúzskeho kráľa Ľudovíta XVI. v roku 1785. O desiatky rokov neskôr sa rozšírilo, podobne ako kivi, na Nový Zéland. Neskôr si našlo nadšených európskych pestovateľov v Taliansku, odkiaľ sa rozšírilo ďalej po Európe. Ak sa stretnete s pojmom melónový strom, takmer s istotou ide práve o pepino. Hoci jeho preložený názov znamená uhorka, svojou sladkou chuťou sa radí k ovociu. Zrelé plody sú šťavnaté, voňavé a sladké ako cukrový melón. Pepino je výborné aj ako súčasť ovocných šalátov, kde poslúži zároveň ako efektná dekorácia. O dôvod viac pustiť sa do pestovania, nemyslíte? Plod pepina obsahuje približne 7 % cukrov a 30 - 60 mg vitamínu C na 100 g dužiny. Okrem vitamínu C obsahuje výživné pepino vitamín K, A, E, vitamíny skupiny B, železo, meď, bielkoviny. Sadiť ho môžete po celý rok, rastlina je nenáročná na pestovanie a výborne znáša aj prezimovanie v byte. Pepino je trvácny ker, ktorý sa však v našich podmienkach väčšinou pestuje ako jednoročný, pretože rýchlo rastie a intenzívne rodí už v prvom roku. Veľmi jednoducho si ho rozmnožíte odrezkami. Stačí, ak si v predjarnom období narežete výhonky a tie necháte zakoreniť v pohári s vodou. Jednotlivé rastlinky s vytvorenou koreňovou sústavou si potom zasadíte do malých nádob alebo sadbovačov. Silnejšie rastlinky si neskôr zasadíme rovno do nádob, kde ich budeme nasledujúcu sezónu pestovať. Z rastliny pestovanej v nádobe získate najväčšiu úrodu. Pestovanie voľne na záhone sa príliš neodporúča, pretože pepino bujne rastie, čím sa oneskoruje plodnosť. Tepelné nároky na pestovanie pepina sú podobné ako u paradajok. Ak si zvolíte na pestovanie pepina závesné kvetináče, rastlina bude rásť previslo. Pepino je extrémne náročné na svetlo. Znesie aj vysoké teploty a horúčavy, nesmiete však vynechať pravidelnú zálievku, ideálne ráno aj večer. Pokiaľ substrát medzi zálievkami stihne vyschnúť, pepino takmer okamžite zareaguje zvädnutím listov. Pepino kvitne viackrát za sezónu. Ak máte v letnom období rastlinku vonku, o opelenie sa postará hmyz a vietor. Ak pepino pestujete výlučne vo vnútri, bude potrebovať vašu pomoc pri opeľovaní, napríklad štetcom alebo vatovou tyčinkou. Zrelé plody môžete očakávať 3 až 4 mesiace po zakvitnutí. Plody sú zrelé, keď dosiahnu veľkosť päste, sfarbia sa do zlatohnedej farby s kresbou fialovo modrých škvŕn. Po sezóne, na začiatku zimy, sa odporúča rastlinu zrezať na približne 10 cm a uskladniť vo vnútri. Ak teplota okolia klesne pod 6 °C, rastlina už nerastie. Pri prezimovaní zvládne aj tmu a teplotu cca od 10 °C. Pri prezimovaní pepino zalievajte minimálne. Na jar ho opäť vynesieme von a keď rastlina vyženie nové výhonky, časť zrežeme a využijeme znovu na množenie. Pestovanie pepina nie je žiaden adrenalín, postačí mu láska a pravidelná nenáročná starostlivosť.
Dôležité! Pepino je nízkokalorické ovocie obsahujúce vitamíny (C, B1, B2, PP), draslík a železo.
Pepino sa dá pestovať ako skleník, tak aj ako izbová rastlina. Južná Amerika je považovaná za vlasť rastliny, v súčasnosti sa často vyskytuje v Čile, na Novom Zélande a v Peru.
