Ako štepiť starý strom: Kompletný sprievodca
Štepenie stromov je stará poľnohospodárska technika, ktorá sa využíva dodnes. Ide o jednu z najúčinnejších techník, pomocou ktorej sa dajú zachrániť a rozmnožovať staré a krajové odrody. Táto technika spočíva v tom, že výhonky ovocného stromu navrúbľujeme na podpník alebo konár iného ovocného stromu. Pomocou tejto metódy si vieme vytvoriť ovocnú škôlku s viacerými odrodami na jednom stromčeku, vieme napríklad navrúbľovať aj marhuľu do stromu slivky. Vždy ale platí, že rastliny majú byť z jedného rodu, teda ku kôstkoviciam pôjdu len kôstkovice, k malviciam sa prijmú len malvice. Vrúbľovanie je účinnejšie a efektívnejšie ako rozmnožovanie semenami.
Štepenie je všeobecný pojem pre spojenie dvoch častí rastlín - vrúbľa a podpníka - s cieľom vytvoriť jednu funkčnú rastlinu. Vrúbľovanie je konkrétny druh štepenia, pri ktorom sa na podpník vkladá malý výhonok (vrúbeľ) z ušľachtilej odrody. Ide teda o podtyp štepenia.
Štepenie rastlín je umelá metóda rozmnožovania a kombinuje pozitívne vlastnosti dvoch častí rastliny. Ak obe časti zrastú, vznikne nová rastlina. V praxi si to môžete predstaviť takto: Jabloň s mimoriadne šťavnatými jablkami môžete skombinovať s jabloňou, ktorá dobre rastie a je odolná voči chorobám. Výhodou umelého rozmnožovania rastlín štepením je to, že nová rastlina zdedí všetky pozitívne vlastnosti oboch častí rastlín. Ak sa budete naopak spoliehať iba na prirodzené rozmnožovanie pomocou semien rastlín, pozitívne vlastnosti rastliny sa prenesú len do istej miery. Konkrétne profitujete z týchto výhod:
- Získate kvalitnejšiu rastlinu.
- Nová rastlina bude mimoriadne zdravá, silná, odolná proti chorobám a/alebo bohatá na úrodu.
- Ušetríte čas, pretože rastlinu nemusíte pestovať pomaly zo semien, ale štepením existujúcich rastlín.
- Môžete získať staré odrody svojho druhu.
- Oslabené rastliny môžete zachrániť tak, že im dáte druhý život.
Štepiť môžete ovocné stromy a ruže. Okrem nich profitujú zo štepenia aj druhy zeleniny ako uhorky a rajčiny. Odporúčame, aby ste si vybrali rastliny rovnakej čeľade. V tom prípade máte najväčšiu šancu na úspech. Úspech zaručí napríklad príslušná kombinácia rôznych druhov jabĺk a hrušiek.
Kedy je najvhodnejší čas na štepenie?
Jar je príhodný čas, aby sme rozmnožili tie ovociny, ktoré nám najviac chutia, zachránili odrodu zo starého torza v opustenom sade či počas vychádzky zušľachtili plánku v chotári. Staré príslovie hovorí, že štepiť začíname vonku vtedy, keď je štepár schopný udržať nôž bez toho, aby mu mrzli ruky. V našich končinách tento termín zväčša pripadá na koniec februára, kedy už môžeme spojkovať čerešne, višne, postupne aj slivky, marhule, hrušky, duly, jarabiny aj oskoruše, ako posledné si nechávame jablone, moruše a gaštany na polovicu apríla.
Poradie vrúbľovania nám napovedia aj vrúble uskladnené v pivnici a postupnosť ich rašenia. Ak má podpník naliate púčiky, znamená to, že pletivá sú aktívne, a môžeme štepiť. Pozor, v tomto období ešte nie hociakým spôsobom! V skorom štádiu jari používame spôsoby, ktoré nevyžadujú prítomnosť miazgy.
