Pestovanie mrkvy obyčajnej: Od semienka po lahodný koreň

Mrkva obyčajná (lat. Daucus carota) je rastlina z čeľade mrkvovité/zelerovité (Apiaceae/Daucaceae), ktorá je neoddeliteľnou súčasťou záhrad aj kuchyne. Napriek svojej nenápadnosti patrí medzi výživovo hodnotné a pomerne nenáročné plodiny. Slovenskú kuchyňu si bez mrkvy len ťažko dokážeme predstaviť. Je súčasťou zeleninových zmesí, dochucovadiel, nesmie chýbať takmer v žiadnej polievke.

Mrkva patrí medzi dvojročné rastliny. V prvom roku vytvorí koreň so zásobnými látkami. Ak by ste ju na hriadke nechali až do ďalšej sezóny, využije ich na kvitnutie a tvorbu semien. Pestovanie mrkvy nie je náročné a zvládne ho aj začínajúci záhradkár.

Botanická klasifikácia a pôvod

Z botanického hľadiska je ovocím plod kvitnúcich rastlín, zatiaľ čo zeleninou sa považujú ostatné časti rastlín, ako listy, stonky či korene. Mrkva obyčajná sa delí na viacero divých poddruhov, ktorých počet je sporný. V starších textoch sa niekedy uvádza len jeden divý poddruh, mrkva obyčajná pravá (lat. Daucus carota subsp. silvestris). Okrem neho existuje aj pestovaný poddruh, mrkva obyčajná siata alebo mrkva siata či karotka (lat. Daucus carota subsp. karotka).

Všeobecne sa predpokladá, že pôvodne fialová mrkva s obsahom antokyánov pochádza z Afganistanu. Odtiaľ bola domestikovaná v priľahlých oblastiach Ruska, Iránu, Indie, Pakistanu a Turecka. Fialová mrkva sa spolu so žltým variantom rozšírila do oblasti Stredomoria a západnej Európy v 11. až 14. storočí a do Číny, Indie a Japonska v 14. až 17. storočí. Oranžovočervené odrody mrkvy sa dostali do Európy z Ázie cez Stredomorie prostredníctvom Arabov približne v 12. storočí.

Nutričná hodnota a zloženie

Mrkva obyčajná je mimoriadne bohatá na živiny. Obsahuje najmä vysoké množstvo karoténu a betakaroténu, ktoré sú dôležité pre zdravie očí a imunitný systém. V najvyššej miere je v nej zastúpený práve β-karotén, ktorý je prekurzorom vitamínu A a má v ľudskom organizme nezastupiteľné postavenie. Okrem toho sú v nej obsiahnuté vitamíny skupiny B, C, E, H, kyselina listová, pantoténová, kremičitá, pektínové látky a silice. Z dôležitých stopových prvkov sa v mrkve nachádzajú draslík, sodík, vápnik, horčík, fosfor, síra, mangán, železo, meď a zinok.

Koreň mrkvy nedodáva strave významné množstvo kalórií, ale je bohatý na prírodné látky a minerály, najmä draslík a vápnik. V 100 g čerstvého koreňa sa nachádza približne 8,3 mg β-karoténu, 3,5 mg α-karoténu, 256 μg luteínu a zeaxantínu. Z vitamínov obsahuje 5,9 mg vitamínu C, 835 μg vitamínu A, 0,66 mg vitamínu E (α-tokoferolu) a 13,2 μg vitamínu K.

Mrkva je jedna z mála zelenín, ktorá je výživnejšia varená. Silné bunkové steny koreňov neumožňujú telu využiť v surovom stave viac ako 25 percent dostupného betakaroténu. Keď ju však uvaríte a naservírujete spolu s iným jedlom, ktoré doplní časť tukov, telo bude schopné premeniť až 50 percent betakaroténu na vitamín A.

Pestovanie mrkvy

Mrkva je chladnomilná plodina a v záhrade ju možno pestovať už skoro na jar. Aby bola úroda zdravá a bez deformácií, je dôležité venovať pozornosť výberu pôdy, pravidelnej zálievke a vhodnému typu hnojenia. Mrkva patrí medzi plodiny druhej trate, čo znamená, že najlepšie rastie v pôde v tzv. starej sile - druhý až tretí rok po aplikácii maštaľného hnoja.

