Pestovanie netradičného ovocia: Objavte zabudnuté poklady a exotické chute

Tradičné ovocné druhy ako jabloň a hrušku pozná každý. Máte ešte voľné miesto na záhrade a chceli by ste pestovať niečo netradičné a zároveň zozbierať úrodu? V súčasnosti je trendom prinavracať hodnotu starým odrodám a druhom, ktoré v minulosti boli v záhradách bežným ovocím. Spravidla mali vysokú úžitkovú hodnotu, množstvo vitamínov a zdraviu prospešných látok pre telo i dušu.

Okrem toho majú širokú možnosť spracovávania a výborne chutia. Drobné ovocie, ako sú jahody, maliny, ríbezle, egreše a iné, sú nielen lahodnou pochúťkou, ale aj skvelým spôsobom, ako získavať čerstvé plody priamo z vlastnej záhrady. Pestovanie týchto ovocných plodín je nenáročné, no vyžaduje si určitú znalosť a starostlivosť. Odmení sa vám za to bohatou úrodou.

Netradičné ovocné stromy a kríky do vašej záhrady

Okrem bežných druhov ovocia je možné v záhrade pestovať aj niektoré netradičné ovocné stromy a kríky, ktoré môžu byť takisto produktívne a zaujímavé. Na Slovensku sa medzi záhradkármi stáva čoraz populárnejším trendom pestovanie exotického ovocia, ktoré bolo v minulosti považované za nevhodné pre naše klimatické podmienky.

V našich končinách, najmä na juhu Slovenska, je možné dopestovať viaceré druhy exotického ovocia. Poďme sa pozrieť na niektoré z nich.

Moruša (Morus alba a Morus nigra)

Pestujte napríklad znovu objavené a obľúbené moruše. Moruša biela a moruša čierna (Morus alba a Morus nigra) má plody, ktoré sú extrémne sladké v čase zrelosti a nikto im neodolá. Ani deti. Plody obsahujú veľa vitamínov a sú vhodné na spracovanie, konzervovanie, mrazenie, sušenie i do koláčov, na sirupy a šťavy. Najlepšie však je sadnúť si priamo pod strom a plnými hrsťami sa kŕmiť týmito plodmi.

Pozor však, plody výrazne farbia nielen oblečenie, ale aj dlažbu či trávnik a vtáky ich tiež vedia rozniesť. Moruša je vhodná na pestovanie do teplejších lokalít (oblasti vhodné na pestovanie viniča), kde sa jej však veľmi dobre darí a prináša pravidelné úrody. Pre pestovateľov je vhodná najmä moruša čierna (slovenská odroda moruše čiernej často označovaná aj ako moruša trnavská), ktorá je najlepšie prispôsobená pre naše podmienky no aj moruša biela, ktorá je ešte mrazuvzdornejšia a ponúka sa v mnohých odrodách.

Mišpuľa (Mespilus germanica)

Významnou a menej pestovanou ovocnou drevinou je aj mišpuľa (Mespillus germanica), ktorá patrí medzi nízke stromy alebo väčšie kry, dorastá cca do 3 metrov a plody sú práve využiteľné v zimnom období na všestranné spracovanie i konzum. Plod je menší, podobný jablku, tvrdý, semená sa nekonzumujú. Konzumujú sa až po mrazoch, kedy zmäknú a šupka nadobudne vrásčitý vzhľad. Chutia ako kyslejšie jablká, dužina je ako pyré. Vhodné sú na priamy konzum, džemy, želé ako i na dezert. Mišpuľa má rada teplo, svetlo, nevyžaduje druhý strom na opelenie a navyše takmer netrpí žiadnymi chorobami a škodcami. Pestovali ju už naši starí rodičia.

Mišpuľa preferuje slnečné až polotienisté stanovisko. Najlepšie sa jej darí v hlinitých, mierne zásaditých pôdach. Je bohatá na vlákninu, vitamíny skupiny B a minerály, ako železo a draslík.

