Pestovanie paradajok bez pôdy: Kompletný sprievodca

Paradajky patria medzi najčastejšie pestovanú zeleninu na slovenských záhradách. Či už ich pestujete v záhone, v kvetináči alebo v skleníku, správna starostlivosť je kľúčom k sladkým, šťavnatým plodom. Pestovanie voňavých, chutných a zdravých paradajok je u záhradkárov veľmi obľúbené. Pre svoj rast a bohatú úrodu potrebujú teplo, svetlo, vodu aj živiny. Pre krásne červené plody rozmanitých odrôd rajčiakov, potrebujú dobrú starostlivosť.

Výber odrody a semien

Vybrať si treba kvalitné semienka od dôveryhodného dodávateľa. Zamerajte sa na odrody, ktoré sú vhodné pre vaše podnebie a rastové podmienky. Od výberu odrody závisí nielen chuť, ale aj odolnosť paradajok voči chorobám. Populárne odrody pre domáce pestovanie sú napr. 'Stupické skoré', 'Tornado F1' alebo 'San Marzano'.

Medzi obľúbené odrody kríčkových paradajok patrí Karla a Pavlína. Vysoké odrody - sú veľmi skoré a majú čerešňové plody. Stredne vysoké odrody - stredne veľké plody majú napr. veľmi skoré odrody Toro F1 a Start S F1. Skoré odrody s veľkými plodmi sú napr. Torino F1 (plody nepraskajú) alebo San Marzano Gigante 3 s oválnymi plodmi. Medzi poloskoré odrody, ktoré majú obrie plody s hmotnosťou až do 500 g (nazývané aj paradajky býčie srdce), patrí napr. Oxheart, Beefmaster VFN F1, Homestead či Yellow Gazi Ribbet F1 so žltými plodmi. Kríčkové odrody (nízke) - medzi previsnuté a poloskoré odrody s čerešňovými plodmi patria napr. Tumbling Tom Red (červené) a Tumbling Tom Yellow (žlté). Tieto druhy sú určené na pestovanie v závesných či samozavlažovacích nádobách. Skoré odrody s kompaktným vzrastom a čerešňovými plodmi sú Minigold so žltými plodmi a Rubinek. Veľmi skoré so stredne veľkými plodmi sú Šejk, Orbit a Diana (odolná voči plesni). Medzi poloskoré odrody s väčšími plodmi do cca. 130 g patrí napr. Tornádo F1: klasická odroda paradajok, ktorá má veľké, červené a okrúhle plody. Karla: stredne skorá odroda s guľatými a pevnými plodmi. Pavlína: rastlina s mohutnejším vzrastom a veľmi pevnými a sladkými plodmi. Sungold F1: táto odroda má plnú chuť a je považovaná za jednu z najlepších.

V súčasnosti neexistujú odrody paradajok, ktoré by boli úplne odolné voči plesniam, avšak sú odrody, ktoré majú zvýšenú odolnosť voči nim. Odporúčam napríklad odrodu Orkádo F1, Tipo F1 alebo Bejbino F1, Sonet F1 (oválny tvar).

Predpestovanie sadeníc

Pred výsadbou môžete semienka namočiť do vody na predklíčenie. Záhradnícky substrát na výsev je skvelá voľba pri zakladaní sadeníc. Alebo môžete použiť dobre vyzretý preosiaty kompost. Na predpestovanie priesad zvolíme zakoreňovače, pareniská, taktiež môžeme použiť tégliky od jogurtov, umelé poháriky alebo aj obal z vajíčok. Nádobky si naplníme substrátom takmer po okraj. Vložíme aspoň 2 semienka (pre prípad, keby nám jedno nevyklíčilo) a prikryjeme tenkou vrstvou 0,5 - 1 cm substrátu. Jemne substrát utlačíme. Semienka jemne zalejte odstátou vodou. Takto pripravené budúce sadenice umiestnime na svetlé miesto, najlepšie na okenný parapet, kde sa veľmi nekúri. Teplota by sa mala pohybovať okolo 18 - 22 °C.

Vhodným časom na výsev paradajok je druhá polovica februára až začiatok marca. Skúsenejší záhradkári si priesady môžu dopestovať z vlastných semien, vďaka čomu môžeme mať paradajky rôznych odrôd, ktoré máme už odskúšané alebo obľúbené. Vypestovanie priesad vám potrvá približne 2 mesiace. Ideálne je, začať koncom februára až v polovici marca. Cez deň udržujte priesady v prostredí s teplotou 25 °C, počas noci teplotu znížte na 15 °C.

Kvetináče s priemerom 9 - 10 cm naplníme takmer až po okraj výsevným substrátom bez rašeliny alebo s obsahom kompostu. Jemne utlačíme, poriadne zalejeme. Semená rovnomerne rozložíme na povrch tak, aby boli od seba vzdialené 1 - 2 cm. Na povrch nasypeme cca 5 mm vrstvu substrátu alebo vermikulitu a jemne utlačíme. Každý kvetináč označíme názvom odrody a dátumom výsevu. Substrát udržiavame vlhký. Výsevy dáme na miesto, kde je vyrovnaná teplota 15 - 20 °C. Vhodný je vykurovaný skleník, ako aj svetlý okenný parapet.

