Janko Kráľ: Život a odkaz básnika, ktorý miloval svet informácií
Janko Kráľ, jeden z najvýznamnejších slovenských romantických básnikov a predstaviteľ štúrovskej generácie, sa narodil 24. apríla 1822 v Liptovskom Mikuláši, v Rakúskom cisárstve. Jeho život bol poznačený revolučným duchom, nekonvenčným správaním a hlbokou láskou k národu. Hoci zomrel 23. mája 1876, jeho odkaz žije ďalej v slovenskej literatúre a kultúre.
Detstvo a vzdelanie
Janko Kráľ sa narodil do rodiny mäsiara a krčmára Jána Kráľa a jeho ženy Žofie, rodenej Šľachtovej. Žofia zomrela 21. augusta 1847. Janko Kráľ, ako sám povedal, ju miloval nade všetko. Otca, ktorý skonal v roku 1854, naopak nenávidel za to, ako sa správal k matke. S týmto sa zveril Božene Němcovej, ktorá to spomenula v liste priateľke Žofii Rottrovej-Podlipskej 17. septembra 1858. Janko vyrastal so štyrmi súrodencami, s nevlastnou sestrou Máriou a troma bratmi - Jozefom, Ondrejom a Adamom. Ján so Žofiou mali spolu 5 detí, z čoho dve predčasne zomreli.
Vzdelanie získaval Janko Kráľ vo svojom rodisku, v Liptovskom Mikuláši, na základnej škole (1828 - 1834). V rokoch 1835 - 1837 navštevoval gymnázium v Šajavskom Gemeri. 4. septembra 1837 sa zapísal na lýceum v Levoči, kde študoval do roku 1841. Z tohto obdobia sa zachovali dve jeho latinské práce, z toho jedna báseň. Z Kráľových levočských učiteľov treba spomenúť Pavla Tomáška a Michala Hlaváčka. 20. septembra 1842 sa vo veku 20 rokov zapísal na evanjelické lýceum v Bratislave, v centre mladých štúrovcov na čele s námestníkom Juraja Palkoviča - Ľudovítom Štúrom. Tu začal písať svoje prvotiny, vtedy ešte v češtine a od roku 1843 už v Štúrovej slovenčine. Aktívne sa zapájal do literárnych a najmä zberateľských prác Katedry reči a literatúry československej. 1. januára 1844 spolu s ďalšími 23 študentmi podpísal list proti odvolaniu Ľudovíta Štúra z funkcie námestníka a profesora. Požiadavky študentov sa nebrali na vedomie, a tak si Janko Kráľ 5. februára vyžiadal polročné vysvedčenie. 7. marca 1844 odišiel spolu s ďalšími 13 najvernejšími študentmi do Levoče. Do Levoče však neprišiel, ostal v Liptovskom Mikuláši, a skúšky si dokončil externe. V Liptovskom Mikuláši sa aktívne zúčastnil na prípravách založenia Tatrína. Vtedy už patril Kráľ k najuznávanejším mladým štúrovským básnikom.
Putovanie a revolučné aktivity
Od roku 1845 do roku 1847 putoval Kráľ po Slovensku a Dolnej zemi. Z týchto troch rokov básnikovho života sa zachovali len útržkovité informácie. V júni 1845 sa nachádzal v chorvátskom Karlovci a v Záhrebe. V auguste toho istého roku sa vrátil do svojho rodiska, na Liptov, kde zotrval až do konca októbra. V roku 1846 cestoval opäť na Dolnú zem - v lete pôsobil ako vychovávateľ dcér zemana Stratimiroviča a detí popa Jovu v Kulpíne. 24. septembra sa zúčastnil na schôdze báčsko-sriemskych učiteľov a v správe o nej v Slovenských národných novinách im vyčíta maďarizáciu. 29. septembra 1846 bol v Báčskej Palanke, odkiaľ náhle zmizol (podľa niektorých zdrojov až do Turecka a Besarábie). Na Slovensko sa vrátil až v polovici roka 1847. V Príbelciach sa stretol s Rotaridesom a Paulínym. Potom putoval južným Slovenskom, odkiaľ chcel ísť na východné Slovensko, ale začiatkom augusta navštívil znova Liptov.
V marci roku 1848 sa po prvých impulzoch revolúcie ponáhľal na Slovensko, do hontianskych dolín a aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom. Vyzývali sedliakov spáliť urbárske tabely a v obciach Horné Plachtince, Dolné Plachtince, Stredné Plachtince a Príbelce vyvolali ľudové povstanie, ktoré bolo potlačené 30. marca, keď ho chytili. Po chytení, týraní a mučení ho spolu s Rotaridesom odviedli do väznice v Šahách. Protesty a žiadosti o prepustenie Kráľa z väzenia slovenskej a slovanskej verejnosti v Žiadostiach slovenského národa z 10. mája 1848 ostali nevypočuté a Kráľ ostal väznený v Šahách a neskôr v Pešti až do januára 1849.