Goji - Kustovnica čínska (Lycium chinensis)

Čo tak skúsiť pestovať goji - kustovnicu čínsku? Je to ker, ktorého plody a ich účinky poznali už starí Číňania. Goji dorastá do výšky 2 metre a plody sú červené a podobné šípkam. Postačí malá hrsť plodov denne a Váš organizmus a telo omladne. Je to doslova vitamínová bomba. Obsahujú aminokyseliny, vlákninu a stopové prvky ako selén, železo, vápnik a iné. Až 21 stopových prvkov pre Vaše telo a množstvo vitamínov, antioxidanty, ktoré napomáhajú, aby naša pokožka bola svieža a mala mladistvý vzhľad. Kustovnica čínska obľubuje slnečné stanoviská s priepustnou, neutrálnou až zásaditou pôdou. Je plne mrazuvzdorná a pokiaľ je dobre zakorenená, postačí jej voda zo zrážok. Goji vyžaduje piesočnaté, ľahšie pôdy s pH okolo 8. Do jamy pri výsadbe pridajte vyzretý maštaľný hnoj alebo čerstvý kompost. Keďže jej konáre majú tendenciu rásť do dĺžky a prevísať, je ju vhodné vyväzovať na oporný kolík a pravidelne strihať (na jar).

Rakytník (Hippophae rhamnoides)

Rakytník (hippophae rhamnoides) nepatrí k najznámejším ovocným druhom, no vďaka jeho prednostiam sa môžeme s týmto stromom stretnúť v záhradách stále častejšie. Pre pestrosť a koncentráciu bioaktívnych látok obsiahnutých v rakytníku sa táto rastlina považuje za jednu zo superpotravín a pritom patrí k najnenáročnejším plodinám, ktoré môžete v záhrade pestovať. Rakytník je plne mrazuvzdorný, prispôsobí sa suchu i vlhkej pôde, dobre zvláda i zvýšenú salinitu pôdy a dobre odoláva škodcom či chorobám. Keďže rakytník patrí k rastlinám, ktoré fixujú vzdušný dusík do pôdy, prosperuje aj v málo výživných pôdach a často sa používa na fixovanie erodujúcich brehov a na zúrodnenie pôdy. Tento ker miluje slnko a priepustnú, piesočnatú pôdu. Potrebuje dostatok priestoru a je odolný voči suchu aj nízkym teplotám. Pre úspešné pestovanie potrebujete vysadiť 2 rastliny vedľa seba, samčiu a samičiu.

Ásimina trojlaločná (Asimina triloba)

Ásimina trojlaločná (asimina triloba) známa aj pod názvom Paw Paw je výnimočný ovocný strom produkujúci plody vzhľadom pripomínajúce okrúhle banány, ktoré majú vo vnútri po dozretí kašovitú konzistenciu (podobná banánu) nezameniteľnej chute pripomínajúcej vaječný likér či melón cantaloupe a veľké, nejedlé jadierka. Ásimina listami pripomína tropický strom no je plne mrazuvzdorná, takže je vhodná pre pestovanie do väčšiny záhrad. Ásimina trojlaločná prosperuje na polotienistom a v dospelosti aj na slnečnom stanovisku s priepustnou pôdou. Keďže obsahuje prirodzený insekticíd, je odolná voči hmyzu a iným škodcom či chorobám. Paw paw si nevyžaduje takmer žiadny rez a zvláda aj mrazy pod - 35 °C, takže si hravo poradí aj s našou klímou.

Hurmikaki (Diospyros kaki)

Hurmikaki (diospyros kaki) tiež patria medzi netradičné ovocné stromy v našich záhradách, no postupne sa stávajú stále populárnejšími. Ovocné stromy Hurmikaki alebo skrátene kaki pochádzajú z východnej Ázie a sú známe svojím pomalým rastom a produkciou neskoro dozrievajúcich, sladkých plodov s vynikajúcou chuťou. Ponuka odrôd týchto exotických ovocných stromov je naozaj široká, pričom najobľúbenejšie sú variety s netrpkými plodmi, a bez jadierok (partenokarpické). Výhodou pri pestovaní hurmikaki je jeho odolnosť proti škodcom a chorobám ako aj pomalý rast, ktorý si nevyžaduje takmer žiadny rez. Keďže však odoláva len teplotám do - 20°C, je vhodný skôr pre teplejšie časti Slovenska a na chránené stanoviská (pri hrozbe tuhších mrazov je potrebné zatepliť základňu a kmeň stromu slamou a jutovinou).