Melónová hruška (pepino) je často zamieňaná s melónom (papája). Ľudia si často kupujú semená papáje s očakávaním, že z nich vyrastie pepino. Keďže pestovanie papáje zo semien doma nie je o nič zložitejšie ako melónová hruška, začiatočníci vidia výsledok vlastnej práce a sú prekvapení. Rastlina ako Babako je známa pod menom päťuholníkový melón. Toto je tretí menovec domácej kultivácie pepina, ktorý má svoje vlastné vlastnosti. Predtým, ako sa pokúsite zasadiť papáju, mali by ste ich porovnať podľa fotografie a ubezpečiť sa, že ide o semená rastliny papáje. V opačnom prípade sa znova začne zmätok.
Pestovanie a starostlivosť
Pepíno je teplomilná a svetlomilná (vyžaduje priame slnko) rastlina citlivá na nízke teploty. Počas vegetácie jej vyhovie klíma vo vinohradníckych oblastiach, ak má dostatok pôdnej vlahy, dobre znáša aj slnečný úpal. Teplotu pôdy a ochranu pôdnej vlahy môžeme podporiť mulčovaním a čiernou fóliou. Väčšiu istotu úspechu získame pri pestovaní pod fóliou alebo v skleníku, i keď slnečné balkóny jej tiež vyhovujú. Teploty by v pestovateľských priestoroch nemali klesnúť pod 10 °C, ale ani stúpnuť nad 28 °C, vtedy už obmedzujú násadu nových plodov, a preto je tu potrebné zaistiť dobré vetranie.
Pôda by mala byť ľahšia, priepustná, výhrevná, dobre výživná s pH 5,5. Substrát si pripravíme zmiešaním záhradnej zeminy, kompostovaného kravského hnoja a piesku alebo perlitu v pomere 3 : 2 : 1. Hnoj môžeme nahradiť pareniskovou zeminou, kompostom alebo biohumusom. Na vyľahčenie substrátu môžeme použiť 10 % listovky, rozloženej slamy alebo odkyslenej rašeliny.
Pepíno môžeme pestovať aj v nižších kvetináčoch, pretože korení pomerne plytko. Z hľadiska udržania rovnomernejšej výživy a vlhkosti substrátu sú však vhodnejšie nádoby s väčším objemom. Pepíno môžeme vyväzovať do výšky alebo ho nechať rásť previsnuto v zavesených nádobách. Je citlivé na nedostatok vlahy, reaguje naň zvädnutím listov, ktoré sa po včasnom zavlažení dobre regenerujú. Spotreba vody v horúcich dňoch je veľká, a ak má byť úroda kvalitná, musíme to rešpektovať. Zalievame hlavne ráno odstátou vodou, ktorú ponecháme aj v podložnej miske. V aktívnom období prihnojujeme každých 10 dní, napríklad vykvaseným kravincom (zriedeným 1 : 10) alebo použijeme kompletné hnojivá i s prídavkom stopových prvkov.
Pepino nepotrebuje v zime pokoj, i keď na nedostatok svetla a tepla reaguje opadaním listov. Dobre znáša bytové zimovanie pri teplote 10 - 14 °C, i keď odolá aj krátkemu poklesu teplôt pod 0 °C. Dá sa zimovať v bezlistom stave aj v tmavej bezmrazej pivnici. Zimnú zálievku obmedzíme.
Odborníci radia, aby sa pepino formovalo na 1-2 výhonky. Všetci mladí nevlastní synovia musia byť starostlivo ručne odlomení. Rastlina potrebuje pôdu s neutrálnou kyslosťou, s malým obsahom dusíka (inak pepino začne dávať prebytočnú zelenú hmotu na úkor plodenia). Ako hnojivo sa používajú stimulanty rastu alebo roztok hydinového hnoja.