Broskyne a mandle je možné štepiť aj v jarnom období, lepšie výsledky však získame pri augustovom očkovaní. Vrúble týchto druhov totiž veľmi rýchlo rašia a ťažšie ich udržať v stave vhodnom na štepenie. Obdobie, kedy pod kôrou stromov kypí miazga, je pomerne krátke, preto každý záhradník rád siahol aj po spôsoboch, ktoré jej prítomnosť nevyžadujú.
Najlepší termín na štepenie stromov závisí od druhu stromu a použitej metódy. Vo všeobecnosti sa štepenie vykonáva buď na jar, keď sú stromy v období aktívneho rastu miazgy, alebo v lete pri očkovaní spiacim púčikom. Jarné štepenie, najčastejšie pomocou kopulácie alebo štepovania do rázštepu, sa zvyčajne robí od marca do apríla, keď púčiky začínajú napučiavať, ale strom ešte nie je v plnom raste. Pri jarnom štepení je dôležité, aby podnož už bola v aktívnom raste, zatiaľ čo vrúbeľ by mal byť stále v stave zimného pokoja, aby sa lepšie ujímal.
Letné štepenie, známe ako očkovanie (napríklad T rezom), sa najčastejšie robí od júla do augusta, keď je kôra dobre oddeliteľná a miazga ešte prúdi. Táto metóda sa často používa pri ovocných stromoch, ako sú jablone, hrušky alebo slivky. Jesenné a zimné mesiace sú na štepenie menej vhodné, pretože nízke teploty a spomalená cirkulácia miazgy bránia úspešnému zrastu pletív.
Vrúble odoberáme počas zimy - v období vegetačného pokoja stromu (december-január). Poznáme niekoľko techník štepenia stromov, no pri každej ide o rovnaký princíp - napojenie vrúbľa na iný ovocný strom takým spôsobom, aby mohol z neho čerpať živiny.
Ako si vybrať a pripraviť vrúble?
Už v decembri, ale najneskôr začiatkom januára, musíme zo zdravého, mladého a rodiaceho stromu odobrať vrúble. Používajú sa jednoročné vyzreté a vitálne výhonky s dostatočným množstvom vyvinutých púčikov. Ideálne je rezať zo stredných častí výhonkov. Tam je kvalita púčikov najvyššia. Výhonky berieme najlepšie z južnej alebo východnej či zo západnej strany, dostatočne osvetlenej. Vždy berieme vrúble len z vonkajšej časti koruny, nie z vnútornej. Výhonky vieme odrezať obyčajnými záhradnými nožnicami. Ideálna dĺžka vrúbľov je 30 cm.
Odobraté vrúble potom zabalíme do igelitových vrecúšok a skladujeme v chladničke pri teplote približne 4°C. Pravidelne kontrolujeme, či neschnú alebo sa na nich nevytvára pleseň, čo by ich znehodnotilo. Pre prirodzenejšie skladovanie môžeme zvoliť uloženie odrezkov do pôdy pri severnej stene domu a dôkladne prekryjeme čečinou. Aj pri tomto type uskladnenia platí, že vrúble pravidelne kontrolujeme.
Tip: Prečítajte si náš rozhovor s Jánom Vigodom, ktorý je známy tým, že zachraňuje staré, pôvodné odrody ovocných drevín. Pestovateľ ovocia a viniča nám ukázal svoju záhradu, na ktorej pestuje viacero odrôd ovocných stromov na jednom podpníku.
Na vrúbľovanie sú najvhodnejšie mladé (do 5. rokov), zdravé stromy na ktoré môžeme navrúbľovať ušľachtilú odrodu i priamo na kmienku. Čím je strom starší tým vyššie je ho potrebné vrúbľovať.
Tip: Pre prirodzenejšie skladovanie môžeme zvoliť uloženie odrezkov do pôdy pri severnej stene domu a dôkladne prekryjeme čečinou. Aj pri tomto type uskladnenia platí, že vrúble pravidelne kontrolujeme.
Pri všetkých technikách vrúbľovania sa používa rez dĺžkou cca 3 cm (rez by mal byť trikrát dlhší než je šírka vrúbľa). Po samotnom vrúbľovaní sa spoj spevní obviazaním štepárskou páskou a všetky rezné rany na vrúbli ako aj na štepenom strome sa ošetria štepárskym voskom alebo štepárskou emulziou. Po úspešnom prijatí štepu je potrebné odstrániť zo spoja štepársku pásku aby sa rastlina nepriškrtila.