Kiwi (Actinidia)

Ďalším exotickým ovocím, ktoré je možné pestovať aj v našich klimatických podmienkach je kiwi (actinidia) a to najmä druhy, ktoré sú odolné voči nízkym teplotám (Actinidia argute a Actinidia kolomitka môžu krátkodobo odolávať teplotám - 25 až - 30 °C). Kiwi je liana, takže k svojmu rastu potrebuje oporu v podobe plotu, pergoly či inej konštrukcie, ktorá mu dodá stabilitu. Vyžaduje si výživné, mierne kyslé pôdy a slnečné stanovisko. Na produkciu plodov si je potrebné vybrať samoopelivú ododu, prípadne v záhrade vysadiť samčiu a samičiu rastlinu.

Figovník (Ficus carica)

Figovník (Ficus carica) je subtropická rastlina, ktorá prekvapivo dobre znáša mierne mrazy. Niektoré odrody, ako napríklad ‘Brown Turkey’, ‘Dalmatie’ alebo ‘Michurinska-10’, sú vhodné na pestovanie aj v našich podmienkach. Figovník sa dá pestovať v záhrade, ale aj v nádobe na balkóne či terase. Figovník obľubuje slnečné stanoviská s priepustnou pôdou, ideálne s južnou orientáciou. Figy sa v našich klimatických podmienkach pestujú vo forme krov, pretože nadzemná časť rastliny často vymŕza (ak teploty klesnú pod - 20°C pri odolnejších odrodách). Podzemná časť rastliny je však odolná až do - 30 °C a tak vždy nanovo vyrastie a môže prinášať úrodu.

Drieň (Cornus mas)

Drieň alebo ľudovo drienka patrí medzi málo známe a nedocenené druhy ovocia. Väčšinou sa s drieňom stretávame voľne v prírode (drieň obyčajný), no len málokto ochutnal aj jeho šľachtenú podobu. Plody drieňa jedlého (cornus mas) sú väčšie, sladšie a sú dostupné v rôznych odrodách. Drieň jedlý je nenáročný na pestovanie a bude sa mu dariť na väčšine stanovísk, no najviac mu vyhovuje slnečné až polotienisté stanovisko s priepustnou pôdou. Môže sa pestovať vo forme kra ale aj stromu.

Jujuba (Ziziphus)

Jujuba (Ziziphus), známa aj pod názvom čínska ďatľa produkuje chutné, chrumkavé plody, sladkosťou a chuťou podobné menším jablkám (ak sa nechajú na strome, tak zhnednú, zvráskavejú a sú ešte sladšie a chutnejšie) a pritom je prekvapivo odolná voči našim klimatickým podmienkam. Jujube sa najviac bude dariť na chránenom, slnečnom stanovisku.

Drobné ovocie pre každú záhradu

Drobné ovocie, ako sú jahody, maliny, ríbezle, egreše a iné, sú nielen lahodnou pochúťkou, ale aj skvelým spôsobom, ako získavať čerstvé plody priamo z vlastnej záhrady. Pestovanie týchto ovocných plodín je nenáročné, no vyžaduje si určitú znalosť a starostlivosť. Odmení sa vám za to bohatou úrodou. Drobné ovocie a jeho pestovanie je význačné tým, že sa dá pestovať všade. Stačí len upraviť podmienky, niekedy zatieniť, ochrániť, vysadiť v blízkosti múru alebo pestovať v nádobe.

