Pestovanie ovocia pre vlastnú spotrebu: Kompletný sprievodca od záhonu až po balkón

Vypestovať si vlastné ovocie a zeleninu je čoraz populárnejšie. Či už máte záhradu, balkón alebo len kúsok miesta na parapete, existuje mnoho spôsobov, ako si dopriať čerstvé a chutné plody vlastnej práce. Tento článok vám poskytne užitočné rady a tipy pre úspešné pestovanie ovocia pre vlastnú spotrebu, či už v záhrade, alebo v menšom meradle.

Prečo sa stať sebestačným v pestovaní ovocia?

Pri uvedomelej a udržateľnej strave majú dôležitú úlohu regionálne a sezónne výrobky. Staňte sa sebestačnými! Na to stačí záhon, váš balkón alebo dokonca parapet. Od mediteránskej cez domácu kuchyňu až po kuchyňu Ďalekého východu: Dodávací reťazec vašich ingrediencií si odteraz riadite sami. Ovocie je základnou zložkou výživy človeka. Čerstvé ovocie je zdrojom monosacharidov, ktoré sú pre organizmus človeka ľahko stráviteľné a z hľadiska výživy ďaleko výhodnejšie než sacharóza obsiahnutá v mnohých produktoch potravinárskeho priemyslu. Ovocie je naviac chudobné na tuky, s výnimkou semien, ktoré sú konzumnou časťou pri škrupinovom ovocí. Obsah bielkovín je vyšší hlavne v plodoch drobného ovocia, kde však nepresahuje 1 %. Najnižší obsah bielkovín nachádzame v jablkách a hruškách (okolo 0,4 %). Obsah vody sa pohybuje v priemere na úrovni 75 - 90 %.

Zdravotné benefity vlastného ovocia

Surové, ale i spracované ovocie je nositeľom tzv. ochranných látok, ku ktorým zaraďujeme vitamíny a minerálne látky. Významný je obsah vitamínu C (kyselina L-askorbová), ktorého najbohatším zdrojom sú šípky (podľa rôznych autorov 240 až 3000 mg%), rakytník rešetliakovitý (podľa Šimánka a kol. 1977, 350 - 1220 mg%), čierne ríbezle (96 - 400 mg%), drieň (100 - 200 mg%), jahody (33 - 105 mg%). Jablká obsahujú iba 4 - 10 mg% vitamínu C, iba pri niektorých odrodách dosahuje jeho obsah v plodoch hodnotu 30 - 40 mg%. Ovocie je tiež bohatým zdrojom provitamínu A (marhule, broskyne, rakytník rešetliakovitý, šípky). Minerálne látky ovocia sa podieľajú na udržiavaní acidobázickej rovnováhy v organizme. Obsah minerálnych látok sa pohybuje v rozmedzí 0,24-1,16 % hmotnosti. Cenný z hľadiska výživy človeka je obsah vlákniny (napr. pektíny v jablkách a drobnom ovocí). Vláknina vďaka svojmu veľkému povrchu napomáha odstraňovanie škodlivín z tela. Organické kyseliny sú zastúpené prevažne kyselinou jablčnou (najmä jadroviny, kôstkoviny, drienky, jarabiny).

Plánovanie a príprava na pestovanie ovocia

Úspech závisí od dobrého plánovania. Zvážte, ktoré druhy ovocia sú pre vás najatraktívnejšie a najužitočnejšie. Zohľadnite priestorové možnosti, klimatické podmienky a svoje pestovateľské skúsenosti.

Faktory ovplyvňujúce pestovanie ovocia

Ovocinárstvo je špeciálne výrobné odvetvie v rámci záhradníckej výroby. Ak hovoríme o pestovaní ovocia, máme v prvom rade na myslí podmienky, ktoré sú potrebné k pestovaniu. Odborná literatúra rozdeľuje tieto podmienky na klimatické (prírodné) a ekonomické (hospodárske).