Na vrúbli musí byť dostatok zdravých púčikov. Medzi vrúbľom a podpníkom musí byť kompatibilita. Vyrastie čerešňa na jabloni? Zvláštnosťou je, že samotný podpník ako spodná časť ovocného stromu s vlastným koreňovým systémom sa zjednocuje do jedného s navrúbľovanou rodiacou časťou stromčeka.
Techniky štepenia stromov
Existuje viacero druhov štepenia stromov, ktoré sa líšia podľa toho, či vrúbľujeme v čase vegetačného pokoja alebo počas sezóny, keď v stromoch prúdi miazga. V každom prípade ale budeme okrem vrúbľov potrebovať štepársky vosk, kliešte na strihanie konárov, štepársku pásku, štepársky nožík a paličku na rozotretie vosku.
Spojkovanie (kopulácia)
Spojkovanie je základný spôsob štepenia, nakoľko spojkovací rez využívame aj pri iných spôsoboch štepenia - bočnom plátkovaní, štepení pod kôru, premosťovaní a ďalších. Pri spojkovaní spájame vrúblik a podpník, ktorých priemery sú buď rovnaké alebo takmer rovnaké. Spoj vykonáme šikmým rezom a následným priložením oboch komponentov. Rez oproti púčikom nie je nutnou podmienkou, i keď vyrašený púčik hneď oproti spojkovaciemu rezu môže v mnohých prípadoch zachrániť štep. Celkom kľúčové na vykonanie vynikajúceho spojkovacieho rezu je nacvičenie si štepárskeho postoja. Ruku s vrúbľom držíme nehybne pritlačenú na prsiach, pričom pohybujeme len rukou držiacou nôž.
Spojkovanie sa používa na štepenie jabloní, hrušiek, čerešní, sliviek, egrešov ríbezlí a iných ovocných drevín. Na použitie tejto metódy štepenia potrebujeme mať rovnaký priemer vrúbľa a kmienka/konára. Oba by mali byť hrubé cca 1cm v priemere. Táto technika sa preto často využíva pri mladých stromčekoch. Koniec konára ako aj vrúbľa sa šikmo zrežú v rovnakom ostrom uhle aby bola styčná plocha čo najväčšia. Následne sa obe rezné plochy priložia k sebe tak aby vytvorili jednoliaty celok. Najspodnejší púčik na vrúbli by mal byť na úrovni hornej časti spoja (oproti rezu). Spojenie sa spevní obviazaním štepárskou páskou a hermeticky sa prekryje štepárskym voskom, aby sa zamedzilo vnikaniu vody a patogénov k spoju.
(A) Správne spojkovanie - je nutné, aby sme prikladali kambium na kambium aspoň z jednej strany.
(B) Nesprávne spojkovanie - rezné plochy odparujú príliš mnoho vody a zasychajú.
Spojkovanie s jazýčkom (anglická kopulácia)
Nadstavbou je spojkovanie s jazýčkom, teda anglická kopulácia. Tento spôsob šetrí prácu a umožňuje delenie úloh. Štepár nemusí štepence hneď viazať, prípadne jeden človek štepí, jeden viaže. Práca pri použití anglického spojkovania je podstatne ľahšia a rýchlejšia. Ak však štepí človek osamote, vystačí si aj s obyčajným spojkovaním. Voskovať stačí ranku na vrchnej strane vrúbľa. Pri spojkovaní treba dbať, aby rezy nemali vypuklé „bruško“, musia na seba dokonalo priliehať. Pri viazaní pásku dobre uťahujeme, púčiky môžeme taktiež obviazať, nevynechávame ich. Miesto štepenia obviažeme hustými závitmi.
Pri kopulácii sa odstránia konce oboch rastlín (podpníka aj štepenia) do šikmého rezu, ktorý sa následne spojí. Tieto rezy by mali byť dokonale zarovnané, aby došlo k úspešnému zrasteniu. Táto technika sa často používa pri mladých stromoch alebo pri štepení malých výhonkov.