Výber druhov a ich počet je závislý od veľkosti plochy. Na malú plochu vyberajte zo stromčekových foriem, vo veľkej záhrade vysaďte kry drobného ovocia. Výborne doplnia Váš jedálniček a Vaše deti sa naučia čo-to o pestovaní, zbere a starostlivosti.

Ríbezle a egreše

Stromčekové druhy ríbezlí a egrešov nezaberajú veľa miesta v záhrade. Postačí im súvislý pás pozdĺž plota, pri múre, ktorý im zabezpečí ochranu proti silným vetrom. Zo stromčekových druhov zozbierate síce menej úrody ako z tých kríkových, ktoré naopak potrebujú väčší priestor pre pestovanie, ale svoj účel určite splnia. Máte na výber z bielych, červených a čiernych odrôd ríbezlí, prípadne kríženca ríbezle a egreša - josty, ktorá má zaujímavú chuť a veľké čierne plody. Egreše sú biele, žlté aj červené. Treba si vyberať hlavne z rezistentných odrôd, ktoré nie sú náchylné na množstvo chorôb a škodcov, ktoré bohužiaľ tieto rastliny napádajú. Ovocné kríky (Krovité druhy) vyžadujú väčší priestor pre pestovanie, pretože úrodu dosiahnete len na viacročných konárikoch, nie jednoročných. Úroda je bohatšia než na kmienkových tvaroch.

Maliny a černice

Ak túžite po malinách, tiež máte na výber z odrôd s červenými a žltými plodmi, sladkými, šťavnatými, dvakrát rodiacimi. Vyžadujú väčšiu plochu na pestovanie nakoľko sa rozrastajú. Najlepšie je ich umiestniť na plochu vzdialenejšiu od okrasnej časti záhady. Napríklad na koniec záhrady, vedľa murovaného plotu. Černice porovnávame často s malinami, ale ich plody sú tmavšie a majú sladkokyslú chuť.

Čučoriedky a brusnice

Medzi ďalšie zaujímavé ovocie patria čučoriedky a brusnice, ktoré výborne rastú vo vlhkých pôdach s kyslým pH. Sú to inak nenáročné trváce rastliny, ktoré si vyberte do záhrady podľa veľkosti plochy. Čučoriedky veľkoplodé, nazývané aj kanadské, sú dostupné v rôznych kultivaroch a spravidla sa odlišujú veľkosťou plodov a výškou kra. Čučoriedky, ktoré sú predávané ako veľkoplodé, sú vhodné do každej záhrady alebo nádoby. V záhrade ich umiestnite na chránené miesto, najlepšie do polotieňa. Mohli by im uškodiť holomrazy alebo studený vietor. Ak bude sneh, prežijú určite. V prvom roku po vysadení je dobré ich prikrývať napríklad čečinou. Vysaďte ich do čistej rašeliny. Na sadenie čučoriedok vyhĺbte dostatočne veľkú plochu a vysypte niekoľkými vrecami rašeliny. Vyhĺbite jamu cca 50x50 cm, vyberiete pôvodnú zeminu a vysypete tam substrát, ktorý si viete namiešať aj sami: vrchovisková rašelina, piliny a kôra z ihličnanov. Na 1 rastlinu cca 50 l alebo substrát špeciálne určený na pestovanie kyslomilných rastlín, vrátane čučoriedok. V ďalších rokoch je dobré na jar dosypať nový substrát na povrch a mierne prehrabať. Hnojivou záslievkou pre kyslomilné rastliny podporíte rast a úrodnosť rastliny v ďalších rokoch. Majú plytký koreň, preto sa neokopávajú. Výhodou je, že čučoriedky nenapádajú takmer žiadne choroby a škodce, pokiaľ však nepočítame vtáctvo, ktoré s obľubu v čase zrelosti nalietava na ker. Treba ho chrániť sieťami.

