Pestovanie netradičných druhov zeleniny: Objavte nové chute vo vašej záhrade

Pre niekoho je kôš čerstvej zeleniny z vlastnej záhrady nesplneným snom, pre iného bežnou súčasťou života. Ale aj tí najskúsenejší záhradkári si občas radi spestria sezónu niečím netradičným - exotickou zeleninou, ktorá premení záhon na pestrofarebnú mozaiku. Záhrada nemusí byť len o tradičnej zelenine, akou sú paradajky, uhorky či mrkva. Okrem estetického prínosu tieto rastliny často ponúkajú aj jedinečné chute, vyšší obsah živín a netradičné kulinárske využitie. Mnohým druhom stačí bežná záhradná pôda a starostlivosť podobná klasickej zelenine, no niektoré vyžadujú špecifické podmienky, ako napríklad dostatok vlahy, oporu či ochranu pred mrazom.

Klimatické zmeny a cestovanie nám prinášajú nové podnety na pestovanie netradičných plodín, ktoré môžu obohatiť náš jedálniček.

Klasika verzus experiment

Patríte medzi priaznivcov tradičných druhov zeleniny, overených generáciami pestovateľov, alebo vás viac lákajú nové, menej známe druhy? Každý rok sa na trhu objavujú zaujímavé novinky - od farebných rajčín po nezvyčajné odrody listovej zeleniny. Rajčiny s ružovou či žltou šupkou sú dnes už bežné, no čo tak biele, tmavofialové alebo zeleno pruhované? Ak sa rozhodnete pre pestovanie exotiky, rátajte s tým, že mnohé tieto druhy potrebujú viac miesta. Nie všetky sa zmestia do kvetináča na mestský balkón - niektoré rastliny dorastajú do väčších rozmerov a vyžadujú záhradný záhon.

Ako uspieť s novinkami?

Najistejšia rada znie: skúšajte, no začnite v malom. V prvých rokoch vysaďte len niekoľko rastlín, aby vás prípadná neúroda nemrzela. Každá sezóna je iná - niekedy zlyhá počasie, inokedy pôda či škodce. Prvým neúspechom sa však nenechajte odradiť. Skúsenosti prídu s časom a možno práve o rok budete mať plné košíky nových chutí.

Prečo sa oplatí pestovať exotiku?

Každá nová rastlina si hľadá cestu do našich záhrad i kuchýň. Spomeňte si napríklad na mangold - dnes úplne bežnú zeleninu, ktorá bola ešte pred pár desaťročiami pre väčšinu ľudí exotická. Dnes si ho obľúbili nielen vegetariáni, ale aj tí, ktorí hľadajú alternatívu ku klasickému špenátu. Podobný príbeh má aj topinambur, príbuzný slnečnice. Dlho sa pestoval len ako okrasná rastlina, no neskôr sa objavil jeho skrytý poklad - jedlé hľuzy plné inulínu, ktorý je ideálny pre diabetikov. Do pestovania netradičných plodín sa často púšťajú nadšenci, ktorí radi experimentujú a skúšajú nové druhy. Niektorých lákajú výživové benefity, iných to, že exotické rastliny zvládnu sucho, chudobnejšiu pôdu alebo polotieň. Mnohé listové druhy majú navyše výraznú, korenistú chuť - ideálnu pre ázijskú či orientálnu kuchyňu.

Domáca kvalita bez kompromisov

Ďalším dôvodom, prečo skúsiť exotiku, je kvalita. Hoci v supermarketoch nájdeme množstvo dovážanej zeleniny, často má za sebou dlhú cestu naprieč kontinentmi. Také plodiny stratili časť svojej chuti, čerstvosti i živín. Zelenina z vlastnej záhrady však vonia, chutí a vyzerá úplne inak - a navyše ju pestujete presne podľa svojich predstáv, či už s ekologickým hnojením, alebo s občasnou pomocou bežných prípravkov.

Obľúbené netradičné druhy zeleniny na Slovensku

Ačokča

Ačokča patrí skôr medzi novinky, keďže sa historicky na našom území veľmi nepestovala. Ide o ťahavú jednoročku s dlaňovitými listami. Pôvodne pochádza z Južnej Ameriky, kde ju Inkovia pestovali ako naše uhorky. Od tých sa skutočne ačokča starostlivosťou veľmi nelíši. Optimálne je si ju predpestovať doma od apríla a umiestniť na slnečné miesto alebo do skleníka. Plody zaujmú na prvý pohľad - sú kvapkovitého tvaru a sýtozelenej farby. Často sa zbierajú ešte pred dozretím, keďže neskôr tvoria tvrdé semená. Plody ačokče môžete jesť surové a údajne chutia ako mix medzi paprikou a uhorkou. Fazuľa šarlátová alebo ačokča boli kedysi pestované ako popínavé kvety, no ich plody sú chutné a výživné.

Machovka peruánska

Machovka peruánska je o čosi častejšou zeleninou na našich záhradách. Hlavným lákadlom tejto rastliny sú jedlé bobule, ktoré sú obalené v estetických lampiónoch. Machovka sa v našich podmienkach pestuje podobne ako paradajka. Je teda potrebné ju predpestovať v interiéri a vysadiť von až po prvých mrazoch. Machovka vytvorí krík, ktorého starostlivosť bude záležať od odrody. Tak ako paradajky, aj táto rastlina má kríkové a tyčové odrody.

