Pestovanie papriky na záhone: Komplexný sprievodca od výsevu po bohatú úrodu

Paprika je zelenina desiatok tvarov, farieb i chutí, ktorá pochádza z teplej a slnečnej Strednej Ameriky. Nie je nad to dopestovať si ju vo vlastnej záhrade, na balkóne či v skleníku. Pestovanie papriky je medzi záhradkármi veľmi obľúbené, pretože je pomerne nenáročné, nevyžaduje si veľa priestoru a na výber sa ponúkajú tisícky odrôd rôznych chutí, farieb a veľkostí. Plody papriky majú vysokú biologickú hodnotu a sú významným zdrojom vitamínu C, karoténov (vitamínu A), vitamínu K a mixu minerálnych látok ako vápnik, draslík, zinok, železo a horčík. Zelená paprika je skvelý zdroj kyseliny listovej a vitamínu E. Pre ľudské zdravie je veľmi dôležitá, hlavne v čerstvom stave. Ak spoznáte skutočnú povahu a potreby papriky, jej pestovanie sa stane vďačnou a bohato odmeňujúcou úlohou.

Výber odrody papriky

Výber odrody je prvým a najdôležitejším krokom. Existujú tisíce odrôd papriky, ktoré sa líšia veľkosťou či tvarom kríka, farbou, veľkosťou i chuťou plodov, prípadne aj obsahom kapsaicínu, ktorý spôsobuje pálivú chuť. Podľa využitia v kuchyni sa papriky rozdeľujú na:

• Kapie: sladké, dužinaté, nepálivé.
• Klasické pálivé či nepálivé papriky.
• Čili papričky: malé aromatické, pálivé papriky.

Môžeme sa stretnúť aj s rozdelením na poľné a skleníkové papriky, pričom poľné papriky sa vyznačujú skorším dozrievaním a vyššou toleranciou k nízkym teplotám. Nie je jedno, či papriku chcete na priamu konzumáciu, na zaváranie alebo na mletie. K obľúbeným odrodám patrí napríklad odroda PCR, ktorá má žltozelené, mierne pálivé a šťavnaté plody. V našich záhradách by nemala chýbať ani skorá odroda Slovakia. Odroda Rafaela F1 prináša veľmi chutné plody v krásnej tmavočervenej farbe. Veľmi prispôsobivá odroda je Slovana F1. Rastliny sú vyššie, plody sú pevné a majú zelenú farbu. Medzi ďalšie obľúbené odrody patria: Baraní roh zelený - Barkol, Dolmy F1, Kozí roh Branko, Paprika jabĺčková (alma paprika).

Prehľad vybraných odrôd papriky

Predpestovanie sadeníc papriky

Paprika je teplomilná rastlina a uprednostňuje dlhé a teplé vegetačné obdobie. V našich podmienkach by trvalo 3 - 5 mesiacov, kým by sadenice zo semien začali produkovať prvé plody, preto je nutné papriku predpestovať vo forme sadeníc v interiéri alebo v skleníku. Väčšina pestovateľov preto nesadí papriku priamo zo semienok, ale z predpestovaných sadeníc. Môžete si ich kúpiť alebo si ich vypestovať zo semienka. Pestovanie vlastných sadeníc papriky vám umožní vybrať si z omnoho väčšieho počtu odrôd.

Výsev semien

Semená papriky majú dlhšiu dobu klíčenia, preto ich môžeme vysievať už koncom februára, prípadne začiatkom marca, najneskôr do polovice marca. Sadenice papriky je potrebné vysadiť 6 až 8 týždňov pred presadením do záhrady, aby mali sadenice ideálnu veľkosť (10 - 20 cm). Osivo papriky vysievame do výsevných misiek naplnených substrátom. Ten musí byť priepustný a výživný. Nepoužívame zeminu zo záhrady ani čistú rašelinu, volíme kvalitný výsevný alebo supresívny substrát. Neobsahuje veľa živín ani solí, na ktoré sú klíčiace papriky veľmi háklivé.

