Pestovanie moruše na Slovensku: od výsadby po bohatú úrodu

Morušovníky, latinsky Morus, sú opadavé stromy, ktorých plody sú drobné a veľmi chutné súplodie nažiek, ktorým hovoríme moruše. Stromy pochádzajú z Číny, avšak v teplejších oblastiach Európy sú vysádzané už po celé stáročia a darí sa im tu veľmi dobre. Morušovníky sú tiež veľmi úzko späté s výrobou hodvábu. Stromčeky moruší si však môžete vysadiť aj na svojej záhrade.

Moruša je pekný opadavý strom známy svojimi lahodnými plodmi. Moruše (Morus) majú tendenciu vytvárať hrboľatý, skrútený tvar aj v pomerne mladom veku. Listy sú srdcovité, na okrajoch mierne zúbkované, na rube chlpaté. Kvety sa objavujú v lete - samičie kvety sú zelené a usporiadané v strapcoch, zatiaľ čo samčie kvety pripomínajú jahňady. Zriedkavo sa dajú kúpiť komerčne (v obchodoch), pretože sa zle prepravuje a ani sa dobre neskladuje, takže zvyčajne jediným spôsobom, ako si užiť moruše, je pestovať si vlastné stromy.

Morušovník s listami a plodmi

Podmienky pre pestovanie moruší

Pestovanie moruší je možné iba v niektorých častiach nášho územia. Potrebujú totiž teplejšie podnebie, priemerná ročná teplota by sa mala pohybovať okolo 8 °C. U nás sa mu darí najmä tam, kde sa pestuje víno. Môže však rásť aj v o niečo vyšších polohách ak im poskytnete vhodné podmienky - chránené, výhrevné a slnečné stanovisko.

Stanovište a pôda

Stromy potrebujú plne slnečné stanovište, kde bude mať dostatok svetla na produkciu bohatých plodov. Tieň im nerobí dobre, plody zle dozrievajú a nie sú tak sladké. Dôležitý je aj správny typ pôdy. Musí byť dostatočne výživná, hlinitá, aby dobre udržovala teplo. Morušovníky neznášajú trvalé zamokrenie, preto by mal byť substrát tiež dobre priepustný. Pôdy im vyhovujú výhrevné, dostatočne priepustné. Na zamokrených a studených stanovištiach nebudú prosperovať. Moruše preferujú mierne kyslú až neutrálnu pôdu s pH medzi 5,5 a 7,0.

Moruše majú rady hlbokú, vlhkosť zadržiavajúcu, ale dobre priepustnú pôdu, ktorá bola obohatená o dobre prehnitý hnoj alebo záhradný kompost. Vykopte si výsadbovú jamu dostatočne širokú, aby sa v nej korene dobre rozložili.

Schéma prípravy pôdy pre morušovník

Zálievka a mulčovanie

Zálievkou sa zaoberáme iba v prvom roku po výsadbe, kým sa strom dobre uchytí. Korene morušovníkov sú veľmi rozrastené a siahajú hlboko, takže si strom vodu dobre nájde aj sám. Počas prvých rokov rastu je dôležité zabezpečiť pravidelné polievanie, aby sa strom dobre zakorenil. Aplikácia mulču okolo stromu pomáha udržiavať vlhkosť v pôde a znižuje výskyt burín. Prvých pár rokov novovysadené morušové stromy pravidelne zalievajte od jari do jesene. Usadené stromy by nemali potrebovať dodatočné zavlažovanie, s výnimkou obdobia sucha alebo veľmi voľne odvodňovanej pôdy.

Výsadba a starostlivosť

Morušu si zaobstaráme ideálne na jar či na jeseň, kedy je tiež najlepší čas na jeho výsadbu. Moruše môžete sadiť buď na jar (marec až apríl), alebo na jeseň (október až november). Pred výsadbou ponoríme korene mladého stromčeka do vedra s odstátou, ideálne dažďovou vodou na niekoľko hodín. Pred sadením skontrolujte korene sadeníc a odstráňte všetky poškodené alebo suché časti. Vyhĺbte jamu s rozmermi 60 cm na šírku a 60 cm na hĺbku. Umiestnite stromček do jamy tak, aby miesto vrúbľovania (ak existuje) bolo asi 5 cm nad úrovňou pôdy.