Lopúch ako koreňová zelenina

Pri spojení slova lopúch so slovom zelenina sa môže na tvári viacerých ľudí objaviť zvláštny výraz. Pritom keby ste do našich záhrad nakukli 200 rokov dozadu, videli by ste, že lopúch sa niekedy pestoval ako koreňová zelenina. Ak ste sa niekedy pokúšali túto rastlinu vytiahnuť zo zeme, mohli ste si všimnúť, že má silný koreň. Tento koreň sa dá hlavne u mladých rastlín použiť ako mrkva, teda môžete ho konzumovať za surova aj tepelne upraviť. Podobne ako mrkva sa vysieva na pooranú pôdu od marca do mája. Výhodou oproti mrkve je, že lopúch sa dokáže sám vysiať a to v druhom roku jeho života.

Batáty - sladké zemiaky

Sladké zemiaky, známe ako batáty, sú výbornou prílohou aj ingredienciou do polievok, omáčok, zapekaných jedál či dokonca koláčov. Ich sfarbenie sa pohybuje od ružovej po fialovú a oranžovú. Batáty sú teplomilné rastliny - v teplých oblastiach ich možno pestovať priamo v záhone, no v chladnejších častiach Slovenska potrebujú ochranu pred mrazom. Stačí ich prikryť netkanou textíliou alebo pestovať vo fóliovníku. Batáty existujú v mnohých odtieňoch - od oranžovej cez fialovú po žltkastú.

Arašidy zo slovenského záhona

Pestovanie podzemnice olejnej, teda arašidov, znie ako sci-fi, no nie je nemožné. V teplejších oblastiach rastú priamo v pôde, vo vyšších nadmorských výškach je lepšie zvoliť skleník. Rastlina síce vyžaduje viac tepla, no odmení sa jedinečnou úrodou orieškov priamo spod zeme.

Kapary a ďalšie delikatesy

Ak túžite po pravých kaparách, môžete si ich dopestovať sami. Kapara tŕnitá je stredomorský ker, ktorý vyžaduje slnečné miesto chránené pred vetrom. Okrem chutných púčikov zaujme aj svojimi dekoratívnymi kvetmi.

Zabudnuté poklady našich predkov

Špargľa

Špargľa, dnes patrí k vyhľadávaným delikatesám, no v minulosti sa u nás pestovala bežne. Počas Rakúsko-Uhorska sme dokonca patrili medzi jej významných pestovateľov. Špargľa sa najlepšie cíti v hlbokej humóznej pôde na slnku, takže jej vyhovuje väčšina slovenských záhrad.

Čierny koreň (Scorzonera hispanica)

Čierny koreň, známy aj ako hadomor španielsky, pochádza zo Stredomoria a je cenený pre svoju jemnú, orechovú chuť, ktorá pripomína špargľu. Táto koreňová zelenina má čiernu vonkajšiu šupku a bielu dužinu bohatú na vlákninu, vitamíny a minerály. Je vhodná do polievok, omáčok či ako príloha k mäsu. Môže sa variť, dusiť alebo piecť, pričom chuťovo pripomína kombináciu špargle a artičokov. Na pestovanie vyžaduje hlbokú, dobre priepustnú pôdu s neutrálnym pH. Darí sa mu na slnečných stanoviskách, no znesie aj polotieň. Vysieva sa na jar a zberá sa na jeseň alebo až na jar nasledujúceho roka.

Artičoka (Cynara scolymus)

K takýmto „znovuobjaveným“ druhom možno zaradiť aj artičoku - kedysi luxusnú pochúťku, dnes dostupnú aj pre bežných záhradkárov. Artičoka sa k nám dostala zo severnej Afriky a darí sa jej najmä v nižšie položených, teplých oblastiach. Pestuje sa ako trvalá zelenina. Konzumujú sa jej puky aj s okvetnými lístkami, ktoré sa zberajú sa tesne pred vykvitnutím. Zozbierané puky môžete variť, piecť i zapekať. Sú chutnou súčasťou a príjemným oživením rôznych jedál, napríklad, šalátov a cestovín. Artičoka nie je prispôsobená na stredoeurópsku klímu a aj po tisícročiach pestovania jej puk s okvetnými lístkami nevydrží takmer žiadny mráz a rastlina pri silnejšom mraze vybrzne celá, takže zakrytie koreňa je základnou povinnosťou pestovateľa pred blížiacou sa zimou. Artičoka sa dá na Slovensku dopestovať, pekné veľké puky však dosiahneme zrejme len v južných oblastiach - aj keď, pri tomto vývoji klímy sa tento rok urodia možno aj na Kysuciach.

Exotika na balkóne a v skleníku

Pripadajú vám bylinky, paradajky a jahody na balkóne už ako príliš nudná klasika? Je čas vydať sa ďalej na ceste k poznaniu nového levelu balkónovej záhradky. Možností je neúrekom. A šľachtitelia nezaháľajú, nové odrody ovocia a zeleniny, ktoré sú uspôsobené špeciálne pre pestovanie v nádobách, stále pribúdajú. To, čo sa dalo niekedy len s námahou zohnať, je dnes už stálicou na trhu.