Rastliny vyklíčia za 7 až 14 dní. Keď budú ich klíčne listy dostatočne veľké a začnú sa objavovať pravé, môžeme pikírovať. Sadenice podoberieme napríklad vidličkou a opatrne vyklopíme. Chytáme ich skôr za lístky a nie stonky, ktoré sú v tejto fáze veľmi krehké. Každú z rastlín vysadíme hlboko do samostatného malého kvetináča s priemerom 8 - 9 cm.

Ak chceme predísť padaniu klíčnih rastlín, treba zaliať semienko po sejbe, prípadne na začiatku vzchádzania rastlín prípravkom Magnicur energy. Ak pestujete viac odrôd, nezabudnite si ich označiť. Keď majú rastlinky vyvinuté klíčne listy, môžete začať s pikírovaním. Pikírovanie robíme vtedy, ak máme v nádobe vzídených viac rastlín. Prípadne ak sme semienka zasadili do menšej nádobky (sadenicový panel, paletka od vajíčok).

Pri pestovaní rastlín na parapete ich nezabúdajte raz za čas otočiť, aby sa neťahali za svetlom do jedného smeru. V interiéri si pripravte nádobu s dobre navlhčeným a sterilným substrátom, ktorý do nej zľahka vysypte. Pomocou ceruzky alebo paličky vyryte ryhy hlboké asi 1 cm. Semienka sejte naširoko - 1 kus na vzdialenosť 1 centimetra. Výsev zalejte, najlepšie vodou v rozprašovači. Nádoby so semienkami umiestnite na teplé miesto - do skleníka alebo na parapet. Nádobu zakryte - pomôže vám potravinová fólia alebo mikroténové vrecko. Prvé klíčky sa objavia najskôr na siedmy deň od výsevu, zvyčajne však do dvoch týždňov. Vtedy sú síce sadenice malé, ale už majú peknú zelenú farbu listov. Tá je tiež ukazovateľom, že majú dostatok svetla. Keď sa na sadeniciach objavia tzv. pravé listy, je ideálny čas na pikírovanie, teda presadenie sadeníc do väčších nádob. Nezabúdajte, že chlad paradajkám môže ublížiť, preto ich aj naďalej udržujte v teple, inak by vám uhynuli. Za 5 - 7 týždňov by ste mali mať pripravené kvalitné sadenice s priemernou výškou 20 cm, pričom by mali mať 3 - 5 pravých listov.

Vhodným časom na výsev paradajok je druhá polovica februára až začiatok marca. Základom úspechu pri predpestovaní paradajok je voľba substrátu. V súčasnosti nájdete na trhu niekoľko druhov substrátov, pri predpestovaní paradajok však voľte druh s neutrálnym pH (hodí sa na väčšinu zeleniny), ktorý je určený špeciálne na výsev. Tak docielite, že rastlinky budú klíčiť rovnomerne. Ideálny substrát pri paradajkách je ten s neutrálnym pH. Pri vysievaní dbajte na to, aby mal hrantík alebo iná nádoba na výsev semienok na dne otvory na odtok prebytočnej vody. Do nej potom vložte substrát.

Priesady však môžete vysadiť do zeme až po uplynutí jarných mrazov, čiže v druhej polovici mája. Na výsadbu paradajok do zeme si ešte pár mesiacov počkáte. Mala by sa pohybovať okolo 25 °C, čo môžete dosiahnuť prikrytím nádoby. Ak ste umiestnili nádobu so semienkami na parapet, využite orientáciu okna na juh. Rastlinky sa potom prirodzene ťahajú za svetlom. Priesady neustále zavlažujte, lebo pôda nesmie byť ani suchá, ani premočená. Nie je nutné, ak rastliny prosperujú. Substráty sú obohatené o živiny, ktoré by mali vydržať až do výsadby.

Keď sú sadenice dostatočne veľké, môžeme ich vysadiť von do záhrady alebo do väčších nádob, ak to vonkajšie podmienky dovolia. Dobre vypestovaná sadenica má silnú stonku, väčšinou už má prvé súkvetia, a má pevný koreňový bal. Odporúčame vysádzať priesady až po 15. máji, kedy už nehrozia posledné mrazy, a aj pôda by už mala byť dobre prehriata. Ideálny čas na výsadbu priesad do záhrady je podvečer.

Podľa dlhoročnej tradície by sa po troch zamrznutých už nemali vyskytovať nočné mrazy. Po 15. máji nastáva teda obdobie, kedy by sme sa už nemali obávať vysádzať na vonkajšie záhony predovšetkým teplomilné rastliny, medzi ktoré patrí paprika, paradajky, uhorky a tekvicovité plodiny. Pri výbere priesad nejde o to, aká je vysoká. Dôležitá je mohutne vyvinutá koreňová sústava. Rastlina môže mať kľudne 20 - 30 cm, nemusí mať pol metra.

Priesady paradajok sú pre hĺbkovú výsadbu obzvlášť vhodné. Rastú rýchlo, takže ich korene sa pri tomto spôsobe výsadby dostanú za krátky čas hlboko pod povrch odkiaľ môžu čerpať potrebné množstvo vlahy aj keď už vrchných pár desiatok centimetrov pôdy vyschne.

