Komplexný sprievodca pestovaním paradajok: Od semienka po úrodu a moderné farmárske postupy v Kameničanoch

Paradajky, alebo rajčiny, patria medzi najobľúbenejšie a najčastejšie pestované rastliny v slovenských záhradách. Tieto šťavnaté a chutné plody si môžete vypestovať aj vo vlastnej záhrade, na balkóne, alebo dokonca v skleníku. Sú skvelým spôsobom, ako si zabezpečiť čerstvé a zdravé plody priamo z vlastnej úrody.

Pre svoj rast a bohatú úrodu potrebujú teplo, svetlo, vodu aj živiny. Ak dodržíte správne zásady pestovania - výber kvalitnej pôdy, pravidelnú zálievku, dostatok svetla a použitie prírodného hnojiva - vaše paradajky sa vám odmenia bohatou a chutnou úrodou.

História a popularita paradajok

Možno ani netušíte, že predkovia paradajok sa na planéte Zem vyskytovali pred mnohými miliónmi rokov. Americkí vedci z Pennsylvania State University zverejnili v prestížnom časopise Science fosílny nález rastlín z čeľade ľuľkovitých (Solanaceae), do ktorej patria aj paradajky. Tieto fosílie sa našli v Patagónii (Argentína) a pomocou molekulárnych metód sa podarilo určiť ich vek na 52 miliónov rokov.

Pôvodní botanickí predkovia moderných odrôd paradajok mali plody veľkosti súčasných „cherry“ odrôd a boli skôr žltej farby. Môžeme ich stále nájsť rastúce na svahoch juhoamerického pohoria Andy. Vedci stále nemajú presne jasno v tom, či k domestikácii došlo v oblasti Peru, alebo v Mexiku. Nie je však ani vylúčené, že udomácnenie nastalo v oboch oblastiach nezávisle na sebe.

Už 500 rokov pred Kristom pestovali paradajky pre konzum Aztékovia. Pôvodní obyvatelia Južnej a Strednej Ameriky dokonca považovali semienka paradajok za účinné afrodiziakum. Niektoré juhoamerické kultúry používali túto rastlinu ako halucinogén. Španielsky dobyvateľ Hernando Cortés bol pravdepodobne prvý, kto v roku 1521 priviezol malé žlté paradajky do Európy po dobytí aztéckeho mesta Tenochtitlan.

Prvú zmienku o paradajke pod názvom „zlaté jablko“ publikoval v herbári taliansky botanik Pietro Andrea Mattioli a zaradil ho tiež medzi afrodiziaka. Možno preto ho vo Francúzsku nazvali „pomme d’amour“, teda jablko lásky. Práve v Taliansku a ďalších južných európskych štátoch sa paradajky rýchlo udomácnili v kuchyni.

Avšak ešte dlhú dobu trvalo, kým si paradajka našla svoju obľubu v celej Európe. Dokonca ešte koncom 18. storočia bola nazývaná jedovaté jablko. Verilo sa totiž, že mnoho aristokratov a bohatých ľudí sa po konzumácii paradajok otrávilo a zomrelo. Toto neblahé označenie dostala paradajka neprávom. Pravda bola taká, že v období renesancie sa veľa používal cínový riad, ktorý obsahoval vysoký podiel jedovatého olova. Plody paradajky majú kyslé pH a po kontakte s týmto riadom dochádzalo k uvoľňovaniu olova, ktoré následne spôsobovalo otravy aj úmrtia účastníkov aristokratických hostín.

Podobný osud ako v Európe malo paradajka aj v severnej Amerike. V koloniálnych dobách sa paradajka používala len na dekoračné účely. Do úst ju nikto nevložil, pretože folklórne zvyklosti tvrdili, že po jej zjedení premení jed v nej obsiahnutý krv stravníka na kyselinu. Pošramotenú reputáciu paradajok v Anglicku a následne v Severnej Amerike pomohli čiastočne napraviť v druhej polovici 18. storočia novo vyšľachtené odrody zo Španielska a Talianska. Navyše v súvislosti s imigráciou Európanov prispeli v Severnej Amerike k obľube tejto zeleniny v priebehu 19. storočia prisťahovalci z Talianska, ktorí mali už paradajky vo veľkej obľube. Ďalší fenomén, ktorý napomohol k masovej obľube paradajok v Európe i Amerike, bola pizza, ktorá bola vynájdená v druhej polovici 80. rokov 19. storočia v talianskej Neapole.