Ďalej postupujeme tak, ako je bežné - k mladému stromčeku umiestnime kôl ako oporu a koreňový systém rastliny dôkladne prisypeme kyprou zeminou. Po vysadení morušu dôkladne zalejte, aby sa pôda usadila okolo koreňov. Okolo stromčeka rozložte vrstvu mulča (napríklad slamu, kôru alebo kompost) vo výške 5-10 cm. Mladé moruše môžu potrebovať podporu, aby sa udržali vzpriamené.

Návod na výsadbu morušovníka

Hnojenie

Na jar aplikujte vyvážené hnojivo s pomalým uvoľňovaním, aby ste podporili zdravý rast a bohatú úrodu. Po jarnom hnojení naneste mulč z organickej hmoty, napríklad dobre prehnitý hnoj alebo záhradný kompost, okolo päty stromu, ale nie až po kmeň. Moruše zvyčajne rodia bohato, ale ak potrebujete zvýšiť plodnosť, hnojte ich skoro na jar všeobecným hnojivom s vysokým obsahom draslíka. Mladé morušové stromy rastúce v kvetináčoch presádzajte každých pár rokov do o niečo väčšej nádoby. Urobte to pred opätovným začiatkom rastu na jar.

Ochrana pred škodcami a chorobami

Moruše môžu byť ohrozené škodcami, ako sú vošky alebo roztoče. Najčastejšími škodcami sú vošky, roztoče a húsenice. Ochranné siete alebo obaly na kmene môžu pomôcť chrániť strom pred zvieratami, ako sú zajace. Moruša môže trpieť na hubové ochorenia, ako je múčnatka alebo antraknóza. Pravidelná kontrola a odstránenie napadnutých častí môže zabrániť šíreniu choroby. Rozpusťte 1 čajovú lyžičku (5 ml) nášho Hnojíku v pohári vody (1 l). Ak máte chorý alebo škodcami napadnutý strom, efektívnym riešením je zvýšenie repelentného účinku Hnojíku pridaním svlečiek do výluhu.

Ivan Hričovský: MÔŽEME V APRÍLI STRIEKAŤ BROSKYNE PROTI KUČERAVOSTI?

Akonáhle sa zdravie stromu zlepší a budete pravidelne aplikovať roztok Hnojíku 1-2x mesačne, problémy s chorobami sa v nasledujúcom roku neobjavia. Tento prístup nám umožnil úspešne riešiť aj takzvané neliečiteľné choroby, ako je napadnutie orecha alebo šarka sliviek.

Druhy moruší a ich charakteristika

Naši starí rodičia sadili dva druhy morúš: morušu bielu a morušu čiernu. Obe moruše pochádzajú z východu. Moruša čierna pochádza z oblasti od Sýrie až po Irán a Afganistan, kým moruša biela až z ďalekej Číny. Oba stromy boli privezené spolu s priadkou morušovou za účelom produkcie hodvábu.

V našich podmienkach je možné z čeľade morušníkovitých pestovať morušovník čierny (Morus nigra), morušovník biely (Morus alba) a morušovník červený (Morus rubra).

Moruša čierna (Morus nigra)

Moruša čierna, latinsky Morus nigra, je opadavý strom, ktorý sa dorastá do výšky až 10 metrov. Pestuje sa ako strom okrasný aj ovocný. Zrelé plody tohto druhu sú tmavo fialové a možno ich konzumovať čerstvé alebo ich pridávať do zaváranín, ovocných štiav či vína. Plody dozrievajú od júla do septembra a ich dĺžka je 1 až 3 cm. Hmotnosť jednotlivých plodov býva až 16 gramov. Strom nedorastá do takých rozmerov ako moruša biela a rastie aj výrazne pomalšie. Moruša čierna je známa svojou dlhovekosťou, niektoré stromy môžu žiť aj viac ako sto rokov.