Výsadba a starostlivosť

Pôda by mala byť dobre prekyprená. Rajčiaky sadíme na slnečné miesta do riadkov vzdialených cca 60 - 70 cm do jamky hlbokej aspoň 15 - 20 cm. Pridať môžeme aj mykoríznu hubu pre rajčiny a papriku. Ku kolíkovým odrodám nezabudnite dať opory. Jednotlivé sadenice priviažeme k oporám, predídeme tak padaniu rastlín a zlomeniu vetiev pod ťarchou plodov. Ak treba, vylomíme aj prvé zálistky. Plody tak skôr a lepšie dozrejú. Vysadené sadenice dobre polejeme.

Paradajky uprednostňujú dobre odvodnenú, kyprú pôdu bohatú na živiny. Do pôdy preto môžete pred výsadbou zapracovať špeciálne hnojivo na paradajky s pomalým uvoľňovaním, ako napríklad COMPO Dlhodobé hnojivo s ovčou vlnou. Na jeseň alebo na jar môžete na zeleninové záhony aplikovať aj kvalitný záhradnícky kompost.

Paradajky sú skutoční milovníci slnka: majú rady slnečné, teplé a predovšetkým pred vetrom a dažďom chránené miesto.

Paradajky sú náročné na živiny, potrebujú dostatok dusíka, fosforu, draslíka a mikroprvkov ako vápnik či horčík. Zaujímavou a ekologickou voľbou je napríklad prírodné hnojivo na báze hmyzieho trusu. Obsahuje všetky základné živiny pre rast a navyše aj chitín, látku, ktorá prirodzene zvyšuje obranyschopnosť rastlín proti škodcom. Odporúčam prírodné hnojivo na paradajky - ovčie. Môžeme ho použiť aj na papriku. V súčasnosti je prelomovým hnojivom, ktoré predstavuje pre rastliny významný zdroj dôležitých živín, ktoré sú nevyhnutné pre zdravý rast rastlín a zaručuje kvalitnú a bohatú úrodu. Robím z neho kvas, a to tak, že 1 kg granulovaného ovčieho hnojiva rozpustím v 10 litroch vody. Nechám to za občasného premiešania kvasiť 10 dní. Vznikne koncentrát, ktorý treba pred použitím riediť vodou v pomere 1:10. Čiže jeden deciliter kvasu treba riediť s 10 decilitrami vody. Predtým, ako hnojivo nalejeme na korene rastliny, ju dobre polejeme vodou, aby sa otvorili kapiláry a korene mohli hnojivo lepšie prijať. Hnojenie paradajok týmto spôsobom odporúčam raz za 10 dní.

Prihnojovať by sme mali začať asi 3 - 4 týždne po výsadbe sadeníc hnojivami, ktoré sú určené pre paradajky. Vďaka svojmu zloženiu hnojivá dodávajú potrebné živiny rastlinám vo vyváženom pomere.

Pri každom kolíku vyhrabte jednu cca 20 cm hlbokú jamu na každú priesadu a zalejte ju dostatočným množstvom vody (pokojne aj 5 l). Priesadu paradajky nikdy nesadíme zvisle do zeme. Spodnú časť rastliny necháme v pôde a zasypeme ju hlinou, ktorú následne pritlačíme a opäť zalejeme vodou, tentoraz ale menším množstvom. Rastlina vyženie neskôr korene z celej zahrabanej stonky, vďaka čomu bude pevnejšia a stabilnejšia.

Sadenie paradajok a paprík: ako správne postupovať? Riadim sa spôsobom sadenia rajčín a paprík, ktorý sa odborne nazýva "vysádzanie na vodu" a zaručí úspešné ujatie priesady a predpoklad pre jej ďalší kvalitný rast a bohatú úrodu. Vyhĺbime jamku do hĺbky motyky. Do jamky vložíme kvalitnú priesadu bez ohýbania až po prvé pravé listy (prvé dva listy na rastline sú klíčne, potom nasledujú pravé listy). Po urovnaní zeminy povrch pôdy zavlažíme asi 1L vody a potom týždeň priesady nepolievame, aby sa korene ťahali smerom nadol za vodou.

Rajčiaky vysádzame do voľnej pôdy po 15. máji, keď už nehrozia mrazy. Vyberáme slnečné stanovište, ideálne s vetrom chráneným prostredím. Rastliny sadíme hlbšie, až po spodné listy, čím podporíme rast koreňov.

Udržiavame pôdnu vlhkú, ale nie premokrenú.

Paradajky potrebujú pravidelnú a výdatnú zálievku, najlepšie ráno alebo večer. Každá rastlina by mala dostať približne 1,2 litre vody každé 2,3 dni. Dôležité je polievať ku koreňom a nie na listy, aby sa predišlo plesňovým ochoreniam.

Paradajky zalievame len ku koreňom dostatočným množstvom vody. Nepolievame na listy! Ideálny čas na polievanie je skoro ráno a večer, kedy slnko už tak nepáli. V dobe dozrievania plodov zalievame opatrne, aby nedochádzalo k praskaniu plodov.

Rastliny po vysadení zalievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom. V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke.

