Pestovanie priesad: Kompletný sprievodca polievaním a starostlivosťou

Predpestovanie priesad predstavuje ideálny čas od konca januára do konca marca, kedy vonku ešte panuje chlad a záhrada nie je pripravená na pestovanie. Vďaka tomu budú rastliny silnejšie a odolnejšie, získajú viac času na kvalitný vývoj koreňov a listov. Cieľom správneho načasovania je vypestovať priesady v čase, keď už budú dostatočne vyrastené na výsadbu do záhonov. Veľa vám pritom napovedia aj obaly semienok. Vo všeobecnosti ide o február alebo začiatok marca. Všetko však záleží od druhu zeleniny a samotnej odrody. Termín výsevu semien by mal byť naplánovaný podľa predpokladaného dátumu výsadby na záhon, ktorý je zvyčajne uvedený na obale semien.

Pestovanie priesad je dôležité pri viacerých druhoch zeleniny. Paprika či paradajka majú dlhé vegetačné obdobie a keby sa sadili voľne do pôdy príliš skoro, nevyklíčili by. Jar sa už nezadržateľne blíži a je načase myslieť na rastliny s dlhším vegetačným obdobím. Predpestovanie priesad je dôležité u viacerých druhov zeleniny a okrasných kvetín. Dôvodom môže byť, napríklad, dlhé vegetačné obdobie. Ak by ste predpestovanie vynechali, je možné, že by ste sa úrody nedočkali. To, či vybranú rastlinu budete musieť predpestovať, vám prezradí zadná strana obalu od semienok. Okrem toho na ňom nájdete mesiac, kedy je vhodné semienka zasadiť. Ak ho dodržíte, máte vysokú šancu, že sa dočkáte bohatej úrody, v prípade kvetín dlhého a pestrého kvitnutia. Potreba predpestovania môže závisieť od konkrétnej vybranej odrody. Zo zeleniny ho vo všeobecnosti vyžadujú najmä rajčiny, uhorky, papriky a hlúboviny.

Pri pestovaní priesad zo semien je výber správneho substrátu jednou z najdôležitejších úloh. Musí obsahovať dostatok živín a chrániť klíčiacu rastlinku. Použitie kvalitných substrátov má priaznivý vplyv na získanie zdravej priesady bez použitia alebo s obmedzeným použitím pesticídnych prípravkov. Na trhu je dostatočný sortiment vhodných substrátov na predpestovanie priesad vyrobených na báze rašeliny, ktoré sa vyznačujú tým, že neobsahujú semená burín, zárodky chorôb a škodcov. Jeden z najobľúbenejších substrátov Forestina Profík pre výsev a množenie je obohatený hnojivom s mikroživinami, čo má priaznivý vplyv na bezproblémové zakoreňovanie odrezkov a klíčenie výsevov. Pri pestovaní priesad myslite na vyvážený pomer živín. Samotný substrát ich má zvyčajne dostatok. Preto s hnojivom zbytočne neexperimentujte. Každá rastlina vyžaduje osobité podmienky na predpestovanie. Ako zeminu zvoľte špeciálny substrát určený na predpestovanie. Niektorí záhradkári používajú ako jeho náhradu dobre vyzretý a preosiaty kompost, čo však nemusí byť vhodným riešením. Ešte horšie je použiť zeminu priamo zo záhrady. Dôvodom je možný výskyt mikroorganizmov, ktoré by nepriaznivo vplývali na klíčiace rastliny. Pôda, v ktorej plánujete rastliny predpestovať, by mala byť sterilná a preparená.

Výsev a prvé kroky starostlivosti

Semená možno vysievať dvoma spôsobmi: do nádob na sadenice priamo na substrát a do rašelinových tabliet. Pri výseve postupujeme nasledovne: nezalievame semienka, ale pôdu pred výsevom semien. Zeminu nasypte do nádoby na sadenice a zalejte. Silno zvlhčíme, ale nesmie nám vzniknúť malý močiar. Drobné semenienka opatrne rozložíme na povrch pôdy. Potom malé semená zasypte zeminou/vermikulitom alebo čistým pieskom. Povrch navlhčíme rozprašovačom a prikryjeme fóliou, sklom alebo priehľadným plastom. Veľké semená rozmiestnite jedno po druhom a zľahka ich zatlačte do zeme a zakryte. Kryt odstránime až po objavení sa sadeníc, ale denne vetráme a odvádzame kondenzát.

Pri výseve do nádob na sadenice sa odporúča použiť vermikulit, perlit alebo hydrogél na zlepšenie štruktúry pôdy. Ak máte veľké semená (uhorky, tekvice, kobea, plamienok, adenium atď.), nie sú s výsevom žiadne problémy, pretože semená je možné vysiať naraz do jednotlivých kvetináčov, priehradiek alebo spoločnej nádoby pri dodržaní potrebnej vzdialenosti. Ak sú semená malé, ako pri petúnií, potom sa prvá klasická zálievka odloží, kým sa semenáčiky nevynoria, najlepšie až do objavenia sa prvých dvoch pravých listov.

Po vysiatí semeno zasypeme malou vrstvou preosiateho substrátu, ľahko pritlačíme a opatrne zavlažíme. Nádoby s vysiatym semenom umiestnime v skleníku, parenisku, či v iných miestnostiach s teplotou okolo 18° C. Kým semená vzídu, môžu byť aj v tme. Keď začnú vzchádzať, premiestnime ich na svetlo, aby sa netvorili slabé, tenké a dlhé rastliny.