Baklažán

Tento teplomil, ešte pred pár rokmi celkom neznámy, sa k nám „dopestoval“ z juhu Európy. Obľúbený je tiež v tradičných kuchyniach blízkeho východu. Často sa v jedlách vyskytuje spoločne s paradajkou, farebnými paprikami a cuketami. Tak prečo ho neskúsiť vypestovať? Na úvod odporúčam zvoliť si sadenicu vhodnej odrody, či skôr farby. Môžete si vybrať medzi bielymi fŕkanými jemnou fialovou až po tmavofialové.

Mini mrkva a cvikla

Predstavte si, že aj mrkvu a cviklu nájdete v mini verziách! Mrkva má v tomto prípade dvoch zástupcov: okrúhlu verziu Rondo a podlhovastého Arona. Obe odrody majú kratšiu vegetačnú dobu, než veľké odrody. Medzi mini cviklami nájdeme viac zástupcov. Všetky majú prívlastok „šalátová“. Nájdete dokonca aj cviklu s prúžkovanou dužinou. Mladé lístky sa dajú použiť do šalátov, ale to iba v prípade, že neplánujete zber koreňov. Hoci hovoríme o prívlastku „šalátová“, sú tieto cvikly vhodné na akúkoľvek bežnú tepelnú úpravu, nie len na konzumáciu za surova. Veľkosť mini mrkvy a cvikly je zhruba taká ako veľkosť reďkovky.

Tekvica Hokkaido

Donedávna neznáma rastlinka - tekvica Hokkaido sa dnes teší veľkej obľube. Istotne to bude hlavne tým univerzálnym využitím: na grilovanie, na polievky, ako prídavok do zemiakovej kaše, vhodnosť do detských príkrmov. Ak si chcete predpestovať vlastné priesady, postupujte rovnako ako pri cukete či iných odrodách tekvice. Klíčia rýchlo, preto ich stačí sadiť v apríli. Ak chcete sadiť rovno vonku, začnite až po skončení nebezpečenstva mrazov. Aby bola rastlina silná, potrebuje veľký koreňový systém. Preto sadíme do veľkých nádob. Vhodné je napríklad vedro. Postačí vám jedna sadenica, pretože výnosnosť je vysoká a tiež preto, že hokkaido vyžaduje pomerne veľa priestoru. Preto nezabudnite na plán, kam budete priväzovať liany. Keďže živiny z pôdy vo vedre či kvetináči sa rýchlo vyčerpajú, majte na pamäti pravidelné hnojenie. Ak budete dodržiavať aj dostatočnú zálievku, váš úspech je zaručený.

Bobkový list

Aj keď ho v tradičnej slovenskej kuchyni používame veľmi často, asi by vás nenapadlo, že si ho môžete zakúpiť ako malý kríček a pestovať sami. Starostlivosť sa nijak zvlášť nelíši od všetkých ostatných byliniek. Dala by sa zhrnúť takto: potrebujú dostatok slnka a zálievku podľa potreby daného druhu. Hnojíme hnojivom na bylinky. Čím viac striháme, tým bujnejšie budú rásť.

Mangold

Mangold je veľmi podobný špenátu. A preto, že sa v lete pri vysokých teplotách špenát pestovať nedá, je mangold vhodnou alternatívou. Pestuje sa rovnako ako špenát. Výhodou je jeho estetika, dá sa totiž kúpiť zmes semien, z ktorých budú mať listy rôznofarebné stonky.

Fazuľa

Fazuľa je strukovina, rovnako ako hrach nenáročná na pôdnu výživu. Sadí sa však v porovnaní s ním neskôr, v máji, pretože je teplomilná. Existujú dva základné typy fazule: popínavý a kríčkový. Pre balkón je určite vhodnejšie voliť kríčkové odrody. Sadíme podobne ako hrach, hlbšie do pôdy v rozostupoch asi 10 cm. Keď zo zeme vykuknú prvé klíčky, nezabudnite nachystať oporu. Je dôležité aj dostatočne zalievať. K dispozícii je veľa odrôd rôznych farieb, z tých základných žltá a zelená. Nevyžaduje hnojenie.

Jedlé kvety

Keď som prvýkrát počula o jedlých kvetoch, predpokladala som, že pôjde o nejaké neznáme odrody. Na moje veľké prekvapenie, väčšinu z nich som našla vo vlastnej záhradke. Asi by ste čakali, že kvety budú sladké potešenie, ale chuťovo sú bližšie skôr zelenine. Medzi jedlé kvety patria:

• Aksamietnice: ľudovo aj fajerúšky. Sú známou ochrannou rastlinou pre paradajky.
• Nechtík: známa liečivka sa hodí nie len na výrobu mastičiek. Okvetné lístky sa hodia do šalátov, ryžových pokrmov a polievok.
• Kapucínka: známa podporovateľka imunity ozvláštni váš šalát žltými, oranžovými alebo červenými kvetmi. Použiť môžete aj listy a dokonca i puky, ktoré pripomínajú kapary.
• Borák: má jemnú uhorkovú chuť. Rovnako ako v prípade kapucínky sa konzumuje celá rastlina.

Kalabasa (lagenária)

Ako nám názov naznačil, hoci ľudovo sa jej hovorí indická uhorka, patrí do rodiny tekvíc. Pestovanie zo semien je nenáročné, semienka vysievame v interiéri v marci. Von presádzame rastliny až po posledných mrazoch. Kalabasa potrebuje veľa priestoru a oporu. Sadíme jednu sadenicu do väčšieho kvetináča alebo vedra. Plody dorastajú v rozpätí 0,3-1,5 m. Z mladých plodov môžeme pripravovať pokrmy ako z cukety alebo ich nakladať do nálevu ako uhorky. Jej plody majú jednu praktickú vlastnosť: môžeme ich zberať po častiach.