Paradajky zalievame len odspodu. Ale nie úplne k stonke, aby voda pri rastline zbytočne nestála a pôda okolo stonky sa nezhutnila. Pôdu okolo stonky je potrebné udržiavať prekyprenú, kvôli prúdeniu vzduchu ku koreňom.

Na vysokých paradajkách je dôležité vylamovať tzv. zálistky (bočné výhonky), ktoré sa tvoria v pazuchách listov. Sú to bočné výhonky, ktoré rastú v pazuchách listov. Pokiaľ pestujeme paradajky v skleníkoch, je dobré ukončiť ich rast nad 8. až 10. poschodím. V prípade pestovania vo fóliovníkoch nad 6. až 8. poschodím. Vo voľnej pôde nad 4. až 6. Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštikáme všetky listy na spodku rastliny, a tým zabránime listom a plodom dotyku s pôdou. Vlhkosť, ktorá by sa udržiavala v mieste kontaktu, je totiž živnou pôdou pre vznik plesní.

Pestovanie paradajok tornádo či iných obľúbených odrôd kolíkových paradajok má špecifikum vo vylamovaní bočných výhonkov. Možno nie každý vie, že jeden bočný výhonok na paradajke je iný ako ostatné a práve ten je dobré na rastline ponechať a nevylomiť ho. Bočný výhonok je tá časť rastliny, ktorá vyrastá v pazuche listu medzi hlavnou stonkou a listom. Na obrázku je označená oranžovou šípkou. Pozor! Netreba si zamieňať listy s bočnými výhonkami. Vysoké odrody paradajok, aby nám dali čo najvyššie výnosy, zvyčajne pestujeme na dva výhonky. Na obrázku pod textom sú oranžovou šípkou vyznačené všetky bočné výhonky. Keď chceme paradajky pestovať na dva výhonky, tak vtedy nevylamujeme bočný výhonok pod prvým súkvetím, ako je to názorne vidieť na obrázku. Výhonok pod prvým sukvetím je najsilnejší (je na ňom najviac plodov), preto ho ponechávame.

Paradajky potrebujú oporu, ideálne kolíky alebo špagáty. Pravidelne odstraňujte zálistky (bočné výhonky), ktoré zbytočne uberajú energiu.

Po dvoch týždňoch od výsadby priesad je potrebné urobiť prvú okopávku papriky. Je to veľmi dôležitý úkon, ktorým sa zbavujeme buriny, pretože ochudobňuje rastliny o dôležité živiny, ale hlavný prínos okopávky je v prevzdušnení a prekyprení pôdy, čo je mimoriadne dôležité pre rozvoj rastliny. Okopávky opakujeme v dvojtýždňových intervaloch počas celej sezóny.

Je potrebné paprikám odstrániť prvý kvet - budúci plod? Hlavne záhradkárom - začiatočníkom to zvykne byť ľúto, takto sa pripraviť o úrodu. Keď sa na rastline vytvoria prvé tri kvety, tak ich odporúčam odstrániť. V prípade, že sme to nestihli a vytvorili sa už malé plody, tak ich čím skôr treba odtrhnúť. Má to veľký význam pre bujný rast priesady. V počiatočnom štádiu rastu sa snažíme, aby sa vytvorila hlavne zelená hmota na rastline, ako základ bohatej úrody.

Rajčiny a trhanie ich listov sú dôvodom veľkých škriepok medzi záhradkármi. Kým jedna skupina pestovateľov listy paradajkám trhá, aby tak rastlinu presvetlili a plody na nej lepšie dozreli na slnku, tí druhí o tom nechcú ani počuť. Listy do času, kým sú zdravé, nie sú ožltnuté a nemajú hrdzavé škvrny, nikdy nevylamujeme. Plnia dôležité funkcie počas rastu paradajok a majú na rastline svoje opodstatnenie.

V prípade daždivých rokov je veľmi dôležité preventívne ošetrovanie porastov paradajok s účinnými a hlavne overenými prostriedkami. Odporúčam prostriedok Magnicur Energy. V prípade, že sú plesňou zasiahnuté iba spodné rady listov, je ešte pri použití postreku nádej na záchranu rastlín. V prípade rozsiahlejšieho výskytu plesne sú šance na záchranu minimálne.

V tomto období existuje ešte možnosť výsadby priesad, ktoré si pripravíme z odlomených bočných výhonkov. Dôrazne upozorňujem, že výhonky musia byť odlomené iba zo zdravých paradajok, ktoré neboli napadnuté plesňou. Môžeme ich nechať zakoreniť vo vode alebo rovno zapichnúť do pôdy a pravidelne polievať.

Pestovanie na balkóne a v nádobách

Rajčiny a papriky môžeme pestovať aj v nádobách na balkónoch alebo terasách. Na pestovanie paradajok je ideálny aj skleník. Ak chcete rastliny pestovať vonku, môžete použiť špeciálne vonkajšie paradajky, ktoré sú mimoriadne odolné voči chorobám.Vďaka tomu budú vaše rastliny chránené pred nepríjemnými hubovými chorobami, ako je napríklad neskorá pleseň, a to aj počas letných lejakov.

