Pestovanie paradajok: Komplexný sprievodca od výsevu po zber

Pestovanie voňavých, chutných a zdravých paradajok je u záhradkárov veľmi obľúbené. Paradajka jedlá či rajčina (Solanum lycopersicum) je vytrvalá bylina z čeľade ľuľkovitých. V našich klimatických podmienkach sa však paradajky pestujú ako jednoročné rastliny, pretože neprečkajú mrazy. Chuť doma dopestovaných paradajok, výborne vyzretých a čerstvo odtrhnutých z vlastnej záhrady, sa s tými kupovanými nedá ani porovnať. Pre svoj rast a bohatú úrodu potrebujú teplo, svetlo, vodu aj živiny. Pre krásne červené plody rozmanitých odrôd rajčiakov, potrebujú dobrú starostlivosť. Paradajky patria medzi najčastejšie pestovanú zeleninu na slovenských záhradách.

Výber odrody paradajok

Druh je samozrejme iba jeden - paradajka, ale odrôd sú desiatky, ak nie stovky. Medzi nimi si vyberie určite každý. Paradajky delíme do troch základných skupín - na kríčkové, tyčkové a cherry.

• Tyčkové odrody: Sú najvyššie a zvyčajne ich nemožno pestovať bez opory. Dorastajú do výšky aj viac ako 2 metre, pestujeme ich zväčša ako jednu hlavnú stonku, pričom všetky bočné vylamujeme. Majú spravidla najväčšie plody aj vyššie výnosy. Medzi populárne odrody patrí 'Tornádo F1' (klasická odroda s veľkými, červenými a okrúhlymi plodmi), Torino F1 (plody nepraskajú) alebo San Marzano Gigante 3 s oválnymi plodmi. Medzi poloskoré odrody, ktoré majú obrie plody s hmotnosťou až do 500 g (nazývané aj paradajky býčie srdce), patrí napr. Oxheart, Beefmaster VFN F1, Homestead či Yellow Gazi Ribbet F1 so žltými plodmi.
• Kríčkové odrody (nízke): Sú nižšie a krík sa rozrastá skôr do šírky, má viac vrcholov. Vďaka tomu je schopný rásť aj sám bez opory. Medzi previsnuté a poloskoré odrody s čerešňovými plodmi patria napr. Tumbling Tom Red (červené) a Tumbling Tom Yellow (žlté), ktoré sú určené na pestovanie v závesných či samozavlažovacích nádobách. Skoré odrody s kompaktným vzrastom a čerešňovými plodmi sú Minigold so žltými plodmi a Rubinek. Veľmi skoré so stredne veľkými plodmi sú Šejk, Orbit a Diana (odolná voči plesni).
• Cherry odrody: Sú najmenšie vzrastom rastliny i plodom, bobule sú veľmi sladké, s pevnou šupkou a vhodné na priamu konzumáciu. Medzi ne patrí napr. 'Tumbling Tom Yellow' (malé žlté plody, ktorými je drobný krík doslova posiaty) a 'Mirado Red' (plody sú drobné, oválne, rastú v trsoch).

Pestovanie zo semien a z priesad

Pestovanie paradajok zo semien je obľúbený spôsob, ako si zaistiť presne tie odrody, ktoré máte radi, a zároveň ušetriť na sadeniciach. Vlastný výsev paradajok má množstvo výhod - lacnejšie sadenice, možnosť vybrať odrody a lepšia kontrola kvality. Paradajky je možné pestovať buď zo zakúpených sadeníc, ktoré môžu byť klasické aj vrúbľované, alebo zo semienok.

Výsev semien

Skúsenejší záhradkári si priesady môžu dopestovať z vlastných semien, vďaka čomu môžeme mať paradajky rôznych odrôd, ktoré máme už odskúšané alebo obľúbené. Vypestovanie priesad vám potrvá približne 2 mesiace. Ideálne je začať koncom februára až v polovici marca. Semienka sa vysievajú v marci do výsevných nádob alebo sadbovačov do hĺbky asi 0,5 až 1 cm. Substrát by mal byť ľahký a vzdušný, ideálne určený na výsev zeleniny. Klíčenie trvá zvyčajne 5-10 dní pri teplote okolo 20 až 25 °C.

Po vyklíčení znížte teplotu na cca 16 až 18 °C, aby sadenice neboli vytiahnuté. Pikírovanie sa robí vo fáze prvých pravých listov, aby mali rastlinky dostatok priestoru pre koreňový systém. Cez deň udržujte priesady v prostredí s teplotou 25 °C, počas noci teplotu znížte na 15 °C. Semená získané zo zakúpených či vypestovaných plodov nie sú k ďalšiemu výsevu príliš vhodné, pretože obvykle sa jedná o hybridy, ktoré už ich semenami nemožno znovu množiť, pretože nedocielime očakávané výsledky. Ak nemáte možnosť vypestovať si paradajky zo semienka sami, môžete si vybrať z ponuky zaujímavých odrôd.

Zakúpené priesady a vrúbľované sadenice

Jednoduchší spôsob je zadovážiť si priesady od miestnych pestovateľov alebo z trhu. V poslednej dobe ľudia dbajú na kvalitu aj kvantitu zároveň, to sa však tiež odráža v cene. Vrúbľované sadenice sú síce finančne náročnejšie, ale na základe recenzie zákazníkov sa cena vyrovná množstvu plodov, ktoré z takej rastliny získate. Vrúbľované sadenice paradajok sú odolné voči stresu, sú prispôsobené akýmkoľvek podmienkam, sú vitálne, bohato korenia. Sú vrúbľované obyčajne na tekvicovú podnož. Táto vrúbľovaná časť musí zostať nad úrovňou pôdy. Je často označená bielym plastovým štipcom, ktorý nie je nutné po zakúpení odstraňovať. Samotná starostlivosť o vrúbľované sadenice sa od klasického pestovania nelíši.

Príprava pôdy a výsadba paradajok

Paradajky milujú hlbokú, výživnú a dobre priepustnú pôdu bohatú na humus. Najlepšie sa im darí v hlinitopiesočnatej zemi obohatenej kvalitným, dobre vyzretým kompostom, ktorý dodá živiny a zlepší štruktúru pôdy. Záhon je ideálne pripraviť už na jeseň - dôkladne ho prekypriť a zapraviť do neho organickú hmotu, aby pôda cez zimu „uzrela“ a bola na jar pripravená prijať nové rastliny. Vyhnite sa čerstvému hnoju - ten síce podporuje bujný rast vňate, ale často obmedzuje tvorbu plodov a môže prenášať choroby, ktoré mladým rastlinám škodia.

Výber miesta a termín výsadby

Paradajky sú teplomilné rastliny, ktoré majú radi slnečné stanovište. Na Slovensku máme dobré podmienky pre pestovanie paradajok vonku od neskorej jari. S vysádzaním paradajok na záhony je dobré počkať do polovice mája, kedy už nehrozí nebezpečenstvo jarných prízemných mrazov (v období po troch „zmrznutých“). Ideálnym časom na vonkajšiu výsadbu je druhá polovica mája po troch ľadových mužoch. Pri výsadbe by mala teplota pôdy dosahovať minimálne 10 stupňov Celzia. Neodporúča sa pestovať paradajky na mieste alebo v substráte, v ktorom ste za posledné 3 - 4 roky pestovali paradajky, papriky či baklažány, pretože tieto plodiny ohrozujú rovnaké choroby i škodcovia.

Spon a hĺbka výsadby

Ideálne je, ak vzduch medzi rastlinami čo najviac cirkuluje, a preto by sem mali paradajky sadiť ďalej od seba. Nie je vhodné vysádzať rastliny príliš blízko seba. Správna vzdialenosť medzi paradajkami je dôležitá pre prevenciu chorôb a dobré presvetlenie.

Priesadu paradajky nikdy nesadíme zvisle do zeme. Spodnú časť rastliny necháme v pôde a zasypeme ju hlinou, ktorú následne pritlačíme a opäť zalejeme vodou, tentoraz ale menším množstvom. Rastlina vyženie neskôr korene z celej zahrabanej stonky, vďaka čomu bude pevnejšia a stabilnejšia. Pri výsadbe sadeniciam odstránime spodné listy, pripravíme v pôde ryhu a sadenicu položíme. Zahrnieme pôdou. Vršok rastliny opatrne ohneme a priviažeme ku kolíku. Zo stonky v pôde porastú korene, čím dosiahneme väčší koreňový systém. Vďaka tomu sú listy krásne vyfarbené a aj úroda je veľmi dobrá.

Opora pre tyčkové odrody

Pri sadení vysokých odrôd paradajok sú dôležité oporné kolíky, na ktoré rastliny priviažete. Väčšina pestovateľov používa tenké drevené hranoly, roxorové tyče alebo čoraz populárnejšie kovové krútené tyčky. Pri každom kolíku vyhrabte jednu cca 20 cm hlbokú jamu na každú priesadu a zalejte ju dostatočným množstvom vody (pokojne aj 5 l).

Polievanie a starostlivosť o paradajky

Paradajky potrebujú veľa vlahy, zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. Rastliny po vysadení zalievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom. V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke. Paradajky zalievame len odspodu. Ale nie úplne k stonke, aby voda pri rastline zbytočne nestála a pôda okolo stonky sa nezhutnila. Pôdu okolo stonky je potrebné udržiavať prekyprenú, kvôli prúdeniu vzduchu ku koreňom.

Hnojenie

Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Môžete použiť aj vlastnoručne vyrobené prírodné hnojivá. Pozor na nedostatok vápnika a horčíka. Hnojiť však môžete aj vlastným kompostom zo záhrady. Paradajky obľubujú piesočnato-hlinité pôdy s hodnotou pH medzi 6,0 a 6,8. Takéto prostredie zabezpečuje dobrý prístup k živinám a bráni vzniku deficiencií. Živiny je ale nutné dodávať počas celej vegetačnej doby. Môžeme sa vydať chemickou cestou, kedy používame hlavne vo vode rozpustné hnojivá, ktoré aplikujeme so zálievkou každých 14 dní. Zvolené hnojivo by malo obsahovať všetky dôležité makro aj mikroprvky.

Zaštipovanie a odstraňovanie zálistkov

Na vysokých paradajkách je dôležité vylamovať tzv. zálistky (bočné výhonky), ktoré sa tvoria v pazuchách listov. Zaštipovanie paradajok je jednoduchý, no dôležitý krok pri pestovaní kolíkových (tyčkových) odrôd. Pomáha rastline sústrediť energiu na tvorbu plodov namiesto zbytočného rastu listov. Odstraňujú sa tzv. zálistky - malé výhonky, ktoré vyrastajú v pazuchách medzi hlavným stonkom a listom. Vyzerajú ako drobné nové rastlinky. Ideálne je vyštipovať zálistky vtedy, keď sú ešte malé, približne 3 - 5 cm dlhé. Jednoducho ich prstami jemne odlomte do strany. Pri väčších výhonkoch môžete použiť nožnice.

Pokiaľ pestujeme paradajky v skleníkoch, je dobré ukončiť ich rast nad 8. až 10. poschodím. V prípade pestovania vo fóliovníkoch nad 6. až 8. poschodím. Vo voľnej pôde nad 4. až 6. Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštikáme všetky listy na spodku rastliny, a tým zabránime listom a plodom dotyku s pôdou. Vlhkosť, ktorá by sa udržiavala v mieste kontaktu, je totiž živnou pôdou pre vznik plesní.

Pestovanie paradajok v nádobách

Pokiaľ nemáte záhradku, no túžite po vlastných chutných paradajkách, môžete ich pestovať aj na balkóne či terase. Pestovanie paradajok na balkóne či terase je tiež podmienené dostatkom slnečného žiarenia. Nádoba na vysádzanie by mala mať na dne viacero otvorov na odvodňovanie. Na spodok nasypte drenážnu vrstvu hrubú 5 - 7 cm, ktorá môže byť tvorená štrkom, keramickými črepmi či nalámanými kusmi polystyrénu. Pestovanie paradajok v nádobách je ideálne pre balkóny a terasy. Vyberte dostatočne veľký kvetináč, minimálne 10-15 l na jednu rastlinu. Dôležitá je drenážna vrstva na dne a kvalitný substrát bohatý na humus. Paradajky v nádobách vyžadujú častejšie zalievanie, pretože substrát rýchlejšie vysychá. Prihnojovanie je kľúčové. Každé 2-3 týždne tekutým hnojivom určeným na paradajky.

Choroby a škodcovia paradajok

Paradajky môžu trpieť rôznymi chorobami a škodcami, ktoré môžu ohroziť úrodu. Dôležitá je prevencia a včasná reakcia.

Hubové a bakteriálne ochorenia

• Pleseň zemiaková (fytoftóra): Ide o veľmi agresívnu hubovú chorobu listov paradajok, ktoré sa rýchlo šíria najmä počas dlhotrvajúcich výdatných zrážok. Paradajky pred ňou ochránite prevenciou - opatrným zavlažovaním a nevysádzaním nahusto, aby medzi nimi prúdil vzduch, ktorý listy osuší. Ako ochrana paradajok proti plesni vám poslúžia preventívne postreky, ktoré by ste mali nasadiť ihneď pri nástupe daždivého počasia už začiatkom júna.
• Bakteriálna bodkovitosť: Bakteriálne ochorenie, napádajúce listy, stonky i plody. Na listoch a stonkách sa prejavuje drobnými bodkovitými škvrnami, obklopenými žltou obrubou. Na plodoch škvrny vráskavejú a dosahujú postupne veľkosť 2 - 8 mm, pričom spôsobujú chrastavitosť plodov. Na preventívne ošetrenie sú vhodné mednaté prípravky.
• Septóriová škvrnitosť paradajok: Napáda len listy a vňať paradajok. Postihuje predovšetkým kríčkové odrody pestované vo voľnej prírode a prejavuje sa 2 - 5 mm škvrnami. Následkom takto zničených listov je nižšia úroda paradajok.
• Kladospóriová škvrnitosť: Listová huba, ktorá sa šíri postupne od spodných listov smerom nahor. Typické sú pre ňu žlté škvrny a neskôr hnednutie listov paradajok. Ako prevenciu používajte dostatočné vetranie a dbajte na likvidáciu všetkých zvyškov rastlín napadnutých týmto ochorením po zbere úrody.
• Hniloba špičiek plodov: Hnilobu špičiek spoznáte podľa veľkých bledohnedých škvŕn na špičke plodov. Samotná hniloba má však príčinu v nedostatočnej výžive či závlahe v období dozrievania plodov. Často sa vyskytuje najmä v pôdach výdatne hnojených draslíkom a dusíkom - tieto látky brzdia príjmu vápnika.

Škodcovia

• Strapka západná: Drobný a štíhly hmyz, ktorý vyciciava rastlinné šťavy a prenáša vírusové ochorenia. Napadnuté listy majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch v skleníkoch a odstraňovanie porastov burín.
• Pásavka zemiaková (mandelínka): Pochutí si nielen na zemiakoch, ale aj na paradajkách a baklažánoch. Larvy vyhrýzajú čoraz väčšie časti listov. Na pásavky sú účinné prípravky s inhibítormi tvorby chitínu.
• Molica skleníková (biela muška): Cicia rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, ktorá je živnou pôdou pre hubové ochorenia. Chemické ošetrenie proti molici je potrebné vykonať opakovane.
• Vošky: Dokážu sa extrémne premnožiť v krátkom čase. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na paradajkách najčastejšie hodujú voška broskyňová a voška rešetliaková.

Zber a spracovanie paradajok

Paradajky zberajte postupne podľa ich zrelosti, aby ste si zaistili čo najlepšiu chuť a kvalitu plodov. Ideálne je, keď sú krásne vyfarbené, ale zároveň pevné na dotyk - prezreté paradajky môžu popraskať alebo sa ľahko otlačiť. Zber zvyčajne prebieha od júla až do septembra, v závislosti od odrody a aktuálneho počasia. V teplom lete dozrievajú skôr, zatiaľ čo chladnejšie obdobie môže zber trochu posunúť. Nezrelé zelené paradajky môžete bez obáv nechať dozrieť doma na svetlom, teplom mieste, napríklad na parapete alebo v papierovom vrecku s jablkom, ktoré uvoľňuje etylén a proces urýchli.

Surové rajčiaky sú veľmi chutné, pridávajú sa najmä do zeleninových šalátov, po tepelnej úprave sa používajú na polievky, omáčky, dajú sa aj konzervovať ako pretlak, kečup či lečo. Ako korenie sa k rajčiakovým pokrmom výborne hodí bazalka, oregano a rozmarín. Čerstvé vydržia v chladničke niekoľko dní.

tags: #pestovanie #paradajok #kopceky #na #stonkach

Populárne príspevky:

• všetko o Kaktus TV a reklamách
• Boj proti brečtanu
• Vystreľovanie semien netýkavky
• Kompletný sprievodca mini ráčikom CPO
• Pestovanie Juky zo semien