Pôda a výsev

Najvhodnejšia pôda pre pestovanie mrkvy je ľahká, priepustná a hlinito-piesočnatá. Vyhýbajte sa ťažkým ílovitým pôdam, ktoré môžu spôsobiť deformácie koreňov. Pôda by mala byť dostatočne hlboká, jemne nakyprená a bez hrúd či kameňov. Mrkva vyžaduje hlbokú, dobre prekyprenú, piesočnato-hlinitú pôdu s neutrálnou až mierne kyslou reakciou. Ťažké, ílovité alebo kamenisté pôdy spôsobujú deformáciu koreňov, a preto je potrebné pôdu pred výsevom dôkladne pripraviť.

Osivo mrkvy sa seje na jar, v marci až v apríli priamo na pripravené hriadky, nepotrebujete tak skleník či predpestovať priesady. Riadky by mali byť vzdialené 30 až 40 cm. Po jednotení mladých rastlín je ich optimálna vzdialenosť v riadku 5 cm. Hĺbka výsevu sa odporúča približne na 1-2 cm. V prípade jesenných výsevov vysievame najskôr v októbri, pričom osivo vysievame hustejšie. To v pôde prečká zimu a na jar vyklíči. Vysiatu plochu môžeme nakryť bielou netkanou textíliou, aby bola chránená a na jar sme podporili klíčenie.

Zálievka a hnojenie

Mrkva potrebuje rovnomerný prísun vody najmä v období klíčenia a tvorby koreňa. Odporúča sa zalievať 1-2× týždenne výdatne, aby sa voda dostala hlbšie ku koreňom. Mrkva pomerne dobre odoláva suchu, vhodné je však dohliadať na pravidelný prísun vlahy aj pomocou zavlažovania.

Mrkva je citlivá na čerstvý maštaľný hnoj, ktorý môže spôsobiť deformácie a popraskanie koreňov. Odporúča sa použiť vermikompost, frass (hmyzie hnojivo), alebo minerálne hnojivá s vyšším obsahom fosforu, ktorý podporuje vývoj koreňovej časti, sladkosť a pevnosť. Hnojenie vykonávajte približne raz mesačne, najlepšie v skoršej fáze rastu - pred tvorbou hlavného koreňa.

Jednotenie a starostlivosť

Po vyklíčení je dôležité mladé rastliny preriediť, aby mali dostatok priestoru na rast. Keď rastlinky dorastú do veľkosti približne 15 cm, záhon je potrebné jednotiť na vzdialenosť asi 5 cm medzi rastlinami. Mrkva sa pestuje len zo semienka, presádzanie nemá rada. Vzhľadom na veľké množstvo semien vsypaných do riadkov je po vzídení prvých lístkov a miernom podrastení sadeničiek potreba mrkvy vyjednotiť.

Porast udržujeme počas celej vegetačnej doby odburinený. Zelenaniu hláv koreňov možno zabrániť miernym prihrnutím pôdy pri okopávaní. Praskanie mrkvy je spôsobené výraznými výkyvmi pôdnej vlhkosti.

Škodcovia a choroby

Mrkvu môžu napádať rôzni škodcovia a choroby, ktoré môžu výrazne ovplyvniť kvalitu a množstvo úrody.

Škodcovia

• Slimáky a slizniaky
• Hlodavce
• Voška mrkvová
• Vŕtavka mrkvová (larvy prevŕtavajú koreň a vytvárajú chodbičky)
• Drôtovce (larvy kováčikov)
• Háďatko koreňové
• Pochmurnatka (vytvára na povrchu koreňov hrdzavočervené chodbičky)
• Psota rascová

Choroby

• Múčnatka mrkvová
• Pleseň sivá
• Alternáriová škvrnitosť listov mrkvy
• Cerkosporióza mrkvy
• Mokrá hniloba mrkvy
• Biela hniloba mrkvy
• Čierna hniloba mrkvy
• Vírusová kučeravosť mrkvy

Preventívna ochrana spočíva v odstraňovaní pozberových zvyškov, dodržiavaní osevného postupu, likvidácii hostiteľských burín a ochrane proti voškám. Na pozemkoch robíme hlbokú orbu.