Dôležité! Keď sa na rastline objavia vaječníky, mala by sa zvýšiť frekvencia polievania. Melónová hruška je šťavnaté ovocie, ktoré si vyžaduje veľa vlhkosti, aby sa vytvorilo.
Pepino kvitne viackrát za sezónu. Ak máte v letnom období rastlinku vonku, o opelenie sa postará hmyz a vietor. Ak pepino pestujete výlučne vo vnútri, bude potrebovať vašu pomoc pri opeľovaní, napríklad štetcom alebo vatovou tyčinkou.
Aby sa zabránilo lámaniu a dorastaniu tenkých výhonkov, musia byť zviazané.
Plody dozrievajú od júla do septembra. Vypadajú ako malé zlatavé melónky s fialovými čarami na povrchu a sú veľké asi ako ľudská päsť. Z jedného kríčku býva až 20 plodov, ktoré chutnajú veľmi príjemne. Každému pripomínajú niečo iné - kiwi, banány, hrušky i melón. Pepíno potrebuje vegetační klid na chladnejším mieste. Pred uložením je třeba rostliny pořádně ostříhat.
Plody zberáme, vždy až keď sú úplne zrelé - keď voňajú, sú šťavnaté a sladké ako pri melóne (6 - 7 % cukru). Čas dozrievania plodov od opelenia po zber trvá 10 - 12 týždňov. Zrelé plody môžete očakávať 3 až 4 mesiace po zakvitnutí. Plody sú zrelé, keď dosiahnu veľkosť päste, sfarbia sa do zlatohnedej farby s kresbou fialovo modrých škvŕn. Aby sa zabezpečilo dlhšie skladovanie, plody sa odrežú orezávačom bez poškodenia spojenia s nohou. Zrelé plody v chlade vydržia asi 14 dní. Plody sa jedia hlavne surové. Sú voňavé, šťavnaté a osviežujúce s chuťou podobnou melónu alebo dobre zrelým hruškám. Milujú ich nielen dospelí, ale najmä deti, ktoré sa dokonca môžu o ich plodné kríky či na balkóne, či v záhrade aj starať.
Rozmnožovanie pepina
Pepíno môžeme rozmnožovať semenami alebo vegetatívne. Výsev robíme vo februári až v apríli v skleníku alebo na obločnom parapete. Po výseve doštičkou pritlačíme a opatrne zavlažíme. Vyklíči pri teplote 18 - 25 °C asi za 15 - 30 dní. Vzídené rastlinky rozsadíme samostatne do črepníkov, kde sa rýchlo vyvíjajú a rastú, takže sú schopné v danom roku aj zarodiť. Semenáče však nededia rovnaké vlastnosti svojich rodičov.
Vegetatívne množíme pepíno pomocou 8 cm vrcholových odrezkov z prezimovaných kríkov, ktoré po stimulácii napicháme do priepustného substrátu, kde pri pôdnej teplote 5 - 10 °C za 14 dní začnú koreniť a rýchlo rásť.
Nevlastné deti, ktoré počas formovania odlomili, nemožno vyhodiť, ale slúžia ako odrezky na zakorenenie. Pri tomto spôbe množenia korene rýchlo rastú.
Pre získanie nových rastlín sa doporučuje řízkování. Používa sa asi deseticentimetrový vrchný diel rastliny, ktorý vo sklenici s vodou brzy zakoření. Na dno nádoby je třeba umiestniť drenážnu vrstvu, třeba keramzit. Substrát by mal byť výživný, ideálne s kompostom, alebo s rašelinou. Ve skleníku ho ochráníme před mrazíky, takže ho lze vysadit dřív než venku, kam se sází až v 2. polovině května.
Sadenice sa dajú objednať poštou, ale krehké rastliny sa k adresátovi pravdepodobne nedostanú bez ujmy. Ak boli semená zasiate na jeseň, potom by sa na jar mali sadenice posilniť. Vrchný obväz sa vykonáva 2 týždne po vybratí. Môžete použiť komplexné hnojivo riediace dvojnásobnú dávku alebo špeciálne hnojivo pre sadenice.
