Poniklec: Klenot našej prírody a jeho ochrana
Na území Slovenska sa vyskytujú 3 veľmi príbuzné druhy poniklecov, ktoré nás na jar upútajú veľkými fialovými zvončekovitými kvetmi s nápadnými žltými peľnicami: poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis), poniklec slovenský (Pulsatilla slavica) a poniklec prostredný (Pulsatilla subslavica). Poniklec (Pulsatilla) je jednou z prvých trvaliek, ktoré na jar rozkvitajú a ohlasujú príchod teplejších dní. Kvitnú od marca do mája. Rastú prevažne na skalách v trávovo-bylinných spoločenstvách, ale aj na výslnných trávnatých svahoch a lesných svetlinách.
Rozdiely medzi druhmi a ich výskyt
Uvedené druhy sa okrem morfologických rozdielov odlišujú aj geograficky. Poniklec veľkokvetý je najteplomilnejší z nich a vyskytuje sa v južných častiach Slovenska, zatiaľ čo poniklec slovenský je najchladnomilnejší zástupca tejto trojice a rozšírený je v severných častiach Slovenska. Pre územie Strážovských a Súľovských vrchov je typický práve výskyt poniklecu prostredného. Súľovské skaly sú aj miesto, odkiaľ bol tento druh opísaný.
Na niektorých lokalitách sa vyskytujú aj zmiešané populácie dvoch druhov. Prízemné listy, podľa ktorých sa všetky tri druhy dobre spoznávajú, sa plne vyvíjajú až po odkvitnutí kvetov. Poniklec veľkokvetý má úkrojky lístkov 2 - 6 mm široké, poniklec slovenský 15 - 25 mm a poniklec prostredný niečo medzi tým, teda 7 - 12 mm.
| Druh ponikleca | Šírka listových úkrojkov | Hlavný areál výskytu |
|---|---|---|
| Poniklec veľkokvetý | 2 - 6 mm | Južné časti Slovenska |
| Poniklec prostredný | 7 - 12 mm | Strážovské a Súľovské vrchy |
| Poniklec slovenský | 15 - 25 mm | Severné časti Slovenska |
Ochrana a manažment lokalít
V rámci našej pracovnej činnosti každoročne monitorujeme vybrané lokality s výskytom poniklecov prostredných. Z pravidelných sledovaní jednotlivých lokalít potom sledujeme trendy vývoja populácií a v prípade potreby, keď sa v dôsledku zarastania lokalít zmenšujú, navrhujeme a vykonávame tzv. manažmentové opatrenia. Na jeseň alebo na jar lokality presvetľujeme odstraňovaním drevín a krovitého náletu a kosíme. Návštevníci ich ničia trhaním a vykopávaním, no ohrozené sú aj zarastaním pôvodných areálov výskytu. Na území Slovenska sú všetky 3 druhy zaradené medzi chránené druhy európskeho významu.
Charakteristika a jedovatosť
Poniklec slovenský je trváca, celá chlpatá až huňatá bylina z čeľade iskerníkovitej. Je považovaný za jeden zo symbolov a poslov jari. Poniklec slovenský sa (okrem jednej lokality v poľských Tatrách) vyskytuje len na Slovensku, podľa toho dostal slovenské meno. Poniklec prostredný sa vyskytuje len na Slovensku. Oba sú teda západokarpatské endemity.
Je dôležité vedieť, že poniklec je jedovatá rastlina, najmä jej nadzemná časť obsahuje jedovatú účinnú látku proanemonín. Vonkajší účinok tejto látky pôsobí silne dráždivo, spôsobuje zápal na pokožke. Jej vnútorné požitie pôsobí utlmujúco na nervový centrálny systém, vyvoláva zvracanie a hnačky. Tieto druhy majú v ekosystémoch dôležitú funkciu, a to aj preto, že v nich rastú a žijú iné rastliny a živočíchy.
Pestovanie v záhradách
Poniklec sa výborne hodí do prírodných výsadieb, skaliek a suchých záhonov. Poniklec je suchomilná rastlina, preto nevyžaduje časté zalievanie. Uprednostňuje dobre odvodnenú pôdu a plné slnko pred polotieňom. Dobre sa mu darí na slnečných miestach na skalke medzi vápencovými kameňmi. Semená je najlepšie vysievať na jeseň do voľnej pôdy alebo do kvetináčov, kde vyklíčia na jar.
tags: #poniklec #nizsie #klasifikacie