Klimatické (prírodné) faktory

• Teplota: ovplyvňuje transpiráciu, príjem vody a živín z pôdy, určuje dynamiku fenofáz a rastové procesy, ovplyvňuje tiež výskyt chorôb a škodcov, kvalitu plodov a skladovateľnosť.
• Zrážky: Dážď, sneh, krúpy, rosa, námraza a hmla sú rôzne formy zrážok, ktoré ovplyvňujú vlhkosť pôdy a rast rastlín.
• Nadmorská výška: má vplyv na teplotné pomery a intenzitu svetla.
• Hladina spodnej vody a zdroj vody na zavlažovanie: Dostupnosť vody je kľúčová pre zdravý rast a úrodu.
• Svetová orientácia svahu: Južné svahy majú vyššiu teplotu, ale aj väčší výpar, zatiaľ čo východné a západné sú teoreticky rovnocenné.
• Mrazová kotlina: Miesta, kde sa hromadí studený vzduch, sú pre pestovanie ovocia menej vhodné.
• Pôda: Typ, vlastnosti a pH pôdy sú rozhodujúce pre výber vhodných odrôd. Pôda by mala byť dobre priepustná a nezadržiavať príliš veľké množstvo vody.

Ekonomické (hospodárske) faktory

• Blízkosť odbytišťa.
• Vybavenosť podniku.
• Kvalifikovaní pracovníci.
• Kvalita ciest.
• Možnosť využívať odpadové teplo.

Biologické a topografické faktory

Okrem meteorologických a pôdnych faktorov, ako sú mechanické a chemické vlastnosti pôdy, fyzikálne vlastnosti ornice a podložia, a mikrobiológia pôdy, je dôležité zohľadniť aj topografické a biologické faktory. Topografické faktory zahŕňajú zemepisnú šírku a dĺžku, reliéf a sklon svahu. Biologické faktory predstavujú vplyv okolitých rastlín a živočíchov, ako aj antropogénne vplyvy.

Svetlo - kľúčový faktor pre ovocie

Svetlo podmieňuje intenzitu fotosyntézy, vývin rastliny, diferenciáciu kvetných púčikov, ovplyvňuje vyfarbenie plodov, charakter rastu rastliny a vstup do obdobia vegetačného pokoja. Pri nedostatku svetla sú koruny viac vzpriamené, letorasty sú dlhé, tenké, menšia je intenzita rozkonárovania, púčiky sú menšie, nedostatočne vyvinuté, listy sú menšie, plody sú horšie vyfarbené a obsahujú menej cukrov. Z hľadiska intenzity svetla má veľký vplyv konfigurácia terénu (najlepšie osvetlenie na kopcoch a rovinách). Svahy dostávajú množstvo svetla v nasledovnom poradí - južný, západný, východný, severný. Intenzita svetla klesá so znižovaním nadmorskej výšky, zmenšovaním sklonu svahu, zvyšovaním vlhkosti vzduchu a so znečistením ovzdušia. Dôležitá je i hĺbka postavenia listu v korune (výhodné sú malé a ploché koruny). Výhodné je z hľadiska svetelných pomerov umiestnenie výsadieb v blízkosti veľkých vodných plôch odrážajúcich svetlo. Význam má i orientácia osi radov - u nás v smere sever-juh je z hľadiska svetelných pomerov najvýhodnejšia.

Nároky ovocných druhov na svetlo:

1. Orech, mandľa, broskyňa, marhuľa, skoré odrody čerešní, neskoré odrody hrušiek, jabloní a sliviek.
2. Skoré odrody týchto druhov, maliny, černice, ríbezle čierne, červené a biele, jahody, egreše.
3. Menej svetla vyžadujú višne, baza čierna ai.

Teplota - nevyhnutná pre vývoj

Teplota ovplyvňuje transpiráciu, príjem vody a živín z pôdy, určuje dynamiku fenofáz a rastové procesy, ovplyvňuje tiež výskyt chorôb a škodcov, kvalitu plodov a skladovateľnosť. Ako ukazovateľ požiadaviek rastlín na teplotu sa používa teplotné optimum (je rôzne pre druhy, ale i pre rôzne procesy), resp. i minimum a maximum alebo priemerná ročná teplota potrebná pre daný druh. Najvýznamnejšie je poškodzovanie rastlín nízkymi teplotami v období vegetačného pokoja.

