Pestovanie trávnych porastov: Kľúč k produkcii kvalitného krmiva a ochrane pôdy

Kvalitné objemové krmivo vyrobené u nás „doma“ si získava vyššiu pozornosť chovateľov hospodárskych zvierat. Zlepšovanie produkcie a kvality závisí od konkrétnych pôdno-klimatických podmienok a následne od botanického zloženia. Pri každom zásahu do porastu, či je to hnojenie alebo prísev, je dôležité poznať agrochemické vlastnosti pôdy. Pôdna reakcia je častým dôvodom zhoršenia botanického zloženia trávnych porastov alebo vypadnutia prisiatych druhov. Pri silne kyslej pôdnej reakcii sa znižuje prijateľnosť makroživín, ako sú dusík, fosfor, draslík, vápnik, horčík a síra. Niektoré prvky ako sú železo, mangán, olovo, kadmium a hliník sa, naopak, vo vyššej miere uvoľňujú do pôdneho prostredia, čo v mnohých prípadoch vedie k toxicite.

Napríklad pre pestovanie lucerny je toxickým prvkom hliník. Ak je koncentrácia hliníka v pôde vyššia ako 5 %, rastliny lucerny v porastoch neprosperujú a vypadávajú. Ďatelina lúčna a ďatelina plazivá sú menej citlivé na pôdnu reakciu ako lucerna, a majú zastúpenie aj na pôdach s kyslou pôdnou reakciou (pH = 5,5). Akokoľvek, pri pH nižšom ako 5,5 sa zhoršuje prijateľnosť fosforu, ktorý je dôležitým prvkom pre činnosť hrčkotvorných baktérií na koreňoch leguminóz.

Pôdy trávnych porastov mávajú v porovnaní s pôdou trhových plodín spravidla vyšší obsah humusu a lepšiu pôdnu štruktúru, čo býva sprevádzané nižšími nárokmi na zásobovanie vápnikom. Z pohľadu živín patrí vápnik medzi najdôležitejšie živiny, ktoré neovplyvňujú len samotný objem nakosenej biomasy, ale spolu so sírou sa podieľa na kvalitatívnych parametroch, ako napr. obsah hrubého proteínu (xP). Vápnenie zlepšuje podmienky klíčenia tráv a užitočných bylín, a umožňuje im presadiť sa oproti kyslým trávam a burinám.

Obrázok č.1 popisuje vplyv pH pôdy na aktivitu pôdnych organizmov (edafónu) a poukazuje na rozvoj plesní (patogénov) ako výsledok kyslosti pôdy pri hodnote pH<5. Pokles mikrobiologickej aktivity v pôde sa v prípade trávnych porastov prejavuje kumuláciou surového humusu v povrchovej vrstve. Z pohľadu nárastu kyslosti pôdy predstavuje u pastevných tráv koreňový systém základný rizikový faktor. Obmedzený rast koreňového systému spôsobuje jednak zakrpatenosť tráv, no zároveň je nedostatočne nápomocný napr. pri zadržiavaní vlahy. Samotnú mobilitu hliníka je možné obmedziť len vápnením - úpravou pH pôdy na min. 5,5 a viac.

Kvalita a produkcia trávnych porastov

Kvalitu a produkciu trvalých trávnych porastov určuje botanické zloženie, čiže zastúpenie hodnotných druhov tráv, leguminóz a bylín. K najhodnotnejším druhom na trávnych porastoch patria nasledovné trávy: mätonoh trváci, mätonoh mnohokvetý, kostrava lúčna, lipnica lúčna, timotejka lúčna, ovsík vyvýšený, psiarka lúčna, a v súčasnosti aj medzirodový hybrid Festulólium lolioidného alebo kostravového typu. Z leguminóz sa vynikajúcimi kvalitatívnymi vlastnosťami vyznačujú ďatelina lúčna, ďatelina plazivá, ľadenec rožkatý, bôľhoj lekársky a vika vtáčia.