Na balkón alebo terasu sú ideálne priestorovo úsporné závesné paradajky, napríklad "Tumbling Tom", alebo kríčkové paradajky, napríklad trpasličí "Primabell". Tieto odrody sa dajú ľahko zasadiť do vyvýšených záhonov alebo menších kvetináčov. Vysoké paradajky sa však dajú pestovať aj na balkóne, ak je kvetináč dostatočne veľký.

Pestovanie paradajok na balkóne či terase je tiež podmienené dostatkom slnečného žiarenia. Ideálne je, ak je balkón, resp. Pokiaľ nemáte záhradku, no túžite po vlastných chutných paradajkách, môžete ich pestovať aj na balkóne či terase. V záhradkárskych potrebách dokonca nájdete vrecia s pôdnym substrátom určené na priamu výsadbu do nich (stačí vyrezať otvor podľa značenia). Nádoba na vysádzanie by mala mať na dne viaceré otvory na odvodňovanie. Na spodok nasypte drenážnu vrstvu hrubú 5 - 7 cm, ktorá môže byť tvorená štrkom, keramickými črepmi či nalámanými kusmi polystyrénu.

Pestovanie balkónovej zeleniny má veľmi veľa výhod. Samozrejme, výnosy z takého pestovania sú nižšie v porovnaní s klasickým pestovaním na záhrade. Ale má to obrovský prínos pre človeka, zasadiť si niečo na balkóne, keď príde z práce domov. Vyčistí si hlavu, zamestná ruky. Na balkóne sa dajú pestovať okrem klasických paradajok či paprík aj menej tradičné balkónové zeleniny, naprílad zemiaky vo vreciach. Alebo fazuľa, ktorá v lete urobí aj príjemný tieň. Do kvetináčov je možné zasadiť aj kaleráb či hrášok. Netreba toho veľa, pre dobrý pocit stačí aj málo. Je to aj výborná aktivita s deťmi. Sám pestujem balkónovú zeleninu, keď mám chvíľku, niečo si vysadím.

Vhodnou nádobou na pestovanie rajčín sú nielen veľké črepníky a bedničky na to určené, ale zrecyklovať môžete veľké nádoby, vedrá i staršie črepníky. Rajčiny môžete na balkóne dokonca pestovať aj v hrubom igelitovom vreci. V prípade, že zrecyklujete staršiu nádobu alebo použijete igelit, spravte naspodok dierky, aby mala prebytočná voda kade odtekať.

Rastlinku v kvetináči namočte do vody, alebo poriadne polejte, aby sa ľahko uvoľnila. Potom opatrne rozrušte koreňový bal. Do nádoby, kde ju budete pestovať, dajte drenáž, trochu substrátu, do nej položte rajčinu a zasypte zvyšným substrátom. Zem pozatláčajte a k rastlinke zároveň „zasaďte“ kolík, o ktorý ju neskôr priviažete. Tip: Vysejte k rajčine aj bazalku.

Rajčiny sú na polievanie veľmi citlivé. Pôda nesmie byť ani príliš mokrá a už vôbec nie bahenná, ani príliš presušená. Rajčiny polievajte odstátou vodou ku koreňom a najlepšie ráno. Zavlažujte opatrne, aby ste zbytočne nepoliali aj listy či plody, ktoré by sa potom mohli stať ľahkým cieľom hubovitých ochorení.

Rajčiny sú dozreté, keď idú ľahko odtrhnúť. Pri optimálnych podmienkach sa vám rajčiny za starostlivosť odvďačia úrodou od leta až do prvých mrazov a na zasklených balkónoch ešte dlhšie.

Ochrana pred chorobami a škodcami

Paradajky: pestovanie môže skomplikovať pleseň. Treba voči nej zakročiť preventívne? Alebo siahať po odolnejších odrodách?

Pleseň zemiaková - nazýva sa tiež fytoftóra a ide o veľmi agresívnu hubovú chorobu listov paradajok, ktoré sa rýchlo šíri najmä počas dlhotrvajúcich výdatných zrážok. Paradajky pred ňou ochránite prevenciou - opatrným zavlažovaním a nevysádzaním nahusto, aby medzi nimi prúdil vzduch, ktorý listy osuší. Ako ochrana paradajok proti plesni vám poslúžia preventívne postreky, ktoré by ste mali nasadiť ihneď pri nástupe daždivého počasia už začiatkom júna. V období zberu najprv oberte zrelé paradajky a následne použite postrek s kratšou čakacou lehotou.

Bakteriálna bodkovitosť - bakteriálne ochorenie, napádajúce listy, stonky i plody. Na listoch a stonkách sa prejavuje drobnými bodkovitými škvrnami, obklopenými žltou obrubou. Na plodoch škvrny vráskavejú a dosahujú postupne veľkosť 2 - 8 mm, pričom spôsobujú chrastavitosť plodov. Zrelé plody majú v okolí škvŕn zelenú farbu. Na preventívne ošetrenie sú vhodné mednaté prípravky.

Septóriová škvrnitosť paradajok - napáda len listy a vňať paradajok. Postihuje predovšetkým kríčkové odrody pestované vo voľnej prírode a prejavuje sa 2 - 5 mm škvrnami. Následkom takto zničených listov je nižšia úroda paradajok.