Ovocie v nádobách

Vedeli ste, že existujú špeciálne vyšľachtené druhy ovocia pre pestovanie v nádobách? Ako prvá prišla na náš trh malina. Dnes ju už dokonca môžete získať vo viacerých odrodách (červené: Little sweet sister, Seet sunshine, Bon bon berry yummy, žltá: Goodasgold). Zakrátko k nej na moje veľké potešenie pribudla aj černica (Black cascade, Little black prince). Tieto odrody boli upravené tak, aby dorastali do menšieho kríčka, boli stálerodiace a hlavne mali vysokú výnosnosť. V nádobách sa dá bez problémov pestovať aj čučoriedka, egreš a ríbezľa.

Stĺpovité a zakrpatené ovocné stromy

Aj ovocné stromy za posledné roky rozšírili svoje rady o súkmeňovcov, ktorým sa páči život v nádobách. Snáď si ani neviem spomenúť, aké ovocie by v tejto kategórii nebolo zastúpené. Upravené boli na dve verzie: stĺpovité a zakrpatené. Stĺpovité ovocné stromy, ktoré netvoria korunu, ponúkajú jablká v obrovskom množstve odrôd, zatiaľ čo iné ovocné stromy sú dostupné ako v podobe zákrpkov pestovaných na slabo-rastúcich podpníkoch (hrušky, slivky, marhule, broskyne, čerešne, višne).

Rýchlo rastúca zelenina

Nie u všetkých druhov zeleniny je potrebné čakať na želaný výsledok celú jar a leto (a niekedy aj jeseň). V tomto článku vám prinášame 10 druhov zeleniny, ktoré si môžete vypestovať sami doma a navyše veľmi rýchlo.

Reďkovky

Pomyselné prvé miesto obsadzujú ... reďkovky! Tie sú považované za najrýchlejšie plodiacu zeleninu vôbec. Pestovať sa dajú v celom miernom pásme a aj vďaka tomu, že sú na podmienky nenáročné a majú naozaj rýchly rast, sa môžu pestovať, a zberať po celý rok. Väčšina odrôd je pripravená na zber už do 30 dní. Poslednou odrodou medzi reďkovkami je reďkovka biela. Odporúča sa vysievať ju v polovici júla. To znamená, že zbierať ju môžete už v polovici septembra. Výsev sa neodporúča vykonávať do čerstvo pohnojenej pôdy a to z dôvodu, že existuje väčšie riziko napadnutia rôznymi chorobami. Medzi jednotlivými reďkovkami by mal byť rozostup cca 20 cm a medzi riadkami 30 cm. Skladovanie: Reďkovkám sa najlepšie darí v temnom, chladnom a skôr vlhšom prostredí - pivnica. V takomto prostredí dokážu vydržať aj niekoľko mesiacov.

Špenát

Vypestovať si vlastný špenát nie je nijako náročné. Stačí zásaditá pôda a aspoň trocha slnečného svitu. Potom je už len nutné nezabudnúť často zalievať a hnojiť. Ten správny špenát by mal mať tmavo zelenú farbu. Naopak uvädnuté zažltnuté lístky značia, že sa niekde stala chyba.

Rukola

Rukola je na pôdu i vlahu nenáročná jednoročná rastlina, ktorú môžete ľahko vypestovať aj zo semien. Navyše veľmi rýchlo klíči. V lete rastliny kvitnú skôr, avšak nevytvoria toľko zelenej listovej hmoty. Pri horúcom počasí môže získať až príliš horkastú príchuť. Hlavne z tohto dôvodu odporúčame pestovať ju v tieni, na jar jej zase svedčí plné slnko. Vysievať môžete na jar a potom každý ďalší mesiac. Zaistíte si tým čerstvé lístky neustále k dispozícii. Čím mladšie listy zbierate, tým jemnejšiu chuť budú mať. Vypestovať môžete rukolu veľmi ľahko i v byte. Na tanier položíte buničitú vatu, ktorú riadne navlhčíte, posypete rovnomerne semienkami rukoly (rokety) a dáte ju na svetlé a teplé miesto. Už po pár dňoch vám začne klíčiť a za 14 dní môžete začať trhať listy.

Šalát

Šalát je najrozšírenejšou a najobľúbenejšou zeleninou vôbec. Je nenáročný na pestovanie a dá sa z neho vykúzliť nespočetne pokrmov. Hlávkový šalát môžete pestovať celoročne - je chladu vzdorný. Šalát ľadový má tuhé, krehké listy a hlávka pripomína kapustu. Rímsky šalát má dlhé chutné listy zvinuté do hlávky. Je náročnejší na teplo a lepšie sa mu darí v humóznych vlhkých pôdach. Dozrieva neskôr ako ostatné odrody a môžete ho použiť aj na tepelnú úpravu. Šaláty, bez ohľadu na druh sa najlepšie množia semenami, ktoré veľmi rýchlo klíčia. Pri klíčení musíte dbať na dostatok svetla, aby boli rastliny silné, ale nie vytiahnuté. Niektoré šaláty môžu rásť až 80 dní - listový 7 týždňov, hlávkový 10 - 11 týždňov a rímsky 11 - 12 týždňov.

