Pestovanie popínavej zeleniny a kvetov: Tipy pre bohatú úrodu a krásnu záhradu
Popínavé rastliny sú skvelou voľbou pre záhradkárov, ktorí chcú maximalizovať úrodu na malom priestore, alebo jednoducho pridať do svojej záhrady vertikálny rozmer a estetickú krásu. Či už ide o zeleninu, ktorá sa šplhá po opore, alebo o kvitnúce popínavky, správny prístup k pestovaniu je kľúčový pre úspech. V tomto článku sa pozrieme na tipy pre pestovanie rôznych druhov popínavých rastlín, vrátane tradičných aj menej známych.
Tradičné pestovanie popínavej zeleniny
Na jar naše telo potrebuje zvýšený prísun vitamínov. Predstavujeme vám zopár tipov na nenáročné druhy zeleniny, ktoré nesklamú z hľadiska obsahu vitamínov, náročnosti pestovania a ani nevybielia vašu peňaženku.
Mangold
Mangold - repa obyčajná zeleninová - sa u nás pestuje menej. Poznáme ju ako mangold listový a mangold stopkový. Konzumujú sa celé listy. Listové stopky chutia ako mladá špargľa a používajú sa aj na šalát; listové čepele sa používajú ako špenát. Listy tvoria prízemnú ružicu a sú veľké, dlhé približne 50 až 60 cm. Listové stopky sú hrubé, dužinaté, červené, svetlozelené, oranžové, žlté či krémovobiele. Vysievame v apríli do riadkov od seba vzdialených 30 až 50 cm, jednotíme na 20 až 30 cm. V prípade skoršieho zberu zakrývame bielou netkanou textíliou. Zberáme olamovaním listov v júni až júli. Z mangoldu stopkového zberáme staršie listy, z listového mladé čepele. Mangold je možné aj zmraziť.
Kel kučeravý (palmový alebo stromčekový)
Z hlúbovín je kel najmenej náročný na pestovanie. Používa sa aj ako okrasná rastlina a u nás dorastá do výšky 0,2 až 1,5 m. Konzumujú sa nápadne kučeravé listy - surové, uvarené, zapekané. Dorastajú do dĺžky asi 50 cm. Zberáme hneď, len čo rastliny vytvoria väčšie listy. Najlepšie však po prvých mrázikoch a cez zimu; vtedy majú listy príjemnú sladkastú chuť. Vyhovujú mu vlhké, hlboké, úrodné pôdy pohnojené maštaľným hnojom alebo kompostom. Znáša aj polotieň. Vysievame priamo na záhon od polovice mája, začiatkom júna. Riadky aj jednotlivé výsevy (semienka) od seba vzdialime 50 až 80 cm. Ak pestujeme z priesad, vysádzame ich do sponu 50 × 50, 80 × 80 cm. Nevyžaduje si časté zalievanie - stačí jedenkrát za 14 dní; kypríme pôdu, pri vyšších rastlinách prihrnieme k hlúbiku pôdu alebo ho priviažeme k opore.
Kaleráb
Kaleráb chutí deťom aj dospelým a je stvorený na chrumkanie v čerstvom stave. Je veľmi nenáročný a má krátky čas vegetácie. Žiada si stredne ťažké až ľahké pôdy a dostatok vody. Pestujeme ho z priamej sejby aj z priesad. Skoré odrody vysádzame koncom marca, začiatkom apríla - ak sme v januári až februári nezabudli vysiať osivo do skleníka a dopestovali a otužovali sme priesady. Priamo na vonkajší záhon vysievame v priebehu apríla. Vysádzame do riadku presne (semienka vložíme 20 cm od seba) alebo na husto a po vzídení rastlinky jednotíme. Spon 20 × 20 cm. Priesady vysádzame plytko, aby sa rýchlo vytvorila buľvička - zdužnatená stonka.
