Pestovanie alternatívnych a divokých plodín: Sprievodca pre záhradkárov
Poľnohospodárstvo je nepochybne jedným zo základných pilierov každej krajiny a vo všeobecnosti aj ľudskej spoločnosti. Slúži jednak ako zdroj obživy obyvateľstva a popri tom zastáva veľmi významnú úlohu pri zachovaní biodiverzity.
V súvislosti s jarnými obilninami môžeme čiastočne hovoriť i o alternatívnych plodinách, ktoré nahrádzajú, rozširujú a dopĺňajú sortiment pestovaných plodín a prispievajú k rozšíreniu potravinárskej produkcie. Väčšina týchto plodín sa vyznačuje špecifickými vlastnosťami kvality (chuťové, nutričné, zdravotné). Hoci alternatívne plodiny väčšinou nedosahujú veľmi vysoké úrody, sú obyčajne menej náročné na intenzifikačné vstupy.
Alternatívne obilniny: Starodávne druhy s moderným potenciálom
Alternatívne plodiny sa môžu využívať na účely potravinárske, ale aj priemyselné. Potravinárske alternatívne plodiny sú doplnkové, maloobjemové plodiny a ich pestovanie sa predpokladá v menej produkčných oblastiach. Z jarných obilnín k nim môžeme zaradiť pšenicu jednozrnovú, pšenicu dvojzrnovú a jačmeň nahý.
Pšenica jednozrnová
Ako uvádzajú kolegovia zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, pšenica jednozrnová sa pestovala v našej oblasti ešte pred pestovaním pšenice letnej. Vyznačuje sa vysokou kvalitou zrna (vysoký obsah proteínu a niektorých minerálnych látok) a je vhodná pre výrobu nekysnutých múčnikov. Naklíčené zrná sa môžu využívať v makrobiotickej výžive.
Je diploidná, plevnatá, pestujú sa predovšetkým jarné formy. Má vysoké lámavé steblo. Nie je náročná na pôdne a klimatické podmienky a môže sa pestovať aj v podhorských oblastiach. Na predplodinu nie je náročná. Príprava pôdy a sejba je ako pre pšenicu letnú. Odporúča sa vysievať 3 až 3,5 milióna klíčivých zŕn na hektár. Ochranu rastlín je potrebné zamerať na likvidáciu burín, ale ošetrenie fungicídmi nepotrebuje. Zberá sa v plnej zrelosti upraveným kombajnom. Zrno sa uskladňuje nevylúpané a upravuje sa až pred použitím. Náklady na pestovanie sú nižšie, ale dosahuje iba 50 percent z úrod bežne pestovanej pšenice.
Pšenica dvojzrnová
Pestovanie pšenice dvojzrnovej pretrvalo v extenzívnych podmienkach do dnešných čias. Používa sa na nekysnuté výrobky a pestujú sa jarné formy. Klas je hustý a zrno plevnaté. Na pestovanie nie je náročná. V ČR majú jarnú odrodu Rudico s podielom pliev 20 percent. Zrno obsahuje 19 - 20 percent hrubého proteínu a 45 percent lepku. Pestovanie je ako pri pšenici jednozrnovej. Lepšie konkuruje burinám. Po zbere je potrebné dosúšanie zrna. Pred použitím sa robí vylupovanie z pliev.
Jačmeň nahý
Jačmeň nahý je známy v celej Európe. V súčasnosti sa zvyšuje dopyt v Kanade, Amerike, Austrálii a v niektorých európskych štátoch (Nemecko). V ČR sa pestuje v ekologickom poľnohospodárstve.
Divoké paradajky: Nenáročné a odolné
Divoké paradajky, latinsky Solanum pimpinellifolium, sú odolné voči chorobám plodovej zeleniny a zachovávajú si pôvodný vzhľad aj chuť. Rastliny pôvodných druhov paradajok možno nájsť stále v Ekvádore a Peru vo voľnej prírode.
