Pestovanie ovocia v stredoveku na území Slovenska

Pestovanie ovocia zohralo v histórii ľudstva významnú úlohu, považovalo sa nielen za pochúťku, ale aj za medicínu. Archeologické nálezy dokazujú, že jablone, hrušky, slivky a broskyne sa na našom území pestovali už 4 - 5 tisíc rokov pred n. l. Z doby laténskej pochádzajú napríklad nálezy hrušiek v Šárovciach a kôstok broskýň v Palárikove. Na rozvoj ovocinárstva a pestovanie viniča hroznorodého na juhozápadnom Slovensku mali vplyv vpády rímskych légií v 1. až 4. storočí.

Charakteristika stredovekého ovocinárstva

Počas stredoveku sa v záhradách a sadoch cielene pestovali niektoré druhy ovocia, najmä jablká, hrušky, slivky, čerešne, broskyne, moruše, orechy a gaštany. Nové druhy a odrody ovocných stromov sa zavádzali na vidieku vďaka kláštorom, kde sa pokusne pestovali, ale i vďaka nemeckým kolonistom, neskôr prostredníctvom Turkov v období tureckej expanzie. V období feudalizmu mali na niektorých panstvách poddaní povinnosť oberať a sušiť ovocie z panských záhrad.

Pomerne veľký význam mal zber planého a divorastúceho ovocia (plané jablká a hrušky - plánka, čerešňa - vtáčnica, višňa - cigánska, maliny, jahody, drienky, lieskovce). Tieto plané stromy sa po presadení do sadov a záhrad cieľavedome ošetrovali, štepili, a tým sa rozširoval sortiment domácich odrôd.

Význam ovocia v stredovekej strave

Ovocie tvorilo dôležitú súčasť výživy človeka, dopĺňalo a obohacovalo každodennú stravu i sviatočné a obradové jedlá. Menej kvalitné a opadané ovocie sa dávalo skrmovať dobytku a ošípaným. Ovocie sa vo vegetačnom období konzumovalo v surovom stave, do zásoby sa konzervovalo viacerými spôsobmi. Sušené ovocie sa pridávalo do koláčov, plniek, používalo sa na prípravu polievok (slivky, jablká) či osviežujúcich nápojov (hrušky, slivky, jablká, čerešne). Varením sa upravovalo na lekvár, kompóty alebo ovocné šťavy (mušty). Destilovaním sa z ovocia stávala pálenka. Sušené a drvené ovocie sa používalo ako náhrada cukru či ako posýpka na koláče a cestoviny. Ovocie sa konzumovalo počas pôstu, pri niektorých prácach (pradenie, poľné práce, práce vo vinici). Bolo súčasťou obradových jedál i slávnostných hostín. V ľudovom liečení sa používalo v rôznych formách ako racionálny liečebný prostriedok (odvary, sušené, oleje z kôstok).

Konzervovanie ovocia v minulosti:

Sušením: Na peci alebo v špeciálnych sušiarňach sa sušilo celé ovocie alebo narezané na kúsky, tzv. štiepky.
Varením: Sa upravovalo na lekvár, kompóty alebo ovocné šťavy (mušty).
Destilovaním: Sa z ovocia stávala pálenka.

Zvládnite 15 starodávnych techník konzervovania potravín doma (bez potreby špeciálnych nástrojov)

Historický kontext ovocinárstva na Slovensku

Pestovanie ovocia má na území Slovenska dlhú tradíciu, siahajúcu až do raného stredoveku. Archeologické nálezy a názvy osád ako Jablonica, Hrušov či Višňové svedčia o cieľavedomom pestovaní ovocných drevín. Pôvodne sa ovocné stromy pestovali jednotlivo, neskôr v záhradách, viniciach a sadoch, najmä v panských záhradách. Vplyv na rozvoj ovocinárstva mali aj vinice v južnejších oblastiach a odlesnené stráne v vrchovinách. Od 15. storočia nasledovalo podnikavé meštianstvo príklad feudálnych panstiev a zakladalo vlastné ovocné záhrady a sady.

Ovocinárstvo prinieslo nové poddanské povinnosti (furmanky, sušenie ovocia), avšak popri týchto povinnostiach si ľudia nadobudnuté skúsenosti prenášali do svojich gazdovstiev. Informácie o ovocinárstve širokých ľudových vrstiev až do 18. storočia z mnohých príčin chýbajú, ale o jeho pestovaní ľudovými vrstvami máme doklady. Ide napríklad o využitie pozemkov vyradených z trojpoľného hospodárenia, rozširovanie viničných plôch s priestorom pre ovocné stromy, vzrastajúci podiel poddanského ovocia na trhu. Jednou z príčin nedostatku informácií je to, že najstaršie urbáre feudálnych panstiev zo 16. a 17. storočia neuvádzali desiatkové povinnosti z ovocnej úrody, ale i to, že kolonisti v podhorských oblastiach vhodných na pestovanie ovocných stromov sa prioritne zaoberali chovom dobytka a pridomové záhrady dlho neboli samostatne zdaňované.

