Pestovanie zeleniny podľa pestovateľských tratí: Kľúč k bohatej úrode a zdravej pôde

Stretli ste sa už s výrazmi „plodiny prvej, druhej či tretej trate“ a pýtali ste sa, čo to znamená? Ak vysievate alebo sadíte zeleninu náhodne, alebo ju starostlivo rozdeľujete do troch tratí, správnou stratégiou výsadby si zvýšite výnosy a lepšie zúžitkujete hnojenie. Pestovanie vlastnej zeleniny je skvelé. Len tak si vyjsť do záhrady a hneď mať plný košík zdravých surovín na varenie je absolútne radostný pocit. Základom všetkého je v prípade pestovania zeleniny zdravá a vhodne obrobená pôda s dostatkom správnych živín. Hneď za ňou nasleduje zodpovedne naplánovaný osevný postup.

Zeleninu možno rozdeliť do skupín z rôznych hľadísk. Jedným z nich je rozdelenie do tzv. tratí podľa toho, aké majú jednotlivé druhy zeleniny nároky na živiny. Osevný postup je pestovanie zelenín v odôvodnenom poradí na určitom pozemku počas vymedzeného časového obdobia. Striedanie plodín v záhonoch vám zaistí lepšiu úrodu. Vďaka tomu získate záhony s rôznym obsahom živín, na ktorých môžete pestovať zeleninu podľa jej nárokov.

Sadenie zeleniny podľa tratí tiež pomáha predchádzať únave pôdy, ktorá vzniká pri opakovanom pestovaní jedného druhu na tom istom mieste. Okrem toho je takéto pestovanie nápomocné aj v boji proti chorobám a škodcom, ktorým vhodným striedaním plodín výrazne sťažíte rozmnožovanie. Správnym osevným postupom zvyšujete úrodnosť pestovaných plodín, bránite jednostrannému vyčerpaniu pôdy, udržiavate jej vhodnú štruktúru a úrodnosť. Zároveň obmedzujete výskyt burín, chorôb aj škodcov.

Aby sme predchádzali únave pôdy, je potrebné zeleninu pestovať v určitom poradí. Monokultúrne pestovanie, t. j. opakované pestovanie tej istej plodiny na jednom stanovišti vedie k premnoženiu určitých burín a k únave pôdy. Z toho vyplýva, že ideálne je rozdeliť si záhradu na tri diely - tri trate a na nich striedať plodiny podľa náročnosti na živiny.

Ako začať s pestovaním podľa tratí?

Začať s pestovaním zeleniny podľa jednotlivých tratí nie je také zložité, ako by sa mohlo zdať. V prvom kroku si záhradu rozdeľte minimálne na dve, najlepšie však na tri časti alebo zóny. Pri plánovaní záhrady podľa pestovateľských tratí je najjednoduchšie rozdeliť si plochu na tri zóny (hriadky), pričom každú jeseň prihnojte len jednu. Následne jednu z nich na jeseň vyhnojte maštaľným hnojom, ktorý dôkladne zapracujete do pôdy.

Do pôdy v druhej vymedzenej časti záhrady môžete zapracovať dobre vyzretý kompost. Tieto hriadky budú slúžiť na pestovanie plodín druhej trate. Hriadky, ktoré ste udržiavali s vyšším obsahom živín v predošlej sezóne, teda ste na nich pestovali druhy náročné na živiny (zeleninu 1. trate), budú teraz ideálne na vysievanie koreňovej a cibuľovej zeleniny. Hriadky, ktoré boli vyhnojené na jeseň pred tromi rokmi, alebo zatiaľ nehnojené, definujú sa ako pôda, ktorá ešte nebola hnojená alebo ste ju vyhnojili organickým hnojivom na jeseň pred dvoma sezónami. Tieto hriadky by mali mať spravidla najnižší obsah okamžite prístupných živín pre rastliny.

V nasledujúcich rokoch potom postupujte podobne, s tým rozdielom, že jednotlivé časti záhrady posuniete o „jednu trať“. To znamená, že maštaľným hnojom na jeseň vyhnojíte časť, na ktorej ste v daný rok pestovali plodiny tretej trate. Inými slovami tú, ktorú ste naposledy hnojili pred tromi rokmi. V nasledujúcom roku sa z nej stane miesto na pestovanie tých najnáročnejších plodín.