Semená papriky následne rozosejeme na vrch substrátu. Výsevy musia byť rovnomerné, jednotlivé semienka sa nemajú dotýkať. Papriku nemusíme vysievať do riadkov, pretože mladé rastlinky budeme neskôr pikírovať. Po výseve semená zasypeme tenkou vrstvou substrátu (0,5 až 1 cm) a jemne ho utlačíme. Výsevnú misku je najlepšie umiestniť na slnečný parapet, ktorý nie je tesne pri vykurovacích telesách. Semená klíčia pri teplote 18 °C, no hneď po vysiatí je dôležité udržať vysokú teplotu 26 až 30 °C cez deň a 20 až 22 °C v noci. Výsevy môžeme podporiť zakrytím fóliou pre lepšie udržanie vlhkosti. Zalievame rosením, inak hrozí vyplavenie semien.

Pikírovanie a starostlivosť o priesady

Po vyklíčení semien, asi o 2 až 3 týždne po výseve, získame mladé rastlinky. V období dvoch klíčnych listov prichádza na rad pikírovanie. Rastlinky opatrne vyberieme z misky a rozdelíme ich koreňové sústavy. Papriky presádzame do vopred pripravených nádobiek. Môžeme použiť malé kvetináče, tégliky od jogurtov a podobne. Do každého umiestnime 2 mladé rastlinky. V tomto kroku použijeme plnohodnotný substrát, najlepšie s postupne sa uvoľňujúcimi živinami.

Získané priesady necháme rásť na svetlom parapete, zavlažujeme a pravidelne otáčame, aby mali vyrovnaný rast. Rastliny potrebujú čo najviac slnečných lúčov, aby neboli slabé, s tenkými stonkami a zle vyvinutými koreňmi. Ak chcete dosiahnuť hustejšiu korunu a vyššiu produktívnosť papriky, rastline je potrebné odtrhnúť vrcholové výhonky, keď majú rastlinky cca. 15 cm (môžu byť ešte vo fáze priesad). Spôsobí to rozvetvenie, väčšiu stabilitu a silu papriky.

Otužovanie sadeníc

Paprika je charakteristická svojou citlivosťou na teplotné zmeny, takže pred výsadbou je potrebné sadenice papriky postupne aklimatizovať na vonkajšie prostredie v záhrade. Akonáhle vystúpi vonkajšia teplota nad 10 stupňov, začnite ich na niekoľko hodín vynášať von na záveterné, ale slnkom zaliate miesto. Postupne tento interval predlžujte. Aklimatizácia si vyžaduje minimálne 7 dní, počas ktorých sadenice premiestnime na pár hodín denne do záhrady (na polotienisté miesto, kryté od vetra). Prvý deň ich uložíme na tienisté miesto len na 2 - 3 hodiny a každý ďalší deň pridávame čas a postupne ich presúvame na polotienisté miesto s trochou viac slnka. Na šiesty deň ich necháme vonku aj cez noc. Po vysadení na záhon neutrpia rastlinky stres a vy sa budete môcť tešiť z bohatej úrody.

Výsadba papriky do záhona

Najlepší čas na sadenie papriky závisí najmä od počasia. Sadenice presadíme z nádobiek do skleníka týždeň alebo dva po poslednom mraze, keď sa počasie ustáli na vyššej teplote. Priesada je vhodná na vysádzanie, keď je 12 až 14 cm dlhá, husto olistená, stonka má priemer 5 mm a rastlina má dobre vyvinutú koreňovú sústavu. Najdôležitejšie pravidlo: výsadba papriky do voľnej pôdy sa môže uskutočniť až po „troch zmrznutých“ (po 15. máji), keď je riziko mrazu 100% preč a pôda sa trvalo zahriala nad 15 °C! Ak papriku vysadíte do studenej zeme príliš skoro, rastlina „prechladne“, listy sa sfarbia do fialova a na celé týždne zastaví rast. Zahriatie pôdy môžeme urýchliť položením čiernej fólie, ktorá akumuluje teplo zo slnka v pôde.

Príprava pôdy a stanovište

Paprika vyžaduje kvalitné pôdy s vysokým obsahom humusu a lokalitu chránenú pred vetrami. Darí sa jej najmä na ľahších hlinitopiesčitých pôdach s neutrálnou reakciou (pH 5,5 až 7). Rastlina má pomerne veľké nároky na živiny. Miesto výsadby by malo byť slnečné, potrebuje aspoň 6 hodín slnka denne. Pokiaľ nemá aspoň 8-10 hodín priameho slnečného žiarenia denne, nekvitne a teda ani nerodí. Pôdu si môžete pripraviť už na jeseň tak, že do nej zapracujete maštaľný hnoj, granulované kravské hnojivo alebo kompost. Pred výsadbou zapracujte do záhona na meter štvorcový 1-2 vedrá zrelého kompostu alebo vermikompostu. Pôdu hlboko neobrábajte rýľom! Papriky by ste nemali pestovať na tom istom mieste alebo po príbuzných rastlinách počas 3 - 5 rokov. Ideálna je výsadba po koreňovej zelenine.