Brusnice - Cranberry alebo aj kľukva, takto sa dá nazvať drobné červené guľaté drobné ovocie na nízkych polodrevnatých kríkoch. Najznámejšia je Brusnica pravá (Vaccinium vitis idaea). Známa je po celej Európe. Pre špecifickú chuť, použitie aj jednoduché pestovanie. Vyžadujú kyslé pH, slnečné stanovisko. V tieni takmer neplodia. V záhone sa im darí priamo s klasickými čučoriedkami. Substrát si namiešate jednoducho použitím kremičitého piesku a rašeliny. Samotná rašelina nie je vhodná, lebo má nízku nasiakavosť a rastliny potom trpia suchom. Nedokážu prijať dostatok vody. Preto je lepšie ak si substrát pripravíte. Pôdu je potrebné udržiavať vlhkú a odburinenú. Veľmi zle reagujú na zarastenú plochu, nakoľko sú nízke a plytko korenia. Zabudnite však na nejaké okopávanie.

Jahody

V malej záhradke vyčleňte miesto na pestovanie jahôd, ktoré milujú najmä deti. Dokonalé sú stáloplodiace jahody, ktoré nemajú zvláštne požiadavky na pestovanie od klasických jahôd. Na rozdiel od nich však plodia viackrát do roka, niektoré za dobrého počasia ešte aj začiatkom novembra. Vyžadujú správnu výsadbu, slnko až polotieň, sadenice nesadiť na rovnaké miesto, kde už boli jahody pestované. Srdiečka jahodových sadeníc musia byť zasadené nad zemou. Nezabudnite na zalievanie, hnojenie, odstraňovanie dcérskych poplazov, ktoré materskú rastlinu vyčerpávajú. Môžete ich použiť na nové výsadby. Tiež im odstraňujte suché a poškodené listy a kontrolujte prípadných škodcov a choroby.

Základné princípy pestovania drobného ovocia

Pestovanie väčšiny ovocných kríkov nie je zložité. Najlepšie je vybrať im slnečné a chránené miesto, pripraviť priepustnú a výživnú pôdu a dbať na pravidelnú zálievku. Niektoré druhy, napríklad čučoriedky, potrebujú kyslú pôdu, iné, ako ríbezle či egreše, sú tolerantnejšie.

Výber miesta a výsadba

Pri pestovaní drobného ovocia je kľúčový správny výber miesta. Zabezpečte im aspoň 6 hodín priameho slnečného žiarenia denne. Pôda by mala byť dobre priepustná, bohatá na živiny a s dostatočným odvodnením. Drobné ovocie môžete vysádzať na jar alebo na jeseň. Pri výsadbe urobte dostatočne veľké jamy pre korene a umiestnite sadenicu do hĺbky, ktorá zodpovedá jej veľkosti. Nezabudnite použiť mykorhízne huby a potom zasypte pôdu späť.

Zalievanie a hnojenie

Pravidelné zalievanie je dôležité, aby rastliny mali dostatok vlhkosti, najmä počas obdobia tvorby plodov. Počas vegetačného obdobia pravidelne hnojte rastliny vhodným hnojivom pre daný druh. Drobné ovocie má plytký koreňový systém, má vyššie nároky na závlahu a výživu z pôdy. Drobné ovocie nesadíme do koreňového systému existujúcich drevín, potrebuje panenskú pôdu plnú živín.

Starostlivosť a ochrana

Pravidelná starostlivosť je nevyhnutná pre zdravý a hojný rast drobného ovocia. Kontrolujte rastliny na príznaky chorôb alebo škodcov a pri prvých známkach zasahujte. Preventívne používanie organických hnojív a hnojenie môže zvýšiť odolnosť rastlín voči chorobám.