Pestovanie a starostlivosť
Sadeničky je možné predpestovať rovnako ako u klasických paradajok. Semená vysievame v marci, do zmesi zeminy s kompostom (1:1). Na vyklíčenie vyžadujú teplotu 28 až 30 °C. Predpestované sadeničky vysadíme von po zmrznutých. Rastliny rastú do šírky a veľa sa vetvia (jedna rastlina môže zabrať plochu až 4 m2), vzájomne sa prepletajú a nezriedka kedy vytvoria nepreniknuteľnú húšť. Dobre ich možno pestovať v druhej trati, čím viac vyhnojená pôda, tým menej plodia a rastú veľmi bujne. Plody zrejú od začiatku augusta a žať môžeme až do prvých mrazov. Z jednej rastliny zožneme ročne stovky sladkých plodov. Paradajky sú najlepšie čerstvé, skvele chutia aj v miešaných šalátoch ochutených bazalkou. Môžeme ich aj sušiť či konzervovať.
Pestovanie paradajok môže byť hotová veda. Vyväzovanie k opore, tvarovanie, vylamovanie výhonkov z pazúch listov, riešenie nedostatku vody a rôznych živín, likvidácia škodcov… Ak chce záhradkár dosiahnuť prvotriednu úrodu veľkých plodov, nezaobíde sa to bez adekvátneho množstva času, energie a skúseností. Výhodou divokých paradajok je nenáročnosť ich pestovania.
Výhody divokých paradajok
- Sú odolnejšie voči plesniam a iným chorobám, s ktorými sa kultivované formy paradajok nevedia sami vysporiadať.
- Bujný rast ich ochráni aj pred masívnymi nájazdami divokých slizniakov, ktoré rýchlo rastúce výhony jednoducho nestíhajú konzumovať takým tempom, aby to rastline priveľmi uškodilo.
- Menej skúseností s pestovaním vyžadujú hneď od začiatku - od priesad. Aj zo slabých, vytiahnutých jedincov, ktoré nevyrastali v ideálnych svetelných podmienkach, dokážu po vysadení do záhrady narásť niekoľkometrové rastliny.
- Po vysadení už končí potreba akejkoľvek špeciálnej starostlivosti. Prežijú v bežnej záhradnej pôde, nevyžadujú tvarovanie ani vylamovanie výhonkov, zaobídu sa aj bez opory. Jediné, čo budú potrebovať, je dostatok svetla a vlahy.
Nevýhody divokých paradajok
Nevýhodou divokých paradajok sú ich nároky na priestor. Jedna rastlina dokáže bez problémov narásť viac než meter do výšky aj do šírky. Keďže sa jedná o hustý ker, oberanie plodov je náročnejšie. Plody sú pomerne malé, ale ich veľkosť je bohato kompenzovaná množstvom plodov. K dispozícií je niekoľko odrôd. Plody viacerých z nich dosahujú veľkosť bežných cherry paradajok.
Experimentovanie s pestovaním a výberom odrôd
Cieľom v záhrade je dosiahnuť úrodu paradajok pre vlastnú spotrebu pri súčasnej minimalizácií času potrebného na ich pestovanie. Tomu zodpovedá výber odrôd aj spôsob ich pestovania. Aby rastliny dokázali v záhrade prežiť a prosperovať, treba vybrať odrody, ktorým klimatické a pôdne podmienky v záhrade vyhovujú. Nesmieme zabúdať ani na osobné chuťové preferencie. Výber tej najlepšej odrody je preto pre rôzne záhrady iný. Experimentovanie s výsadbou rôznych odrôd pritom nemusí trvať roky, stačí len jeden. Na prvú výsadbu bol preto použitý Mix divokých paradajok. Ak záhrada nemá vyhradené miesto pre pestovanie zeleniny, za jeden rok sa dá určiť aj ideálne miesto pre ich ďalšie pestovanie. Za týmto účelom bolo prvý rok vysadených 20 rastlín, 10 odrôd na 5-tich rôznych stanovištiach po celej záhrade.