Tabuľka odolnosti ovocných drevín voči mrazu v období hlbokého vegetačného pokoja:

Kvety pri pučaní sú poškodzované v prípade jadrovín a kôstkovín pri -4 °C, mandlí a marhúľ pri -2 °C, broskýň -3 °C a ostatných druhov pri -2 °C. Blizny rozkvitnutých kvetov namŕzajú pri -0,5 až -1,5 °C, v dobe kvitnutia poškodzuje kvety teplota pri jadrovinách -2,2 °C, pri broskyniach -2,2 °C, Mladé plodíky zničí pri jabloniach teplota -1,7 °C, hruškách, čerešniach, slivkách a broskyniach -1,1 a marhuliach -0,6 °C.

Pestovanie drobného ovocia a ovocných stromov

Chutné, zdravé a navyše dostupné priamo zo záhrady - drobné a bobuľové ovocie je skvelým spôsobom, ako si spríjemniť leto a obohatiť jedálniček o vlastnoručne vypestované dobroty. Jahody, maliny, ríbezle, egreše, vinič, figy, čučoriedky či černice nie sú len lahodným potešením, ale aj nenáročnými rastlinami, ktoré zvládne pestovať aj začiatočník.

Drobné ovocie nenáročné na pestovanie

Netrúfate si na pestovanie stromčekov? Vyskúšajte menej náročné drobné ovocie. Dôležité je sadiť zdravú a kvalitnú rastlinu, sadenicu či krík. Základom úspechu je vhodne zvolené stanovisko. Drobné ovocie potrebuje slnko - aspoň 6 hodín denne. Vyhnite sa miestam, kde sa drží voda, pretože korene potrebujú dobré odvodnenie. Ideálne je, ak pôda nie je príliš ťažká a je obohatená o kompost alebo iný organický materiál. Na každý druh ovocia odporúčame použiť vhodný substrát alebo rašelinu. Pred výsadbou pôdu dôkladne prerýľujte, odstráňte burinu, kamene a pridajte kompost. S výsadbou ovocných kríkov, ktoré sú v kontajneroch (kvetináčoch) môžete začať kedykoľvek cez rok od jari do jesene. Pri voľnokorenných sadeniciach odporúčame výsadbu na jar alebo na jeseň. Vykopte jamy dostatočne veľké pre korene a sadenicu vložte do hĺbky, v akej rástla predtým. Môžete pridať mykorhízne huby pre lepšie prijímanie živín. Po zasypaní pôdy ju jemne utlačte a poriadne zalejte. Pravidelná zálievka je kľúčová, najmä počas suchších období a v čase dozrievania plodov. Nezabúdajte ani na hnojenie - ideálne špeciálnym hnojivom na ovocné kríky. Rez je nevyhnutný pre zdravý rast a bohatú úrodu. Na jar odstráňte staré a poškodené výhonky.

Jahody

Jahodník je z drobného ovocia najnáročnejšie na starostlivosť. Vyžaduje slnečné a chránené stanovište, živinami zásobenú pôdu a pravidelnú zálievku. Výskyt nepríjemnej plesne šedej výrazne obmedzíte mulčovaním záhonu, alebo výsadbou do mulčovacej netkanej textílie. Tým tiež zničíte aj rast buriny a vyparovanie vody v horúcich dňoch.

Maliny a černice

Maliny a černice sú pôvodom plodiny lesných čistiniek. Poskytnite im slnečnú, chránenú polohu, priepustnú, vlhkú, slabo kyslú pôdu (pri výsadbe môžete pridať rašelinu) a mulčujte. Predajcovia ponúkajú tiež rôzne odvodené druhy, ako sú beztŕňové černice či žlté maliny. Dnes sa už na balkóne či terase nemusíte vzdať ani chutných černíc. Stačí siahnuť po stĺpovitej forme ‘Navaho’. Ako opora jej postačí jeden kôl.

Ríbezle a egreše

Ríbezle a egreše znesú takmer akékoľvek podmienky, ale ak chcete, aby dobre plodili, vyberte slnečnú polohu s vlhkejšou pôdou. Ríbezle je lepšie pestovať ako ker, pretože starne pomalšie ako v stromčekovej variante. Rastliny mulčujte, na jeseň ich môžete prihnojiť kompostom. Pre obmedzenie výskytu múčnatky a hrdze je dobré pestovať medzi kríkmi aromatické byliny, napríklad mätu a palinu. Stromčekový forma bieleho egreša ‘Invicta’ spoľahlivo dozreje aj bez zvláštnych nárokov na pestovanie v nádobe.