Rez

Väčšina druhov drobného ovocia potrebuje pravidelný strih na udržanie tvaru a rastu. Na jar odstráňte staré a mŕtve konáre, aby sa podporil nový rast. Nie všetky dreviny kvitnú a plodia na jednoročných výhonoch. Maliny sú známe ako raz rodiace a dvakrát rodiace. Dvakrát rodiace maliny prvýkrát rodia v dolnej polovici výhonu, ktorý sa skráti a znovu zarodia na novom obraste, z toho istého výhonu. Niekto reže už na jeseň, keď je zjavné, že maliny už nebudú rodiť. Často sa však stáva, že ešte z pod snehu na výhonkoch vidieť červené plody. Lepšie riešenie je tak na jar. Nestrihajte celé. Egreše rodia na jednoročnom dreve, preto je dôležité odstrániť minuloročné výhony v predjarí, pred pučaním, najneskôr v marci. V neskoršom veku je potrebné zmladenie. Pri čučoriedkach počas prvých 2 - 3 rokoch pestovania nevyžadujú žiadnu špeciálnu starostlivosť, čo sa týka rezu. Po troch rokoch robíme udržovací rez v predjarí. Nikdy nezastrihávajte však výhony, nakoľko čučoriedky rodia práve na vyzretých dvojročných výhonoch v hornej časti vetvy. Zdravý ker v čase rodenia, to je 3 - 4 rok by mal mať 4 - 5 zdravých výhonov. Vyberte 3 najsilnejšie a ostatné orežte úplne od zeme.

Pestovanie exotického ovocia v nádobách

Táto téma bude aktuálna najmä pre tých, ktorí nemajú možnosť pestovať ovocie v záhrade. Drobné ovocie si môžete pokojne vypestovať aj v nádobe. Popínavým druhom alebo druhom, ktoré vytvárajú vysoké výhonky, pomôžte oporou a vyväzovaním. Čučoriedky pestujte v čistej rašeline a vo veľkej nádobe. Zemolez kamčatský, obdoba čučoriedky, nevyžaduje pestovanie v kyslej pôde. Maliny vysaďte tie, ktoré rodia raz za sezónu. Josta - kríženec egreša a čiernej ríbezle rastie pomerne bujne, takže v nádobe bude vyzerať už neesteticky. Ak sa zaujímate o pestovanie kiwi, vyberte si samoopelivý kultivar s kompaktnejším rastom a menšími plodmi. Najčastejšie sa pestujú v nádobách jahody. Nezabudnite na fakt, že rastliny pestované v nádobách sú odkázané výhradne na Vás, čo sa týka zálievky.

V nádobe sa dobre darí aj figovníku, ktorý potom na zimu musíte zabezpečiť pred mrazmi a dlhotrvajúcemu chladu a premiestniť ho chladnej miestnosti bytu alebo pivnice. Vo vonkajších podmienkach, najmä v južných oblastiach Slovenska a na chránenom mieste bez problémov prežije aj zimu. Pokiaľ ste už vyskúšali jeho pestovanie a rastlina aj zarodila, ale mala len zelené nekonzumné plody, je to tým, že plody nestihli dozrieť z nedostatku slnka. Slnečný balkón je ideálny na pestovanie citrusových rastlín. Opelenie musíte často zabezpečiť ručne pomocou štetca, nakoľko kvety kvitnú krátko a nie vždy sa k nim dostanú včely.

Pestovanie citrusov

Citrusy sú obľúbené pre svoje voňavé kvety a chutné plody. Najčastejšie sa pestuje citrónovník (Citrus limon), pomarančovník (Citrus sinensis) a mandarínka (Citrus reticulata). Vzhľadom na ich teplomilnosť sa v našich podmienkach dajú pestovať len v nádobách, aby ich bolo možné na zimu premiestniť do interiéru.