Plátkovanie
Tento spôsob sa používa v prípade, ak je podpník hrubší ako vrúbeľ. Na vrúbli vykonáme šikmý spojkovací rez. Podpník zrežeme kolmo nožnicami alebo pílkou. Primeráme si dĺžku spojkovacieho rezu na vrúbli a rovnaký náprotivok urobíme na podpníku. V prípade hrubšieho priemeru podpníka (3-5 cm) použijeme 2 vrúble, pri ešte hrubšom viac vrúbľov. Na vrúbli musí zostať trčať polmesiačiková ranka, ktorá zabezpečí zahojenie rany na podpníku. Vzniknuté rany treba dôkladne zavoskovať, aby nevysychali. Pri štepení väčšieho počtu podpníkov používame plátkovanie s jazýčkom, princíp aj výhoda je rovnaká ako pri anglickom spojkovaní.
Pre hojenie je potrebné, aby nad reznou ranou podpníka zostala trčať polmesiačiková ranka vrúblika (A).
Vrúbľovanie plátkovaním sa používa ak je podpník alebo konár na ktorý sa ide štepiť ušľachtilá odroda hrubší (1 - 2 cm) ako samotný vrúbeľ. Obe rezné plochy sa následne spoja a ošetria tak ako pri spojkovaní.
Štepenie do rázštepu
Starý spôsob štepenia, v minulosti používaný univerzálne. Jeho nespornou výhodou je jednoduchosť a dobré ujímanie vrúbľov. Výsledok je dobrý najmä na podpníkoch tenšieho priemeru, kde sa vzniknutá rana rýchlo zavalí. Týmto spôsobom sa dajú pri štepení dobre uplatniť aj tenšie vrúble. Podpník najskôr zrežeme kolmo pílkou alebo nožničkami, ranu začistíme žabkou. V strede rezu podpník rozštiepime do hĺbky asi 4 cm. Ak sa rozhodneme týmto spôsobom preštepovať hrubšie podpníky, je nutné podpník vo vzdialenosti 5-6 cm od rezu stiahnuť špagátom, aby sa podpník nerozštiepil príliš hlboko. Vrúbeľ zrežeme súmerne z dvoch strán, pričom púčik zostane tesne nad bočnými rezmi. Oba rezy musia dobre priľahnúť o steny rázštepu, preto sú zložitejšie. Do rázštepu vkladáme 2 vrúble oproti sebe. Podobne ako pri plátkovaní je potrebné, aby nad úroveň rany podpníka trčali polmesiačiky.
Vrúbľovanie na koziu nôžku sa používa na štepenie čerešní, sliviek a iných kôstkovín, no i jabloní a hrušiek. Tento spôsob vrúbľovania sa používa na hrubšie podpníky alebo konáre(2-4 cm). Najspodnejší púčik na vrúbli by mal byť umiestnený v hornej časti spojenia medzi podpníkom a vrúbľom a mal by byť voľný, aby mohol rásť. Ak má podpník väčší priemer ako 3 cm, je vhodné doň navrúbľovať viacero (2-3) vrúbľov aby sa rana rýchlejšie zahojila.
Uistíme sa, že podpník vyvíja na vrúbeľ najväčší tlak v mieste kambia a taktiež že spojenie komponentov je v čom najväčšej dlžke. Základný predpoklad úspechu pri tomto spôsobe je umiestnenie oboch vrúbľov tak, aby sa dotýkali kambia podpníka. Klin vrúbľa má do rozštiepenej medzery padnúť čo najlepšie. Pri nesprávnom vsadení vrúble zasychajú. Pri dodržaní tejto zásady sa vrúble spoľahlivo ujímajú.
(A) sú nesprávne vsadené vrúble - kambium sa nekryje, (B) zobrazuje správne vsadené vrúble, pričom podpník vyvýja najväčší tlak na kambium vrúbľa.