Výsledky prvého roka pestovania
Prvý rok boli rastliny rajčín vysadené bez akýchkoľvek špeciálnych opatrení či substrátu a bez opory. Napriek tomu rástli ako divé. Zakrátko väčšina rastlín vytvorila husté kry obsypané malými rajčinkami. Jediné, čo potrebovali, bola pravidelná zálievka. Chýbajúca opora sa ukázala byť problém až po hustom lejaku spojenom so silným vetrom, počas ktorého si väčšie rastliny ľahli na zem. To skomplikovalo ďalší zber plodov. Z rôznych stanovíšť boli na ďalšie pestovanie vybrané len tie slnečnejšie. Niežeby v polotieni neprežili, ale veľkosť rastlín a množstvo plodov, ktoré tvorili na celodennom slnku, boli niekoľkonásobné. Z odrôd bola do ďalšieho roka vybraná tá, ktorá dosahovala najväčšiu veľkosť rastlín, spolu s tým aj najväčšie množstvo a veľkosť plodov, ktoré boli zároveň aj chuťovo najlepšie.
Ako pestovať paradajky od semena až po zber | KOMPLETNÝ SPRIEVODCA
Hĺbková výsadba a permakultúrne techniky
Priesady paradajok sú pre hĺbkovú výsadbu obzvlášť vhodné. Rastú rýchlo, takže ich korene sa pri tomto spôsobe výsadby dostanú za krátky čas hlboko pod povrch, odkiaľ môžu čerpať potrebné množstvo vlahy, aj keď už vrchných pár desiatok centimetrov pôdy vyschne.
Príprava pôdy a opora
Druhý rok pestovania preto išli všetky priesady do pol metra hlbokých dier vyplnených naštiepaným drevom a kompostom s pridaným biouhlím. Kompost do výsadbového vrtu priniesol množstvo života v podobe pôdnych baktérií a húb. Primiešané biouhlie týmto organizmom umožnilo ďalší rýchly rozmach. V jeho mikropóroch sa môžu drobné jednobunkové organizmy uchytiť a byť tak chránené pred odplavením a zožratím väčšími mikroorganizmami. Zakopané drevo funguje ako zásobáreň vody a zároveň aj ako potrava húb. Bohato rozvetvené vlákna húb rozptýlené pod povrchom zabezpečia distribúciu vlahy a v nej rozpustených živín aj z väčších vzdialeností, kam korene rastlín nestihnú dorásť. Pôdne baktérie a huby sa spolupodieľajú na dolovaní ďalších živín - minerálov prítomných v čiastočkách pôdy. Ak je týchto drobných pomocníkov v pôde dostatočné množstvo, produkcia živín je väčšia než ich odčerpávanie rastlinami, v tomto prípade rajčinami. Pôda sa tak nevyčerpá, ale naopak zúrodní a odpadá potreba plodiny v záhrade rotovať.
Čo sa týka opory, použité boli kmene vianočných stromčekov. Sú dosť pevné na to, aby ich rozkošatené rastliny nezvalili, a po drsnom povrchu kmeňov sa rastliny nezošmyknú. Po pár úvodných vyviazaniach sa už rajčiny dokážu šplhať samé a zostávajú vzpriamené aj po silných vetroch a dažďoch. Zber plodov je výrazne jednoduchší ako keď rástli bez opory.
Permakultúrny svejl a pestovanie na strome
Za kostru tejto výsadby bola použitá Hlošina úzkolistá (Elaeagnus angustifolia), známa aj ako Ruská oliva. Vitálny, dobre zakorenený strom rastúci na celodennom slnku v strede záhrady, ktorému nijak neuškodí, keď sa po ňom bude kvačkať niekoľko rastlín divokých paradajok. Druh stromu nie je podstatný, dôležitejší je jeho tvar. Naša Hlošina si prirodzene vytvorila nízku kotlovitú korunu. Prípravou pre výsadbu paradajok bolo len presvetlenie celej koruny, aby na pod ňou rastúce rajčiny dopadalo dostatok svetla. Mierne zatienenie môže paradajkám uprostred leta dokonca pomôcť. Predíde sa tým nadmernej saturácii listov svetlom a následnému spomaleniu fotosyntézy a stagnácii rastu.
