Ako správne rozdeliť slovo "kvetinárstvo" a ďalšie viacsylabické slová
V písme sa slová rozdeľujú, ak sa celé nezmestia na koniec riadka. Rozdeľujú sa iba viacslabičné slová, zatiaľ čo jednoslabičné slová, napríklad trest, vlk, prst, Nór, Fín, ak, tak, však, bez, cez, od, nad, ach, ej, hop, tŕň, tĺk, sa nerozdeľujú.
Slová rozdeľujeme na rozhraní morfém (najmenších významových častí slov) alebo na rozhraní slabík (najmenších rytmických jednotiek, na ktoré sa delia pri vyslovovaní). Pri rozdeľovaní slov v prvom prípade sa berie do úvahy významové členenie slov, v druhom prípade zvukové členenie slov.
Rozdeľovanie slov na rozhraní morfém
Na rozhraní morfém rozdeľujeme slová takto:
Oddeľovanie jednoslabičných alebo viacsylabických predponových morfém
- Napríklad: v-písať, v-raziť, v-operovať, s-písať, z-búrať, v-zísť, v-zplanúť.
Oddeľovanie odvodzovacích morfém (slovotvorných prípon)
- Týka sa prípon začínajúcich sa na spoluhlásku alebo skupinu spoluhlások. Napríklad: voľ-ba, sud-ca, kamarát-ka, divadiel-ko, masiel-ce, Argentín-čan, Holand-sko, francúz-ština, mera-dlo, tehliar-stvo, stroj-ček, pán-ča, roč-ný, poľ-ský, ohyzd-ný.
- V tomto prípade by sa slovo "kvetinárstvo" rozdelilo ako kvetinár-stvo, pretože -stvo je odvodzovacia morféma (slovotvorná prípona) začínajúca sa na skupinu spoluhlások.
Oddeľovanie gramatických morfém (pádových prípon)
- Tieto prípony začínajú na spoluhlásku. Napríklad: chlap-mi (tvar podst. mena chlap), lord-mi (tvar podst. mena lord), argument-mi (tvar podst. mena argument), pristúp-me, pristúp-te (tvary slovesa pristúpiť), neopusť-me, neopusť-te (tvary slovesa neopustiť), dvo-ma (tvar číslovky dva/dve), tro-ma (tvar číslovky tri).
Oddeľovanie slov v zložených slovách
- Rozdeľujeme ich na hranici zloženia, napríklad: Brati-slava, Slov-naft, Slov-osivo, šéf-lekár, šesť-uholník, viac-účelový, viac-hlasný, trans-literácia. Spájací vokál neoddeľujeme od prvej časti slova: vodo-vod, zeme-trasenie, vrti-chvost.
Rozdeľovanie slov na rozhraní slabík
Ak morfematické členenie slov nie je dostatočne zreteľné alebo si ho neuvedomujeme, dávame prednosť slabičnému deleniu (deleniu na rozhraní slabík). Napríklad: nav-štíviť, príj-mu (tvar podst. mena príjem), náj-mu (tvar podst. mena nájom). Slabičnému deleniu môžeme dať prednosť aj vtedy, keď sa základová morféma končí na samohlásku a príponová morféma sa začína na skupinu spoluhlások.
Prídavné mená utvorené príponou -ný od prevzatých slov na -cia, v ktorých nastalo striedanie spoluhlások c/č, môžeme rozdeliť podľa morfematického princípu, napr. komerč-ný, funkč-ný, alebo podľa slabičného princípu, napr. komer-čný, funk-čný. V nejasných prípadoch so skupinou spoluhlások môžeme uplatniť dvojaké delenie, napr. jedno-tlivý i jednot-livý, fun-kcia i funk-cia.
Pravidlá slabičného delenia:
- Ak medzi dvoma samohláskami (dvojhláskami, samohláskou a dvojhláskou alebo slabičnými r, l, ŕ, ĺ a samohláskou alebo dvojhláskou) je jedna spoluhláska, slovo rozdeľujeme pred ňou. Napríklad: že-na, pra-co-vať, bie-ly, vl-na, vr-tieť, vŕ-ba, Sĺ-ňa-va, ka-me-nár, pa-ra-bo-la, čia-ra, bie-lia-reň, zna-me-niu (tvar podst. mena znamenie).
- Ak medzi dvoma samohláskami (dvojhláskami, samohláskou a dvojhláskou alebo slabičnými r, l, ŕ, ĺ a samohláskou alebo dvojhláskou) je skupina dvoch spoluhlások, slovo rozdeľujeme na rozhraní medzi obidvoma spoluhláskami. Napríklad: všet-ci, všet-ky, žat-va, mas-lo, lás-ka, prch-ký, mĺk-vy, maš-lička, ot-cami (tvar podst. mena otec), chlap-cami (tvar. podst. mena chlapec), kviet-kami (tvar podst. mena kvietok), chrb-tami (tvar podst. mena chrbát), pas-ca, Pop-rad.