Správne vysádzanie priesad
Sadíme „na vodu“. Motyčkou vyhĺbime primerane hlbokú a širokú jamku, ktorej veľkosť závisí od spôsobu dopestovania priesad - voľne koreniace alebo s koreňovým balom. Nalejeme do jamky vodu, necháme vsiaknuť, aby vznikla kašovitá hmota. Vložíme priesadu, lepšia je s koreňovým balom. Jemne ju vtlačíme do pôdnej kaše, rozprestrieme korienky, opäť prihrnieme pôdnu kašu z bokov jamky aj suchú pôdu. Nepolievame, lebo priesada má zásobu vody v jamke. Ak by sme poliali povrch, pôda sa zleje, vytvorí sa pôdny prísušok a voda sa vyparí bez úžitku pre rastlinku. Priesadu stačí poliať o tri až štyri dni.
Fazuľa
Kríčková fazuľka určená na zber zelených strukov, popínavá na zber mladých semien a obe na zber suchých semien by nemali v záhradke chýbať. Fazuľa je náročná na teplo, vyhovuje jej asi 22 °C aj viac. Potrebuje slnečné, chránené stanovište, ale dobre rastie aj v tieni, pod stromami či viničom. Pôdy - stredne ťažké, kypré, hlinitopiesočnaté, s dostatkom vlahy počas klíčenia a tvorby strukov. Vysievame koncom apríla, začiatkom mája priamo na stanovište, do hĺbky 3 až 5 cm. Do vyhĺbenej jamky vhodíme 10 až 12 semien. Jamky od seba vzdialime na 30 cm. Vysievať môžeme aj do vyhĺbenej ryhy. Pri sejbe popínavej rastliny stačí dať k opore tri až štyri fazuľky.
Pažítka
Čerstvé, nadrobno nasekané, duté, jemne štipľavé, plné vitamínu C, na maslovom či mastnom chlebe - to sú listy pažítky. Dopestujeme ju priamym výsevom na hriadku v marci až apríli, alebo rozdelením starších trsov na dva až tri menšie. Vysadiť, resp. presadiť, môžeme aj pažítku kúpenú v obchode. Vzdialenosť medzi trsmi je 20 až 30 cm. Pažítka je trváca cibuľovina - na jednom mieste ju môžeme pestovať štyri aj päť rokov.
Permakultúrne pestovanie: Tri sestry
Už v minulosti sa vedelo, že vzájomné pestovanie rôznych druhov rastlín v bezprostrednej blízkosti pozitívne vplýva na ich rast a úrodnosť. Mnohé z týchto vedomostí znovu objavujeme aj v súčasnosti. Pomenovanie „tri sestry“ sa používa pre spoločné pestovanie kukurice, popínavej fazule a tekvice. Fazuľa vďaka baktériám v koreňových hľuzách sprístupňuje druhým dvom rastlinám dusíkaté látky, pričom ich získava zo vzdušného dusíka. Tie sú dôležité pre ich hojný a zdravý rast. Tekvica svojimi listami tieni pôdu, a tak v nej pomáha udržať vlahu a zároveň obmedzuje rozrastanie buriny. Kukurica slúži ako opora pre popínavú fazuľu a čiastočne chráni výsadbu pred vetrom. Podľa niektorých zdrojov kukurica dokonca vylučuje do pôdy látky, ktoré veľmi pozitívne vplývajú na rast fazule.