Paradajky si postupne získali obľubu vo všetkých kútoch sveta. Americké ministerstvo poľnohospodárstva dnes odhaduje celosvetový počet odrôd na 25 000, iné zdroje tvrdia, že ich je na svete asi 10 000. V každom prípade popularita paradajok stále stúpa. Globálna produkcia presahuje 130 miliónov ton ročne, z toho dve tretiny zjeme ako čerstvú stolovú zeleninu a zvyšná tretina sa priemyselne spracuje.

Návod na pestovanie paradajok od semienka po úrodu

Pestovanie paradajok je radosťou a výzvou zároveň. Tu je podrobný návod, ktorý vás prevedie všetkými fázami od výsevu semien až po zber úrody.

1. Výber semien a odrôd

Prvým krokom k úspešnému pestovaniu paradajok je výber správnych semien. Existuje mnoho odrôd paradajok, ktoré sa líšia tvarom, veľkosťou a chuťou. Vyberte si odrodu, ktorá najlepšie vyhovuje vašim potrebám a podmienkam pestovania. Populárne odrody zahŕňajú cherry paradajky, biftekové paradajky a špeciálne odrody ako napríklad San Marzano. Od výberu odrody závisí nielen chuť, ale aj odolnosť paradajok voči chorobám. Populárne odrody pre domáce pestovanie sú napr. 'Stupické skoré', 'Tornado F1' alebo 'San Marzano'.

Semená si vyberáme podľa odrôd, o ktoré máme záujem, pričom si na balení všímame hlavne trvanlivosť. Je to dôležitý údaj, lebo čím sú semená staršie, tým majú horšiu klíčivosť a o to menej semien nám vyklíči.

Tu je prehľad niektorých obľúbených odrôd:

Vysoké (kolíkové/tyčkové) odrody

• Sú veľmi skoré a majú čerešňové plody.
• Stredne vysoké odrody: Stredne veľké plody majú napr. veľmi skoré odrody Toro F1 a Start S F1.
• Skoré odrody s veľkými plodmi: Napr. Torino F1 (plody nepraskajú) alebo San Marzano Gigante 3 s oválnymi plodmi.
• Poloskoré odrody s obrími plodmi: S hmotnosťou až do 500 g (nazývané aj paradajky býčie srdce) patrí napr. Oxheart, Beefmaster VFN F1, Homestead či Yellow Gazi Ribbet F1 so žltými plodmi.

Kríčkové (nízke) odrody

• Previsnuté a poloskoré odrody s čerešňovými plodmi: Napr. Tumbling Tom Red (červené) a Tumbling Tom Yellow (žlté). Tieto druhy sú určené na pestovanie v závesných či samozavlažovacích nádobách.
• Skoré odrody s kompaktným vzrastom a čerešňovými plodmi: Minigold so žltými plodmi a Rubinek.
• Veľmi skoré so stredne veľkými plodmi: Šejk, Orbit a Diana (odolná voči plesni).
• Poloskoré odrody s väčšími plodmi: Do cca. 130 g patrí napr.

2. Výsev semien a predpestovanie priesad

Dopestovanie priesad trvá približne dva mesiace, takže s vysievaním môžete začať už koncom februára, no lepšie je počkať do polovice marca. Výsev semien paradajok by sa mal začať v interiéri, približne 6-8 týždňov pred posledným očakávaným mrazom.

Semená zasaďte do malých kvetináčikov alebo špeciálnych sadbovacích nádob naplnených kvalitným substrátom. Semená zasaďte do hĺbky približne 0,5 cm a jemne ich pokryte zeminou. Nádoby umiestnite na teplé a svetlé miesto a udržujte substrát vlhký.

Keď máme semená vyklíčené a majú už dve sady listov (vrchné klíčne lístky a jedny pravé lístky), rozsádzame ich do väčších nádob, aby si nezavadzali. Sadenice paradajok pre svoj rast potrebujú dostatok tepla a svetla. Pestujeme ich teda na slnečnom okne alebo pri použití umelého svetla. Svetlo umiestnime 10 - 15 cm nad rastliny na podporu hrúbky stonky.