Kanadské a kamčatské čučoriedky

Záhradné čučoriedky, zvané aj kanadské, sú u nás pomerne rozšírené. Sú to kríky z čeľade vresovcovitých, preto je nevyhnutné zabezpečiť im pôdu s kyslou reakciou. Budú dobre prosperovať na slnku aj v polotieni. Saďte ich do jám aspoň pol metra hlbokých a širokých, do substrátu z dvoch dielov rašeliny, jedného dielu kompostu a s trochou piesku. Pomerne málo sú u nás rozšírené kamčatské čučoriedky. Sú to nenáročné kríky plodiace v máji pikantné, voňavé, podlhovasté plody.

Brusnice

Pre milovníkov brusníc možno odporučiť pestovanie kultúrnych odrôd. Majú nároky na prostredie podobné ako všetky vresovcovité rastliny. Sadia sa do rovnakého substrátu ako kanadské čučoriedky.

Arónia

Aronia melanocarpa je ker asi 3 metre vysoký. Plody sú čierne s cenným obsahom vitamínov a minerálnych látok (používa sa v liečivách proti arterioskleróze a vysokému tlaku, tiež na spevnenie žíl). Arónii vyhovuje slnečné stanovište, neznáša zamokrenú pôdu. Inak nevyžaduje prakticky žiadnu starostlivosť a chorobami a škodcami netrpí; pre bio záhradu je teda veľmi vhodná. Staršie kríky sa v čase vegetačného pokoja presvetľujú. Len v čase zberu si ju musíte ustrážiť - o plody budete bojovať s vtákmi, ktoré ju milujú. Odporúčame celý ker pred zberom zakryť napríklad starou záclonou alebo inou textíliou, ktorá prepúšťa svetlo a vzduch.

Rakytník

Absolútne nenáročný ker je rakytník rešetliakový (Hippophäe rhamniodes). Poskytuje plody s vysokou nutričnou kvalitou, využíva sa aj na prípravu liečiv.

Drieň

Teplomilnou, veľmi dekoratívnou drevinou je drieň obyčajný (Cornus mas). Je možné ich konzumovať čerstvé alebo spracovávať rôznymi spôsobmi.