Moruša čierna má širšie rozložité listy, ktoré sú jemne ochlpené a tvrdšie ako u moruše bielej. Predpokladá sa, že moruša čierna (Morus nigra) pochádza z horských oblastí Mezopotámie a Perzie a dnes je široko rozšírená cez Afganistan, Irak, Irán, Indiu, Pakistan, Sýriu a Turecko, kde strom a jeho plody poznajú pod menom odvodeným z perzštiny toot (moruša) shahtoot (kráľovská alebo "najlepšia" moruša), alebo v arabčine, shajarat tukki. V týchto oblastiach sa z plodov často pripravujú džemy alebo sorbety.

Pri moruši čiernej sa na jednom konári nachádzajú kvety len jedného pohlavia. Je samoopelivá. Vrúbľuje sa často na semenáče moruše bielej, aj keď tieto dva druhy nespolupracujú veľmi dobre a v mieste štepenia vznikajú nádorovité útvary, ktoré v neskoršom veku vedú k odumretiu stromu. Oveľa lepšie výsledky sú pri vrúbľovaní na vlastný semenáč. Treba však rátať s pomalším rastom a neskorším nástupom plodenia takýchto stromov.

Na moruši čiernej (Morus Nigra) výhonky 1,5 m a viac nebývajú tak dlhé, ako u Morus alba.

Plody moruše čiernej

Moruša biela (Morus alba)

Moruša biela, latinsky Morus albumu, je spravidla o niečo málo vyššia ako moruša čierna. Taktiež však ide o opadavý strom s na pohľad úzkou korunou, ktorému sa dobre darí v teplých oblastiach. Plody sú svetlo ružové až úplne biele. Práve tento druh sa pestuje pre priadky morušové - hmyz, ktorý stojí za produkciou drahých hodvábnych vlákien. Moruša biela je menej náročný druh, ktorý sa vyskytuje v teplejších oblastiach Slovenska. Často bola sadená ako stromoradie popri cestách.

Moruša biela má štíhlejšie hladké listy, pričom jej plody môžu byť farebné od bielej cez žltú, ružovú, červenú až čiernu. Moruša biela znáša pôdy, ktoré môžu byť zásadité. Listy moruše bielej sú lesklé a často členité, najmä na mladších stromoch. Farba plodov je rôzna. Môžeme nájsť biele, šedé, ružové, červené až čierne. To isté môžeme povedať aj o veľkosti plodov. Napríklad odroda “Pakistan” má až 8 centimetrov dlhé plody.

Stromy dorastajú do väčších rozmerov a vyznačujú sa silnou energiou rastu. Kvôli tejto vlastnosti a spomínanej vysokej výhrevnosti dreva sa s ňou experimentuje ako s drevinou na energetické účely. Vrúbľuje sa do vlastného semenáča s dobrými výsledkami a takto sa dá urýchliť aj rodivosť stromu. Semenáče majú tendenciu rodiť až okolo 15 roku života, i keď strom je od 5 až 6 roku obsypaný samčími kvetmi. Výhonky 1,5 m a viac sú len na moruši bielej/Morus alba.

Plody moruše bielej

Moruša červená (Morus rubra)

Moruša červená je pôvodom z Kanady, jej plody sú až 5 cm dlhé.

Morušovník previsnutý (pendula)

Morušovník previsnutý nie je druhom ako takým, jedná sa iba o previsnutú variantu morušovníka čierneho alebo bieleho. Rastie previsnuto od miesta zaštepenia, čo umožňuje pohodlné oberanie. Pri vyviazaní výhonov je možné docieliť aj vyššieho tvaru. Celý strom je veľmi dekoratívny a dá sa použiť na spestrenie menších aj väčších záhrad či parkov. Je ideálnym stromom k detským ihriskám - výborný bunker aj s občerstvením.