Ako na záhon Tri sestry
Ak sa rozhodneme vyskúšať tento iný, avšak premyslený spôsob pestovania, nebudeme potrebovať ani príliš veľký priestor. Záhon pre „tri sestry“ môže mať tvar kruhu alebo štvorca. Do stredu ako prvú vysejeme kukuricu, cca 5 až 7 semien. Po vzídení ponecháme štyri najsilnejšie rastliny a keď dorastie do výšky aspoň 30 - 40 cm, trochu nakopcujeme. Následne do vzdialenosti cca 20 cm od kukurice vysejeme fazuľu. Nevolíme príliš bujne rastúce kultivary a prednosť dáme polopopínavej fazuli. Inak by hrozilo, že fazuľa kukuricu zahubí. Po cca 7 až 10 dňoch vysejeme do vzdialenosti približne 25 cm od fazule aj tekvicu, napríklad hokaido. Najlepšie urobíme, ak ju vysejeme v kruhu do hniezd okolo už vyrastených rastlín kukurice a fazule. Výsevy dôkladne zavlažujeme, aby rovnomerne klíčili. Okolie rastlín môžeme tesne po vzídení nastlať suchým organickým materiálom, slamou či vetvičkovou drvinou, ktoré pomôžu udržať v pôde potrebnú vlahu a zabránia rastu buriny. Počas vegetačného obdobia rastliny podľa potreby zavlažujeme. Na jednu rastlinu kukurice necháme popínať najviac dve fazule. Nezabudneme na kontrolu výskytu chorôb a škodcov. O všetko ostatné sa postarajú rastliny navzájom. Práve v tom je tajomstvo úspechu. Výsledkom má byť vyššia a hlavne kvalitná úroda. Celý záhon tiež pôsobí na pohľad esteticky a zaujímavejšie ako monokultúra. Po zbere kukuričných klasov necháme rastlinu na mieste, aby ďalej slúžila ako opora. Záhon môže mať aj inú podobu, a to napríklad líniovú. Ako „pozadie“ vysejeme kukuricu, pred ňu fazuľu a najviac v popredí tekvicu.
Prečo už "nikdy" nebudem pestovať záhradu Troch sestier!!!
Postup výsadby záhona Tri sestry
- Pomocou motyčky alebo ručného kypriča kompost zapracujeme do pôdy.
- Začíname výsevom prvej rastliny - kukurice. Využiť môžeme jej rôzne druhy.
- Miesto výsevu dôkladne zavlažujeme.
- Po kukurici vysejeme polopopínavú fazuľu.
- Semená fazule vtlačíme do pôdy, nie je potrebné vytvárať rigoly ani jamky.
- Pri vysievaní jednotlivých rastlín sa snažme kontrolovať vzdialenosti.
- Po fazuli za cca 10 dní vysejeme tekvicu.
- Celý porast zavlažujeme podľa potreby.
- Okolie vyrastajúcich rastlín môžeme nastielať slamou alebo drevenou vlnou.
Exotické popínavé rastliny do záhrady a na balkón
Ačokča (mexická uhorka)
Možno ste o nej len počuli. Možno ačokču poznáte pod názvom cyklantéra odnožená alebo mexická uhorka. Teraz môžete vyskúšať aj jej pestovanie. Pestuje sa podobne ako tekvice alebo uhorky. Semená sa najskôr predpestujú a potom vysádzajú do voľnej pôdy alebo do nádob na balkón k opore. Postačí Vám sieť, prípadne kari rohož, drevená tenká konštrukcia. Ačokča dorastá do výšky aj 5 m, ale po dosiahnutí 2 m odporúčame rastlinu zaštipnúť, aby plody boli dostatočne veľké a včas zrelé. Rastie rýchlo. K opore ju pravidelne priväzujte. Plody sú podobné uhorke, na konci zašpicatené. Na priamy konzum a spracovanie sú ideálne plody do veľkosti 4 cm. Väčšie plody sú už skôr prezreté a majú čierne tvrdé semená, ktoré sa nekonzumujú. Rastlinu pravidelne zalievajte. Vyhovuje jej slnko a teplo. Navyše netrpí žiadnymi chorobami a škodcami. Bude sa jej dariť na južne orientovanom balkóne, s dostatkom svetla, tepla, vlahy a v hlbokej nádobe s výživným substrátom. Ide o popínavku, takže nezabudnite na oporu. Zberajú sa mladé plody asi 2 týždne po opelení. Neskôr už dužina tvrdne a schne. Plody sa používajú na priamy konzum alebo rovnako ako šalátová uhorka, do leča, na tepelné spracovanie i za studena. Ak si chcete vyrobiť žinku, plody zberajte na jeseň, keď sú už ľahké, hrkajú v nich semienka a sú suché. Potom celý plod namočte do vody. Niektoré plody môžu mať aj pol metra. V krátkom čase sa začne šupka oddeľovať a aj dužina. Pod prúdom vody proces môžete urýchliť a všetko vyčistiť. Z jedného plodu získate niekoľko žiniek, záleží od veľkosti. Dlhé plody narežte do požadovanej veľkosti. Potom ju môžete namočiť, použiť aj s mydlom a sprchovacím šampónom. Po vyschnutí opäť stvrdne.