Technika výsadby

Sadenice papriky môžeme po aklimatizácii vysádzať do pripravenej pôdy v záhrade v minimálne 30 cm rozstupoch (záleží to aj od kultivaru paprík). Priesady papriky vysádzame podľa potrieb konkrétnej odrody, ideálne 30 až 60 cm od seba. Následne môžeme sadiť papriky vyhĺbením pomerne hlbokej výsadbovej jamy, na dno ktorej môžeme ešte pridať kompost. Zo sadeníc papriky odstránime najnižšie poschodie lístkov a vysádzame ich hlboko (celá stonka až do 5 cm od prvých listov by mala byť pod povrchom pôdy), pretože papriky majú podobne ako rajčiaky schopnosť vyháňať korene aj zo stonky a takýmto spôsobom rastlina rýchlo zosilnie a bude lepšie rásť. Potom zahrnieme sadenice pôdou, tak aby pri koreňoch papriky neostala žiadna vzduchová kapsa, utlačíme a výdatne polejeme vodou. Po výsadbe papriky zatlčieme do pôdy palicu (alebo inú oporu) vo vzdialenosti 10 - 15 cm od rastliny, ktorá zabezpečí paprike väčšiu stabilitu. Čím väčšie a mäsitejšie odrody pestujete, tým dôležitejšie bude vyviazať ich o pevný drevený kôl alebo oceľovú tyč.

Starostlivosť o papriku počas vegetácie

Paprika si počas rastu nevyžaduje takmer žiadnu starostlivosť. Teplota je kľúčová: paprike vyhovujú teploty v rozmedzí 20 - 30 °C, pri ktorých dosahuje optimálny rast a produkciu plodov. Akonáhle prekročí teplota 35 °C, paprika zhodí plody či kvety a prestáva plodiť.

Zavlažovanie

Paprika je náročná na vlahu, no netreba to príliš preháňať. Nedostatok vody spôsobuje tmavnutie vrchných listov. Naopak prebytok vlahy spôsobuje prílišné ochladzovanie pôdy a žltnutie rastlín. Polievame pravidelne, asi 2 až 3-krát za týždeň väčším množstvom vody. Pri normálnych zrážkach postačí jedenkrát do týždňa, počas leta, samozrejme, častejšie. Vždy polievajte skoro ráno alebo až podvečer. Polievame vždy ku koreňom väčším množstvom vody. Paprika má pomerne plytké korene, takže v porovnaní s rajčiakmi je potrebné častejšie polievanie, no každodenná zálievka nie je potrebná. Hospodárenie s vodou je zložité. Zabudnite na každodenné povrchové „kropenie“. Cieľom je rovnomerná, hlboká závlaha. Ihneď po vysadení papriky roztrste okolo koreňov 5-10 cm hrubú vrstvu slamy alebo suchej pokosenej trávy.

Hnojenie

Paprika má extrémne vysoké nároky na živiny, najmä keď začne viazať plody. Papriky nepatria medzi druhy zeleniny náročné na živiny, a zároveň sa im najviac darí v pôdach s bohatým mikrobiálnym životom a dážďovkami. Dostatočná dávka kompostu pri príprave pôdy na jar paprike vystačí po celú sezónu. Ak nie je pôda dostatočne výživná, môže sa doplniť tekutým hnojivom s vyváženým pomerom NPK (priveľa dusíka v hnojive rastlinu stimuluje skôr k rastu ako k tvorbe plodov), akonáhle začne kvitnúť a vytvárať plody. Pozor na „dusíkovú pascu“! Ak jej dáte príliš veľa dusíka, úroda bude veľmi slabá a papriky budú bez chuti. Tajomstvom plodov je draslík a fosfor! Keď sa objavia prvé kvety, začnite každé dva týždne polievať zriedeným kompostovým čajom, výluhom zo žihľavy alebo kostihoja. Na hnojenie paprík sa najčastejšie používa síran amónny vo forme liadku.