Nežiaduce druhy reprezentujú absolútne burinové druhy, ktoré pri lúčnom aj pasienkovom spôsobe využitia, v čerstvom aj konzervovanom stave alebo v ktoromkoľvek zastúpení v poraste považujeme za buriny. K tejto kategórii patria jedovaté druhy, ako sú jesienka obyčajná, praslička močiarna. Potom sú to druhy, ktoré poškodzujú tráviace orgány pasúcich sa zvierat ako napríklad ihlica tŕnistá, bodliak a ostrice.

K burinovým druhom zaraďujeme aj psicu tuhú, sitiny, mätu a pakost. Tieto rastliny sa vyznačujú vyšším obsahom kremíka alebo nepríjemne voňajúcich látok, čo pasúce zvieratá odpudzuje a dobytok ich v podstate neprijíma. Na druhej strane, na trávnych porastoch sa vyskytujú aj druhy s obsahom éterických olejov, ako sú tomka voňavá alebo materina dúška, ktoré zvieratá uprednostňujú v usušenej forme ako v čerstvom stave. Naopak, kozia brada východná sa vyznačuje sladkou chuťou a zvieratá ju radi konzumujú priamo na trávnom poraste v čerstvom stave. Pre iskerník je charakteristické, že v čerstvom stave je jedovatý, ale sušením sa jeho toxicita stráca.

K burinovým druhom môžeme zaradiť aj rastlinné druhy s prízemnou ružicou listov ako sú skorocel prostredný, sedmokráska obyčajná, prvosienka jarná a krasovlas (obr. 1). Ich prízemná ružica listov znemožňuje rast iným rastlinám, a tým znižujú produkčnú plochu porastu. Na lúkach a pasienkoch sa vyskytujú aj rastlinné druhy, ktorých kŕmna hodnota závisí od ich plošného zastúpenia v poraste. Pri výskyte do 2 % sú cenným doplnkom objemového krmiva.

Intenzita využívania a kosenie

Intenzita využívania je ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje dobrý stav trávneho porastu. Dvojkosné a jednokosné využívanie je extenzívne využívanie. Pri tomto spôsobe sa zachovávajú najmä druhovo bohatšie trávne porasty a zároveň sa predchádza zarastaniu a degradácii trávnych porastov. S extenzívnym využívaním je väčšinou spojený vysoký obsah vlákniny a nízka kvalita krmiva.

Pri troj- a viackosných lúkach sa znižuje zastúpenie ďateliny lúčnej, ktorá je senzitívna na častú defoliáciu. Pre získanie krmiva s optimálnym obsahom dusíkatých látok a vlákniny sa lúky kosia minimálne trikrát. Prvá kosba sa uskutočňuje v období metania prevládajúceho trávneho druhu, druhá kosba približne o 40 dní po prvej kosbe (5 - 6 týždňov). Tretia kosba nasleduje po 8 - 10 týždňoch po druhej kosbe. V súčasnom období klimatickej zmeny sa častokrát stáva, že trávne porasty sa môžu pokosiť aj štyri- resp. päťkrát ročne.

K častým chybám pri kosení patrí skorá kosba, ktorá vedie k rozširovaniu najmä menejhodnotných druhov, ako sú tomka voňavá, stoklas mäkký, iskerník prudký. Pri nízkej kosbe (výška strniska menej ako 50 mm), hodnotné druhy ťažko dorastajú a vytvára sa tým priestor pre menejhodnotné a agresívnejšie burinové druhy. Pri posúvaní termínu prvej kosby sa síce dosiahne vyššia úroda sušiny, avšak kvalita krmiva výrazne klesá. Výsledky výskumu ukázali, že pri kosení trávneho porastu v období metania je priemerný obsah dusíkatých látok okolo 140 g.kg-1 sušiny. Pri neskorej kosbe na konci kvitnutia tráv je to asi 100 g.kg-1 sušiny a pri prestarnutom poraste už len 90 g.kg-1 sušiny.

Starostlivosť o pasienkové porasty

Pasienkové porasty si vyžadujú osobitnú pozornosť. Pri oplôtkovom aj voľnom pasení je potrebné kosiť nedopasky a porasty smykovať, aby sa zabránilo nadmernej koncentrácii živín z exkrementov pasúcich sa zvierat. Vysoké zaťaženie pasienkov vedie k výraznému zhoršeniu botanického zloženia porastov, výskytu prázdnych miest a nadmernému výskytu nežiaducich burín, ako sú štiavec kučeravý a žihľava dvojdomá.