Pestovanie ovocných stromov v záhrade

Kiwi

Plody aktinídie (kiwi) obsahujú vysoký podiel vitamínov C, B, E, stopových prvkov a minerálov. Aktinidia je rýchlo rastúca liana s opadavými listami, ktorá rýchlo vytvorí bujnú vegetáciu, ktorá sa nezaobíde bez opory. Vytvára dlhé výhonky s listami, ktoré dokážu odparovať veľa vody, preto je potrebné im zabezpečiť vhodné miesto a dostatočnú vlhkosť. Pestovanie kiwi v záhrade je v našich podmienkach celkom možné, za predpokladu, že budete dodržiavať základné pravidlá. Vyberte si pre rastlinu slnečné a chránené miesto, ideálne pri južnej stene domu alebo plote. Pamätajte, že kivi miluje teplo a svetlo, ale neznáša silný vietor. Na trhu je niekoľko odrôd vhodných pre našu pestovateľskú oblasť. Aktinídie môžu byť obojpohlavné, kde vám môže postačiť len jedna rastlina. Vo väčšine prípadov sú však jednopohlavné, kedy potrebujete vysadiť vedľa seba samčiu a samičiu rastlinu pre správne opeľovanie. K jednej samčej rastline môžete vysadiť aj 5 samičích. Najosvedčenejšie odrody sú: Hayward, Ken´s Red, čiastočne samoopelivé je napr. Jenny, Issai. Pre estetické účely sa často pestuje aj Actinidia kolomikta, ktorá sa vyznačuje farebnými listami (samčia rastlina). Samčie kvety obyčajne po rozkvitnutí a opelení samičích opadnú. Vyrastajú na výhonkoch v zhlukoch, obyčajne po troch. Samičie kvety vyrastajú väčšinou samostatne. Kvitnú cca 10 dní, v máji až v júni podľa stanovišťa. Opelené kvety žltnú, neskôr hnednú a opadnú a na ich mieste sa začnú tvoriť malé plody. Keďže kvitne v období neskorých jarných mrazíkov je vhodné ak sú vysadené na chránenom mieste, resp. im v tom období zabezpečte ochranu. Ak chcete, aby vaša kiwi rastlina prežila mrazy typické pre strednú Európu, musíte si vybrať vhodnú odrodu. V tomto ohľade je skvelou voľbou Actinidia arguta - takzvaná kiwi bobuľa alebo mini kiwi. Táto rastlina je plne mrazuvzdorná až do -25 °C. Aktinídia vyžaduje slnečné stanovište, v horúcom lete aj zatienenie. Miesto chránené pred vetrom a silným prievanom. Ideálne je čiastočné zatienenie a primerane otvorené miesto pre včely a opeľovanie. Ideálna poloha je južná, juhovýchodná, chránená východná alebo chránená západná. Pôda by mala byť mierne kyslá, výživná a dostatočne vlhká. Rastlina trpí stresom zo sucha a stráca listy, ktoré rýchlo vysychajú. Aktinídie sa vysádzajú v trsoch s rozmermi 4 x 3 metre. Rastliny sa vysádzajú do vopred pripravenej jamky. Vloží sa do nej výživný kompost, ktorý sa zmieša s rašelinou. Ak je pôda ílovitá, vykopte hlbšiu jamu a na dno dajte kamene a štrk. Pestovateľská opora je dlhodobá investícia (rastlina žije 40 až 50 rokov), preto je dôležité zabezpečiť oporu, ktorá je odolná, stabilná a trvácna. Ideálne je vybudovať stabilnú konštrukciu s napnutými drôtmi, ktorá by nemala byť vyššia ako 2 metre. Rez kiwi je v mnohých ohľadoch podobný rezu viniča. Je dôležité nepodceniť tento krok, aby sme dosiahli zdravú rastlinu a bohatú úrodu. Kiwi plodí na jednoročnom strome, ktorý vyrastá z dvojročného (minuloročného) výhonku. Kiwi možno strihať v rôznych ročných obdobiach. Plodné výhonky sa skracujú po 5 - 8 listoch u samičích rastlín. U samčích rastlín sa výhonky skracujú na 1 m. Nezabudnite, že výhonky kvitnú a plodia na jednoročnom dreve, ktoré sa nesmie rezať. Ovocie za správnych podmienok dorastie do očakávanej veľkosti v závislosti od odrody (drobnoplodé, veľkoplodé). Dozrievajú na jeseň, od októbra do decembra, keď počasie nemusí byť dlhodobo priaznivé.