• Nádoba: Mala by mať dostatočný objem (minimálne 20 - 30 litrov) a drenážne otvory na odtok prebytočnej vody.
• Pôda: Citrusom vyhovuje ľahký, priepustný substrát s mierne kyslým pH (okolo 5,5 - 6,5). Ideálne je použiť špeciálny substrát pre citrusy, prípadne zmiešať v pomere 1:1 substrát pre sukulenty a univerzálny substrát. Na dno kvetináča odporúčame vrstvu hrubého štrku, ktorá zabezpečí drenáž a tým ochráni korene.
• Stanovište: Počas vegetácie je najlepšie ich umiestniť na slnečné miesto na balkóne alebo terase. Citrónovníky majú radšej polotieň, pomarančovníky a mandarínkovníky svetlo priam milujú.
• Zálievka: Citrusové rastliny potrebujú pravidelnú zálievku, no substrát by nemal byť trvale premokrený.
• Hnojenie: Od jari do jesene sa odporúča prihnojovať špeciálnymi hnojivami pre citrusy, ktoré obsahujú železo a mikroprvky.
• Zimovanie: Ideálny spôsob zazimovania je citrusov umiestnenie do vyhrievaného skleníka s dostatočne vysokou vlhkosťou. Kto takýto skleník nemá, môže zvoliť presun do citrusov do tmavej a chladnej miestnosti (cca 10 °C) a obmedziť zálievku. Veľkou chybou preto je pestovanie citrusov na okennom parapete nad radiátorom. Suchý vzduch spôsobuje opadávanie listov. To isté môže nastať, ak umiestníte citrus do miestnosti, kde skladujete jablká a hrušky. Pri zrení totiž uvoľňujú etylén a ten spôsobuje spomenuté opadávanie. Pri správnej starostlivosti môžu citrusy kvitnúť a rodiť aj v našich podmienkach. Plody však dozrievajú pomalšie, preto je dôležité trpezlivo čakať na úrodu.

Pestovanie olivovníka

Olivovník (Olea europaea) je symbolom Stredomoria, no dá sa pestovať aj na Slovensku. Najvhodnejšie sú odrody ako ‘Arbequina’ alebo ‘Leccino’, ktoré zvládajú mierne mrazy. Olivovník rastie pomaly a môže sa dožiť nie stovky, ale tisícky rokov.

• Nádoba: Olivovník sa najčastejšie pestuje v kvetináči s objemom aspoň 30 litrov.
• Stanovište: Potrebuje veľa slnka, ideálne je umiestniť ho na juhovýchodnú alebo juhozápadnú stranu balkóna či terasy.
• Pôda: Priepustná a kamenistá, ideálne s mierne zásaditým pH.
• Zálievka: Olivovník znáša sucho lepšie ako prebytok vody, preto sa zalieva až vtedy, keď je substrát suchý. Podobne ako pri citrónovníkoch sa hodí drenážna vrstva.
• Hnojenie: Stačí prihnojovať dvakrát do mesiaca hnojivom s obsahom draslíka a horčíka.
• Zimovanie: Olivovník znáša krátkodobé mrazy do -5 °C, ale najlepšie je nevystavovať ho ani teplotám pod +10 °C a napríklad v októbri ho včas preniesť do chladného, ale svetlého priestoru s teplotami 10 - 15 °C. Ak sa rozhodneme pre zazimovanie stromu vonku, majme na pamäti, že mrazy pod -10 °C môžu veľmi vážne poškodiť korene. Odporúča sa ich zakrývať čečinou a kmeň chrániť jutovou tkaninou. Olivovníky sa v našich podmienkach pestujú skôr ako nádherné dekoračné rastliny, ktoré v horúcom lete prinášajú stredomorskú atmosféru. Pri správnej starostlivosti môže olivovník po niekoľkých rokoch priniesť aj v našich podmienkach úrodu. Ak pestujete len jeden kus a chcete úrodu, nezabudnite, že budete potrebovať samoopelivú odrodu, napríklad vyššie spomenutú odrodu Arbequina.

Staré odrody a súčasné trendy

V súčasnosti je trendom prinavracať hodnotu starým odrodám a druhom, ktoré v minulosti boli v záhradách bežným ovocím. Spravidla mali vysokú úžitkovú hodnotu, množstvo vitamínov a zdraviu prospešných látok pre telo i dušu. Okrem toho majú širokú možnosť spracovávania a výborne chutia.

tags: #pestovanie #netradicneho #ovocia

Populárne príspevky:

• Básnik Janko Kráľ a svet informácií
• Pohrebné služby ORCHIDEA
• Služby kamenárstva Adam Ruža
• Praktické boxy na zošity
• starostlivosť o biele kvetináče v záhrade