Kladospóriová škvrnitosť - listová huba, ktorá sa šíri postupne od spodných listov smerom nahor. Typické sú pre ňu žlté škvrny a neskôr hnednutie listov paradajok. Škvrny postupne tmavnú a nadobúdajú hnedú až sivú farbu. Ako prevenciu používajte dostatočné vetranie a dbajte na likvidáciu všetkých zvyškov rastlín napadnutých týmto ochorením po zbere úrody.

Hniloba špičiek plodov - choroby paradajok neobchádzajú ani plody. Hnilobu špičiek spoznáte podľa veľkých bledohnedých škvŕn na špičke plodov. Neskôr sa na škvrnách môžu vyskytnúť aj hubové ochorenia. Samotná hniloba má však príčinu v nedostatočnej výžive či závlahe v období dozrievania plodov. Často sa vyskytuje najmä v pôdach výdatne hnojených draslíkom a dusíkom - tieto látky brzdia príjem vápnika.

Slnečný úpal - dochádza k nemu v dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia, spravidla pri prudkej zmene počasia (najmä, keď sa po dlhotrvajúcom daždivom počasí náhle oteplí). Postihnuté bývajú hlavne sadenice, ktoré boli predpestované za oknom alebo v skleníku, kde neboli vystavené intenzívnemu priamemu slnečnému žiareniu. Slnečný úpal postihuje stonky, ktoré vplyvom slnka zbelejú, skrehnú a ľahko sa polámu. Ohrozené sú aj plody paradajok, ktoré ostali náhle obnažené po vylamovaní zálistkov.

Strapka západná - drobný a štíhly, asi 1 - 3 mm veľký hmyz s 2 pármi úzkych a bezfarebných krídel s rozstrapkaným okrajom. Strapky vyciciavajú rastlinné šťavy a sú prenášačmi vírusových ochorení. Napadnuté listy majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Ich prítomnosť odhalíte pomocou modrých lepových doštičiek. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch v skleníkoch a odstraňovanie porastov burín, na ktorých sa strapky zdržiavajú. Pomôžu aj chemické prípravky na báze parafínu.

Pásavka zemiaková - určite ju poznáte pod ľudovým názvom mandelínka, vedzte ale, že tento hmyz si nepochutí rád iba na zemiakoch, ale tiež na paradajkách a baklažánoch. V teplejších oblastiach Slovenska sa liahnu až dve generácie ročne z vajíčok nakladených na spodnej strane listov. Larvy potom vyhrýzajú čoraz väčšie časti listov. Na pásavky sú účinné prípravky s inhibítormi tvorby chitínu - napr. Match a Nomolt.

Molica skleníková - známa aj pod názvom biela muška, je škodcom zeleniny i skleníkových a izbových rastlín. Cicia rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, ktorá je živnou pôdou pre hubové ochorenia. Chemické ošetrenie proti molici musíte urobiť 3-krát v časovom intervale 3 - 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov.

Vošky - sú nebezpečné, pretože sa dokážu extrémne premnožiť v krátkom čase. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na každý druh vošky je účinný iný prípravok, preto si pred jeho kúpou overte, ktorý druh vošiek vaše paradajky napadol. Na paradajkách najčastejšie hodujú voška broskyňová a voška rešetliaková.

Zdravotný stav priesad treba pravidelne kontrolovať. Hlavne si všímame, či nám nežltnú na paprikách listy, alebo či sa divne neskrúcajú. Zdravé listy majú mať sýto zelenú farbu, bez hnedých škvŕn, alebo akýchkoľvek fľakov. Všímame si hlavne spodnú stranu listu, tam je zvyčajne výskyt vošiek a bielych molíc. Deformované listy naznačujú prítomnosť roztočov alebo strapiek, tie však voľným okom nie sú viditeľné. V prípade uvedených škodcov treba okamžite zasiahnuť účinnými postrekmi, lebo môže dôjsť k znehodnoteniu celých rastlín za veľmi krátky čas. Dnes už máme širokú škálu prípravkov na chemickej alebo biologickej báze. Pri vykonávaní postreku sa ho snažíme dostať na spodnú stranu listu. Postrekovanie listov iba zvrchu je neefektívne.

K paradajkám sa radi pridajú malé rastliny, ktoré milujú teplo, ako napríklad bazalka, mrkva alebo špenát. Vítanými susedmi sú aj kvitnúce kapucínky, nechtík a aksamietnica. Zemiaky by sa naopak mali držať ďalej. Zemiaky napadnuté neskorou plesňou často infikujú susedné paradajky. Táto huba (Phytophthora infestans) môže prezimovať v pôde, takže môže vaše paradajky infikovať hneď na jar. Keď sa neskorá pleseň prejaví, úroda často vyzerá zle.

Hubové patogény, ako je hnedá hniloba a neskorá pleseň, môžu kolonizovať záhradnú pôdu a napadnúť korene rastlín na záhone. Z tohto dôvodu sa často odporúča zmeniť stanovište alebo vymeniť pôdu. Odrody paradajok, ktoré sú vysoko odolné voči neskorej plesni, sú však zvyčajne v poriadku, ak ich vysadíte na to isté miesto v záhone na dva až tri roky. V opačnom prípade by ste však mali vybrať nové miesto na pestovanie paradajok alebo zmeniť pôdu. Spravidla stačí nechať uplynúť približne štyri roky, kým sa paradajky opäť vysadia na ten istý záhon. Medzitým môžete na záhon vysadiť rastliny z iných čeľadí.