Kríčkové fazule

Kríčkové fazule sa častejšie pestujú pre celé struky než pre semená. Ich veľkou výhodou je, že nemajú tuhé vlákna, takže ich pred konzumáciou nemusíte nijako zdĺhavo upravovať. Najlepšie podmienky majú hlavne na slnku, inak sú slabé a nekvitnú. A aj napriek tomu, že majú kríčkové fazule nižšie nároky na živiny ako tie popínavé, na mieste s chudobnou pôdou od nich žiadne zázraky nečakajte. Ďalším nárokom je teda kvalitne spracovaná, kyprá, priepustná záhradná zemina. Okrem kompostu môžete pridať tiež listovku (t. j. zemina vzniknutá rozkladom lístia), ktorá pôdu rozvoľní a pomôže v nej udržať potrebnú vlahu.

Hrach

Pokiaľ chcete vysievať hrášok, postačí, keď teplota stúpne nad 10 °C. Začať s ním teda môžete už približne od marca. Najlepšie sa však hrášku darí pri teplotách medzi 13 a 18 °C. Ak by ste chceli mať stále čerstvé struky, môžete vysievať opakovane po 2 - 3 týždňoch. Hrach má krátku vegetačnú dobu a zbierať ho môžete už po približne 9 - 12 týždňoch. Ak premýšľate kam hrach vysadiť, potom vedzte, že najlepšie sa mu darí v spoločnosti uhoriek a šalátu, a tiež veľmi dobre znáša mrkvu aj rascu. Naopak najmenej mu svedčí prostredie vyhnojené pre hlúboviny alebo prítomnosť cibule, cesnaku, póru, zemiakov a paradajok. Pokiaľ chcete hrášok vysadiť na mieste, kde ste predtým pestovali fazuľu, počkajte aspoň 4 roky, až sa pôda "zotaví".

Jarná cibuľka

Označiť ju tiež môžete ako zväzkovú, lahôdkovou či vňaťovú cibuľku. Hoci jarná cibuľka nepatrí medzi rastliny s vysokými nárokmi, parné leto nie je tou najlepšou dobou pre jej pestovanie. O poznanie lepšie sa jej bude dariť, ako jej názov napovedá, z jari. V období od februára do mája rastie najrýchlejšie a tiež jej vňať je najšťavnatejšia. Úrody sa touto dobou môžete dočkať aj do dvoch týždňov. Pokiaľ si chcete predĺžiť úrodu na celý rok, dajte ju na tienisté miesto a výdatne zalievajte. Na pestovanie je nutné vybrať odrody s krátkymi koreňmi, napr. Amini, Mignon. Zvoliť môžete aj guľatokorenné Parmex či Rondo.

Baby karotka

Baby karotka vyniká svojou veľmi jemnou chuťou a krehkou štruktúrou. Je vhodná aj pre skoršie úrody menších a o to krehkejších koreňov. Pestovanie a nároky sú rovnaké ako u klasickej mrkvy. Vyžaduje ľahšiu až strednú, dostatočne hlbokú a dobre spracovanú pôdu. Drobnú mrkvu môžete zbierať už po 30 dňoch.

Uhorky nakladačky

Uhorky nakladačky môžete pestovať po zelenine koreňovej, cibuľovej, listovej, hlúbovej aj po strukovinách, čo z nich robí celkom univerzálnu plodinu. Nakladačky sú, rovnako ako všetky uhorky, citlivé na chlad, čo je teplota pod 10 °C. Vyhovujú im hlboké priepustné pôdy, bohaté na humus i živiny, slnečné stanovisko chránené pred vetrom, a naopak sa im nedarí v ťažkých, studených a zamokrených pôdach. Na rovnakej ploche ich môžete pestovať až 3 - 4 roky. Vhodná predplodina je napr. repa, ďatelinotrávne miešanky, hrach, pór, cibuľa a fazuľa. Naopak nevhodné sú jahody či zemiaky. Vysievať môžete od druhej polovice apríla až do začiatku mája, pri sejbe by mala byť pôda teplá (aspoň 15 °C), to vám potom semená vyklíčia do desiatich dní. Stanovisko je dobré pred výsadbou zapraviť hnojom, prípadne preležaným kompostom do záhona. Uhorky nakladačky môžete zbierať v 2 až 3 týždňových intervaloch a obdobie zberu trvá obvykle cca 3 - 6 týždňov. Dĺžku ovplyvňuje počasie, zdravotný stav porastu, postupný výsev a tiež zvolená odroda.

Cukety

Cuketám vyhovujú ťažšie, hlinité pôdy a bude sa im dobre dariť na teplom chránenom mieste. Ideálna doba pre výsadbu cukiet je v období medzi koncom apríla a prvou polovicou mája. Aj napriek tomu, že nie je príliš citlivá na rozdiely medzi teplotami vo dne a v noci, neznáša pokles teplôt pod bod mrazu - pred čím ju môžete chrániť netkanou textíliou. Cukety plodia opakovane, stačí zbierať plody pravidelne (ideálne plody do 20 cm) - tie potom znovu vykvitnú a môžu plodiť celú sezónu. Ak necháte plody prerásť, potom tvorba semien cuketu vyčerpáva a zamestnáva, a tak už nevytvára ďalšie plody. Tradičné a najčastejšie sú cukety s tmavo zelenými plodmi. U skorých odrôd je vegetačná doba okolo 40 dní, u neskorých odrôd približne 70 dní. Žlté cukety môžete zozbierať po zhruba 60 dňoch.