Trojhonový osevný postup spočíva v tom, že si pôdu v záhrade rozdelíte na tri časti, ktoré budete v rôznych rokoch postupne vyhnojovať. Kolobeh sa tak môže opakovať. Najvhodnejšie je mať aspoň tri záhony, aby ste mohli súčasne pestovať zeleninové druhy s rôznymi nárokmi na živiny. Hriadky si môžete rozdeliť aj na štyri trate. V takom prípade sa dá listová zelenina posunúť do tretej spolu s feniklom a strukoviny do štvrtej.

Charakteristika pestovateľských tratí

Plodiny sa na základe nárokov na živiny a reakcie na hnojenie rozdeľujú do jednotlivých pestovateľských tratí. Zjednodušene možno povedať, že najviac živín potrebujú rastliny, ktoré počas sezóny prinesú niekoľko kilogramov alebo niekoľko kilogramové plody. Na základe nárokov na prísun živín, teda podľa potreby hnojenia sa zeleniny rozdeľujú do pestovateľských tratí.

Plodiny prvej trate

Medzi plodiny prvej trate patrí zelenina s najnáročnejšími požiadavkami na živiny. Znamená, že do pôdy bol na jeseň zapracovaný maštaľný hnoj alebo kompost. Pôda je vhodná na pestovanie zelenín, ktoré vyžadujú najvyššiu zásobu dobre prijateľných živín. V tomto systéme sa rok po roku najprv vysadí zelenina prvej trate. Pôda v aktuálnej jeseni vyhnojená kompostom, respektíve maštaľným hnojom, je určená na výsadbu plodín náročných na živiny.

Typicky prvotraťové rastliny sú náročné na vlahu a to počas celého vegetačného obdobia. Zeleninu prvej trate by ste mali počas vegetácie viackrát okopať a prevzdušniť tak pôdu. Následne sa uvoľnia aj ďalšie potrebné živiny. Dôležité je tiež tieto plodiny počas vegetácie viackrát okopať. Podporíte tak prevzdušnenie pôdy a lepšie uvoľňovanie živín.

Na čerstvo vyhnojených záhonoch pestujte hlúboviny (kapusta, kel, karfiol, brokolica, kaleráb), plodovú zeleninu (uhorky, rajčiaky, paprika, tekvice, baklažány, melóny), zeler, skoré zemiaky, pór, lahôdkovú kukuricu. Vysoké nároky týchto plodín po živinách naplníte výdatným pohnojením pôdy ešte pred výsadbou organickými hnojivami.

Plodová zelenina potrebuje dostatok prístupných živín, aby rastliny dokázali nasadzovať veľké množstvá plodov a všetky vyživiť do plného dozretia bez poškodení, akým je napríklad suchá hniloba špičiek plodov typická pre rajčiny a papriku.

Zoznam plodín prvej trate:

• Hlúboviny: kapusta, kel, karfiol, brokolica, kaleráb
• Plodová zelenina: uhorky, rajčiaky, paprika, tekvice, baklažány, melóny, cuketa, patizón
• Ostatné: zeler, skoré zemiaky, pór, lahôdková kukurica

Plodiny druhej trate

Plodiny druhej trate sú zeleniny pestované druhý rok po hnojení organickým hnojivom, kompostom alebo maštaľným hnojom. Pôda druhej trate je stále veľmi výživná, ale má už inú štruktúru. Všetky organické zvyšky sa zmenili na humus a ubudlo dusíka. Táto skupina zahŕňa zeleninu, ktorá má tiež vysoké nároky na humus v pôde, ale nemá rada priame hnojenie.

Druhotraťové rastliny sú náročné na vlahu predovšetkým v prvej polovici vegetácie. Pred výsadbou/sejbou môžete do pôdy zľahka zapracovať kompost, prípadne priemyselné hnojivo. Hriadky, ktoré boli prihnojené organickým hnojivom o rok skôr ako hriadky prvej trate, sú určené na pestovanie druhov, ktoré vyžadujú dostatok živín, ale neznášajú priame hnojenie maštaľným hnojom.