- Ak medzi dvoma samohláskami (dvojhláskami, samohláskou a dvojhláskou alebo slabičnými r, l, ŕ, ĺ a samohláskou alebo dvojhláskou) je skupina troch alebo viac spoluhlások a vnútri spoluhláskovej skupiny nie je morfematické rozhranie (alebo si ho neuvedomujeme), prvá spoluhláska patrí do prvej slabiky (na koniec prvého riadka), ostatné spoluhlásky do ďalšej slabiky (na začiatok nasledujúceho riadka).
- Slová rozdeľujeme aj na mieste stretania sa dvoch samohlások patriacich do rozličných slabík. Napríklad: ide-ál, ide-álny, lýce-um, gymnázi-um, glori-ola, ide-ový, indivídu-um, indivídu-ami (tvar slova indivíduum), individu-álny, aktu-álny, distribu-ovať, celulo-id, kazu-istika, altru-izmus, galimati-áš, gladi-átor, pi-onier, bedu-ín, ka-olín.
Slová, ktoré nerozdeľujeme
Niektoré zložky slov a spojenia písmen sa pri rozdeľovaní nerozdeľujú:
- Zložky ch, dz, dž, ktorými sa označujú osobitné hlásky (každá zložka ako celok označuje vždy iba jednu hlásku). Napríklad: rú-cho, me-dza, Me-dzilaborce, há-džem (tvar slovesa hádzať), gun-dža, Dobru-dža. Ak však nejde o označenie jednej hlásky, ale dvoch osobitných hlások, ktoré patria do rozličných morfém, slová delíme medzi týmito hláskami, napríklad: viac-hlasný, od-zemok, od-žať.
- Zložky ia, ie, iu, ktorými sa v domácich a zdomácnených slovách označujú dvojhlásky. Napríklad: čia-ra, bie-ly, cu-dziu (tvar príd. mena cudzí), pá-via, pá-vie, pá-viu (tvary príd. mena páví), vysvedče-niu (tvar podst. mena vysvedčenie).
- Zložku io, ktorá sa používa pri prepise z azbuky do latinky. Napríklad: Fio-dor, Panfio-rov, Bogaty-riov, mat-rioš-ka.
- V slovách cudzieho pôvodu spojenia samohláskových alebo spoluhláskových písmen, ktorými sa označuje jedna samohláska alebo jedna spoluhláska. Napríklad: Aber-deen (ee = í), Liver-pool (oo = ú), Wa-shington (sh = š), Chur-chill (ch = č), Szath-máry (th = t), Pittsbur-ghu (tvar názvu Pittsburgh; gh = g), Bolo-gna (gn = ň), Rze-szów (sz = š).
- Nerozdeľujeme ani spojenia samohláskových písmen, ak zodpovedajúce spojenia majú jednoslabičnú výslovnosť. Napríklad: flau-ta, leu-kémia, medai-la (au, eu, ai sa vyslovujú jednoslabične).
- Môžeme rozdeliť spojenie dvoch rovnakých písmen, ktorými sa označuje vo výslovnosti jedna spoluhláska, ak nasleduje samohláska. Napríklad: Mariazell (s výslovnosťou koncového -zell ako -cel) - Mariazel-lu (tvar názvu Mariazell).
- Neoddeľujeme koncovú slabiku slova, ak obsahuje iba jednu samohlásku. Napríklad: Kó-rea, An-dreu (tvar mena Andrea), nie Kóre-a, Andre-u.
- Pri rozdeľovaní slov zvyčajne neoddeľujeme začiatočnú slabiku slova, ak obsahuje iba jednu samohlásku. Napríklad: i-dea, a-merický, í-ver, é-ra, á-ria, i-hrisko. V úzkych novinových, časopiseckých a pod. stĺpcoch takúto slabiku môžeme oddeliť.
- V zložených slovách podľa možnosti prvú samohlásku z druhej časti nepripájame k prvej časti, ale slová rozdeľujeme na rozhraní medzi obidvoma časťami.
Ak zložené slová písané so spojovníkom rozdeľujeme na mieste tohto rozdeľovacieho znamienka, spojovník píšeme na konci prvého aj na začiatku nasledujúceho riadka (spojovník zopakujeme). Napríklad názov Rakúsko-Uhorsko rozdelíme na časť Rakúsko- (na konci prvého riadka) a -Uhorsko (na začiatku nasledujúceho riadka), slovo slovensko-český na časť slovensko- a -český, široko-ďaleko na široko- a -ďaleko, vedecko-technický na vedecko- a -technický.
Ak sa rovnako znejúce slovo píše bez spojovníka, spojovník neopakujeme (spojovník píšeme iba na konci prvého riadka).
tags: #ako #rozdelit #slovo #kvetinarstvo