Moruše sa pestujú buď ako stromy, ktoré dorastajú do veľkosti asi 5 m, alebo previsnutá forma, pendula, ktorá sa kvôli nižšej plodnosti pestuje skôr ako okrasná rastlina. Je mrazuodolná v dreve do asi -25 °C až -29 °C. Náchylná na poškodenie pukov, letorastov a kvetov neskorými jarnými mrazmi - ako všetky moruše. Vzhľadom na veľkosť sa však dá (minimálne prvé roky po výsadbe) ochrániť pred zmrznutím počas kritických nocí zakrytím fóliou či netkanou textíliou.

Previsnutá moruša

Moruša Trnavská, Pukanská, Turecká

Moruša Trnavská má byť krížencom moruše čiernej a moruše Tureckej, pochádzajúcej z Iránu. Bola privezená na Slovensko v čase tureckých vpádov. Moruša (Trnavská, Pukanská, Turecká) rastie len na kyslých pôdach, veľmi ťažko sa rozmnožuje, praktizuje sa potápanie, zakorení po dvoch až troch rokoch, v pôdach so zásaditou reakciou rastie veľmi pomaly a časom zhynie. Preto sa štepí na morušu bielu. Po zaštepení a zasadení do zásaditej pôdy ale rastie pomalšie ako moruša pravokorenná na pôde kyslej. Ujímateľnosť závisí od zručnosti a skúseností štepiteľa, asi do 90%.

Rez a tvarovanie moruší

Správny rez moruší je dôležitý pre ich zdravie, tvar a kvalitu plodov. Keď stromček vysadíme a začne sa nám pomaly rozrastať, je potrebné prvé výhony strechovito skrátiť, aby sme docielili pravidelný rast vetiev. Výchovný rez vykonávame v dobe vegetačného pokoja, asi mesiac po zhodení listov. Nemali by sme ho vykonávať v mrazoch. Ďalšou možnosťou je zrezať stromček v predjarí, ešte pred nasadením púčikov. Režeme iba vetvy s priemerom menším ako 5 centimetrov, v opačnom prípade strom stráca príliš veľa miazgy.

Najlepší čas na rez moruší je v období pokoja, teda koncom zimy alebo začiatkom jari, keď strom ešte nezačal aktívne rásť. Moruše by sa mali rezať každoročne, aby sa zabezpečil zdravý rast stromu a dostatočná úroda.

Typy rezu

  • Odstránenie poškodených, mŕtvych a chorých vetiev: Prvým krokom pri reze moruší je odstránenie všetkých poškodených, mŕtvych alebo chorých vetiev.
  • Rez pre lepšie prúdenie vzduchu: Vetvy, ktoré sa prekrývajú alebo rastú dovnútra koruny, by mali byť odstránené, aby sa zlepšilo prúdenie vzduchu.
  • Otvorená koruna (vázovitý tvar): Moruše by mali byť tvarované do otvorenej koruny alebo vázovitého tvaru. Dôležité je udržiavať dostatočný priestor medzi hlavnými vetvami, aby sa zabránilo prehusteniu koruny.
  • Omladzovací rez: Omladzovací rez je potrebné vykonávať každé 2-3 roky. Tento rez zahŕňa odstránenie starších vetiev, ktoré už neprinášajú plody, a podporuje tvorbu nových, produktívnych výhonkov. Pri omladzovacom reze sa zameraj na odstránenie starších a slabších vetiev, ktoré už neprispievajú k plodeniu.

U moruší previsnutých je to s rezom trochu inak. Ak kupujeme rezom neošetrený stromček v záhradníctve, budeme musieť všetky previsnuté výhony skrátiť asi o dve tretiny ich dĺžky hneď v prvom roku vysadenia mladého stromu.

Moruše sa zvyčajne pestujú ako samostatne stojace stromy s holým kmeňom. Usadené voľne stojace moruše potrebujú len veľmi málo strihania a môžete ich ponechať tak ako rastú, aby vytvorili prirodzene široký tvar, často dosť krivý, ako starnú.