Tip: Po vzídení rastlín je dobré priestor vyvetrať na teplotu pätnásť stupňov, ktorá podporí tvorbu koreňového systému. Len čo sa vytvoria pravé listy, cez deň udržujte teplotu na úrovni asi dvadsaťpäť stupňov, no počas noci opäť na pätnástich. Takto sa oddiali kvitnutie.

3. Presádzanie sadeníc

Keď sadenice dorastú do výšky približne 10-15 cm a majú niekoľko pravých listov, môžete ich presadiť do väčších nádob alebo priamo do záhonu. Pred presádzaním je dobré sadenice postupne otužovať, aby si zvykli na vonkajšie podmienky. Počas týždňa ich každý deň vystavujte vonkajšiemu prostrediu na pár hodín, pričom čas postupne predlžujte.

Rajčiaky patria k teplomilným druhom zelenín, preto sa s ich vysádzaním netreba ponáhľať. Počkajte, kým pominie riziko neskorých jarných mrazov, ktoré by mali definitívne pominúť po troch zmrznutých v polovici mája. Optimálna teplota na pestovanie sa pohybuje okolo 22 °C. Teploty pod 12 °C už zastavujú rast, rovnako sú nebezpečné aj horúčavy nad 35 °C.

Ak ste boli nedočkaví a vysiali ste rajčiaky koncom januára, určite máte doma príliš vyrastené sadenice. Nemusíte však zúfať a pokojne ich vysaďte do záhrady. A to tak, že vykopete hlbokú jamu a nalejete do nej aj päť litrov vody. Nie studenej, aby rastlina nedostala šok. Následne na nej odstráňte spodné listy. Vložte ju do jamy a jemne ohnite, potom už stačí len prihrnúť, opätovne zaliať a ešte pridať trochu zeminy, nech sa nevytvorí prísušok. Pri vysádzaní je dobré k priesade hneď umiestniť oporu a priviazať ju, aby sa nezlomila.

Tip: Niektorí záhradkári zvyknú prerastené priesady zrezať a vrcholové stonky zakoreniť.

4. Výber miesta a príprava pôdy

Paradajky potrebujú slnečné miesto, kde dostanú aspoň 6-8 hodín priameho slnečného svetla denne. Pôda by mala byť dobre priepustná a bohatá na organické látky. Pred vysadením paradajok do záhonu alebo väčších nádob pripravte pôdu pridaním kompostu alebo hnojiva, ktoré zabezpečí dostatok živín pre rastliny.

Pôda, do ktorej rajčiak vysadíte, by nemala byť stále premokrená, s nízkym či príliš vysokým pH, bez živín. Najlepšia je priepustná pôda, bohatá na humus a živiny. Ideálne pH je blízko neutrálnej hodnoty, čiže mu neškodí mierne kyslé ani mierne zásadité prostredie (pH 5,5 až 7,0). Paradajkám sa najlepšie darí v hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú dostatočne prekyprené a majú bohatú zásobu živín. Neodporúča sa pestovať paradajky na mieste alebo v substráte, v ktorom ste za posledné 3 - 4 roky pestovali paradajky, papriky či baklažány, pretože tieto plodiny ohrozujú rovnaké choroby i škodcovia.

Ak je pôda piesočnatá alebo ílovitá, zapracujeme do nej 2 - 3 cm kompostu. Testovaním pôdy lakmusovými papierikmi a jej dôslednou prípravou dosiahneme výborné výsledky.

Pri vysádzaní použite širší spon, asi 60 cm pre rajčiaky pestované pri opore (kolíkoch, tyčiach). Kríčkové a nízke rajčiaky môžu byť k sebe bližšie, a to asi na vzdialenosť 40 cm. Nič nepokazíte ani širším sponom, výsadba bude vzdušnejšia. Ideálne je, ak vzduch medzi rastlinami čo najviac cirkuluje, a preto by sa paradajky mali sadiť ďalej od seba.

Pestovanie paradajok na balkóne či terase

Pokiaľ nemáte záhradku, no túžite po vlastných chutných paradajkách, môžete ich pestovať aj na balkóne či terase. V záhradkárskych potrebách dokonca nájdete vrecia s pôdnym substrátom určené na priamu výsadbu do nich (stačí vyrezať otvor podľa značenia). Nádoba na vysádzanie by mala mať na dne viacero otvorov na odvodňovanie. Na spodok nasypte drenážnu vrstvu hrubú 5 - 7 cm, ktorá môže byť tvorená štrkom, keramickými črepmi či nalámanými kusmi polystyrénu. Pestovanie paradajok na balkóne či terase je tiež podmienené dostatkom slnečného žiarenia.