Exotická zelenina pre gurmánov

Pak Choi (Brassica rapa subsp. chinensis)

Pak Choi, známy aj ako čínska kapusta, pochádza z Ázie a je obľúbenou ingredienciou v orientálnej kuchyni. Má šťavnaté, biele stopky a tmavozelené listy s jemne pikantnou chuťou. Konzumuje sa surový v šalátoch, no najčastejšie sa dusí, varí v polievkach alebo rýchlo opeká na panvici. Obsahuje množstvo vitamínov A, C a K, čím podporuje imunitu a zdravie kostí. Pak Choi je nenáročný na pestovanie a rýchlo rastie. Najlepšie sa mu darí v úrodnej, vlhkej pôde s dostatkom humusu. Vysieva sa na jar a na jeseň, pričom úrodu možno zbierať už po 6 - 8 týždňoch.

Fazuľa Yard Long (Vigna unguiculata subsp. sesquipedalis)

Táto exotická fazuľa pochádza z Ázie a je známa svojimi mimoriadne dlhými, tenkými strukmi, ktoré môžu dosahovať až 80 cm. Chuťovo pripomína klasickú zelenú fazuľku, no je o niečo sladšia a jemnejšia. V kuchyni sa využíva podobne - dusená, opekaná, varená či do polievok. Obsahuje množstvo bielkovín a vlákniny, vďaka čomu je skvelou voľbou pre vegetariánov. Na pestovanie vyžaduje teplé a slnečné prostredie, pričom sa najlepšie darí v ľahkej, dobre priepustnej pôde. Semená sa vysievajú po posledných mrazoch a rastlina potrebuje oporu, po ktorej sa môže ťahať.

Chayote (Sechium edule)

Chayote, nazývaný aj mexická uhorka alebo rastlinná hruška, je popínavá rastlina pochádzajúca zo Strednej Ameriky. Plody majú hruškovitý tvar, svetlozelenú farbu a jemnú, mierne sladkastú chuť. Konzumujú sa surové v šalátoch, ale aj varené, dusené či pečené. Sú bohaté na vitamíny C a B6, ako aj na minerály, ktoré podporujú zdravie srdca. Táto rastlina potrebuje dostatok priestoru na popínanie, preto je ideálne vysádzať ju pri plotoch alebo mrežiach. Vyžaduje teplé podnebie a úrodnú, dobre priepustnú pôdu. Pestovanie na Slovensku je možné v skleníkoch alebo na chránených miestach, kde nebudú hrozbou silné mrazy.

Oka (Oxalis tuberosa)

Oka, známa aj ako andská reďkovka, pochádza z Južnej Ameriky a patrí medzi menej známe hľuzovité plodiny. Produkuje malé, farebné hľuzy s jemne kyslastou chuťou, ktoré sa konzumujú pečené, varené alebo surové. Hľuzy majú vysoký obsah vitamínu C a sú výživnou alternatívou k zemiakom. Na pestovanie potrebuje dlhé vegetačné obdobie a mierne podnebie. Najlepšie sa jej darí v dobre priepustnej, humóznej pôde na slnečných miestach. Na Slovensku je vhodné pestovanie v skleníkoch alebo ako jednoročná rastlina v záhonoch s dostatočnou ochranou pred chladom. Hľuzy sa zbierajú na jeseň, keď listy začnú žltnúť.

Cardoon (Cynara cardunculus)

Cardoon, čiže kardón, je príbuzný artičokov a pochádza zo Stredomoria. Vyznačuje sa mohutnými, dekoratívnymi listami a jedlou dužinou v stonkách, ktoré majú jemne horkastú chuť pripomínajúcu zeler. Pred konzumáciou sa stonky často blanšírujú, aby stratili svoju prirodzenú horkosť. Využívajú sa v dusených jedlách a zapekaných pokrmoch. Táto rastlina obľubuje teplé, slnečné miesta a úrodnú, dobre priepustnú pôdu. Na Slovensku sa dá pestovať ako letnička alebo vo vyvýšených záhonoch. Potrebuje dostatok priestoru na rast a pravidelnú zálievku.

Cucamelon (Melothria scabra)

Cucamelon, známy aj ako mexická mini uhorka, je popínavá rastlina produkujúca drobné plody pripomínajúce miniatúrne melóny. Chuťovo sú podobné klasickým uhorkám, no s jemne citrusovým nádychom. Konzumujú sa čerstvé v šalátoch alebo nakladané ako kyslé uhorky. Sú bohaté na antioxidanty a vitamín C. Na pestovanie potrebuje oporu, po ktorej sa môže šplhať, a dostatok slnečného svetla. Darí sa mu v ľahkej, priepustnej pôde s dostatočnou zálievkou.