Revolutions of 1848: Crash Course European History #26
V januári 1849 Janka Kráľa, po 10 mesiacoch, prepustili z väznenia po údajnom zásahu bána Josipa Jelačiča alebo dokonca Alfreda Windischgrätza. Začiatkom marca sa zúčastnil národného pohrebu slovenských martýrov Vilka Šuleka a Karola Jána Holubyho. Od 16. marca 1849 pobudol znova v Liptovskom Mikuláši, kde dočasne velil v liptovskomikulášskom stoličnom dome dobrovoľníkom a národnej garde. Cisársky komisár Vietoris ho koncom marca opäť uväznil. Po vyslobodení koncom marca odišiel do Viedne cez Moravu. Vo Viedni chcel vodcov slovenského revolučného hnutia ovplyvniť skôr k sociálnym ako nacionálnym výbojom. V septembri roku 1849 sa znova zúčastnil revolučných bojov v Krupine ako kapitán slovenských dobrovoľníkov.
Charakter a dielo
Janko Kráľ bol povahou burič a revolucionár, jeho poézia mala emotívny a myšlienkový náboj. Patril k samotárom, zaujímal sa však o zložité osudy slovenského národa a prežíval ich s hlbokou účasťou. Napĺňal predstavu rodeného básnika: písať priam musel, málokedy menil, čo už napísal, len málo textov prepracoval, ostatné nechal v nečitateľných náčrtoch alebo zničil. Jeho poéziu, plnú revolučných a liberálnych názorov, vnímal ľud kontroverzne. Pre príznačné nekonformné postoje a nepredvídateľné správanie ho prezývali „divný Janko“. Božena Němcová o ňom v roku 1853 povedala: „bystrá hlava… nejestetickejší člověk… věčná opozice… hrozný podivín… ten člověk přece jen v blázinci zemře“; a v roku 1858: „divný chlap a veliký cynik… ale přece poctivý a básnik váš největší“.
Jeho súčasníci ho vnímali protichodne. Ľudovít Štúr o ňom povedal, že Kráľ je „názorný básnik… ktorý obraz slovenského života do najvybitejšej formy vylial“, J. M. Hurban ho označil ako básnika „ktorý ukáže Slovákom, čo je to básnictvo“ a Bedřich Rozehnal o jeho poézii povedal: „geniálnejších básní slovenských, ba československých jsem nečetl“.
Zaujímavosti o Jankovi Kráľovi
- Bol dôverným priateľom Kollára, Štúra a iných čelných mužov česko-slovenských.
- Mal nevšedné vedomosti, výtečne ovládal maďarčinu, rozumel francúzštine a angličtine.
- Jeho zamilovaným básnikom bol Shakespeare.
- Len skrovná časť jeho prác bola vytlačená, mnohé zničil básnik hneď v rukopise.
- V roku 1848 bol prenasledovaný Maďarmi a odsúdený k smrti povrazom. Pred vykonaním rozsudku prosil, aby mohol prehovoriť k zhromaždenému ľudu. Keď mu to bolo dovolené, oslovil zhromaždených maďarskou rečou plnou horúceho nadšenia, takže okamžite bol prepustený.
Posmrtný život a hrob
Po svojej smrti v roku 1876 bol pravdepodobne slávnejší v zahraničí ako doma. Dokazuje to aj viacero inonárodných článkov podpísaných pod pseudonymom Janko Kráľ. Janko Kráľ podľahol brušnému týfusu 23. mája 1876 o 7. hodine ráno. Bol pochovaný za neveľkého sprievodu levického evanjelického kňaza Michala Massányho 25. mája o 5. hodine popoludní v Zlatých Moravciach. Jeho hrob riadne neoznačili, nachádzal sa na ňom len kríž z topoľového dreva, na ktorý vyryl dlátom otec Kráľovho zaťa básnikovo meno. Kvôli nedostatočnému označeniu hrobu, na ktorý po desaťročia nik nechodil po vysťahovaní Kráľovej rodiny zo Zlatých Moraviec, nemožno s určitosťou zistiť, kde ho pochovali.
Prvotný podnet na zistenie polohy hrobu dal prezident Masaryk a jeho dcéra Alice. Nová iniciatíva hľadať hrob Janka Kráľa prišla po 15 rokoch od nového matičného tajomníka Stanislava Mečiara. V roku 1940 vykopali pozostatky kostry s ružencom v rukách. 3. novembra 1940, za prvej Slovenskej republiky, uložil sprievod Hlinkovej gardy vykopané pozostatky do novej kovovej rakvy a ako Kráľovu kostru ju previezli zo Zlatých Moraviec do Martina na Národný cintorín. Na čelnom mieste ho znova pochovali a na hrob dali skromný kamenný pomníček s označením: Janko Kráľ. Keďže nález a prevoz Kráľových pozostatkov nepôsobil presvedčivo a ľudia ho chápali s politickým podtextom, na zlatomoravskom cintoríne 23. mája 1966, k výročiu 90. výročia jeho smrti, odhalili pomník na básnikovu pamiatku.
Podľa niektorých teórií umrel Janko Kráľ na choleru a pochovali ho aj so slamníkom a hrob dezinfikovali vápnom. Pre náhlu smrť na infekčné ochorenie neoznačili viditeľnejšie hrob, takže už začiatkom 20. storočia nepoznali jeho presné miesto. Podľa iných dohadov spáchal samovraždu.
tags: #zhynul #kvet #co #miloval #svet