Na záhony, ktoré ste hnojili pred dvomi rokmi na jeseň, vysaďte stredne náročné plodiny. Vhodnými kandidátmi sú, napríklad, koreňová zelenina, cvikla, niektoré cibuľoviny alebo listová zelenina. Patrí sem koreňová zelenina (mrkva, petržlen, paštrnák, reďkovka, cvikla), cibuľa, cesnak, pór, pažítka, repa. Dariť sa bude aj listovej zelenine, ktorá neznáša vysokú koncentráciu živín (šalát hlávkový, šalát ľadový, špenát), kapuste čínskej, feniklu, čakanke.

Zoznam plodín druhej trate:

• Koreňová zelenina: mrkva, petržlen, paštrnák, reďkev, reďkovky, cvikla, čierny koreň
• Cibuľoviny: cibuľa, cesnak, cibuľa sadzačka, šalotka, pažítka
• Listová zelenina: šalát hlávkový, šalát ľadový, špenát, kapusta čínska, fenikel, čakanka, valeriánka, endívia, mangold
• Ostatné: sčasti aj kapustoviny, pekinská kapusta, čínska kapusta

Plodiny tretej trate

Plodiny tretej trate sú zeleniny pestované tretí rok po hnojení. Pôda je už úplne odľahčená od náporu živín a väčšinou pestujeme tie rastliny, ktoré nepotrebujú toľko dusíka alebo si ho dokážu vyrobiť samy. Hriadky, ktoré boli vyhnojené na jeseň pred tromi rokmi alebo zatiaľ nehnojené, sú určené na pestovanie druhov s minimálnymi nárokmi na výživu alebo také, ktoré nie sú náročné na prítomnosť prijateľného dusíka v pôde, lebo vedia pomocou symbiotických baktérií využiť ten, ktorý je vo vzduchu.

Najmenej náročné druhy zeleniny, ktoré nevyžadujú množstvo živín v pôde, pestujte na hriadkach tretej trate. Patria sem tiež druhy, ktoré zle znášajú čerstvé vyhnojenie maštaľným hnojom. Môžete vysadiť aj zeleninu na rýchlenie (reďkovka, šalát, špenát). Sem zaraďujeme najmä strukoviny, ktoré pôdu obohacujú o dusík, a tak ju do ďalšej sezóny zúrodňujú (fazuľa, hrach, bôb).

Strukoviny sú známe tým, že absorbujú dusík zo vzduchu a odovzdávajú ho do pôdy. Strukoviny sú pre väčšinu zeleninových druhov vhodnými predplodinami, lebo zlepšujú fyzikálny stav pôdy a obohacujú ju o dusík. V tejto skupine sadíme najmä fazuľa, hrach a bôb - teda rastliny, ktorým nevyhovuje priame hnojenie organickými hnojivami, ani vysoká úroveň dusíka v pôde.

Sčasti možno v tretej trati pestovať aj cibuľoviny, alebo s prihnojením trochou kompostu listovú zeleninu. Do tretej trate môžeme opäť zaradiť listovú zeleninu, reďkovku, kaleráb, kapustu čínsku, fenikel, čakanku, valeriánku. Platí však, že ak sa zelenina v niektorých tratiach opakuje, nesaďte ju na to isté miesto, aby ste zabránili prípadnému výskytu chorôb a škodcov.

Zoznam plodín tretej trate:

• Strukoviny: fazuľa, hrach, bôb
• Zelenina na rýchlenie: skorý jarný šalát, reďkovka
• Ostatné: niektoré bylinky a korenie (kôpor, majorán, bazalka), sčasti cibuľoviny, listová zelenina (s prihnojením kompostom), kaleráb, kapusta čínska, fenikel, čakanka, valeriánka

Tabuľka pestovateľských tratí

Nasledujúca tabuľka sumarizuje rozdelenie zeleniny do pestovateľských tratí podľa nárokov na živiny:

Ochrana pôdy a striedanie plodín

Pestovanie zeleniny v určitom poradí, t.j. osevný postup, je nevyhnutný pre udržanie zdravia pôdy a maximalizáciu úrody. Striedanie pestovateľských tratí je úplne jednoduchým posúvaním hriadok. Tam, kde budete tento rok pestovať plodovú zeleninu alebo hlúboviny, dáte v ďalšej sezóne koreňovú (cibuľovú, listovú) zeleninu, na jej miesto strukoviny a takto stále dokola. Po zbere úrody tretej trate nezabudnite záhon na zimu opäť pohnojiť. Tri roky utečú, ale čo ďalej? Na jeseň tretieho roku opäť záhon silne pohnojíte, čím získate prvú trať na budúcu sezónu: kolobeh sa tak môže opakovať.

Základom všetkého je v prípade pestovania zeleniny zdravá a vhodne obrobená pôda s dostatkom správnych živín. Hneď za ňou nasleduje zodpovedne naplánovaný osevný postup. Striedaním plodín ušetríte za postreky proti chorobám i škodcom. Cibuľové zeleniny pestované po sebe na jednom mieste by boli vo väčšej miere napadnuté háďatkami, hnilobou a múčnatkou. Ako škodcovia, tak aj choroby zostávajú v pôde a ďalšie cibuľoviny by boli ohrozené od samého začiatku. Rovnaká situácia by nastala pri koreňovej zelenine, kde by sa šírila napríklad čierna hniloba či rakovina pastináku. Dôležité je vystríhať sa pestovania paradajok po zemiakoch kvôli prenosu plesní a hubových chorôb. Zemiaky pestované viac rokov na rovnakom mieste trpia nadmerne chrastavitosťou.

K regenerácii pôdy prispieva pestovanie strukovín. Tie majú schopnosť obohacovať pôdu dusíkom potrebným na tvorbu zelenej hmoty. Hrach i fazuľa vám teda prinesú nielen úžitok v podobe úrody, ale vylepšia aj pôdu na záhonoch. Nezabúdajte ani na zelené hnojenie: namiešané zmesi kúpite v záhradných centrách a pred koncom leta vysejete na záhony. Vhodnými rastlinami na tento typ hnojenia sú horčica, facélia, repka, hrach, ďatelina, pohánka. Ak máte k dispozícii väčšiu záhradu, pokojne si pestovateľskú plochu rozdeľte na štyri hriadky, kde práve štvrtá hriadka bude ponechaná úhorom, a zároveň môžete aplikovať zelené hnojenie.

Nezávisle od osevného postupu si v záhrade vyčleňte priestor na trváce druhy, ktoré na jednom mieste môžete pestovať niekoľko rokov. Pre výsadbu vytrvalých zelenín (rebarbora, ligurček, špargľa) nájdite miesto s kvalitnou, prepracovanou a organickými hnojivami vyhnojenou pôdou. Každoročne dopĺňajte živiny ešte prihnojovaním priemyselnými hnojivami, použiť môžete aj zálievku z výluhu žihľavy či hydinového trusu. Vytrvalé zeleniny majú veľkú spotrebu živín, vytvárajú veľa hmoty a navyše na stanovisku zostávajú niekoľko rokov, preto je pravidelné prihnojovanie nutnosťou.

Hriadky spestrite bylinkami či kvitnúcimi letničkami, ktoré sa ľahko rozmnožujú samovýsevom a navyše prilákajú do záhrady užitočný hmyz, odpudia škodce a ochránia úrodu pred výskytom chorôb (nechtík, aksamiestnica, kapucínka). Nebojte sa medzi zeleninu zakomponovať letničky (aksamietnica, nechtík) a bylinky. Svojou vôňou odlákajú rôzne škodce a hmyz. Pestovanie vlastnej zeleniny je skvelé. Len tak si vyjsť do záhrady a hneď mať plný košík zdravých surovín na varenie je absolútne radostný pocit.

tags: #pestovanie #podla #trati

Populárne príspevky:

• Sprievodca výberom kvetináčov
• ako sa pestuje zelenina v púštnych podmienkach
• návod na pestovanie hustého živého plota z tují
• Objavte originálne nápady na kytice ruží
• Ako úspešne pestovať hyacinty