Tento spôsob vrúbľovania je najstaršou známou technikou, ktorá sa používala na navrátenie vitality starším stromom so slabou rodivosťou, no zdravým podpníkom. Vrúbľovanie sa používalo najmä na štepenie jabloní a hrušiek, no keďže táto metóda je pomerne invazívna v súčasnosti sa vo väčšom rozmere používa už len na štepenie egrešov a ríbezlí. Podstatou tejto metódy je rozštiepenie kmeňa alebo konára sekerou alebo mačetou a do takto vytvoreného rázštepu vloženie vrúbľov zrezaných do klina tak, aby sa aby sa podpník a vrúbeľ dotýkali kambiom(rastovou časťou tesne pod kôrou). Spodné očko vrúbľa by malo byť na úrovni hornej tretiny spoja medzi podpníkom a vrúbľom a orientované smerom von, aby mohlo rásť.
Štepenie pod kôru
Týmto spôsobom myslíme predovšetkým metódu pod kôru a všetky jej obmeny (napr. Tittelov spôsob). Štepenie pod kôru je vo všeobecnosti menej náročné na techniku rezu, preto s ním zväčša začíname pri získavaní prvých skúseností. Vyžaduje si však veľkú trpezlivosť a pozorovací talent, nakoľko musíme správne vystihnúť čas miazgy. A toho sa často nie a nie dočkať. Napríklad čerešne môžeme spojkovať už vo februári, ale dostatok miazgy na štepenie pod kôru môže nastať až v druhej polovici apríla. Ako zistíme, že už je vhodný termín pre tento spôsob štepenia? Nad predpokladaným miestom štepenia vykonáme pokusný zárez do kôry - tá sa musí celkom oddeliť od dreva.
Týmto spôsobom preštepujeme podpníky hrubšie ako vrúbeľ. Postup začína rezom kolmým na podpník a následným zahladením ostrým nožom. Počet vrúbľov volíme podľa hrúbky podpníka. Pri podpníku hrubom menej ako 2,5 cm postačí jeden vrúbeľ. Pri priemere do 5 cm stačia 2 vrúble oproti sebe. Kôru narežeme kolmo na prvý rez v dĺžke asi 3 cm. Kôru oddelíme od dreva. Vrúbeľ zrežeme spojkovacím rezom a na spodnej strane vrúbľa urobíme malý rez oproti veľkému, aby sa kôra na konci vrúbľa pri zasúvaní pod kôru nevyhrnula. Vrúbeľ zasunieme pod otvorenú kôru podpníka. Polmesiačik na vrúbli zostane opäť nad úrovňou rezu podpníka. Väzba pri tomto spôsobe musí byť naozaj tuhá, aby kambiálne vrstvy k sebe tesne priľnuli.
Spôsobom pod kôru môžeme uplatniť okrem preštepenia hrubších podpníkov aj pri premostení rán na kmeni spôsobených ohryzom či iným poškodením.
Jednoduchý spôsob štepenia vyžadujúci prítomnosť miazgy. Nakoľko oddelená kôra na vrúble vyvíja len minimálny tlak, je nutné pri tomto spôsobe obväzovať veľmi tesne. Aby sa vrúblik ujal, musí dôjsť k zrasteniu, teda vyplneniu všetkých medzier medzi podpníkom a vrúbľom hojivým pletivom - kalusom. Predpokladom zrastenia je čo najvyššia miera prekrytia vrstvy kambia na podpníku s vrstvou kambia na vrúbli. Tieto vrstvy sa takmer dokonalo kryjú pri spojkovaní, naopak pri štepení pod kôru sa kryjú minimálne. Tento problém nižšieho prekrytia kambiálnych vrstiev pri štepení pod kôru sa snaží riešiť napr.
Najčastejšou príčinou neúspechu nie je ani tak nekvalita rezu, skôr sa pod nezdar podpíše výber nesprávneho spôsobu štepenia - napr. štepenie pod kôru v čase, kedy nie je prítomná miazga. Tento neúspech je veľmi častý pri čerešniach, ktoré napriek skorému rašeniu nastupujú do plnej miazgy pomerne neskoro, často až v druhej polovici apríla.