Wasabi (Wasabia japonica)

Wasabi je japonská rastlina známa pre svoju ostrú, výraznú chuť. Používa sa najmä v japonskej kuchyni ako prísada k sushi, no čerstvo nastrúhaný wasabi je vzácnou pochúťkou. Pestovanie je náročné, pretože vyžaduje tieň, stálu vlhkosť a chladnejšie podnebie. Na Slovensku sa dá pestovať v skleníku alebo v tienistých, vlhkých oblastiach záhrady. Potrebuje kvalitnú, kyslú pôdu a časté rosenie. Rastie pomaly, pričom na zber koreňov treba čakať minimálne dva roky. Listy a stonky sa však dajú konzumovať aj skôr ako súčasť šalátov.

Ibištek jedlý (Okra)

Ibištek jedlý, známejší pod názvom okra, je typický svojimi krásnymi kvetmi. Jeho odrody sa bežne pestujú ako okrasné rastliny. Plody ibišteka jedlého priaznivo vplývajú na organizmus a obsahujú množstvo vitamínov a minerálov. Majú podlhovastý zašpicatený tvar, ktorý môže pripomínať čili papriku. S tou však nemajú nič spoločné. Vnútri sú slizovité a zberajú sa ešte nedozreté. V kuchyni ich využijete varené, dusené alebo vyprážané na nízkej teplote. Okra pochádza z Indie, i keď jej pôvod nie je presne známy. Veľmi dobre sa jej darí v teplejších oblastiach na juhu Slovenska.

Mexická uhorka

Predstavte si uhorku, ktorej povrch vyzerá ako melón a má tvar väčších bobuliek hrozna. Presne takto vyzerá mexická uhorka. Je veľmi zdravá a chuťou sa podobá na klasickú uhorku s jemnými limetkovými tónmi. Mexická uhorka je popínavá rastlina s vysokou úrodnosťou a veľmi dobre sa jej darí v našich klimatických podmienkach. Je nenáročná na pestovanie a odolná voči chorobám a škodcom. Malinké dozreté uhorky sú vynikajúce čerstvé, ako súčasť rôznych zeleninových aj ovocných šalátov. Poslúžia ako chutná príloha k rybe alebo súčasť predjedla.

Kvaka: Menej známa, no výživná koreňová zelenina

Kvaka (Brassica napus subsp. napobrassica), čiže kapusta repková kvaková, nazývaná inak aj turín, runkľa alebo dokonca švédska repa, je dvojročná rastlina z čeľade kapustovitých. Má zhrubnutý koreň podobný repe, len má o niečo hladší povrch. Kvaka pôvodne pochádza zo Škandinávie, kde vznikla pravdepodobne krížením repy a kapusty. Pestuje sa najmä v miernych klimatických podmienkach, pretože je odolná voči chladnému počasiu.

Výživové hodnoty a prínosy kvaky

Kvaka je bohatá na vitamín C, vitamín E, vitamíny skupiny B, vápnik, draslík a fosfor. Obsahuje aj významné množstvo antioxidantov, hlavne špecifické glukozinoláty, ktoré sú podľa mnohých štúdií ľudskému telu veľmi prospešné. Kvaka je tiež bohatá na vlákninu, čo prospieva nášmu tráviacemu systému.

Tabuľka výživových hodnôt kvaky na 100g

Pestovanie kvaky: Ideálne podmienky, výsadba, zber a uskladnenie

Kvaka sa pestuje ako jesenná a zimná zelenina. Uprednostňuje hlboké, vlhké a dobre priepustné pôdy s dostatkom organických látok. Semená kvaky sa vysievajú na jar alebo začiatkom leta, pričom ideálna teplota pre rast je medzi 10-18 °C. Uskladňuje sa podobne ako iná koreňová zelenina, teda v chladných priestoroch s konštantnou teplotou do 8 °C a pri primeranej vlhkosti - ak bude príliš vlhko, korene budú hniť, ak príliš sucho budú sa scvrkávať.

Využitie kvaky a jej účinky

Kvaka sa využíva nielen v kuchyni, ale aj v tradičnej medicíne. Jej vysoký obsah vlákniny podporuje zdravé trávenie, pričom vitamín C posilňuje imunitný systém. Glukozinoláty v kvake majú potenciálne protirakovinové účinky a chránia pred poškodením pečene. Okrem týchto benefitov kvaka pomáha pri regulácii krvného tlaku vďaka vysokému obsahu draslíka. Kvaka je tiež vhodná pre ľudí s diabetom, pretože má nízky glykemický index. Všestranná zelenina sa pripravovala na všetky možné spôsoby, podobne ako zemiaky, takisto sa jedla aj surová.