5. Starostlivosť o rastliny

Zavlažovanie

Pravidelné zalievanie je kľúčové pre zdravý rast paradajok. Rastliny zalievajte priamo ku koreňom a vyhýbajte sa navlhčovaniu listov, aby ste predišli vzniku plesňových ochorení. Paradajky potrebujú veľa vlahy, zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. Rastliny po vysadení zalievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom. V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke. Paradajky zalievame len odspodu. Ale nie úplne k stonke, aby voda pri rastline zbytočne nestála a pôda okolo stonky sa nezhutnila. Pôdu okolo stonky je potrebné udržiavať prekyprenú, kvôli prúdeniu vzduchu ku koreňom.

Paradajka potrebuje pre svoj ideálny rast cca 1 cm vody týždenne na celú plochu, na ktorej ich pestujeme. So zálievkou to ale netreba preháňať hlavne počas daždivých dní, pretože plody začnú prudko rásť, šupka nedokáže dostatočne rýchlo zväčšovať svoju plochu a plody začnú praskať. Polievať je treba skoro ráno alebo večer, nikdy nie na priamom slnku aby nedochádzalo k popáleninám od slnka.

Hnojenie

Počas vegetačného obdobia rastliny tiež prihnojujte špeciálnym hnojivom pre paradajky, ktoré obsahuje potrebné živiny na podporu kvitnutia a tvorby plodov. Paradajky sú náročnejšie na hnojenie ako napríklad mrkva, keďže patria do prvej trate, ale zvládnuť sa to dá. Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Môžete použiť aj vlastnoručne vyrobené prírodné hnojivá. Pozor na nedostatok vápnika a horčíka. Hnojiť však môžete aj vlastným kompostom zo záhrady. Zaujímavou a ekologickou voľbou je napríklad prírodné hnojivo na báze hmyzieho trusu. Obsahuje všetky základné živiny pre rast a navyše aj chitín, látku, ktorá prirodzene zvyšuje obranyschopnosť rastlín proti škodcom.

Podpora a strihanie

Paradajky potrebujú podporu, aby mohli rásť vzpriamene a plody neboli v kontakte so zemou. Použite záhradné opory, kolíky alebo špeciálne klietky pre paradajky. Opory musia byť dostatočne vysoké, aby sme ich počas vegetácie nemuseli vymieňať za dlhšie, čím by sme mohli poškodiť koreňovú sústavu rastlín.

Pri sadení vysokých odrôd paradajok sú dôležité oporné kolíky, na ktoré rastliny priviažete. Väčšina pestovateľov používa tenké drevené hranoly, roxorové tyče alebo čoraz populárnejšie kovové krútené tyčky. Pri každom kolíku vyhrabte jednu cca 20 cm hlbokú jamu na každú priesadu a zalejte ju dostatočným množstvom vody (pokojne aj 5 l). Priesadu paradajky nikdy nesadíme zvisle do zeme. Spodnú časť rastliny necháme v pôde a zasypeme ju hlinou, ktorú následne pritlačíme a opäť zalejeme vodou, tentoraz ale menším množstvom. Rastlina vyženie neskôr korene z celej zahrabanej stonky, vďaka čomu bude pevnejšia a stabilnejšia.

Pravidelne odstraňujte bočné výhonky (tzv. zálistky), ktoré rastú v pazuchách listov, aby ste podporili silnejší rast hlavného stonky a lepšiu úrodu. Na vysokých paradajkách je dôležité vylamovať tzv. zálistky (bočné výhonky), ktoré sa tvoria v pazuchách listov. Pri vyštipovaní dávame pozor, aby sme neodstránili veľa listov.

Pokiaľ pestujeme paradajky v skleníkoch, je dobré ukončiť ich rast nad 8. až 10. poschodím. V prípade pestovania vo fóliovníkoch nad 6. až 8. poschodím. Vo voľnej pôde nad 4. až 6. poschodím. Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštikáme všetky listy na spodku rastliny, a tým zabránime listom a plodom dotyku s pôdou. Vlhkosť, ktorá by sa udržiavala v mieste kontaktu, je totiž živnou pôdou pre vznik plesní.

