Rozmnožovanie páva korunkatého: Prehľad chovu a charakteristiky

Páv korunkatý (Pavo cristatus), niekedy nazývaný aj páv modrý, patrí do čeľade bažantovitých vtákov (Phasianidae) a je jedným z najznámejších a najrozšírenejších vtákov vďaka polodivému chovu v rôznych krajinách. Jeho pôvodnou domovinou sú tropické pralesy a horské lesy v Indii a na Srí Lanke, kde sa vyskytuje do nadmorskej výšky 2000 metrov.

V Indii je páv národným vtákom a považuje sa za uctievaného a posvätného. Okrem divokej formy boli vyšľachtené aj biele, strakaté a čiernokrídle varianty.

Charakteristické znaky páva korunkatého

Charakteristická korunka na hlave samca aj samice prispela k pomenovaniu druhového názvu - korunkatý. Prekrásne sfarbené telo robí páva jedinečným a možno najkrajšie sfarbeným vtákom na Zemi.

Samec

Samec páva korunkatého má hlavu modrú, krk a prsia zelenomodré s purpurovým leskom. Chrbát je zelenkastý, brucho čierne, chvost a letky hnedé. Krídla sú čierno-biele s vlnkovaným vzorom. Najvýraznejším znakom sú dlhé zelenomodré nadchvostové perá s dúhovými „okami“, ktoré môžu merať až 150 cm. S vlečkou môže samec dosiahnuť dĺžku viac ako 220 cm. Nadchvostové perie slúži samcom ako lákadlo pre samice v období párenia, ale má aj obrannú funkciu.

Perie vlečky sa u kohútov vyvíja až do 6. roku života. Zaujímavosťou je, že „chvost“ pávov v skutočnosti nie je pravý chvost, ale sú to veľmi predĺžené vrchné chvostové krovky, ktoré tvoria tzv. „vlečku“. Ich počet presahuje 200 kusov. Oká na krovkách sú v spodnej časti hnedého poľa so zlatožltým a bronzovým lemom.

Samica

Samice sú prevažne hnedé, merajú približne 85-100 cm a vážia 2,8 - 4 kg. Možno ich rozoznať podľa zeleno vyfarbeného krku a pŕs. Aj pávice môžu v prípade ohrozenia roztiahnuť svoje nadchvostové perie, to je však oveľa menšie ako u kohúta.

Rozmnožovanie a odchov mláďat

Pávy korunkaté sú polygamné. Spravidla žijú v skupinách, ktoré tvorí jeden samec a 3-5 samíc. Obdobie párenia vyvrchoľuje v apríli až máji, kedy samce súperia o samice. Počas toku samce rozťahujú do vejárov svoje prekrásne chvostové perá s typickými kovovo sfarbenými „okami“. Tok samca je veľmi nápadný a často sprevádzaný hlasným charakteristickým volaním. Samec dospieva približne v treťom roku života, samica v druhom.

Hniezdenie a znáška

Hniezdo býva umiestnené zvyčajne v hustých kríkoch na zemi. Samice znášajú 3-8 svetlohnedých vajec. Mláďatá sa liahnu po 28 - 30 dňoch inkubácie. Matka sa o svoje potomstvo stará sama. Vodí ich za potravou a ochraňuje ich.

Starostlivosť o mláďatá

Mláďatá sú v dôsledku nedostatočne vyvinutej termoregulácie prvé dva mesiace chúlostivé, preto je lepšie ich za chladnejšieho počasia premiestniť s matkou na chránené miesto. Pre mláďatá sú hrozbou aj dravé vtáky. Počas prvých týždňov života je pávy potrebné prikrmovať vaječnou miešanicou alebo špeciálnymi potravinovými bielkovinovými zmesami a granulami, aby v potrave mali dostatok bielkovín. V období odchovu mláďat je vhodné uzavrieť samicu a potomstvo do krytej voliéry, kde sú vtáky zraniteľné a treba ich chrániť.

Chov páva korunkatého

Pávy sa chovali už oddávna ako okrasné vtáky po celom svete. V súčasnosti sa s ich chovom stretávame v záhradách, parkoch, v okolí vidieckych sídel a u mnohých súkromných chovateľov. Pávy silno priľnú k prostrediu, v ktorom žijú, preto ich možno držať voľne v parkoch a záhradách, ak si na ne zvyknú a považujú ich za svoje teritórium. Pri takomto voľnom chove si pávy dokážu nájsť dostatok potravy samé. Dospelé pávy sa dožívajú veku až pätnásť rokov.

Náš domáci chov sliepok: Prax, ktorá sa nám osvedčila

Požiadavky na priestor a úkryt

Pre chov pávov korunkatých sú ideálne veľké záhrady a parky, kde sa dajú chovať voľne, v poloprirodzenom prostredí. Je vhodné, ak pávy majú k dispozícii kryté miesto, kam sa môžu schovať aj pred nepriaznivým počasím počas celého roka. Možný je tiež chov pávov vo veľmi veľkých voliérach, odporúčaná minimálna veľkosť voliéry je 50 m². Odporúča sa zaobstarať voliéru, kam pávy možno uzavrieť v jarnom období, keď sú rastliny pestované v záhradách najcitlivejšie a pávy by ich mohli veľmi ľahko poškodiť.

Potrava

Pávy sú všežravce. Ich potravu tvoria rôzne semená, bobule, plody a hmyz. Vďaka pestrému jedálničku sú málo náročné na chov a neštítia sa pochutiť si ani na hadoch, iných plazoch a obojživelníkoch, čo je najmä v parkoch veľmi užitočné. V potrave potrebujú mať jednak zelenú zložku, ale aj živočíšne bielkoviny.

Kŕmenie pávov je potrebné hlavne v zime, kedy ich treba prikrmovať zrninami a bežnými kŕmnymi zmesami pre bažantovité vtáky. V ostatnom období počas roka sú pávy pri chove v záhradách a parkoch väčšinou schopné zaobstarať si dostatok potravy samé.

Spolužitie a predátori

Čo sa týka spolužitia pávov s inými domácimi zvieratami, sú veľmi neznášanlivé. Spoločenský je výhradne len k svojmu druhu. Páv je skôr samotár a od ostatných zvierat a ľudí si drží bezpečný odstup. Pri voľnom chove hrozí pávom riziko od predátorov, ktoré možno čiastočne eliminovať oplotením pozemku, zabezpečením dostatočného počtu stromov a úkrytov. Pre dospelé pávy sú hrozbou líšky a túlavé psy, pre mláďatá kuny, lasice či ježe.

Farebné mutácie

Okrem základného, divokého sfarbenia boli vyšľachtené aj rôzne farebné mutácie páva korunkatého:

Biely páv korunkatý: Má čistobiele perie, svetloružovú kožu, svetlorohovinový zobák a nohy. Štruktúra oka na vlečke je viditeľná.
Strakatý páv korunkatý: Má biele miesta na operení, koži, nohách a zobáku. Sfarbenie oka je ovplyvnené a zostáva ako pri divej forme.
Čiernokrídly páv korunkatý (alebo čiernoramenný): Ide o vzniknutú mutáciu, kde sú letky čierno tónované a zlatobronzové sfarbenie je tmavšie.
Škoricový páv korunkatý: Charakteristický je svetlejšími zobákmi a nohami ako pri divej forme. Kuriatka sa podobajú bielym, ale dospievaním opäť zosvetlejú.

tags: #rozmnozovanie #pava #korunkateho