Vrúbľovanie za kôru sa vykonáva na začiatku a počas kvitnutia stromov, keď prúdi miazga. Výhonky s tromi až štyrmi púčikmi si z jednej strany zarežeme 4 - 5 cm dlhým a hladkým rezom. Čerstvé okraje podpníka zrežeme štepárskym nožom. V dĺžke 5 cm urobíme jeden zárez za kôru, oproti nemu druhý. Dva vrúble zasunieme do kôry a poriadne ich upevníme štepárskou páskou. Napokon prevrúbľované miesta dôkladne zatrieme štepárskym voskom. Predídeme tak vyschnutiu.
Očkovanie
Očkovanie stromčekov. Z letorastov vyberáme len očká a tie sa vkladajú do podpníkov. Očkujeme od júla do konca septembra, aby sa predišlo rýchlemu vyklíčeniu a vymrznutiu. Očká sa po vyrezaní do 24 hod. vkladajú na štepený strom. Môžete ich vyrezať aj so stonkou a listom.
Pri očkovaní netransplantujete celý výhonok, ale len oko vrúbľa. Ak chcete očkovať, odporúčame vám použiť špeciálny očkovací nôž. Pomocou neho vyrežete z vrúbľa oko. Pri ružiach by mal byť vyrezaný vrúbeľ dlhý približne 1 až 2 cm, pri ovocných stromoch 2 až 4 cm. Najlepšie je, ak na oku zachovávate malú stopku lístia.
Pri štepení ruže odporúčame odobrať vrúbeľ z už odkvitnutých rastlín. Pri základe ruže uvoľnite koreňový kŕčok a odstráňte všetky bočné výhonky okrem špičky. Na mieste, kde chcete do základu vložiť vrúbeľ, najskôr vyryte na kôru rez v tvare T. Následne môžete pomocou noža opatrne uvoľniť kôru z ľavej a pravej strany. Do tejto medzery teraz opatrne vložte vrúbeľ. Prečnievajúce okraje sa odporúča zrezať, aby sa základ a vrúbeľ optimálne vzájomne zaistili.
Pri očkovaní sa z letorastov ušľachtilých odrôd vyberajú len jednotlivé očká a vkladajú sa do podpníka alebo konára stromu ktorý chceme štepiť. Ide o veľmi šetrnú a nenáročnú metódu, ktorá sa môže použiť pri všetkých ovocných stromoch, kroch, no aj pri okrasných drevinách. Keďže očká by po prijatí rýchlo vyklíčili a následne by boli náchylné na vymrznutie, očkovanie sa odporúča vykonávať čo najneskôr (júl - september), aby sme predišli vyklíčeniu. Očká sa odoberajú zo živých mladých, no dostatočne vyzretých letorastov s listami (z vonkajšej, južnej časti koruny stromu). Očká sa musia okamžite po vyrezaní z letorastu naočkovať na štepený strom, pričom tieto letorasty môžu byť odrezané maximálne 24 hodín pred samotným očkovaním.
Pri tomto spôsobe sa očkovacím nožom nareže kôra a lyko do tvaru T, špičkou noža sa kôra jemne odlúpne a do vzniknutého puzdra sa vloží očko. Na podpníku/ konári štepenej rastliny sa vyreže plátok a na jeho miesto sa vloží vyrezané očko. Spoj sa následne previaže štepárskou páskou.
Vrúbľovanie, štepenie či štepenie sliviek sa záhradkárom - začiatočníkom vo všeobecnosti neodporúča. Nie kvôli náročnosti techniky, tá je pomerne jednoduchá, ale skôr z dôvodu, že si môžete do zdravého stromu naočkovať s novou odrodou slivky aj šarku. Nebezpečné ochorenie, ktoré likviduje celé slivkové sady. Tip: O šarke na slivkách píšeme podrobne v katalógu chorôb a škodcov, v časti choroby sliviek. Ak ste si zdravotnou kondíciou očkovacieho materiálu naozaj istí, očkovanie sliviek sa v praxi uplatňuje najmä počas leta. Ide o metódu, pri ktorej sa na podpník (čiže divo rastúcu slivku alebo iný kompatibilný druh) naštepuje očko zošľachtenej odrody. Tento spôsob sa teší obľube pre svoju jednoduchosť, vysokú úspešnosť a šetrnosť k podpníku.