Nastieľanie slamou udržuje pôdu vlhkú, chráni nízko rastúce plody pred opieraním sa o zem, čím pomáha predchádzať hubovitým chorobám, ktoré paradajky často napádajú.

6. Ochrana pred škodcami a chorobami

Paradajky môžu byť náchylné na rôzne škodce a choroby. Ochrana záhrady pred škodcami a chorobami rastlín je často podceňovaná. Používajte ekologické metódy ochrany, ako sú prírodné insekticídy, biologická ochrana a správna starostlivosť o rastliny, aby ste minimalizovali riziko nákazy.

Najčastejšie choroby a škodcovia paradajok

1. Pleseň zemiaková (fytoftóra): Veľmi agresívna hubová choroba listov paradajok, ktorá sa rýchlo šíri najmä počas dlhotrvajúcich výdatných zrážok. Prevencia: opatrné zavlažovanie a nevysádzanie nahusto, aby medzi nimi prúdil vzduch, ktorý listy osuší. Pomôžu aj preventívne postreky ihneď pri nástupe daždivého počasia.
2. Bakteriálna bodkovitosť: Bakteriálne ochorenie napádajúce listy, stonky i plody. Prejavuje sa drobnými bodkovitými škvrnami obklopenými žltou obrubou. Na plodoch škvrny vráskavejú a spôsobujú chrastavitosť. Na preventívne ošetrenie sú vhodné mednaté prípravky.
3. Septóriová škvrnitosť paradajok: Napáda len listy a vňať paradajok. Postihuje predovšetkým kríčkové odrody pestované vo voľnej prírode a prejavuje sa 2 - 5 mm škvrnami, čo vedie k nižšej úrode.
4. Kladospóriová škvrnitosť: Listová huba šíriaca sa od spodných listov smerom nahor. Typické sú žlté a neskôr hnednúce škvrny. Prevencia: dostatočné vetranie a likvidácia všetkých zvyškov rastlín po zbere.
5. Hniloba špičiek plodov: Spoznáte ju podľa veľkých bledohnedých škvŕn na špičke plodov. Príčinou je nedostatočná výživa či závlaha v období dozrievania plodov, často v pôdach výdatne hnojených draslíkom a dusíkom, ktoré brzdia príjem vápnika.
6. Slnečný úpal: Dochádza k nemu v dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia, najmä pri prudkej zmene počasia. Postihuje sadenice pestované za oknom alebo v skleníku, ktoré neboli vystavené priamemu slnku.
7. Strapka západná: Drobný hmyz, ktorý cicia rastlinné šťavy a prenáša vírusové ochorenia. Prevencia: ochranné siete a odstraňovanie burín.
8. Pásavka zemiaková (mandelínka): Pochutná si nielen na zemiakoch, ale aj na paradajkách a baklažánoch. Larvy vyhrýzajú listy. Účinné sú prípravky s inhibítormi tvorby chitínu.
9. Molica skleníková (biela muška): Cicia rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu. Vyžaduje opakované chemické ošetrenie.
10. Vošky: Dokážu sa extrémne premnožiť, spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia.

7. Zber úrody a skladovanie

Paradajky sú pripravené na zber, keď dosiahnu plnú farbu a sú pevné na dotyk. Zberajte ich pravidelne, aby ste podporili tvorbu nových plodov. Paradajky môžete skladovať pri izbovej teplote, kým úplne dozrejú. Ak máte veľkú úrodu, paradajky môžete konzervovať, sušiť alebo pripraviť domáci kečup či omáčku.

Asi mesiac pred prvými mrazmi vytrháme korene rastlín, pooberáme z nich posledné plody, aj tie, ktoré nedozreli. Nemusíme sa báť, že prídeme o svoju úrodu, ktorá na koreni nedozrela. Paradajky vložíme do 4-litrového pohára a necháme dozrieť na okne. Je dobré vložiť do pohára jablko. Ak je plodov naozaj veľa, môžeme ich konzervovať, zamraziť, vyrobiť si šťavu a zasterilizovať a neskôr počas zimy použiť v kuchyni namiesto pretlaku z obchodu.

Paradajky môžete úspešne uskladniť v suchej miestnosti pri teplote 13 °C. Keď klesne teplota pod 13 °C, paradajky začnú strácať chuť.