Broskyne

Broskyne patria medzi populárne ovocné stromy v slovenských záhradách. Na jar sa tieto stromy obsypú krásnymi kvetmi, ktoré lákajú opeľovače. Odrôd broskýň existuje viac ako dosť. Z hľadiska toho, kedy sa dočkáme jednotlivých plodov, je možné odrody rozdeliť na skoré, stredné a neskoré. Broskyne sa radia do rodu Prunus, v ktorom nájdeme aj mnoho ďalších ovocných stromov (napríklad marhule, čerešne, višne, slivky či ringlóty). Čo sa stanoviska týka, preferujú broskyne presvetlené miesta, dobre chránené pred vetrom. Z hľadiska pôdy treba dať pozor na to, aby bola dobre priepustná a nezadržiavala príliš veľké množstvo vody. Pôdu voľte kyprú, ľahkú a skôr suchšiu. Optimálne je na pestovanie broskýň pristúpiť v nadmorskej výške 200 až 400 metrov. U mladých stromčekov pamätajte na pravidelnú a dostatočnú zálievku. Alternatívou k broskyniam sú nektarinky. Pravidlá pre ich pestovanie pritom platia prakticky totožné. K výsadbe broskýň je vhodné pristúpiť skôr na jar. V oboch prípadoch je nutné pamätať na odstránenie všetkých poškodených a odumretých korienkov. Následne strom postavte zhruba na 2 až 4 hodiny do vody. Medzitým vyhĺbime dostatočne veľkú jamu, do ktorej umiestnime silný vyšší kolík na oporu stromu v prvých rokoch jeho života. Následne môžeme do samotnej jamy umiestniť stromček. Akonáhle jamu zasypeme, zeminu ušľapeme a strom zalejeme aspoň 10 litrami vody. Pokiaľ sa snažíte o tvorbu celého broskyňového sadu, je vhodné dodržiavať spon o veľkosti 6×6 metrov. Aby sa broskyni dobre darilo, odporúčame tento strom priebežne prihnojovať. Pred mrazmi treba dobre chrániť predovšetkým mladé broskyne. Aby sa broskyni dobre darilo, treba priebežne pristúpiť k jej rezu. Pokiaľ sa rozhodnete pre výsadbu stromu na jar, môžete prvý strih broskyne vykonávať prakticky hneď po výsadbe. Pri prvom reze je nutné si vybrať zhruba 5 najsilnejších výhonkov, z ktorých bude v budúcnosti tvorená celá koruna. Tieto výhonky potom zrežte na zhruba 3 vyrašené púčiky. Akonáhle broskyňa dosiahne vek štyri roky, stáva sa z nej takzvaný plodný stromček, a k rezu už pristupujeme odlišne. V tomto momente už stačia len dva rezy ročne, nie tri. Na jar je vhodné skontrolovať, či sa terminálny výhonok nijako nepredlžoval. Silné výhonky skráťte, slabé môžete rovno odstrániť. Na prelome leta a jesene potom všetky výhonky skráťte zhruba o jednu tretinu.

Marhule

Lahodné ovocie, ktoré neodmysliteľne patrí k typickým záhradám v našich končinách. Marhule, ktorých pestovanie sa u nás teší veľkej popularite. Skoré odrody marhúľ sú charakteristické tým, že plody sa na strome objavujú už v júni a júli. Jednotlivé odrody spravidla tiež vynikajú dobrou odolnosťou voči mrazu. S neskorými odrodami marhúľ sa spája úroda na konci sezóny. Plody totiž dozrievajú až na konci leta a na jeseň. Medzi mrazuvzdorné odrody marhúľ je možné zaradiť odrodu Ledana. Hojne odporúčaná býva aj odroda Velita, ktorá zároveň vyniká pomerne slušnou odolnosťou voči hubovým chorobám. V čase kvitnutia znáša mrazíky dobre, rovnako ako prípadné nárazové jarné mrazíky. Stromčeky marhúľ je možné do záhrady vysadiť ako na jeseň, tak na jar. Z hľadiska pôdy preferujú skôr suchší variant ľahšieho typu. Príliš ťažká pôda totiž môže zaťažovať korene. Studeným a zamokreným pôdam sa vyhnite. Pred samotnou výsadbou je nutné skrátiť všetky korene a prípadne odstrániť tie poškodené. Vysadené stromčeky je vhodné vyviazať ku kolom a zaistiť im ochranu proti poškodeniu zverou. Pri výsadbe marhule sa hojne používajú takzvané podpníky. Starostlivosť o marhule spočíva predovšetkým v častej zálievke mladého stromu. Tie staršie stačí zalievať už iba v období sucha. Marhule začínajú plodiť väčšinou druhý až tretí rok po výsadbe. Vôbec najvyššiu plodnosť stromy spravidla dosahujú medzi desiatym až dvanástym rokom. Jednou z veľmi dôležitou disciplínou pri pestovaní tohto ovocného stromu je bezpochyby správne strihanie marhúľ. Jarný rez marhúľ sa vykonáva v období od začiatku pučania až do mája. Ide o výchovný rez, pri ktorom sa odstraňujú suché, choré či poškodené výhonky. Tento rez je zásadné prevádzať najmä pri novo vysadených stromčekoch. K letnému rezu marhúľ sa pristupuje v období od polovice júna až augusta. Jeho úlohou je podnietiť rast nových vetiev. Tvorbu mladých letorastov dlhších ako 25 cm je možné podporiť skrátením vetví o tretinu až polovicu. Na jeseň sa môžete zamerať na zastrihovanie konármi obťažkaných stromov, pri ktorých sa jednotlivým vetvám nedostáva dostatok svetla.