Zber a skladovanie

Termín zberu závisí od skorosti odrody a účelu pestovania. Skoré odrody zberáme prebierkou už od mája do júla. Pre vysoký obsah vody v pletivách nie sú vhodné na zimné skladovanie, ale len na rýchly konzum, pretože sú veľmi šťavnaté a rýchlo vädnú.

Neskoré odrody zberáme na jeseň, v priebehu októbra, aj začiatkom novembra, kým nezmrzne pôda. Úrodu určenú na skladovanie pozberáme naraz, najlepšie v slnečný a teplejší deň. Zber v daždivom počasí, zo zamokrenej, mazľavej pôdy je nevhodný. Korene môžu od nadbytku vody praskať.

Rád, ako uskladniť mrkvu na zimu, je skutočne veľa. Všeobecne však platí niekoľko základných pravidiel. Tým prvým je, že uskladňujeme iba odrody neskoré, skoré nie sú na dlhodobé skladovanie vhodné. Po vytiahnutí úrody zo zeme odstránime vňať (tú môžeme využiť v kuchyni alebo ju treba zmraziť) a korene dobre očistíme od hliny. Následne pozbieranú zeleninu rozložíme a necháme chvíľu preschnúť na dobre vetranom, chladnom a suchom mieste. Najčastejšie sa potom mrkva dáva do debien, v ktorých sa zasype pieskom, a ukladá sa do tmavej pivnice s možnosťou vetrania, kde sa teplota počas zimy pohybuje medzi 0 až 4 °C.

Odrody mrkvy

Medzi záhradníkmi sa odrody mrkvy delia častejšie na skoré a neskoré. Skoré kultivary tiež nazývame karotky. Majú väčšinou tupé korene, jemnejšiu dužinu, sú sladšie a menej vhodné na skladovanie. Zberáme ich ako prvé.

Medzi stredne skoré odrody môžeme zaradiť napríklad 'Marquette' alebo 'Jolana F1'. Neskoré kultivary sú vhodné na uskladnenie a zberajú sa až počas jesene. Koreň je väčší, tmavší, chuť výrazná a šupka hrubšia.

Zaujímavým spestrením na tanieri môžu byť rôzne farebné variácie mrkví. Na pohľad veľmi výrazná je odroda 'Purple Haze', ktorá sa vyznačuje temne fialovou farbou so žíhaním.

Využitie mrkvy

Mrkva je nielen chutná zelenina, ale má aj významné liečivé účinky. Zvyšuje odolnosť organizmu proti infekciám a má celkovo posilňujúci vplyv. Jej konzumácia sa odporúča rekonvalescentom, napríklad pri ťažkých virózach. Po dlhej liečbe antibiotikami dokáže harmonizovať črevnú mikroflóru. Odporúča sa pri pečeňovej diéte. Karotenoidy chránia organizmus pred voľnými radikálmi. Pomáha pri málokrvnosti, slabosti neurčitého pôvodu a má aj močopudné účinky. Považuje sa za jeden z prostriedkov na liečbu neplodnosti.

Najbežnejšou liekovou formou je mrkvová šťava (Succus dauci caroti recens expressus) alebo zahustená forma (Roob dauci), ktoré sú dôležitou súčasťou väčšiny liečivých zeleninových nápojov. Sú pomocným liekom pri oxyúriách a askarídoch (chorobách vyvolaných mrľami a škrkavkami).

Mrkva má všestranné využitie v kuchyni. Konzumuje sa surová, varená, pečená, dusená alebo ako súčasť rôznych jedál. Používa sa do polievok, šalátov, príloh, omáčok, štiav a dokonca aj do koláčov.

tags: #pestovanie #mrkvy #obycajnej

Populárne príspevky:

• Tradičné využitie pre zdravie a krásu
• Ako pestovať anony
• Delosperma fialová
• Význam jelše lepkavej
• Tetovanie lotosového kvetu medzi prsiami