Obnova a zlepšenie trávnych porastov

Výber spôsobu zlepšenia trvalých trávnych porastov závisí od percentuálneho zastúpenia hodnotných tráv, leguminóz a hodnotných bylín (tab. 1). Pri zastúpení hodnotných rastlinných druhov vyššom ako 85 % je trávny porast v dobrej kondícii a pre udržanie tohto stavu ho treba ďalej racionálne využívať.

Ak sa plošné zastúpenie burinových druhov pohybuje od 15 % do 30 % a výskyt hodnotných druhov je stále v rozmedzí 70 %, pre zlepšenie druhového zloženia je dôležité pravidelné využívanie, prihnojenie dusíkom, fosforom a draslíkom na základe obsahu živín v pôde, prípadne lokálne použitie povolených herbicídnych prípravkov.

Prísev ďatelinotrávnych miešaniek sa odporúča už v prípadoch, keď pokryvnosť prázdnych miest, burín a menejhodnotných trávnych druhov dosahuje minimálne 40 %. Úspešnosť prísevu je 70 - 85 %. Najvhodnejším obdobím na prísev je jarné obdobie s dostatkom vlahy po zime. Určitou nevýhodou môže byť výskyt burín na trávnom poraste, ktoré budú konkurovať vzchádzajúcim rastlinám. Ďalším termínom prísevu je jeseň, kedy je nižší tlak burinových druhov. Nevýhodou jesenného prísevu je nízka odolnosť prisiatych rastlín voči prezimovaniu.

Zanedbané trávne porasty s vyšším výskytom machov je potrebné pobrániť prútovými bránami, aby sa odstránila starina a mach. Pred jesenným prísevom je vhodné trávny porast pokosiť a pokosenú hmotu odstrániť. Na prísev sa používajú špeciálne sejačky, ktoré semená zapravia do pôdy. Po príseve je vhodné porast povalcovať Cambridgskými valcami.

Hnojenie dusíkatými hnojivami sa odporúča len po príseve trávnej miešanky. Dávka dusíka 50 kg.ha-1 podporí intenzitu odnožovania tráv a rýchleho zapojenia porastu. V prípade prísevu ďatelinotrávnej miešanky sa odporúča maximálne 30 kg.ha-1 N pre podporenie rozvoja hrčkotvorných baktérií.

Výber osív a zmesí

Pri prísevoch, a podobne aj pri totálnej obnove, je ďalším dôležitým faktorom druhové zloženie miešaniek. Zloženie zmesí závisí od spôsobu využívania trávneho porastu (lúčne využitie pre výrobu sena alebo siláže, pasienkové využitie) a od konkrétnych pôdnych a klimatických pomerov na danom stanovišti.

Pre lúčne využitie sú vhodné druhy ako timotejka lúčna, reznačka laločnatá, Festulolium, kostrava lúčna, kostrava trsťovníkovitá. Mätonoh trváci ako najhodnotnejší trávny druh je vhodný pre pasienkové aj lúčne využitie do trávnych porastov nachádzajúcich sa v nadmorskej výške do 600 m. Vo vyšších nadmorských výškach je vhodné ho nahradiť timotejkou lúčnou, ktorá lepšie znáša chladnejšie a vlhšie podmienky. Do vyšších nadmorských výšok je tiež dobrou voľbou kostrava červená. V suchých podmienkach nížin sa dobre uplatňuje kostrava trsťovníkovitá.

V ďatelinotrávnych miešankách sa z leguminóz najviac uplatňuje ďatelina lúčna a ďatelina plazivá. Pri pasienkovom využití podiel ďateliny plazivej môže tvoriť až 10 %. Pri kosnom využití môže ďatelinu lúčnu alternovať ľadenec rožkatý, ktorý je viac odolný voči častejšiemu koseniu.