Hrušky

Hrušky sú takou pomyselnou klasikou slovenských záhrad. Ich plody sa skvele hodia nielen na priamu konzumáciu, ale aj na výrobu kompótov alebo napríklad destilátov. U týchto odrôd sa úrody dočkáte spravidla od začiatku augusta do začiatku septembra. Pýšia sa sladkou a šťavnatou chuťou a sú určené na priamu konzumáciu. Jesenné hrušky spravidla dozrievajú v septembri. Ich dužina je príjemne sladkastá, šťavnatá a rozplývavá. Tieto odrody sa tiež hodia buď na priamu konzumáciu, alebo krátkodobé uskladnenie. Medzi samoopelivé odrody hrušiek patrí napríklad hruška Condo či hruška Patten. Spomenúť môžeme tiež čiastočne samoopelivú odrodu s označením hruška Suvenír. Hrušky majú všeobecne vyššie nároky na podmienky stanovišťa. Dariť sa im bude najmä v teplých a stredných polohách, pričom priemerná ročná teplota stanovišťa by sa mala pohybovať medzi 7,5-9 °C. Čo sa týka pôdy, tú voľte hlbokú, stredne ťažkú až ťažšiu. Mala by byť slabo kyslá až neutrálna, ideálne je pH medzi 6,0-7,2 pH. Naopak nevhodné na pestovanie sú vápenité a podmáčané pôdy. Dôležitá je tiež správna orientácia stanovišťa na svetové strany, kde hruškám prospieva najmä juhovýchodná, juhozápadná či južná expozícia. Pre samotnú výsadbu hrušky treba vyhĺbiť dostatočne veľkú jamu (s rozmermi zhruba 1 m × 60 cm). Pred zasadením stromčeka odstráňte jeho odumreté korene a namočte ho do vody. Väčšina mladých stromov bude v prvých rokoch života potrebovať vhodnú oporu. Rez hrušiek sa vykonáva podľa prakticky rovnakých zásad ako rez jabloní. Táto drevina všeobecne rez znáša veľmi dobre.

Pestovanie ovocia na balkóne a v nádobách

Aj keď nemáte záhradu, môžete pestovať ovocie na balkóne. Umožnia vám to zakrpatené odrody, určené na pestovanie v nádobách. Na trhu sú dostupné takmer všetky ovocné druhy. Mnohé z nich potešia nielen sladkými plodmi, ale aj ozdobnými listami či kvetmi. Na úspešné pestovanie ovocín v črepníkoch je dôležité vybrať správnu veľkosť. Pre hrušky a jablone odporúčame priemer minimálne 30 až 45 cm, pre čerešne, marhule a broskyne 50 až 55 cm. Pri výsadbe nezabudnite na drenáž. Nádoba musí mať otvor na odtok prebytočnej vody, aby stromček netrpel premokrením. Pretože substrát sa pri takomto spôsobe pestovania rýchlejšie vyčerpá, vymeniť ho, a teda presadiť stromček treba každé dva roky. Okrem zakrpatených sa stretnete aj so stĺpovitými odrodami. Ich výhodou je geneticky daná vlastnosť stĺpovitého rastu. Výšku môžete podľa potreby jednoducho regulovať skrátením terminálneho výhonku. Začiatkom júna je dôležitá prebierka plodov. Medzi jabloňami so stĺpovitým rastom sú dostupné napríklad odrody ‘Greencats’, ‘Red Spring’, ‘Flamenco’, ‘Bolero’, ‘Waltz’, ‘Charlotte’, ‘Sonet’, ‘Redcats’ a ‘Suncats’. Ak hľadáte čerešňu, siahnite po odrode ‘Silvia’. Z hrušiek je do nádob vhodná ‘Zlata’ s mimoriadne kompaktným rastom. Pre majiteľov menších záhrad alebo terás môže byť pestovanie kiwi v kvetináči zaujímavou možnosťou. Aj toto je možné, ale vyžaduje si to dôkladnejšiu starostlivosť ako výsadba do otvorenej pôdy. Nádoba na výsadbu kiwi by mala byť dostatočne veľká a hlboká. Na pestovanie si vždy vyberte kvetináč s otvormi na odtok vody a nezabudnite na drenážnu vrstvu.