Nástroje na rez stromov

Použitie náradia a ošetrenie rán

Pri reze moruší je dôležité používať ostré náradie, aby ste si zabezpečili čisté rezy a minimalizovali poškodenie stromu. Pred každým rezom dezinfikujte svoje záhradné náradie, najmä ak prichádzate do styku s chorými vetvami. Väčšie rezy (viac ako 2,5 cm v priemere) môžu byť náchylné na infekcie. Pravidelná kontrola po reze: Po vykonaní rezu pravidelne sledujte strom, či nevykazuje príznaky stresu alebo ochorení.

Rozšírenie moruší na Slovensku

Na našom území sa moruše, pochádzajúce pôvodne z Ázie, pestujú už po stáročia. Na Morave nájdeme exempláre staré aj pár stoviek rokov. Medzi svojimi koreňmi nemajú morušovníky radi cudzie, ostatné dreviny by teda mali rásť najmenej vo vzdialenosti piatich metrov.

Stromčeky začínajú plodiť v treťom až štvrtom roku po vysadení. Väčšej úrody strom dosiahne po ôsmich až desiatich rokoch. Úmerne s vekom stúpa i veľkosť úrody, a to na päťdesiat až sto kilogramov ovocia.

Pukanec - "hlavné mesto" moruše čiernej

Moruša čierna (lat. Morus nigra, ľudovo nazývaná aj „viničná“ alebo „drevená“ jahoda) je druh listnatej dreviny z čeľade morušovité pochádzajúci z juhozápadnej Ázie. Je známa svojím vysokým počtom chromozómov, ktorých má 154 párov. Tento druh moruše je na Slovensku zastúpený asi 1500 exemplármi, z toho najvyššia koncentrácia je v okolí obce Pukanec na južnom úpätí Štiavnických vrchov. V tomto území je druh viazaný na vinohrady a vyskytuje sa len v miestach, kde rastie alebo v minulosti rástol vinič hroznorodý (Vitis vinifera).

Mapa rozšírenia moruše čiernej na Slovensku

Podľa výskumu v rokoch 2001 - 2002 rástlo v tomto období v okolí obce Pukanec 715 stromov moruše čiernej, z toho 420 v extraviláne obce Pukanec. Podľa výskumu v rokoch 2005 - 2007, v rámci ktorého bolo na Slovensku zmapovaných 964 stromov moruše čiernej v 29 lokalitách, rastie v Pukanci 470 stromov, čo predstavuje jej najväčší výskyt v jednej lokalite v strednej Európe.

Z hľadiska frekvencie výskytu nasledujú obce v bezprostrednom susedstve Pukanca - výskum zmapoval 115 stromov moruše čiernej v Devičanoch a 52 v Bohuniciach. Väčší počet stromov moruše čiernej rástol aj v obciach Žemberovce (47), Čajkov (42), Bátovce (34), Pečenice (30), Jabloňovce (27), Sebechleby (27), Dolné Orešany (19), Rybník nad Hronom (18), Nitra (13), Horné Orešany (12), Nová Dedina - časť Gondovo (10).

Vek viacerých stromov sa odhaduje na 300 až 400 rokov. Kto sa zaslúžil o ich hromadnú výsadbu pred storočiami práve v Pukanci a v jeho okolí, nie je známe. V roku 1988 boli vyhlásené za chránený prírodný výtvor Pukanské moruše čierne (dnes táto kategória chráneného územia už neexistuje). “Hlavným mestom“ moruše čiernej je Pukanec a prírodný výtvor Pukanské moruše čierne rozhodne stoja za návštevu.

Plody moruše a ich zloženie

Plodom morušovníka je súplodie nažiek, ktoré je doslova nabité živinami. Okrem vysokého obsahu vitamínu C obsahuje aj veľké množstvo vlákniny, vitamínu K, vitamínov zo skupiny B, železa, vápnika, fosforu, draslíka, horčíka aj zinku - skrátka prírodný vitamínový komplex. Plody morušovníka svojim tvarom môžu pripomínať černice. Nie sú však tak kyslé, ich chuť je skôr sladká. Plody morušovníka dozrievajú počas leta, a ak máte v blízkosti nejaký z týchto stromov, iste ste si všimli, ako opadané plody vyzerajú - sú celé zničené a roztlačené. A to je ďalší dôvod, prečo si morušovník zasadiť aj na svojej záhrade.