Založenie a údržba trávnych porastov

Trávnatý porast môžeme považovať za veľmi cenný a obnoviteľný prírodný zdroj, ktorý má nezanedbateľné ekologické funkcie. Nielenže chráni a obohacuje pôdu, ale dotvára prirodzené prostredie pre mnohé iné rastliny či živočíchy. Výber trávnych osív sa preto oplatí posudzovať nielen z pohľadu vami sledovaného cieľa, teda ich produkčných funkcií, ale aj vplyvu na bezprostredné okolie a jeho prirodzený charakter. Trávnatý porast zvyšuje kvalitu pôdy. Ako sme už vyššie spomenuli, trávnaté porasty prinášajú výhody aj pre pôdu, pretože pomáhajú zabraňovať erózii, prispievajú k zvyšovaniu obsahu organickej hmoty a zlepšeniu pôdnej štruktúry. Dôležitou funkciou trávneho porastu je aj to, že ho môžeme považovať za riešenie pri krátkodobom nedostatku trávnej siláže v dôsledku sucha, keďže niektoré druhy osív je možné dopestovať veľmi rýchlo.

Základom pre úspech s trávnatými porastami je predovšetkým dôkladné plánovanie. Túto fázu by ste určite nemali podceniť a zahŕňať by mala výber vhodného pozemku, resp. vytýčenie hraníc siatia, výber vhodného trávneho osiva a tiež posúdenie, prípadne odborná konzultácia súvisiaca s výberom optimálnych pestovateľských metód.

Ak polovicou úspechu pri zakladaní trávnych porastov je dôkladné plánovanie, tou druhou je bezpochyby vhodná príprava pôdy. Pri mnohých typoch trávy je veľmi dôležitá už jesenná orba, čo však neznamená, že by ste mali venovať menej pozornosti jarnej prípravy. Zvlášť si treba ustrážiť vlhkosť pôdy, ktorej povrch by mal byť zároveň dôkladne urovnaný, aby ste vytvorili optimálne podmienky na tvorbu osivového lôžka.

Obnova trávnych porastov je doposiaľ najrozšírenejší spôsob zavedenia kultúrnych druhov na lúčne a pasienkové porasty. Od úrovne pratotechniky, ako aj od stanovištných podmienok závisí využitie produkčného potenciálu týchto porastov. Trávne porasty predstavujú najväčší zdroj objemového krmiva, nie vždy sa však darí v jednotlivých oblastiach dorobiť dostatok kvalitného objemového krmu na zimné obdobie. Úplná obnova trávnych porastov znamená odstránenie pôvodného porastu a založenie porastu nového. Nové porasty sa môžu založiť bezprostredne po zničení pôvodných porastov (rýchloobnova) alebo po určitom období, keď sa pozemok zaradí do krmovinárskeho osevného postupu. Odstránenie pôvodného porastu možno uskutočniť orbou (na orateľných stanovištiach) a diskami a rotavátormi (na neorateľných stanovištiach). Najvhodnejšie je zaorať trávny porast pluhom s predplúžkom v jeseni. Nasledujúce roky je možné spracovanú pôdu využiť na pestovanie poľných plodín, alebo tiež založiť nový trávny porast na jar do krycej plodiny na zeleno. Po zbere krycej plodiny sa aplikuje 50 kg N.ha-1 a o 5 - 6 týždňov sa vykoná prvá kosba.

Siate trávne porasty zaisťujú úrodu na 3 - 5 rokov. Za toto obdobie dochádza k zmenám vo floristickom zložení, ustupujú niektoré vysiate druhy. Nasleduje preriednutie porastov, pokles produkcie, rozšírenie dvojklíčnolistých rastlín a zníženie nutričnej hodnoty.

Po príseve je dôležitá starostlivosť s cieľom vytvoriť hustý a dobre zapojený trávny porast. To znamená častejšie kosenie, aby sa stimulovalo odnožovanie tráv a redukoval výskyt nežiaducich burín. Pri pasienkoch, pri výške porastu 0,08 - 0,12 m prepásť porast na výšku 30 - 60 mm.

tags: #pestovanie #travnych #porastov

Populárne príspevky:

• Komplexný sprievodca pestovaním zimnej kapusty a zemiakov
• Farba Dulux Mandľový kvet
• Ako rozžiariť záhradu oranžovými kvetmi
• Pestovanie Citrus medica
• Sprievodca pestovaním paradajok