Často píšu o takmer stopercentnej klíčivosti semien pepina. V spodnej časti urobte otvory. Do nádoby vložte vrstvu výživnej pôdy. Výsadby sa denne prevzdušňujú, podľa potreby navlhčia rozprašovačom. Fytolampa alebo iný svetelný zdroj je inštalovaný 10 - 15 cm od nádoby. Semená sa liahnu po 7 dňoch, ale nie všetkých. Niektoré nemusia klíčiť až 30 dní. Keď pepino rastie, lampa by sa mala posunúť nabok. Niektoré klíčky nemôžu samy zhodiť semenný plášť a hniť.
Ako rozmnožovať melóny Pepino 3 spôsobmi. Odrezkami, vrstvením a samovoľným vrstvením.
Odrody pepina
Existuje viac ako 20 odrôd melónovej hrušky, ale iba 2 z nich sa najčastejšie používajú na pestovanie v ruských zemepisných šírkach: Consuelo a Ramses.
Pepino Consuelo nevyžaduje zovretie vrcholov (neurčité). Fialové stonky, vysoké viac ako 150 cm, aktívne formujúce nevlastné deti. Kvety vyzerajú ako zemiakové kvety. Okvetné lístky sú biele, väčšinou s fialovými pruhmi. 4 mesiace po vyklíčení je možné zozbierať prvú plodinu. Plody vážia od 420 do 580 g. Šupka je hladká, žltooranžová, s fialovými pruhmi a škvrnami. Tvar pepina tejto odrody pripomína srdce s tupým vrchom. Zaujímavé. Aj keď sa pepino najčastejšie označuje ako ovocie, botanicky je to bobule. Táto odroda bola tiež zahrnutá do štátneho registra v roku 1999. Odporúča sa na pestovanie v celom Rusku.
Ramses je rastlina neurčitá, s výhonkami nad 1,5 m. Výhonky sú zelenkasté s fialovými škvrnami. Farba a tvar kvetov sú rovnaké ako u odrody Consuelo. Ramses sa vyznačuje skorším dozretím: po 3,5 mesiaci. Plody sú kužeľovité, špicaté, s hmotnosťou od 400 do 480 g. Šupka je tenká, lesklá.
Možné problémy pri pestovaní
Rastlina je veľmi náchylná na napadnutie voškami a sviluškou. Takže pri objavení škodcov treba okamžite zakročiť a použiť postrek, prípadne inú alternatívnu metódu ochrany rastliny. Vošky, ale aj sviluška dokážu pri premnožení aj naozaj veľkú rastlinu zdecimovať v priebehu krátkej doby.
Ak pestujeme pepíno v dobrých podmienkach, v dobre vetranom prostredí (nie však v prievane ani veternom prostredí) na plnom slnku, s dobrou výživou (neprehnojiť dusíkom) a závlahou, tak rastú zdravo i s minimom škodcov. Občas sa však vďaka náletom môžu vyskytnúť vošky, molice, roztočce a pri zemiakovom poli i mandelinky, ako v prípade všetkých ľulkovitých rastlín.
Dôležité! Mnoho neskúsených pestovateľov sa obáva, či sa dajú jesť semená papáje. Je potrebné navlhčiť pôdu, ako vysychá, v malých dávkach. Pre povrchový koreňový systém melónu je prebytočná vlhkosť deštruktívna.
Existuje názor, že pepino získané odrezkami poskytuje väčšie a sladšie ovocie. Pretože nadmerné svetlo v letných dňoch môže spôsobiť odpadnutie vaječníkov, je lepšie pepino vysiať na jeseň. Takže rastlina bude mať čas na formovanie, kvitnutie a sadenie plodov pred začiatkom letných slnečných dní.