Moderné pestovanie paradajok na Slovensku - Farma Kameničany

V súčasnosti aj na Slovensku nájdeme farmy, ktoré sa venujú modernému pestovaniu paradajok s dôrazom na kvalitu a ekológiu. Jednou z nich je aj Farma Kameničany.

Farma Kameničany: Inovácie a kvalita

Náš prvý skleník vyrástol v Kameničanoch, v tesnej blízkosti CHKO Biele Karpaty. Farma Kameničany pracuje na stavbe najmodernejších skleníkov na celoročné pestovanie paradajok na Slovensku i v Česku. V areáli bývalého poľnohospodárskeho družstva si prácu nájdu ľudia z obce aj okolia. V skleníkoch budú pestovať paradajky s dôrazom na najvyššiu kvalitu a chuť.

Zbyněk Vondruška, zástupca českej spoločnosti NWT, ktorá skleníky stavia a bude ich aj prevádzkovať, hovorí o špecifikách ich skleníkového pestovania paradajok: „Ide o najmodernejšie skleníky na území Česka a Slovenska na celoročné pestovanie paradajok. Špecifickým je strešný plášť zasklený difúznymi sklami. Svetlo sa vďaka tomu dostane ku všetkým častiam rastliny. Budeme pestovať paradajky s dôrazom na najvyššiu kvalitu a chuť, teda na vysoký obsah cukru.“

Vďaka jedinečnej technológii dokážu bez pesticídov dopestovať zeleninu v skleníku celý rok. Spĺňajú tak rovnako prísne parametre ako BIO alebo dojčenská výživa. Práve rezíduá pesticídov v potravinách, v zelenine a v ovocí sú zodpovedné za rôzne alergické reakcie, dýchacie problémy, nežiadúce prejavy na koži a majú negatívny vplyv na funkciu nervovej sústavy nielen u dospelých, ale aj u detí.

Strecha skleníkov je pokrytá špeciálnym difúznym sklom s vyššou priepustnosťou svetla, ktoré sa využívajú aj vo fotovoltike. Na zavlažovanie využívajú najmä dažďovú vodu, ktorú zbierajú v blízkej vodnej lagúne s kapacitou až 6 000 m3. O rajčinky sa v každom kroku s láskou a ručne starajú. Dažďová voda sa mieša s vodou zo studne, aby vzniklo dokonalé pH pre sadenice.

Farma Kameničany prešla kontrolným auditom a získala prestížny certifikát, ktorý deklaruje, že paradajky rozhodne neobsahujú žiadne zvyšky pesticídov. Táto technológia sa riadi štandardami španielskej firmy Zerya, ktorá stojí za rozvojom bezreziduálnych technológií v rámci Európy. Značka Bez pesticídov sa na slovenskom trhu objavila po prvýkrát na začiatku roku 2020, kedy Farma Kameničany získala túto prestížnu certifikáciu. Paradajky pestované na tejto farme zaručene neobsahujú zdravie ohrozujúce zvyšky pesticídov rovnako ako napríklad BIO potraviny či detská výživa.

Radek Fojtík pracuje na farme Kameničany ako agronóm a vedúci farmy od roku 2014, keď sa hydroponický systém pestovania u nás len začínal. Vo dvoch skleníkoch na 2,8 ha s pomocou opeľovacích čmeliakov, prirodzených predátorov škodcov, celoročného vykurovania bioplynom a osvetlenia v menšom skleníku zberajú úrodu z takmer 34-tisíc vysadených rastlín.

„V zakorenených matracoch z kokosovej vlákniny počas vegetácie vyrastú 40 cm týždenne. Preto rastliny treba priebežne spúšťať tak, aby oberačky zberali zrelé plody v dosiahnuteľnej úrovni,“ dozvedáme sa od agronóma. „Optimálnu teplotu pre kvalitnú úrodu v skleníku spolu s vlhkosťou regulujeme cez počítač,“ dodáva. Po jedenástich mesiacoch skleník vyčistia a nasadia nové planty. Začínali s deviatimi odrodami, no už tretí rok pestujú chuťovo osvedčené oválne Sweetelle, ktoré pre slovenský trh nazvali Hranáčik a mini cherry Axiana, teda Medulienky. Každá má špecifické vlastnosti, no takisto perfektne sa hodia ako šťavnatá a chrumkavá desiata.