Popínavé okrasné rastliny
Aj popínavé rastliny vytvoria na balkóne dokonalý efekt a nemusí ísť práve o plamienky alebo brečtan.
Kobea popínavá
Kobea popínavá je jedinečná popínavá rastlina, ktorá prináša do záhrady nádherné kvety a bohatý zelený porast. Svojou krásou sa hodí na skrášlenie pergol, plotov a balkónov. Jej pestovanie nie je náročné, ale vyžaduje správnu starostlivosť, aby kvitla čo najkrajšie. Kobea popínavá sa často využíva ako ozdobná rastlina na pergoly, altánky, ploty alebo aj na vytvorenie tienistých zákutí. Jej rýchly rast a husté listy robia z kobei vynikajúcu voľbu na oživenie záhradných prvkov. Kobea popínavá nie je jedovatá, takže je bezpečná pre deti a domáce zvieratá.
Výsev a výsadba
Kobeu popínavú môžete začať pestovať zo semien už v marci alebo apríli. Semená vysievajte do sadbových kvetináčikov a umiestnite ich na teplé a svetlé miesto. Kobea popínavá obľubuje teplé a slnečné miesta.
Starostlivosť
- Stanovisko a pôda: Kobea popínavá potrebuje slnečné stanovisko s dostatočnou ochranou pred vetrom, aby mohla dobre rásť a kvitnúť.
- Zavlažovanie a hnojenie: Kobea potrebuje pravidelné zavlažovanie, hlavne počas horúcich letných dní. Zavlažujte ju primerane, aby pôda zostala mierne vlhká, ale vyhnite sa stojatej vode.
- Strihanie a podpora rastu: Na začiatku rastu je dobré rastlinu strihať a tvarovať, aby bola hustejšia a aby sa podporil rast nových výhonkov.
- Ochrana pred škodcami a chorobami: Kobea je odolná, ale môže byť náchylná na vošky a molice.
Charakteristika
- Kvety: Kvety kobei popínavej sú zvončekovitého tvaru a dosahujú priemer 5-7 cm.
- Listy: Listy sú zelené, protistojné a majú oválny tvar so špicatým koncom.
- Kvitnutie: Kobea začína kvitnúť v priebehu júna a jej kvitnutie pokračuje až do prvých mrazov. Kvety sa otvárajú počas teplých letných dní a kvitnú intenzívne niekoľko mesiacov.
Prezimovanie a odrody
Kobea popínavá je citlivá na mrazy, preto ju na Slovensku a v Čechách pestujeme ako jednoročnú rastlinu, alebo ju možno prezimovať vnútri. Ak chcete kobeu zachovať na ďalší rok, je potrebné ju na jeseň vykopať a preniesť do chladného priestoru (okolo 5-10 °C), kde ju budete len mierne zavlažovať. Medzi najobľúbenejšie odrody patrí kobea ťahavá modrá (Cobaea scandens 'Blue') s tmavo modrými až fialovými kvetmi a kobea ťahavá biela (Cobaea scandens 'Alba'), ktorá kvitne bielymi kvetmi.