Cieľom v našej záhrade bolo dosiahnuť úrodu paradajok pre vlastnú spotrebu pri súčasnej minimalizácií času potrebného na ich pestovanie. Tomu zodpovedal výber odrôd aj spôsob ich pestovania. S výsledkom sme všetci spokojní. Úroda neláme rekordy, ale máme celé leto až do príchodu mrazov pravidelnú nádielku rajčín. Navyše, rastliny už od nás po vysadení nevyžadujú žiadnu ďalšiu starostlivosť takže zostáva viac času na budovanie zvyšku záhrady.

Aby rastliny dokázali v záhrade prežiť a prosperovať, treba vybrať odrody ktorým klimatické a pôdne podmienky v našej záhrade vyhovujú. Nesmieme zabúdať ani na osobné chuťové preferencie. Výber tej najlepšej odrody je preto pre rôzne záhrady iný. Experimentovanie s výsadbou rôznych odrôd pritom nemusí trvať roky, stačí len jeden. Na prvú výsadbu bol preto použitý Mix divokých paradajok.

Ak záhrada nemá vyhradené miesto pre pestovanie zeleniny, za jeden rok sa dá určiť aj ideálne miesto pre ich ďalšie pestovanie. Za týmto účelom bolo prvý rok vysadených 20 rastlín, 10 odrôd na 5-tich rôznych stanovištiach po celej záhrade.

Prvý rok boli rastliny rajčín vysadené bez akýchkoľvek špeciálnych opatrení či substrátu a bez opory. Napriek tomu rástli ako divé. Zakrátko väčšina rastlín vytvorila husté kry obsypané malými rajčinkami. Jediné čo potrebovali bola pravidelná zálievka. Chýbajúca opora sa ukázala byť problém až po hustom lejaku spojenom so silným vetrom počas ktorého si väčšie rastliny ľahli na zem. To skomplikovalo ďalší zber plodov. Z rôznych stanovíšť boli na ďalšie pestovanie vybrané len tie slnečnejšie. Niežeby v polotieni neprežili, ale veľkosť rastlín a množstvo plodov ktoré tvorili na celodennom slnku boli niekoľkonásobné. Z odrôd bola do ďalšieho roka vybraná tá, ktorá dosahovala najväčšiu veľkosť rastlín, spolu s tým aj najväčšie množstvo a veľkosť plodov, ktoré boli zároveň aj chuťovo najlepšie. Všetko jasné, hurá do ďalšej sezóny.

Druhý rok pestovania preto išli všetky priesady do pol metra hlbokých dier vyplnených naštiepaným drevom a kompostom s pridaným biouhlím. Kompost do výsadbového vrtu priniesol množstvo života v podobe pôdnych baktérií a húb. Primiešané biouhlie týmto organizmom umožnilo ďalší rýchly rozmach. V jeho mikropóroch sa môžu drobné jednobunkové organizmy uchytiť a byť tak chránené pred odplavením a zožratím väčšími mikroorganizmami. Zakopané drevo funguje ako zásobáreň vody a zároveň aj ako potrava húb. Bohato rozvetvené vlákna húb rozptýlené pod povrchom zabezpečia distribúciu vlahy a v nej rozpustených živín aj z väčších vzdialeností kam korene rastlín nestihnú dorásť. Pôdne baktérie a huby sa spolupodieľajú na dolovaní ďalších živín-minerálov prítomných v čiastočkách pôdy. Ak je týchto drobných pomocníkov v pôde dostatočné množstvo, produkcia živín je väčšia než ich odčerpávanie rastlinami, v tomto prípade rajčinami. Pôda sa tak nevyčerpá ale naopak zúrodní a odpadá potreba plodiny v záhrade rotovať.

Čo sa týka opory, použité boli kmene vianočných stromčekov. Sú dosť pevné na to aby ich rozkošatené rastliny nezvalili a po drsnom povrchu kmeňov sa rastliny nezošmyknú. Po pár úvodných vyviazaniach sa už rajčiny dokážu šplhať samé a zostávajú vzpriamené aj po silných vetroch a dažďoch. Zber plodov je výrazne jednoduchší ako keď rástli bez opory.

Za kostru tejto výsadby bola použitá Hlošina úzkolistá Elaeagnus angustifolia známa aj ako Ruská oliva. Vitálny, dobre zakorenený strom rastúci na celodennom slnku v strede záhrady ktorému nijak neuškodí keď sa po ňom bude kvačkať niekoľko rastlín divokých paradajok.Druh stromu nie je podstatný, dôležitejší je jeho tvar. Naša Hlošina si prirodzene vytvorila nízku kotlovitú korunu. Prípravou pre výsadbu paradajok bolo len presvetlenie celej koruny aby na pod ňou rastúce rajčiny dopadalo dostatok svetla. Mierne zatienenie môže paradajkám uprostred leta dokonca pomôcť. Predíde sa tým nadmernej saturácií listov svetlom a následnému spomaleniu fotosyntézy a stagnácií rastu.