Základné pravidlá pestovania na balkóne

1. Rastliny treba pestovať vo väčších a dostatočne hlbokých nádobách, ktoré prispôsobujeme podľa druhu tej-ktorej zeleniny. Je dôležité, aby mali črepníky odvodňovacie otvory a boli položené na miskách, ktoré zachytia odtekajúcu vodu. Misky kontrolujte, vylievajte prebytočnú vodu, a to najmä po daždi.
2. Dôležité je taktiež nádoby na pestovanie dobre upevniť a zabezpečiť proti uvoľneniu. Myslite na to, že počasie nebude vždy ideálne a vietor dokáže urobiť veľa škody. Z bezpečnostného hľadiska je taktiež dôležité vedieť, aké zaťaženie váš balkón zvládne, nakoľko veľké nádoby so zeminou sú dosť veľkým nákladom.
3. Črepníky naplňte vhodným a kvalitným substrátom, nezabudnite ani na drenáž. Nenapĺňajte črepníky úplne po vrch, radšej nechajte od vrchu dostatočný odstup od substrátu. Ak totiž dôjde na silný dážď alebo vietor, nebudete musieť neustále upratovať balkón od blata. Vyberajte črepníky v bledých farbách, aby sa neprehrievali na slnku. Hĺbka by mala byť aspoň 20 cm. Vyskúšať môžete aj pestovateľské vrecia.
4. Nezabudnite rastlinky pravidelne polievať, aby substrát nepreschol. Dbajte na dostatočnú zálievku, a to ráno a večer. Zohľadnite nároky jednotlivých druhov ovocia na svetlo a priestor, vytvorte vhodné podmienky. Ako ideálne sa na balkón javia predovšetkým zakrpatené odrody.

Čo pestovať na balkóne?

Jahody, to nám pripomína leto! Ak si však zvolíte stálerodiacu odrodu, môžete si na nich pochutiť od apríla až do októbra. Nádoba nie je podstatná, no treba do nej dať dobre priepustný humus. Semienka by mali mať vlahu tak akurát a odporúča sa, aby bola rastlina zavesená a vystavená slnečným lúčom. V júni by ste mali mať už úrodu hotovú. A verte či nie, takéto domáce jahody majú úplne inú chuť ako tie kupované. Jahody sú skvelé aj v tom, že ich stačí zazimovať slamenou pokrývkou na balkóne a rodiť budú aj ďalší rok.

Možnosti spracovania vlastného ovocia

Každý záhradkár sa isto teší na bohatú úrodu a plody svojej pestovateľskej práce. Jeden rok je viac jahôd, iný rok praje hruškám, ďalší rok niečomu inému. Existuje mnoho spôsobov spracovania kiwi. Ak očakávate, že budete mať veľa plodov, myslite aj na spracovanie, aby ste využili všetky plody.

• Výroba kompótov: Jednoduchý postup uzatvorenia ovocia do zaváraninového pohára tak, aby bol zamedzený prístup vzduchu.
• Mrazenie: Ovocie sa dobre zmrazia pri teplote od −18 až −26 °C.
• Fermentovanie: Rýchlokvasená zelenina je tým najprirodzenejším probiotikom a vydrží na konzumáciu aj niekoľko mesiacov.
• Výroba lekvárov: Sladký lekvár je pochúťkou nielen detí, ale aj dospelých.
• Darovanie alebo predaj prebytkov: Ponúknite ich na predaj. Takto veľmi efektívne zužitkujete aj zvyšky z čistenia ovocia, ktoré sa už spotrebovali, zavarili, zmrazili alebo vysušili.

tags: #pestovanie #ovocie #pre #vlastne #spotrebu

Populárne príspevky:

• Váš sprievodca zelenou oázou
• Čaj z harmančeka pre bábätká
• Inšpirácia pre slávnostné veľkonočné stolovanie
• Kľúč k bohatej úrode a zdravým rastlinám
• elegantné kvetináče pre váš domov