Kapucínka
Kapucínka je bylinný poklad, ktorý si vás získa nielen pre svoje krásne kvety. Jednotlivé časti rastliny bývajú často využívané v rámci ľudového liečiteľstva. Je to pomerne rýchlo rastúca letnička, ktorá na prvý pohľad zaujme svojimi veľkými žltými, oranžovými a červenými kvetmi. Tieto kvety sú nielen krásne, ale zároveň aj jedlé. Veľkou výhodou tejto rastliny je, že ju možno využiť aj ako ochrankyňu zeleniny a rôznych ovocných stromov. Má totiž tendenciu na seba prirodzene priťahovať vošky, húsenice a slimáky. Na rastline sa kvety objavujú od júna, pričom kapucínka kvitne až do prvých mrazov. Kapucínka sa vyžíva na slnečnom a teplom stanovisku. Neznáša mráz, preto sa u nás pestuje ako letnička. Kapucínka sa dá bez problémov pestovať nielen v záhone v záhrade, ale aj v kvetináči či inej nádobe. Pokiaľ sa rozhodnete pre pestovanie kapucínky doma, pamätajte na dodržanie správneho stanovišťa a nádobu umiestnite tak, aby na ňu priamo nepražilo slnko.
Odrody a výsev
Existuje hneď niekoľko druhov kapucínky, ktoré sa líšia najmä svojou veľkosťou a farbou kvetov. Niektoré z nich sú nízke, iné popínavé. Krásne šarlátové kvety a zároveň temne zelené listy ponúkne odroda ´Princess Of India´, ktorá skvele vynikne na okraji záhona aj vo väčšej nádobe. Obľube sa teší aj pnúca kapucínka väčšia ´Out Of Africa´ s bielo panašovanými listami. Kapucínka väčšia ´Baby Rose´ zaujme svojimi tmavo ružovými kvetmi, ktoré hojne priťahujú hmyz. Kapucínka ´Tom Pouce´ sa pýši kompaktným vzrastom a kvety so zmesou rôznych farieb. Výsev kapucínky sa vykonáva do hniezd po 2 až 4 semenách do sponu 30 x 30 cm a do hĺbky asi 2 cm. Pôdu voľte skôr chudobnejšiu a dobre priepustnú, ktorá však nie je príliš prehnojená dusíkom. Pamätajte na to, že semená v pôde nikdy nesmú zaschnúť. Preto si dajte pozor na ich pravidelné zalievanie. Semená kapucínky klíčia pri teplote okolo 15 °C. Vzhľadom na to je možné pristúpiť k ich výsevu na záhon v druhej polovici mája, kedy už nehrozia prízemné mráziky.
Využitie kapucínky
Kapucínka nachádza v kuchyni pestré uplatnenie. Mladé listy, puky a kvety sa pýšia ostrou korenistou chuťou, ktorá pripomína chuť žeruchy siatej. Kvety sa hojne používajú na ochutenie zeleninových šalátov, chlebíčkov a ďalších pokrmov. Spracovať teda možno všetky nadzemné časti rastliny. V ľudovom liečiteľstve sa kapucínka podáva napríklad počas chrípky, prechladnutia, zápaloch dýchacej sústavy alebo bolestiach v krku. Púčiky a nezrelé semená kapucínky sa zbierajú a nakladajú do kyslého nálevu podobne ako kapary. Zrelé semená na ďalšie uchovanie a použitie rastlina ponúka zhruba v priebehu septembra a októbra.
Hydroponické a semi-hydroponické pestovanie
Chcete si vychutnať zdravé a krásne rastliny úplne bez pôdy a takmer úplne bez starostí? Hydroponické a semi-hydroponické pestovanie sú ideálnymi riešeniami pre moderných milovníkov rastlín. Hydropónia je stále populárnejší spôsob pestovania rastlín, ktorý namiesto pôdy využíva živný roztok. Táto inovatívna technika prináša mnoho výhod, ako napríklad rýchlejší rast a efektívnejšie využitie vody. Hydroponické pestovanie je spôsob pestovania rastlín bez pôdy, pri ktorom sú korene rastlín ponorené do do roztoku bohatého na živiny - tzv. živného roztoku, ktorý obsahuje všetky potrebné živiny pre rast. Hydroponické pestovanie je vhodné nielen pre zeleninu a bylinky, ale aj pre mnohé izbové rastliny, ktoré pestujeme v interiéri. Základom hydropónie je správny výber živného roztoku a vhodný systém na podporu koreňov.