Kvaka a okrúhlica: Rozdiely a pestovanie

Kvaka a okrúhlica sú dve nenápadné koreňové zeleniny, ktoré si mnohí záhradkári mýlia, alebo ich úplne obchádzajú. Hoci sú kvaka aj okrúhlica príbuzné druhy, rozdiely medzi nimi sú výrazné a dôležité najmä z hľadiska ich využitia v kuchyni aj pri pestovaní. Kvaka - kapusta repková kvaková (Brassica napus var. napobrassica), známa aj ako turín (česky tuřín), karpeľ či runkla, vytvára väčší koreň guľovitého tvaru a vyznačuje sa jemne nasladlou chuťou. Je to zelenina, ktorú odporúčam najmä na zimné uskladnenie. Naopak, okrúhlica - kapusta poľná pravá (Brassica rapa var. rapa) je menšia, rýchlejšie dozrieva a má sviežejšiu, mierne pikantnú chuť. Ideálna je na priamu konzumáciu. Oba druhy majú podobné listy aj spôsob rastu. Rozdiel však spoznáte podľa tvaru a farby koreňa. Kvaka má často vrchnú časť koreňa vystupujúcu nad zem a môže mať fialkastý nádych. Kvaku aj okrúhlicu sa oplatí siať priamo na hriadku. Okrúhlicu odporúčam vysievať na jar aj v lete - jarné výsevy sú vhodné na skorý zber, letné zas na jesennú konzumáciu. Kvaka je ideálna na letný výsev s cieľom zberu na jeseň. Dôležité je dodržať spon aspoň 25 × 30 cm pri kvake a menej pri okrúhlicii - stačí 15 × 20 cm. Chuťové rozdiely medzi oboma druhmi predurčujú aj ich kulinárske využitie. Kvaka je výborná varená, dusená alebo ako súčasť kaší. Môžete ju kombinovať s koreňovou zeleninou, zemiakmi aj mäsom. Obe zeleniny majú nízky obsah kalórií a vysoký podiel vitamínu C, čo ich robí ideálnymi v zimnom jedálnom lístku. Záhradkári dnes často hľadajú nenáročné plodiny, ktoré neprinášajú len úrodu, ale aj pestovateľskú radosť. Kvaka aj okrúhlica sú v tomto smere ideálne. Rýchlo rastú, nevyžadujú zložitú starostlivosť a navyše ponúkajú chuťovú rozmanitosť, ktorá je v našich záhradách stále zriedkavá.

Výhody pestovania neobvyklých druhov zeleniny

1. Nutričná hodnota

Mnohé menej známe druhy zeleniny sú skutočnými nutričnými bombami. Obsahujú vysoké množstvo vitamínov, minerálov a antioxidantov, ktoré podporujú imunitu, zdravie pokožky a celkovú vitalitu organizmu. Napríklad pak choi je bohatý na vitamín K a vápnik, ktoré prospievajú kostiam, zatiaľ čo čierny koreň je skvelým zdrojom vlákniny a podporuje zdravé trávenie. Exotická zelenina často ponúka aj unikátne fytochemikálie, ktoré môžu mať protizápalové a detoxikačné účinky.

2. Ekologické výhody

Pestovanie vlastnej zeleniny znižuje uhlíkovú stopu, keďže sa eliminuje potreba dovozu exotických plodín z iných krajín. Navyše, čerstvo zozbierané plody nie sú balené v plastových obaloch a neprechádzajú chemickými úpravami na predĺženie trvanlivosti. Domáce pestovanie tak prispieva k udržateľnejšiemu spôsobu života a pomáha šetriť prírodu.

3. Ochrana biodiverzity

Pestovanie menej známych druhov zeleniny podporuje rozmanitosť v rastlinnom svete a pomáha zachovať staré, zabudnuté odrody. Komerčné poľnohospodárstvo sa sústreďuje na niekoľko bežných druhov, čím sa strácajú unikátne rastlinné druhy s jedinečnými vlastnosťami. Pestovaním rôznych plodín v záhrade tak prispievate k ochrane biodiverzity a pomáhate udržať genetickú rozmanitosť rastlín.

4. Kulinárske experimentovanie

Nové chute a textúry môžu obohatiť každodenné varenie a priniesť do kuchyne nečakané kombinácie. Exotické druhy zeleniny ponúkajú zaujímavé možnosti na prípravu šalátov, polievok, príloh či hlavých jedál. Cucamelon môže nahradiť klasickú uhorku, yard long fazuľa zasa dodá orientálny nádych stir-fry jedlám a chayote sa dá použiť ako alternatíva k cukete. Pestovanie neobvyklých plodín tak otvára dvere k novým gastronomickým zážitkom.

Kde zohnať exotické semená a sadenice?

Lokálne záhradníctva a špecializované predajne

Niektoré menej známe druhy zeleniny sa dajú kúpiť aj v klasických záhradníctvach, najmä ak sa jedná o rastliny vhodné do mierneho podnebia, ako pak choi či čierny koreň. Veľké záhradné centrá a hobby markety občas ponúkajú exotické sadenice či semená ako sezónny tovar, najmä na jar. Ak plánujete pestovať menej bežné druhy, oplatí sa informovať u miestnych pestovateľov alebo v špecializovaných predajniach, ktoré sa zameriavajú na neobvyklé plodiny.

Špecializované e-shopy

Internetové obchody ponúkajú široký výber exotických semien a sadeníc, pričom mnohé z nich sa dajú objednať priamo zo Slovenska alebo z krajín Európskej únie. Pri objednávaní zo zahraničia si však vždy skontrolujte podmienky dovozu semien a sadeníc, aby ste sa vyhli problémom s colnicou.

Výmeny medzi záhradkármi a semenárske burzy

Skvelým spôsobom, ako získať neobvyklé druhy semien, sú výmeny medzi nadšencami záhradníčenia. Na Slovensku aj v Česku existujú záhradkárske skupiny na sociálnych sieťach, kde si ľudia vymieňajú semienka a skúsenosti s pestovaním.

tags: #pestovanie #netradicnych #druhov #zeleniny

Populárne príspevky:

• Campanula alpina
• Pestovanie dyne na komposte
• O rozmnožovaní kasuára prilbového
• Pestovanie mydlice bazalkovitej
• Pestovanie nízkych tráv