Redukcia kvetov a zalamovanie

Aj keď sa vám to bude páčiť alebo nie, prvé kvety budete musieť odtrhnúť. Nebojte sa, paprike sa nič nestane. Iba sa posilní jej rast a vy pozbierate bohatšiu úrodu. Rastlinu zbytočne vyčerpávajú. Zalamovanie papriky nie je len otázkou estetiky. Správnym zásahom totiž docielime nielen vyššie výnosy, ale aj zdravšie rastliny. Z bežne pestovaných paprík je nutné najviac a najčastejšie zaštipovať čili papričky a celkovo nízke odrody s menšími plodmi. Hlavným cieľom vyštipovania výhonkov je viesť rastlinu do žiadaného tvaru, docieliť dostatočné presvetlenie a zlepšiť cirkuláciu vzduchu. To je veľmi dôležité pre opelenie kvetov a neskorší vývoj a zrenie plodov. Pokiaľ nie je rastlina ešte rozvetvená, môžete tento proces podporiť odstránením centrálneho výhonu (najvyšší vrchný výhonok). Tým dôjde k vytvoreniu dvoch až troch nových bočných výhonkov, vďaka čomu sa krík pekne rozvetví, bude hustejší a košatejší. Pri niektorých odrodách (najčastejšie pri nižších a drobnejších) sa môžeme stretnúť s tým, že si rastlina tvorí korunu sama.

Spoločné pestovanie a striedanie plodín

Pri pestovaní zeleniny je dôležité myslieť na to, že rastliny, podobne ako ľudia, majú svojich obľúbených a neobľúbených susedov. Správne zvolené výsadbové kombinácie môžu podporiť synergické vzťahy medzi rastlinami, kde niektoré môžu pôsobiť proti škodcom alebo podporiť rast susednej rastliny.

Ideálni susedia papriky

Paprike sa dobre darí vedľa nasledujúcich rastlín:

• Bylinky: bazalka, tymián, koriander, majoránka. Pikantné bylinky prispievajú k lepšej chuti zeleniny a zároveň môžu odpudzovať škodcov.
• Zelená zelenina: šalát, špenát. Zelená zelenina pokrýva pôdu, čím chráni pred nadmerným odparovaním vlhkosti.
• Cibuľová zelenina: cesnak, cibuľa. Tieto rastliny sú známe svojimi repelentnými účinkami voči mnohým škodcom.
• Koreňová zelenina: mrkva, petržlen.
• Paradajky: Horká paprika je povolené pestovať vedľa paradajok, najmä ak sa do pôdy pridáva organická hmota, ktorá má čas dobre sa rozložiť.

Spoločné rastliny sa často vysádzajú medzi radmi alebo pozdĺž okrajov záhona. Aksamietnica (aksamietnica) je tiež vhodná, zasaďte ju na konce riadkov!

Nevhodní susedia papriky

Existujú však aj rastliny, ktorých blízkosť paprike neprospieva. Zvlášť nevhodné susedstvo pre papriku tvoria:

• Cuketa, tekvica a tekvica: Výlučky z koreňov papriky, podobne ako u iných rastlín z čeľade ľuľkovitých (napríklad paradajky a baklažány), škodia týmto plodinám.
• Fenikel: Fenikel je často považovaný za zlého spoločníka väčšiny druhov zeleniny a zaslúži si vlastné miesto.
• Brokolica: Napriek tomu, že sa brokolica a paprika často kombinujú pri varení, pri pestovaní v záhrade si navzájom nevyhovujú.
• Zeler a kôpor: Týmto rastlinám nevyhovuje prítomnosť mrkvy, ale podobne ani prítomnosť papriky nemusí byť ideálna.
• Kapusta: Kapusta neznesie bazalku ani paradajky, čo môže nepriamo ovplyvniť aj papriku, ak sú tieto rastliny vysadené v tesnej blízkosti.

Zemiaky, paradajky, papriky a baklažán sa neoplatí pestovať spolu, pretože majú rovnakých škodcov a spoločné bakteriálne, hubové a vírusové ochorenia.