Semi-hydroponické pestovanie
Semi-hydroponické pestovanie je technika, ktorá kombinuje prvky tradičného pestovania v substráte s prvkami hydropónie. Namiesto klasickej pôdy sa používajú anorganické materiály, ako je keramzit, leca, zeolit, perlit, minerálny substrát Profík...
Výhody hydroponického pestovania
- Rýchlejší rast: Rastliny majú neustály prístup k živinám, čo podporuje rýchlejší a bujnejší rast.
- Efektívnejšie využitie vody: Voda v systémoch cirkuluje, čím sa minimalizuje jej straty.
- Čistota a estetika: Bez pôdy je prostredie okolo rastlín čistejšie, a teda sa ľahšie udržuje.
- Ľahká kontrola koreňov: V hydroponických systémoch, najmä pri použití priehľadných kvetináčov alebo nádob, máte jednoduchý prístup ku kontrolovaniu stavu koreňového systému.
Ako začať s hydroponickým pestovaním
- Zabezpečte si priehľadné črepníky vhodnej veľkosti na rastliny, ktoré plánujete presadiť. Vyberte si anorganické materiály, ako je keramzit, leca, zeolit, perlit, minerálny substrát Profík… ktoré poskytujú podporu pre rastlinu.
- Pred presadením rastliny do hydroponického alebo semi-hydroponického systému je veľmi dôležité dôkladne očistiť korene. Opláchnite korene pod tečúcou vodou, aby ste odstránili všetky zvyšky pôdy alebo hliny alebo iných nečistôt. Skontrolujte a odstráňte poškodené korene.
- Kúpte si hnojivo na hydroponické pestovanie, ktoré obsahuje všetky dôležité živiny, ako sú dusík, fosfor, draslík a stopové prvky.
- Korene by mali byť neustále čisté a zdravé.
Prečo už "nikdy" nebudem pestovať záhradu Troch sestier!!!
Rastliny vhodné pre hydroponické pestovanie
Nie všetky izbové rastliny sú ideálne pre hydroponické alebo semi-hydroponické pestovanie, ale množstvo druhov sa na tieto metódy veľmi dobre adaptuje:
- Alocasie (Alocasia spp.): S ich impozantnými, lesklými listami a citlivým koreňovým systémom sú alocasie skvelé na hydroponické pestovanie.
- Potosy (Epipremnum aureum): Potosy sú veľmi nenáročné a adaptabilné, čo z nich robí ideálnych kandidátov na hydroponické pestovanie.
- Filodendrony (Philodendron spp.): Filodendrony sú ďalšou nenáročnou rastlinou, ktorá sa dobre prispôsobuje hydroponickému prostrediu.
- Dracéna (Dracaena spp.): Dracény, známe svojimi dlhými a úzkymi listami, sú výbornou voľbou pre hydroponické systémy.
- Svokrine jazyky (Sansevieria): Sú veľmi odolné a prispôsobivé, takže sa im bude dobre dariť aj v hydroponických a semi-hydroponických systémoch.
- Syngóniá (Syngonium spp.): Sú obľúbené pre svoj rýchly rast a dekoratívne listy, ktoré menia tvar a farbu v priebehu života rastliny. Ich koreňový systém je flexibilný a prispôsobivý, čo robí z tejto rastliny skvelého kandidáta na hydroponické aj semi-hydroponické pestovanie.
tags: #pestovanie #popinavej #zeleniny