Očkovanie je špecifický typ štepenia, pri ktorom sa neprenáša celý výhonok (ako pri vrúbľovaní), ale len jeden jediný púčik - tzv. očko - spolu s kúskom kôry. Najčastejšie sa používa letné očkovanie do T-rezu, ktoré sa robí v čase, keď sa kôra ľahko oddeľuje - to je spravidla od polovice júla do konca augusta, v závislosti od počasia. V skorších termínoch (koniec júna, začiatok júla) sa očkuje tzv. „na spiace očko“, ktoré vyraší až na jar.
Z podnože odstránite bočné výhony a očistíte miesto, kam pôjde očko. Na kôre urobíte nožom rez v tvare písmena T (vertikálny asi 2,5 cm dlhý a horizontálny asi 1 cm). Potom z vrúbľa (odrody, ktorú chcete naštepiť) vyrežete očko s tenkou vrstvou kôry a vložíte ho pod okraje T-rezu. Následne očko pevne previažete očkovacou páskou alebo gumičkou, aby dobre priliehalo. Najvhodnejší je očkovací nôž - malý, ostrý a s jemne zahnutou čepeľou, často aj s plochou časťou na odklápanie kôry. Po približne 2 až 3 týždňoch skontrolujte očko - ak je zelené a zdravé, očkovanie bolo úspešné.
Starostlivosť po štepení
Ak sme zaštepili hruškovú plánku v prírode alebo zaočkovali broskyňový semenáčik v záhrade a nemusíme ho presádzať, máme nespornú výhodu bujnosti rastu a rýchlosti vývoja mladého stromu. I tak sa však musíme počas roka k stromu začiatkom leta vrátiť, aby sme uvoľnili a zložili úväzok. Po niekoľko nasledujúcich rokov zasa na jar vykonávame rez. Tri až štyri roky po štepení by už štep vysadený na trvalom mieste mal byť dostatočne vyvinutý (nie však vždy), aby niekoľko rokov vydržal aj bez našej opatery.
Najviac starostlivosti vyžadujú stromy preštepené „na hlavu“, teda väčšinou spôsobmi, kde bolo použitých 2 a viac vrúbľov (do rázštepu, pod kôru, bočné plátkovanie). Pri následnej výchove štepu dochádza k zakracovaniu výhonov, opakovanému čisteniu podpníka, odstraňovaniu konkurenčných výhonov i znižovaniu počtu pôvodných vrúbľov na hlave. Počiatočný väčší počet vrúbľov má za cieľ zabezpečiť dostatočnú výživu a rast kalusu po celom obvode rany.
Keď naštepená časť zmohutnie, čo trvá približne štyri až päť rokov, potom môžete aj ostatné ponechané vlky postupne preštepiť alebo úplne odstrániť. Ak je podpník životaschopný, vždy sa oplatí staré stromy takto zachrániť.
Starostlivosť o viacnásobne vrúbľované ovocné stromy | 5 najlepších tipov
Vhodnou kombináciou toho istého druhu vrúbľa s rôznymi typovými podpníkmi získame buď strom s vysokým kmeňom a hlbokou koreňovou sústavou, zákrpok, alebo niečo medzitým. Zákrpky začínajú rodiť často už v 2. roku, zatiaľ čo vysokokmene neraz až v 7. roku po výsadbe.
Štepenie je veľmi výrazným zásahom do života každého stromu, preto sa ho snažíme vykonávať čo najcitlivejšie, každému stromu na mieru. Vo všeobecnosti je najlepšie preštepovať mladé stromy, ešte nerozvetvené hrotiaky či základy koruniek. Vyhýbame sa drastickým zákrokom, pri ktorých je zvykom preštepovať staršie stromy „na kmeni“. I pri štepení a preštepovaní platí zásada, že nevytvárame poranenia, ktoré strom nemôže zahojiť.
tags: #do #stareho #stromu #stiepit #kvet