Počas posledných dvoch dní úspešne vysadili na 35 000 sadeníc prémiových odrôd cherry paradajok. V tomto úsilí pomohlo 35 zamestnancov, predovšetkým miestnych žien, ktoré pracujú v jednozmennom režime od pondelka do piatku. Po vyčistení a dezinfekcii skleníkov nainštalovali nové kokosové matrace a pripravili hydroponický systém pre optimálny rast. Sadenice sú teraz starostlivo vysadené a podopreté, pričom ich čaká približne 12 týždňov, kým dozrejú prvé šťavnaté a chutné plody.

Kvalita pestovateľov paradajok na Slovensku

Anna Kováčová zo združenia výrobcov Ovozela, ktoré sa rozhodlo zmeniť slovenský paradajkový trh, prezrádza: „Nie je jedno, akú paradajku si kladiete na tanier. Mnohé vám okrem pesticídov a chémie nič extra nedajú. Zelené kusy s nevýraznou chuťou dozrievajú v uzavretých dodávkach a skladoch. Prejde najmenej týždeň, kým sa dovezú. Za ten čas k nim neprenikne jediný slnečný lúč. Preto majú menej antioxidantov. Aby prežili cestu, sú aj v zimných mesiacoch trhané často nezrelé. Všímajte si krajinu pôvodu. Inou možnosťou je vyšľachtiť odrody, ktoré sa po ceste neskazia.“

OVOZELA je družstvo združujúce nezávislých farmárov zo Slovenska. V rámci neho sa rozhodli zlepšiť kvalitu ponúkaného ovocia a zeleniny na pultoch našich obchodov. V súčasnej dobe sa na spolupráci podieľa päť fariem: Kameničany, Veľké Zlievce, Bruty, Nováky a Handlová. Vďaka spolupráci sú schopní obstáť v konkurencii s veľkými zahraničnými dodávateľmi, ako sú Maroko a Španielsko. Zdieľajú lásku k našej práci a jej plodom, odovzdávajú si skúsenosti s pestovaním, spolupracujú v rámci dodávateľskej siete a prezentujú sa ako jeden celok.

Na farmách v Brutoch, Kameničanoch, Veľkých Zlievcoch, Handlovej a Novákoch oberajú paradajky skoro ráno ručne až keď sú úplne dozreté. Poobede si ich už môžete kúpiť v obchode. Ovozela garantuje čerstvosť prakticky okamžitou donáškou na pulty reťazcov. „Otázka čerstvosti je pri paradajkách kľúčová.“

„Pestovatelia na našich farmách používajú na ochranu proti škodcom bioochranu. Ide o chrobáčiky, pavúčikov a ich larvy. Chrobáčiky sa priamo živia škodcami. Opeľovanie v skleníkoch majú na starosti čmeliaci. V jednom skleníku pracuje až 15 000 čmeliačikov,“ pokračuje Anna Kováčová.

Peter Kelemen z družstva Ovozela vysvetľuje: „Sklenníky nám zabezpečujú celoročnú produkciu. Celý skleník je riadený softwarom, ktorý riadi teplotu, vlhkosť vzduchu, cirkuláciu vzduchu. Na základe predpovede počasia otvára a zatvára okná. Členovia družstva skleníky vykurujú trvalo obnoviteľnými zdrojmi, rovnako ako skleníky na Islande. Skleník v Brutoch je umiestnený na juhu Slovenska, kde je najviac slnečných lúčov za rok. Vykurovanie skleníka pracuje na rovnakom princípe ako skleníky na Islande, tie sú vykurované iba z obnoviteľných zdrojov.“

Ďalší pestovatelia a spracovatelia paradajok na Slovensku

Okrem farmy Kameničany existujú aj ďalší pestovatelia a spracovatelia paradajok na Slovensku, ktorí sa snažia o kvalitnú produkciu a inovatívne výrobky.

Slnečné záhrady Sľažany

Eduard Huňady a Ladislav Kerti zo Slnečných záhrad Sľažany sa venujú pestovaniu paradajok v skleníku a výrobe paradajkového džúsu. Eduard Huňady už niekoľko rokov pôsobí v spoločnosti zameranej na rastlinnú i živočíšnu výrobu. „Keďže odpad z nej sa dá využiť v bioplynke, ktorá vyrobí elektrinu aj teplo, napadlo mi vybudovať skleník,“ vysvetlí, ako sa s manželkou dostali k pestovaniu paradajok. S manželmi Kertiovcami, špecialistami na stavanie skleníkov, postavili na 6 hektároch za rok technologicky unikátny skleník s riadenou klimatizáciou. Vlani v septembri nasadili prvé planty do vyživovaných kokosových matracov a o šesť týždňov zberali úrodu.

Pestujú šalátové a malé snackové uhorky, ktorým stačia na dozretie štyri týždne. „Aj vďaka osvetleniu majú naše licenciované strapcové odrody vynikajúce chuťové vlastnosti po celý rok. Šľachtitelia si chránia licenciou iba najlepšie odrody. Pestujeme ich bez chemických postrekov,“ zdôrazní. Najsladšie sú malé cherry Adorion. Prenikavou arómou a chuťou vás dostanú aj o niečo väčšie Sunstream. Väčšie kokteilové Dreamvine vám na masle s chlebom pripomenú staré časy. Onedlho budete môcť vyskúšať aj ich paradajkový džús či chuťovo vycibrený kečup. A pre paradajkových fajnšmekrov ešte tento rok pribudne hnedo-zelená odroda Cacao.

Biocentrum Želiezovce

Klára a Ladislav Palíkovci z Biocentra Želiezovce sa venujú spracovaniu sušených bioparadajok, omáčok a paradajkového vína. Popri chove hovädzieho dobytka sa pred tridsiatimi rokmi dali na biopestovanie a spracovanie obilnín, ovocia a zeleniny. Vo Veľkom Peseku sa pod rodinným vinohradom červená paradajkový záhon, ktorý ručne okopávajú z vlastnoručne vysadených plánt. Tie starostlivo vyberá pán Ladislav podľa dužinatých či šťavnatejších odrôd vhodných na sušenie alebo na prípravu omáčky ochutenej cesnakom a bazalkou.

Aj keď v čase našej návštevy to vo výrobni u Palíkovcov rozvoniavalo čiernymi ríbezľami, z ktorých varia džem bez cukru a konzervantov, onedlho začnú variť paradajkovú omáčku a v sušičke sušiť kolieska paradajok. Na sušenú zeleninu, ovocie a džemy podľa receptúry dcéry Dóry sú manželia hrdí, veď dostali za ne zlaté medaily - jednu až v Maďarsku! „Správne vysušené paradajky majú peknú červenú farbu a použiť ich môžete do šalátov, na chlebíčky, do polievky, na pizzu či do perkeltu,“ vraví pani Klára, ktorá bio produkty začala vyrábať medzi prvými na Slovensku! Syn Gábor zasa popri iných vínach dorába biele suché paradajkové víno. Táto rarita má rajčinovú chuť aj arómu a chutí tiež Srbom, Maďarom či Francúzom.

Rodkva, Bratislava

Daniel Karas z Rodkvy v Bratislave sa venuje výrobe fermentovaného kimči kečupu. Bývalému šéfkuchárovi talianskej reštaurácie brnkla do nosa vôňa kórejskej kuchyne s koncentrovanou chuťou umami. Keď prvý raz ochutnal rôzne druhy fermentovanej zeleniny, začal sa o tento spôsob jej spracovania viac zaujímať. Novoobjavené sa pre Daniela Karasa stalo silnou gastronomickou inšpiráciou. Svoje prvé kimči pokusy nenápadne testoval v paradajkových polievkach, omáčkach či šalátoch. Verte-neverte, hutný kórejský twist sa dopĺňal s talianskou klasikou!

S paradajkovou sezónou rozbieha výrobu kimči kečupu zo slovenských paradajok. „Do prepasírovaného zredukovaného pretlaku pridávam rozmixované kimči aj šťavu z fermentovanej kapusty. Chuť zintenzívnim cesnakom, sójovou omáčkou a javorovým sirupom. Kimči kečup je zaujímavý hrudkovitou konzistenciou a je mega zdravý!“ zdôrazní jeho autor. Neobsahuje stabilizátory a tento večne živý produkt aj vo fľašiach pracuje.

tags: #pestovanie #paradajok #kamenicany

Populárne príspevky:

• Výsadba a starostlivosť o klinček bradatý
• ako sa starať o mäsožravé rastliny
• Centrum podpory v Liptovskom Hrádku
• Sprievodca pestovaním levandule
• ako sa starať o žlté kvety