Pestovanie papriky v skleníku alebo fóliovníku

Obľúbené je tiež pestovanie papriky v skleníku alebo fóliovníku. Papriky tu dozrievajú skôr. Pri pestovaní papriky v skleníku je dôležité dbať na správne rozdelenie priestoru a zabezpečiť dostatočnú vzdialenosť medzi rastlinami. Vhodnou alternatívou je pestovanie papriky v skleníku či fóliovníku, pretože je takto možné predĺžiť vegetačnú sezónu papriky a tým aj produkciu plodov až o niekoľko mesiacov. Pri pestovaní v skleníku dodržujeme obdobné pravidlá ako pri nádobách; denne zalievame, pomôžeme s opelením a pravidelne hnojíme. Slabá násada plodov u papriky môže byť spôsobená prehusteným porastom alebo zatienením vyššími rastlinami, ako sú paradajky.

Ak sa rozhodnete pestovať papriku spolu s paradajkami v jednom skleníku, je potrebné dodržať niekoľko zásad:

• Umiestnenie: Papriky umiestnite bližšie k stenám skleníka, zatiaľ čo paradajky dajte bližšie k cestičkám.
• Vzdialenosť: Medzi plodinami zabezpečte vzdialenosť minimálne 1 meter. V prípade pestovania v oddelených záhonoch by vzdialenosť medzi nimi mala byť najmenej 30 metrov.
• Osvetlenie: Papriku umiestnite na južnú stranu, kde bude mať dostatok slnečného svetla a paradajky ju nebudú zatieňovať.
• Vlhkosť: Paprika znesie aj "vlhké teplo", zatiaľ čo paradajky sú citlivejšie na listové choroby a potrebujú pohyb vzduchu na rýchlejšie oschnutie listov po poliatí alebo pri rose.

Pri pestovaní papriky v skleníku je však potrebné zabezpečiť dostatočné vetranie, pretože ako náhle prekročí teplota 35 °C, paprika zhodí plody či kvety a prestáva plodiť. Vetranie v skleníku je dôležité aj na zabezpečenie prístupu opeľovačov k paprike.

Pestovanie papriky v kvetináči

Obľúbenou alternatívou je aj pestovanie papriky v kvetináči. Výhodou je, že rastliny sa dajú jednoducho prezimovať v interiéri a na ďalšiu sezónu budú produktívnejšie. Ak paprike doprajete dostatočne veľkú nádobu s dobrou drenážou, bude sa jej dariť nielen na balkóne, ale pokojne aj vo vnútri na okennom parapete. Keďže paprika nemá taký mohutný koreňový systém ako napríklad rajčiaky, bude prosperovať aj menších kontajneroch (10 - 20 l).

Táto alternatíva pestovania sa obzvlášť využíva pri pestovaní čili papričiek, ktoré na úplne dozretie svojich plodov potrebujú niekedy až 5 mesiacov, na čo je naša vegetačná sezóna vonku v záhrade príliš krátka. Pri pestovaní papriky v kvetináčoch je nutná častejšia zálievka, pretože pôda v nádobách sa rýchlejšie vysušuje. Na dno kvetináča dáme zároveň drenážnu vrstvu (5 - 7 cm hrubá drenážna vrstva z keramzitu, štrku, črepín či nalámaného polystyrénu), aby v zemine voda nestála a rastliny nezačali chradnúť. Drenáž je vhodné oddeliť netkanou textíliou, aby ju pôdny substrát neupchal. Čo sa týka substrátu, volíme klasický záhradný, ktorý premiešame s menším množstvom kompostu. Ak sú nádoby s paprikami vo vnútri, treba im trochu pomôcť s opelením.

Choroby a škodcovia papriky

Paprika je relatívne bezproblémová plodina, no príležitostne si na nej pochutnávajú slimáky, vošky, či molice, proti ktorým je potrebné zasiahnuť. Papriky sú počas vegetácie ohrozené viacerými ochoreniami.

Choroby papriky

Z vírusových ochorení napáda papriku ružicovitosť, tabaková mozaika alebo pestrolistosť. Niektoré vírusy sa prenášajú aj semenami. Používajte preto kvalitné a certifikované osivo. Medzi ďalšie časté ochorenia patria:

• Stolbur papriky: Prejavuje sa celkovým žltnutím rastlín, vädnutím starších listov a nakoniec zvädnutím a odumretím celej rastliny. Plody sú drobné a bez semien. Pôvodcami sú mikroorganizmy prenášané cikádkami.
• Suchá škvrnitosť plodov (nedostatok vápnika): Prejavuje sa bledohnedými nepravidelnými škvrnami pri špičke plodov. Nie je to hubové ochorenie, ale defekt zapríčinený nedostatkom vlahy či výživy. Často sa vyskytuje na pôdach prehnane hnojených dusíkom a draslíkom, ktoré brzdia vstrebávanie vápnika.
• Slnečný úpal zeleniny: Poškodenie listov, stoniek i plodov, ktoré zo strany zasiahnutej slnečným žiarením zbelejú a skrehnú. Dochádza k nemu pri náhlom oteplení alebo pri vysadení nesklimatizovaných sadeníc.
• Vädnutie papriky (fuzáriové a sklerocíniové): Hubové ochorenia, pri ktorých huba preniká do rastliny cez korene. Pre fuzáriové vädnutie je typický vysoký obsah živín (napr. z hydinového hnoja), pre sklerocíniové rozsiahle bledohnedé škvrny na stonke. Prevenciou je striedanie pestovateľských plôch.
• Fytoftórová hniloba.

Škodcovia papriky

Spomedzi škodcov papriky ohrozujú najmä:

• Vošky: Milujú mladé výhonky papriky, extrémne sa premnožia v krátkom čase. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia.
• Molica skleníková (biela muška): Cicá rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu. Chemické ošetrenie musíte urobiť 3-krát v intervale 3 - 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov.
• Roztočec chmeľový: Malý roztoč červenej farby, voľným okom takmer neviditeľný. Nabodáva listy a vyciciava z nich šťavy.
• Strapka západná: Drobný hmyz, ktorý cicá rastlinné šťavy a prenáša vírusové ochorenia. Prevenciou sú ochranné siete a odstraňovanie burín.

Zber a spracovanie úrody

Plody papriky väčšinou dozrievajú postupne, takže aj ich zber by mal byť postupný. Papriky nechajte na rastline dozrievať až kým sa úplne nevyfarbia. Čím dlhšie plody ostanú na rastline, tým sladšie a aromatickejšie budú. Špeciálne to platí pri čili papričkách, ktoré svoju ostrosť a arómu dosahujú až po niekoľkých mesiacoch dozrievania na rastline. So zberom môžete začať kedykoľvek, avšak najneskôr do prvých mrazov. Papriky sa najjednoduchšie zberajú odstrihnutím nožničkami aj so stopkou.

Plody papriky sú ideálne na okamžitú spotrebu, no ak ich chcete skladovať pár dní v čerstvom stave, vyberte si na to chladné a tmavé miesto. Na dlhšie skladovanie papriky je vhodné sušenie, mrazenie, zaváranie do sladkokyslých nálevov či príprava rôznych omáčok. Existuje množstvo spôsobov, ako si rýchlo a chutne spracovať väčšiu úrodu papriky. Môžete ju plniť, piecť, grilovať, sušiť aj zavárať, prípadne použiť čerstvú do zeleninových šalátov a sendvičov.

Prezimovanie papriky

Aj keď sa paprika zvyčajne pestuje ako jednoročná rastlina, s trochou úsilia sa vám ju podarí prezimovať v interiéri. Najľahšie je to s paprikami, ktoré pestujeme v nádobách. Rastliny skrátime na 10 až 15 cm. Pokiaľ je hlavná stonka príliš krátka a nízko nad zemou sa rozvetvuje, skrátime takto stonky, ktoré z nej vybiehajú. Prezimovať možno aj papriky vysadené voľne do pôdy. Stačí, ak ich po zbere úrody vykopeme s veľkým koreňovým balom a presadíme do kvetináča. Počas zimy držíme papriku v miestnosti s teplotou 15 až 20 °C. Aj v tomto období potrebuje veľa svetla, ideálne je nechať rastlinu priamo na okne. Pre úspešné prezimovanie je potrebné pred zazimovaním zostrihnúť nadzemnú časť na cca. 15 cm (na rastline môžete nechať aj zopár listov). Počas tohto obdobia je potrebné znížiť frekvenciu zálievky (1-2 krát mesačne).

tags: #pestovanie #papriky #na #zahona

Populárne príspevky:

• Elegantná krása veternej ligy
• komplexný sprievodca vyvýšenými záhonmi
• ako pestovať jačmeň siaty
• ako pestovať mäsožravé rastliny
• Vavrinovec lekársky 'Novita' pre hustý živý plot