Priestor pod stromom sa zbaví trávy, pretože divoké paradajky vytvárajú veľmi hustý porast. Na pôdu pod nimi sa už o pár týždňov nedostane takmer žiadne svetlo, takže náletové semená pod nimi nedokážu vyklíčiť. Výsadbové diery po obvode koruny sa vyhĺbia v pravidelných rozostupoch tak, aby mala každá rastlina dostatok svetla a zároveň sa mohla neskôr šplhať po konároch stromu. Ako počiatočná opora sa použije rôzne odpadové drevo, ktoré tak dostane ďalšie využitie. Stačí, aby bol kôl dostatočne dlhý na to, aby cezeň rastlina dosiahla konáre. Ako výsadbový substrát sa použije zmes pôvodnej vykopanej pôdy a kompostu s Ekouhlím. Pôvodná pôda musí tvoriť vždy aspoň 50% namiešaného substrátu, aby korene rastlín zloženie tejto pôdy poznali hneď od začiatku a nebáli sa prerastať aj do širšieho okolia. V opačnom prípade sa korene budú držať vnútri výsadbovej diery vyplnenej kyprým úrodným substrátom a nebudú sa unúvať raziť nové cestičky tvrdšou pôdou naokolo.
Jednou z metód, ako pri čerstvo vysadených rastlinách udržať dopadajúce zrážky, je obkolesiť ich malým valom pôdy. Namiesto toho, aby dopadajúca voda po povrchu odtiekla, udrží sa v tomto lavóri a má tak všetok potrebný čas na to, aby vsiakla do pôdy priamo ku koreňom rastlín. Táto metóda sa bežne používa pri výsadbe stromov, ale rovnako účinná je aj pri výsadbe priesad. Funguje ale aj v oveľa väčšej mierke. Podobné zemné valy sa v permakultúre používajú na zachytenie zrážok stekajúcich zo svahu. Namiesto malého zemného valu zvlášť okolo každej jednej rastlinky je takýmto svejlom ohradená celá plocha výsadby. Svejl zachytáva aj vodu stekajúcu z vyvýšeného stredu výsadbového kruhu. Svejl vodu rovnomerne rozdelí všetkým rastlinám, treba akurát dať pozor na to, aby ležal vodorovne. Voda má v tomto priestore dosť času na to, aby pomaly vsiakla do zeme. Tento čas sa dá ešte ďalej využiť. Svejl je za týmto účelom čiastočne vyplnený kompostom a Ekouhlím. Voda, ktorá ho zaplaví, je vďaka tomu ešte pred vsiaknutím saturovaná množstvom živín.
Už o pár týždňov bude táto plocha kompletne zatienená listami rajčín, čo znemožní klíčenie náletových rastlín. Aby ani dovtedy nebolo treba plochu plieť, stačí uprostred výsadby rozhodiť semená zeleného hnojenia. Tu bola použitá lucerna. V tieni rajčín sa jej nebude dariť, takže vyrastú len drobné rastlinky, ktoré paradajkám nebudú nijak konkurovať. Lucerna patrí k rastlinám, ktoré, tak ako ostatné strukoviny, obohacujú pôdu o dusík. Vyrábajú ho symbiotické baktérie žijúce v ich koreňoch. Priesady po vysadení zvädli. Je to spôsobené tým, že po vyklíčení neboli presadené do samostatných nádob, ale rástli spoločne v jednom kvetináči. Pri výsadbe sa ich prepletené korene museli najprv roztrhať, aby sa dali rastliny rozdeliť. Toto nie je optimálny spôsob pestovania priesad, ale išlo o úsporu času a divoké paradajky takéto zaobchádzanie zvládnu. Celý priestor sa dôkladne zamulčuje. Tenká vrstva mulču uprostred kruhu umožní vyklíčenie vysiatej lucerny, niekoľko centimetrov hrubá vrstva mulču po obvode kruhu pôdu izoluje, zabráni jej vysúšaniu a zároveň aj klíčeniu burín.
Výsledkom je každodenná úroda paradajok, ktorá pretrvá až do príchodu mrazov. Plody rastú ďalej od zeme, ďalej od pažravých slizniakov a sú lepšie dostupné. Rastliny sa ťahajú po strome do dvojmetrovej výšky, sú zdravé aj bez použitia fungicídov, dostatočne mohutné na to, aby ich obžieranie škodcami neohrozovalo. Navyše, nepotrebujú zálievku.