Priestor pod stromom zbavený trávy. Divoké paradajky vytvárajú veľmi hustý porast. Na pôdu pod nimi sa už o pár týždňov nedostane takmer žiadne svetlo takže náletové semená pod nimi nedokážu vyklíčiť. Výsadbové diery po obvode koruny vyhĺbené v pravidelných rozostupoch. Tak, aby mala každá rastlina dostatok svetla a zároveň sa mohla neskôr šplhať po konároch stromu. Ako počiatočná opora je použité rôzne odpadové drevo ktoré tak dostane ďalšie využitie. Stačí aby bol kôl dostatočne dlhý na to aby cezeň rastlina dosiahla konáre. Ako výsadbový substrát je použitá zmes pôvodnej vykopanej pôdy a kompostu s Ekouhlím. Pôvodná pôda musí tvoriť vždy aspoň 50% namiešaného substrátu. Aby korene rastlín zloženie tejto pôdy poznali hneď od začiatku a nebáli sa prerastať aj do širšieho okolia. V opačnom prípade sa korene budú držať vnútri výsadbovej diery vyplnenej kyprým úrodným substrátom a nebudú sa unúvať raziť nové cestičky tvrdšou pôdou naokolo.

Jednou z metód ako pri čerstvo vysadených rastlinách udržať dopadajúce zrážky, je obkolesiť ich malým valom pôdy. Namiesto toho aby dopadajúca voda po povrchu odtiekla, udrží sa v tomto lavóri a má tak všetok potrebný čas na to aby vsiakla do pôdy priamo ku koreňom rastlín. Táto metóda sa bežne používa pri výsadbe stromov, ale rovnako účinná je aj pri výsadbe priesad. Funguje ale aj v oveľa väčšej mierke. Podobné zemné valy sa v permakultúre používajú na zachytenie zrážok stekajúcich zo svahu. Namiesto malého zemného valu zvlášť okolo každej jednej rastlinky je takýmto svejlom ohradená celá plocha výsadby. Svejl zachytáva aj vodu stekajúcu z vyvýšeného stredu výsadbového kruhu. Svejl vodu rovnomerne rozdelí všetkým rastlinám, treba akurát dať pozor na to aby ležal vodorovne. Voda má v tomto priestore dosť času na to aby pomaly vsiakla do zeme. Tento čas sa dá ešte ďalej využiť. Svejl je za týmto účelom čiastočne vyplnený kompostom a Ekouhlím. Voda ktorá ho zaplaví je vďaka tomu ešte pred vsiaknutím saturovaná množstvom živín.

Už o pár týždňov bude táto plocha kompletne zatienená listami rajčín čo znemožní klíčenie náletových rastlín. Aby ani dovtedy nebolo treba plochu plieť, stačí uprostred výsadby rozhodiť semená zeleného hnojenia. Tu bola použitá lucerna. V tieni rajčín sa jej nebude dariť takže vyrastú len drobné rastlinky ktoré paradajkám nebudú nijak konkurovať. Lucerna patrí k rastlinám ktoré tak ako ostatné strukoviny obohacujú pôdu o dusík. Vyrábajú ho symbiotické baktérie žijúce v ich koreňoch.

Priesady po vysadení zvädli. Je to spôsobené tým, že po vyklíčení neboli presadené do samostatných nádob, ale rástli spoločne v jednom kvetináči. Pri výsadbe sa ich prepletené korene museli najprv roztrhať aby sa dali rastliny rozdeliť. Toto nie je optimálny spôsob pestovania priesad, ale išlo o úsporu času a divoké paradajky takéto zaobchádzanie zvládnu.

Celý priestor dôkladne zamulčovaný. Tenká vrstva mulču uprostred kruhu umožní vyklíčenu vysiatej lucerny, niekoľko centimetrov hrubá vrstva mulču po obvode kruhu pôdu izoluje, zabráni jej vysúšaniu a zároveň aj klíčeniu burín.

Takto vyzerá každodenná úroda paradajok ktorá pretrvá až do príchodu mrazov. Plody rastú ďalej od zeme, ďalej od pažravých slizniakov a lepšie dostupné. Rastliny sa ťahajú po strome do dvojmetrovej výšky, sú zdravé aj bez použitia fungicídov, dostatočne mohutné na to aby ich obžieranie škodcami neohrozovalo. Navyše, nepotrebujú zálievku. Divoké paradajky určite nie sú ideálne pre každého. Najmä kvôli veľkosti ich plodov. Ak ale ide predovšetkým o to dosiahnuť úrodu čo najjednoduchšie, či už z pohľadu skúseností alebo z pohľadu času, divoké paradajky sú tá správna voľba. Spôsob výsadby dokáže ich odolnosť a bezúdržbovosť ešte viac znásobiť. Počas sezóny tak vedia ušetriť kopec roboty a najmä času strávenom polievaním.

Veríme, že sme Vám priniesli cenné rady, ako si vypestovať paradajky a papriky od semienka až po plody.

Mojich 10 NAJLEPŠÍCH tipov na pestovanie PARADAJOK z 20 rokov skúseností

tags: #pestovanie #paradajok #bez #pody