Významné ovocinárske regióny v minulosti

Medzi významné ovocinárske regióny patrili najmä podhorské oblasti. Horná Nitra bola už v 17. storočí známym ovocinárskym regiónom. Gemer bol podľa slov L. Bartholomidesa jedinou súvislou kvitnúcou záhradou a jeho obyvateľov považoval za znalcov pestovania ovocia. V Trenčianskej župe sa ovocinárstvo stalo v priebehu 19. storočia prvoradým zdrojom príjmov obyvateľstva. Medzi najväčšie ovocinárske oblasti patrili Trenčianska, Hontianska, Bratislavská a Novohradská župa.

Mapa historických ovocinárskych regiónov Slovenska

Ovocinárstvo v rôznych regiónoch Slovenska:

Okolie Trenčína a Prievidze: Ovocinárstvo má dlhodobú tradíciu. V urbári z roku 1608 sa spomínajú ovocné a iné záhrady.
Horná Nitra: Prvé zmienky o pestovaní ovocia sú zo 17. storočia. K najväčšiemu rozkvetu ovocinárstva došlo v 16. a 17. storočí.
Kysuce: Napriek prevahe zemiakov, sa tu pestovali aj ovocné sady, ako uvádzajú čelní predstavitelia Novej Bystrice v roku 1770.

Obchodovanie s ovocím

S ovocím a ovocnými produktmi sa pomerne skoro začalo obchodovať a stali sa dôležitým obchodným i exportným artiklom. Obchodovalo sa najmä so slivkami a produktmi z nich (od 15. storočia sa sušené slivky vyvážali do Čiech, Poľska; v 18. storočí sa plavili po Dunaji na Dolnú zem, od začiatku 19. storočia sa pálenka najmä zo sliviek prevážala na pltiach z Považia do Budapešti a pod.). Ovocie sa vozilo i do vzdialenejších miest a oblastí, kde sa neurodilo, napríklad z gemerských obcí vozili ovocie na Dolnú zem či na severný Spiš. Obchodovanie s ovocím malo charakter ľudového zamestnania do prvej svetovej vojny. Cesty za obchodom trvali viac dní a opakovali sa v pravidelných intervaloch, čím určovali rytmus rodinného a hospodárskeho života v pestovateľských lokalitách. Na vzdialenejšie cesty sa ovocie vozilo vo vozoch s rebrinami, osobitne upravenými doskami a oblúkmi z liekových prútov, na ktoré sa natiahla plachta z plátna alebo celtoviny. Jednou z foriem obchodovania s ovocím bol jeho predaj obchodníkom z Čiech či Moravy.

Rozmnožovanie a odrody ovocných stromov

Odrody ovocných plodín vznikali postupným vývojom z pôvodných druhov. Pestovatelia cielene vyberali stromy s lepšími plodmi a ich semená vysievali. V minulosti bol výsev semien jediným spôsobom množenia. Neskôr sa objavili rýchlejšie metódy ako zakoreňovanie odrezkov či hrieženie. Rozvinuli sa aj pokročilejšie formy rozmnožovania - vrúbľovanie, očkovanie. Ide o prenos vrubu (časť vetvy) alebo očká (púčik z vetvy) na inú rastlinu.

Na území Slovenska sa v minulosti pestovalo asi 300 odrôd jabloní. Dnes sú mnohé z nich už na ústupe, prípadne úplne vymizli pre uprednostňovanie nových odrôd. Mnohé odrody pestované v minulosti na našom území boli dovezené z iných krajín, často zo západnej Európy. Dovezené staré odrody považujeme dnes za „naše“ hlavne preto, že sa na území Slovenska pestovali dlhodobo. Niektoré sú dokonca známe aj dnes.

Príklady starých odrôd jabĺk pestovaných na Slovensku:

Ananásová Reneta: Veľmi stará stolová odroda, pochádzajúca z Holandska, vyznačujúca sa pravidelnou a vysokou plodnosťou.
Citronové zimné: Stará odroda zo západnej Európy, odolná voči mrazom a chorobám, vhodná aj do vyšších polôh.
Coxova reneta: Vyšľachtená v Anglicku v 19. storočí, obľúbená pre svoju charakteristickú chuť.
Jadernička moravská: Stará odroda obľúbená na Morave aj Slovensku, odolná voči mrazu, vhodná na mušt.
Jonathan: Americká odroda objavená v roku 1826, populárna v celej Európe.
Malinové hornokrajské: Pôvod pravdepodobne v Holandsku, pestovaná najmä v horských častiach Slovenska.
Ontario: Kanadský kultivar vyšľachtený v roku 1820, zimný druh jabloní vhodný do úrodných pôd.
Panenské české: Tradičná česká odroda, kedysi najrozšírenejšia vo vidieckych sadoch.
Parménska zlatá zimná (King of the Pippins): Veľmi stará odroda, pravdepodobne zo začiatku 16. storočia, pestovaná aj na Slovensku.
Strýmka: Neskorá zimná odroda z Nemecka, nenáročná a mrazuvzdorná.

tags: #pestovanie #ovocia #v #stredoveku