Divoké paradajky určite nie sú ideálne pre každého, najmä kvôli veľkosti ich plodov. Ak ale ide predovšetkým o to dosiahnuť úrodu čo najjednoduchšie, či už z pohľadu skúseností, alebo z pohľadu času, divoké paradajky sú tá správna voľba. Spôsob výsadby dokáže ich odolnosť a bezúdržbovosť ešte viac znásobiť. Počas sezóny tak vedia ušetriť kopec roboty a najmä času strávenom polievaním.
Striedanie plodín a starostlivosť o pôdu
Cieľom striedania plodín je, aby sa zabezpečilo zdravie pôdy a plodín. Striedanie listových a stonkových plodín, ako aj letných a ozimných plodín prináša výhody v boji proti burinám a trávam. Rôzne časy výsevu môžu pôsobiť proti nadmernému rozmnožovaniu určitých rastlín, pretože medzi burinami a trávami sa vyskytujú aj druhy, ktoré uprednostňujú klíčenie na jeseň alebo na jar. Rozšírením striedania plodín o plodiny, ktoré sú vhodné na pestovanie v danej lokalite, možno napríklad minimalizovať tlak škodcov.
Plodiny, ktoré nie sú vzájomne veľmi kompatibilné, by sa mali od seba dlhodobo oddeľovať. Mala by sa dodržiavať odporúčaná prestávka v pestovaní. Podobne ako pri strukovinách, kde sú vzájomné prestávky medzi nimi bezpodmienečne nutné. V opačnom prípade treba počítať so stratou úrody. Zvýšením počtu plodín v rámci striedania sa môže zvýšiť aj produktivita. Pestovanie medziplodín je čoraz dôležitejšie. Medziplodiny a zmesi medziplodín sú určené na doplnenie a rozvoľnenie existujúceho striedania plodín a prispievajú k zlepšeniu systému pestovania v mnohých ohľadoch. Pestujú sa medzi hlavnými plodinami, zvyčajne po predchádzajúcej plodine obilnín. Základom úspešného striedania plodín a vysokých výnosov je, samozrejme, dobrá úrodnosť a štruktúra pôdy. Obrábanie pôdy by preto malo byť vždy prispôsobené danej lokalite, aby sa zabránilo jej zhutneniu, zanášaniu alebo erózii.
Pozitívne účinky sa prejavujú aj pri kultivácii a osevných postupoch, ktoré sú šetrné k pôde, pretože nenarúšajú jej štruktúru. Nie každý typ kultúry je vhodný pre každú klimatickú oblasť. Tepelný stres a správanie sa pri dozrievaní plodiny by sa mali prispôsobiť miestnym klimatickým podmienkam. Existujú aj kultúry, ktoré sú vhodné najmä pre chladné a vlhké lokality.
Dobre vyvinutý koreňový systém s hlbokými koreňmi v pôde a vysokým podielom jemných koreňov, ktorý v posledných rokoch bojuje so stresom zo sucha, umožňuje rastline bezpečne prijímať vodu, pretože hlbšie vrstvy pôdy pri silnom slnečnom žiarení a vysokých teplotách toľko nevysychajú. Hlavná plodina je tiež lepšie chránená pred extrémnymi zrážkami so správnymi predchádzajúcimi plodinami. Dobre prevzdušnená pôda vykazuje lepšiu infiltráciu vody, znižuje sa riziko zamulčovania pôdy a následnej zníženej výmeny plynov. Pôda je potom schopná absorbovať viac vody v krátkom čase. Systém striedania plodín má vplyv na všetky odvetvia podniku, a teda aj na jeho udržateľný úspech.
Zatiaľ čo sa v poľnohospodárskych podnikoch pestujú plodiny pre komerčné účely, mliekarne alebo bioplynové stanice sa zameriavajú na produkciu krmív na vlastnej pôde. Striedanie plodín sa preto musí navrhovať individuálne pre každú farmu. Svoj prístup musia prehodnotiť aj rafinérie a krmovinárske podniky.
tags: #pestovanie #plodiny #divoke #kmene