Je len málo takých ovocných stromov, ktoré v horúci letný deň osviežia tak dobre ako plody morúš. Vedel to už aj rímsky básnik Quintus Horatius Flaccus, ktorý už v 1. v prvom storočí n. l. vedel, že: „Ten prežije v zdraví leto, kto bude jesť po raňajkách čierne moruše trhané zo stromu, kým nepáli slnko.“

Zrelé plody moruše na strome

Zber a skladovanie

Hlavná sezóna zberu moruší je júl až september, v teplejších rokoch až polovica októbra. Plody sú zrelé a pripravené na zber, keď sú tmavočervenej až takmer čiernej farby. Plody moruší dozrievajú postupne, takže sa často zbierajú v priebehu niekoľkých týždňov. Najlepšie je zberať ich ručne, keď sú úplne zrelé a majú intenzívnu farbu. Plody na spodných konároch zbierajte jednotlivo ručne, najlepšie v rukaviciach, pretože morušová šťava farbí.

Po zbere sú moruše veľmi krehké, preto je dobré ich konzumovať čerstvé, zamraziť alebo sušiť na neskoršie použitie. Sušené moruše sú ideálne na skladovanie, keďže si uchovávajú svoje živiny a chuť. Môžu byť uskladnené v hermeticky uzavretých nádobách na suchom mieste, kde vydržia aj niekoľko mesiacov.

Využitie plodov moruše

Plody: sladké a šťavnaté plody sú ideálne na priamu konzumáciu, ale aj na prípravu džemov, sirupov, vín a koláčov. Moruše používajte rovnako ako maliny alebo černice: jednoducho ich konzumujte čerstvé, použite do koláčov alebo dezertov, posypte si raňajkové cereálie alebo použite na prípravu džemu.

So veľmi zaujímavým spôsobom spracovania plodov morúš sa môžeme stretnúť v kaukazskom regióne. Zahustenú šťavu z plodov tam nalievajú na plátno. Toto plátno sa prikryje druhým plátnom a zavesí sa na sušenie, podobne ako my sušíme posteľnú bielizeň. Vysušená „lekvárová“ placka sa stáča a z tej sa narezávajú hotové „morušové koláčiky“ bez akýchkoľvek prísad.

Džem z moruší

Zaujímavosti o morušiach

Moruša čierna je známa svojím vysokým počtom chromozómov. S dvadsaťdva krát zduplikovanými pármi siedmych chromozómov s celkovým počtom 308 chromozómov ide o najvyšší známy polyploid medzi semennými rastlinami. Je pravdepodobné, že vysoká polyploidia u moruše čiernej súvisí s úplnou absenciou jej genetickej diverzity.

Priadka morušová samozrejme uprednostnila mäkšie listy moruše bielej, ktoré jej chutili viac čo ovplyvnilo pomer pestovania morúš v prospech práve moruše bielej. Ľudia si postupne uvedomili, že tento strom ponúka oveľa viac, ako len potravu pre húsenice priadky morušovej. Presvedčili ich vynikajúce plody a morušové drevo, ktoré sa vyznačuje vysokou výhrevnosťou.

Ivan Hričovský: MÔŽEME V APRÍLI STRIEKAŤ BROSKYNE PROTI KUČERAVOSTI?

Za zmienku pri morušiach stojí zaujímavý spôsob jej šírenia. Staré stromy s dutinami sa okrem rozmnožovania semenami rozširujú aj netradičnou cestou, podobne ako vŕby, tak, že sa jednoducho rozčesnú a konáre v mieste kontaktu so zemou zakorenia a vytvoria „nové stromy“.

tags: #pestovanie #moruse #na #slovensku

Populárne príspevky: