Pestovanie pestreca mariánskeho na Slovensku: od výsevu po zber a spracovanie

Ostropestrec mariánsky (lat. Silybum marianum) je liečivá bylina, ktorá sa v súčasnosti čoraz častejšie pestuje aj v domácom prostredí záhradiek či v bylinkových záhonoch. Pestrec mariánsky je najčastejšie pestovanou liečivou rastlinou na Slovensku.

Charakteristika a pôvod pestreca mariánskeho

Pestrec mariánsky (Silybum marianum) je jednoročná, prípadne až dvojročná liečivá rastlina patriaca do čeľade astrovitých (Asteraceae). Dorastá do výšky 0,5 - 1,5 m. Listy sú striedavé, lesklé, zelené, okolo žilnatiny bielo škvrnité, perovito zarezané. Úkrojky listov sú ostnato zubaté, zakončené žltými ostňami. Dolné listy sú krátko stopkaté, až 0,5 m dlhé a 0,2 m široké. Kvetné úbory sú dlhostopkaté, v priemere 50 - 80 mm veľké. Zákrov je guľatý, holý. Listene sú škridlicovité a zúžené z vajcovito ostnatej zubatej bázy do 20 - 50 mm dlhého ostňa. Kvety sú obojpohlavné, purpurové alebo bledofialové a kvitnú v júni až auguste. Sú cudzoopelivé - entomofilné (včely, hmyz). Plody sú sivohnedé nažky s bielym chocholčekom, ktorý má drsné štetinky. Rodové meno silybum je pravdepodobne odvodené z gréckeho slova silybon, teda strapec. Druhové meno marianum pochádza z legendy o bielom mramorovaní na listoch, ktoré vraj vzniklo od kvapiek mlieka Panny Márie.

Táto rastlina je pôvodná v oblasti Kanárskych ostrovov, v Stredomorí a v prednej Ázii. Aktuálne sa vyskytuje v oblasti Kaukazu, Iránu, Sýrie, severnej Afriky, Kanárskych ostrovov, Pyrenejského polostrova, Madeiry, ale aj v Amerike či Austrálii.

História a liečivé účinky pestreca mariánskeho

Pestrec mariánsky (Silybum marianum /L./Gaertn.) bol vždy považovaný za jednu z najúčinnejších liečivých rastlín a zmienky o ňom nájdeme takmer vo všetkých významných herbároch od dôb stredoveku. Napríklad v herbári predstavenej ženského kláštora rímskokatolíckej cirkvi Hildegardy z Bingenu (začiatok 12. storočia), Hieronyma Bocka a Pietra Andrea Mattioliho (16. storočie). Prvá zaznamenaná zmienka o tomto rastlinnom druhu pochádza od Theophrasta z Erastu (cca tretie storočie pred naším letopočtom). Vo svojom spise o výskume rastlín uvádza jeho meno ako Pternix. Liečivú silu byliny však vyzdvihol na prelome 16. a 17. storočia anglický botanik John Gerard. Po ňom sa o rastline zmieňuje v 17. storočí aj známy anglický lekár a alchymista Nicolas Culpepper. Uvádza, že rastlina čistí pečeň a slezinu a pomáha pri liečbe žltačky. Zaujímavé je, že komplex liečebne účinných látok pestreca bol izolovaný a identifikovaný nemeckými vedcami až v druhej polovici 60. rokov 20. storočia.

Pestrec mariánsky sa používa ako prostriedok na podporu pečene a trávenia. Obsahuje látky, ako je silibinín, ktorý má protizápalové a antioxidačné účinky. Taktiež pomáha zlepšovať funkciu pečene a zabraňovať poškodeniu týchto buniek toxínmi. Silymarín, hlavná účinná látka pestreca, sa viaže na pečeňové bunky a chráni ich pred toxínmi. V niektorých krajinách sa pestrec považuje za prírodnú „pečeňovú očistu“ číslo jeden.

Liečivé účinky tejto rastliny bývajú dávané do súvislosti predovšetkým so správnou funkciou pečene. Pretože pečeň je pri súčasnom životnom štýle jedným z najnamáhanejších orgánov, je pestrec liekom doslova k nezaplateniu. Z prírodných prostriedkov, ktorých účinnosť bola na ochorenia pečene preverovaná, vedcom vyšiel pestrec ako najúčinnejší. Pestrec naviac neobsahuje žiadne ďalšie nežiadúce látky, ktoré sú často súčasťou syntetických liečiv. Je účinný pri liečbe cirhózy, infekčných zápalov a žltačky. Pomáha tiež alkoholikom a dokonca aj u drogovo závislých. Používať ho možno aj v prípadoch, keď došlo k zaneseniu pečene v dôsledku dlhodobo nesprávnej stravy - odstraňuje z tela napr. chemické látky.

Biologické účinky silymarínu na pečeň sa uplatňujú na niekoľkých úrovniach:

antioxidačnou kapacitou vychytáva tzv. voľné radikály, čím chráni pečeňové bunky pred oxidačným poškodením,
stabilizuje membrány pečeňových buniek a blokuje tak prienik toxínov (napr. po požití jedovatých húb už v koncentrácii 5 mg/ml)
zvyšuje aktivitu enzýmov v jadrách buniek pečene (najviac silybín a silychristín), v dôsledku čoho sa zvyšuje ich metabolizmus, najmä syntéza bielkovín.

V mnohých vedeckých štúdiách sa pestrec jednoznačne preukázaným priaznivým účinkom javí ako mimoriadne vhodné a veľmi cenné fytofarmakum pri liečbe akútnych a/alebo chronických stavov poškodenia pečene, a to bez ohľadu na príčinu. S úspechom sa v mnohých prípadoch použil, napr. pri otravách jedovatými hubami (najmä muchotrávkami), keď sa podáva v injekčnej forme na rozdiel od bežnej praxe v až extrémne vysokých dávkach. Liečba týchto nezriedka až život ohrozujúcich stavov býva pri včasnom a odborne správnom manažmente vysoko efektívna a práve použitím pestreca sa podarilo významne znížiť úmrtnosť postihnutých osôb. Nezanedbateľný význam sa mu pripisuje aj v prevencii.

Liečebné využitie pestreca mariánskeho

Liečivé účinky pestreca sa využívajú najmä pri liečbe pečene po vírusových infekciách, poškodení alkoholom či inými toxickými látkami. Absolútnu prioritu má štandardizovaný extrakt z plodov (obsah účinných látok u danej rastliny, ktorý je zjednotený a je zaručené, že kdekoľvek na svete bude mať daná rastlina rovnaké množstvo týchto látok) označovaný súhrnným názvom silymarín - komplex flavonolignánov, chemicky i farmakologickým účinkom podobných zložiek. Hlavnými komponentmi, ktoré sa dominantne podieľajú na pečeň ochraňujúcom a regeneračnom účinku sú silybín, silychristín a silydianín. Z ostatných obsahových látok rastliny sú prítomné ešte horčiny, biogénne amíny a silica.

V liečiteľstve sa z tejto rastliny využívajú predovšetkým semená. Okrem semien je možno síce zbierať a využívať aj vňať a koreň, ale obsah účinných látok je v nich výrazne nižší.

Rastlina pomáha pri cirhóze (nekróze) pečene, problémoch so žlčovými kameňmi, žltačke a ďalších chorobách tohto orgánu. Je možné ju používať pri ochoreniach žlčníka, sleziny a dvanástnika. Odporúča sa na žalúdočné koliky, zmierňuje následky chemoterapie, pomáha pri migréne a bolestiach hlavy. Blahodarne pôsobí na psychickú rovnováhu, pomáha pri liečbe depresií a je vynikajúcim pomocníkom pri detoxikácii organizmu. Najúčinnejšie a zároveň najjednoduchšie je užívanie prášku. Pripravíme si ho tak, že plody pestreca rozdrvíme na prášok a zmiešame ho s mliečnym cukrom v pomere 1 : 2. Dbáme však na to, aby to neboli veľké množstvá. Mletý prášok totiž rýchlo žltne, čím stráca účinnosť a liečba sa spomaľuje. Užívame dve až štyri čajové lyžičky denne.

Pestovanie pestreca mariánskeho v slovenských podmienkach

Pestrec mariánsky je nenáročná, tŕnitá rastlina, ktorá rastie aj v slovenských podmienkach. Pôvodom je zo stredomorskej oblasti, z čoho sa vyvodzuje teplomilný charakter tejto plodiny a vcelku menšie nároky na vlahu. V našich agroekologických podmienkach sa pestuje ako jednoročná bylina. Na Slovensku sa pestrec pestuje od najjužnejších po najsevernejšie polohy, viac sa mu darí v teplejších oblastiach. Z hľadiska nárokov na pôdne podmienky nemá pestrec väčšie nároky, podobne ako ani na vlahu. Avšak na rozdiel od pôd bohatých na živiny a dobre hospodáriacich s vlahou, pestrec pestovaný na vysychavých ľahkých piesočnatých pôdach neprináša uspokojivé výsledky. Z hľadiska zaradenia v osevnom postupe je pestrec možné pestovať takmer po každej predplodine, po sebe sa zaraďuje s odstupom troch rokov. Patrí k plodinám zaburiňujúcim následné osevy, vzhľadom na prítomnú dormanciu semien ostávajú tieto v pôde životaschopné po dobu niekoľkých rokov.

Výsev a starostlivosť

Semená sa môžu vysievať priamo do zeme alebo do kvetináčov v období jari. Pôda by mala byť čerstvá, čistá a bez hnilobných zvyškov. Semená sa rovnomerne rozložia po povrchu pôdy a jemne sa zatlačia. Rastliny potrebujú pravidelné zalievanie, najmä v suchších obdobiach. Tiež je potrebné odstraňovať burinu a udržiavať pôdu čistú.

Na pestovanie nie je pestrec náročný, základom je výber vhodného stanoviska, v prípade pestreca by to malo byť miesto slnečné a chránené pred poveternostnými podmienkami, s pôdou najlepšie hlinitou, mierne zásaditou. Semená vysievame priamo na vonkajšie stanovisko v období od konca apríla a začiatku mája. Hĺbka výsevu by sa mala pohybovať medzi dvomi až tromi centimetrami. Podľa lokality a ročníka sa pestrec vysieva od tretej dekády marca až po koniec apríla, a to až po jarných mrazoch. Počas klíčenia a vzchádzania je náročný na primeranú teplotu a vlhkosť pôdy. Klíčiť začína až pri 8 - 10 °C, optimálne teploty pre klíčenie sú vyššie a dosahujú 20 - 25 °C. Podľa podmienok porast vzchádza až o tri týždne, tento dlhý čas je možné znížiť ošetrením osiva pred sejbou. Podľa pôdnych podmienok sa pestrec vysieva do hĺbky 20 až 30 mm, hlbšie iba výnimočne.

Možnosti predpestovania

Aj napriek tomu, že bodliak rástol vo väčšom kvetináči, začal pomaly chradnúť. Podľa mňa, by malo byť pestovanie najmä o experimentovaní, takže som to riskla a pestrec putoval na záhradu. Zo všetkých, asi desiatich kúskov, je tento najväčší krásavec. Nižšie teploty mu absolútne neuškodili a prvé kvety sa na jeho vrchole objavili už v priebehu júna. Tento rok však bola jar pomerne teplá. Podľa rád, ktoré som našla na internete, sa môže pestrec mariánsky vysiať koncom marca aj priamo do pôdy. Keďže s týmto postupom nemám skúsenosti, neviem vám k nemu nič zodpovedne povedať.

O tomto bodliaku sa dočítate, že ide o suchomilnú rastlinu, ktorá miluje slnko a rastie v pieskovej pôde. Moja prax mi však ukázala, že bodliak porastie v akejkoľvek pôde. Pri prvom som vykopala dieru, ktorú som naplnila zeminou zmiešanou s pieskom. Ďalšie rastliny však putovali do hlinitej pôdy a posledné kúsky do vyslovene ťažkej a kyslej, teda čisto ílovitej zeme. Môžem povedať, že sa im darí narovnako. Čo sa týka stanoviska, moji fešáci rastú na priamom slnku, v polotieni a dokonca i v úplnom tieni. Jediné na čo dajte naozaj pozor je zálievka. Po niekoľkých horúcich a slnečných dňoch bodliaky potrebovali poliať, pretože boli úplne zvädnuté. To isté platí aj pri sadeničkách. Polievajte ich každý druhý deň. Pri predpestovaných sadeniciach sa vám môže stať, že na nejaké zabudnete. Stalo sa to samozrejme aj mne. Posledné kúsky, ktoré ostali na parapetnej doske, vyzerali katastrofálne. V podstate im opadali všetky listy a tie zvyšné tri totálne zožltli a vyschli. Predsa som ich vyskúšala posadiť do záhrady. Asi týždeň to s nimi vyzeralo zle. Nad zemou v podstate neostalo z rastliny takmer nič. Potom sa však objavili nové lístky a koncom júna z nich boli mohutné rastliny pripravené na kvitnutie.

HERBEX Pestovanie liečivých rastlín - Pestrec mariánsky

Výživa a ochrana

Pri výžive pestreca sa bežne uplatňujú polovičné dávky fosforu (40 - 60 kg/ha) v porovnaní s draslíkom (80 - 100 kg/ha). Organizácia porastu pestreca je v praxi veľmi odlišná, pestuje sa pri rôznej intenzite, čo pri medziriadkovej vzdialenosti znamená nie celkom odôvodnený rozptyl od 0,12 až po 0,60 m a tiež veľmi odlišnú vzdialenosť rastlín v riadku. Vzhľadom k mohutnosti rastliny je za ideotyp porastu možné považovať medziriadkovú vzdialenosť 0,40 - 0,60 m a konečnú vzdialenosť jedincov v riadku 0,20 - 0,40 m. Pri HTS 24 - 26 g a výsevku 450 tisíc klíčivých semien je spotreba osiva 8 - 12 kg/ha. Pri pestovaní v medziriadkoch 0,40 - 0,60 m sa porast môže navyše kultivovať aj plečkovaním. Prvé plečkovanie pestreca sa vykonáva vo fáze štyroch pravých listov, neskôr sa plečkovanie opakuje podľa potreby. Po zapojení sa porast pestreca vyznačuje už dobrou konkurenčnou schopnosťou voči burinám. Výber herbicídnych prípravkov, použiteľných proti burinám v porastoch pestreca je obmedzený, proti širokolistovým burinám je v praxi používaných len niekoľko predsejbových či preemergentných účinných látok. Pri pestovaní pestreca za účelom zberu listovej drogy nie je použitie herbicídov mysliteľné. Z ochorení dokáže spôsobiť vážne straty múčnatka Erysiphe cichoracearum, napadnuté jedince neposkytujú kvalitnú úrodu.

Zber a spracovanie

Listy a kvety ostropestreca mariánskeho sa zbierajú v období, keď sú na rastline plne rozvinuté, t.j. v letných mesiacoch. Môžu sa sušiť na vzdušnom mieste alebo v sušiarni pri teplote do 40°C. K zberu dochádza zhruba do štyroch mesiacov po výseve. Pestrec podľa podmienok poskytuje úrodu nažiek v širokom rozpätí 0,5 - 2 t/ha. Zberá sa jediným prejazdom, upraveným obilným kombajnom. Časovanie zberu je veľmi podstatná záležitosť, pretože nažky z biologicky zrelého porastu už vypadávajú buď samé, či za výdatnej pomoci vtáctva. K optimálnej zberovej zrelosti dochádza podľa podmienok zvyčajne ešte počas júla, v severnejších polohách neskôr. Porast, zrelý na zber sa vyznačuje zaschnutím zákrovu na bočných úboroch, keď stredy úborov začínajú nadobúdať bielu farbu a lesklý chocholec je už zreteľný. Nažky sú v tom čase hnedo sfarbené a pre výmlat dostatočne pevné. Nažky je potrebné po zbere sušiť a čistiť.

Semená sa zbierajú ručne alebo kombajnom a musia sa starostlivo usušiť, aby si zachovali obsah silymarínu. Dozrievanie nažiek signalizujú biele páperisté chocholce objavujúce sa v hornej časti úboru. Porast vhodný na zber musí mať 30 percent dozrievajúcich otvorených kvetných úborov. Zber nažiek sa vykonáva z malých plôch postupne. Dozreté úbory sa zberajú ručne strihaním záhradníckymi nožnicami tesne pod zákrovom. Z dôvodu rizika poranenia pokožky ostňami je nutné použiť kožené rukavice. Na veľké plochy sa používa obilný kombajn.

Nažky obsahujú horčiny, silice, bielkoviny a hlavne tiež jedlý olej, pre ktorého obsah sa úroda suší na maximálnu vlhkosť 8 %, podobne ako bežné olejniny. Pri teplote do 40 °C je dosušená droga, suché nažky (Silybi mariani fructus), takmer bez zápachu, oplodie má horkú, semeno olejovitú chuť. Musí obsahovať najmenej 1,0 percento silymarínu, počítaného ako silybín. Prípustný podiel cudzích organických prímesí je najviac 2,5 percenta, anorganických prímesí najviac 0,5 percenta, iných častí materskej rastliny najviac 2,5 percenta.

Príklad podnikania v pestovaní pestreca na Slovensku

V stredu, 11. októbra 2023 sa v priestoroch posluchárne A-1 uskutočnila prvá výberová prednáška z predmetu Liečivé rastliny, vyučovanom na ÚAV FAPZ SPU v Nitre. Úspešný absolvent študijného programu Udržateľné poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, Ing. Marek Dovičič (SHR), priblížil študentom predmetu Liečivé rastliny, ako aj ďalším záujemcom, podnikanie v špeciálnej rastlinnej produkcii. SHR hospodári v katastri obce Šúrovce (okr. Trnava) na výmere 20 ha. Poslucháčov oboznámil s pestovaním a spracovaním pestreca mariánskeho. Plody pestreca mariánskeho (zrelé nažky) lisuje a získava olej, ktorý má blahodarné hepatoprotektívne účinky. Z výliskov Ing. Dovičič vyrába kapsule - výživový doplnok s vysokým obsahom silymarínového komplexu, vhodný pri ochoreniach pečene.

Pestrec mariánsky pestujeme od roku 2018 na ploche 20 hektárov. Každoročne na jar v apríli Pestrec zasejeme, v júli zakvitne a v auguste, keď odkvitne a dozrejú plody, tak je pripravený na zber. Plody Pestrecu mariánskeho zbierame pomocou kombajnu. Zozbierané plody odvážame do čističky a sušičky zároveň, kde sa vysušia a vyčistia. Po vysušení a očistení putuje Pestrec do laboratória, kde náš pán doktor odmeria obsah silíc a spraví mikrobiologické testy. Potom sa Pestrec zasanuje, v prípade prípravy porcovaného čaju sa ešte poreže, v prípade sypaného zostávajú plody v celku a takto pripravená finálna surovina sa už len zabalí a je pripravená na odvoz k Vám!

tags: #pestovanie #pestreca #marianskeho #na #slovensku