Správne polievanie priesad

Sadenice zeleniny a kvetov sú veľmi jemné a ľahko sa poškodia aj polievaním. Polievanie sadeníc sa líši od zalievania izbových rastlín! Ako neublížiť sadeniciam v ranom štádiu a pestovať ich zdravé a silné? Sledujte vlhkosť pôdy a pridávajte vodu iba podľa potreby. Použite krhlu s malým otvorom alebo rozprašovač. Na polievanie používajte rozprašovač alebo krhličku s jemným prúdom vody. Silný prúd by mohol vyplaviť semienka. Zavlažujte ideálne bezchlórovou, odstátou vodou izbovej teploty. Na studenú vodu sú citlivé hlavne uhorky a paprika.

Pri sejbe na sypký substrát je prvé polievanie dôležité. Zeminu pred výsevom semien silno zvlhčíme, ale nesmie nám vzniknúť malý močiar. Po výseve drobné semená opatrne rozložíme na povrch pôdy a potom ich jemne zasypeme. Povrch navlhčíme rozprašovačom. V prípade malých semien, ako sú petúnie, sa prvá klasická zálievka odloží až do objavenia sa prvých dvoch pravých listov.

Ďalšie zalievanie až do vzniku sadeníc je približne rovnaké: Prvá metóda spočíva v zalievaní z postrekovača (prúd by nemal byť silný, inak sa semená zmiešajú so zemou). Druhý spôsob je jemným prúdom cez špachtľu alebo lyžicu. Po vzídení sadeníc je vhodné zalievať z kanvy s dlhým a tenkým výtokom. Pri polievaní sa snažíme stonku alebo koreň mladej sadenice nezaliať, ale navlhčiť pôdu okolo nej, napr. naliať vodu na okraj nádoby. Ak nemáme, zoberieme malú plastovú fľašu s vodou, do uzáveru urobíme otvor na tenký pramienok. Sila prúdu sa nastavuje stlačením fľaše.

Keďže v nádobe na osivo je málo pôdy a spravidla chýba drenážna vrstva, sadenice si vyžadujú oveľa viac pozornosti ako izbové rastliny. Vyžaduje sa denné monitorovanie vlhkosti pôdy. Studená a nadmerná vlhkosť je 100% koreňová hniloba a čierna noha v semenákoch. Sucho a teplo z radiátorov zase znamená úhyn rastlinky z vysychnutia. Zvlášť starostlivo sa musí sledovať rovnováha teploty a vlhkosti.

Substrát má byť sústavne mierne vlhký, len jeho povrch trochu obschnutý, aby zabezpečil nepretržitý rast rastliniek. Pozor, premokrený substrát je záhubou priesad.

Rašelinové tablety pre výsev

Rašelinové tablety sú dobré, pretože okrem rašeliny obsahujú prísady, ktoré zabraňujú rozvoju čiernej nohy a podporujú lepšie klíčenie semien. Pred výsevom semien namočíme tablety rašeliny do vody. Hneď ako napučia, sceďte prebytočnú vodu, vložte semienko dovnútra. Semená jemne posypte rašelinou alebo pieskom/zemou/vermikulitom. Prikryjeme sklom, fóliou alebo priehľadným plastovým vekom. Podobne ako pri sejbe do sypkého substrátu: každý deň kontrolujeme vlhkosť tabliet a podľa potreby dolievame.

Teplota a svetlo pri pestovaní

Priesady potrebujú dostatok svetla. Ideálne je južné okno alebo svietidlá. Ak sú rastlinky vysoké a tenké, znamená to, že sa „ťahajú“ za svetlom. Pri pestovaní priesad na okennom parapete musí byť okno dobre utesnené, aby boli rastlinky chránené pred chladným vzduchom zvonka, inak hrozí podchladenie. To má za následok spomalený vývoj, prípadne aj úhyn. Faktom ale je, že pri dopestovávaní priesad môže byť teplota o niečo nižšia ako pri samotnom klíčení semien, závisí to však od konkrétnej zeleniny.

Pre plodovú zeleninu (paradajky, paprika, uhorky) je optimálna teplota pri klíčení 25 °C, po vyklíčení cca 20 °C. Ostatné semienka potrebujú cca 18 °C. Pokiaľ sa chystáte na pestovanie priesad papriky a paradajok, veľmi dôležitým faktorom je dostatočný prístup svetla a udržiavanie teploty okolo 18 - 22 °C. Zatiaľ čo pestovanie priesad šalátu a hlúbovín si vyžaduje teplotu okolo 10 - 15 °C, teplomilná zelenina potrebuje viac. Čím však teplota bude vyššia, tým viac svetla rastliny potrebujú. Priesady paradajok a paprík potrebujú veľa svetla. Ak ich umiestnite na parapetnú dosku, pravidelne ich otáčajte.

Pri zamračenom počasí a v noci, treba udržiavať nižšie teploty. Pri dobrom osvetlení sa vyžadujú vyššie teploty. Teplota však nesmie klesnúť pod kritickú hodnotu. Nachladnutie rastlín spôsobuje pri niektorých druhoch predčasné vybiehanie do kvetu.

Nekvalitnú priesadu najčastejšie záhradkári dopestujú na parapetoch okien, pod ktorým je umiestnený radiátor. Pri slabom osvetlení sa rastliny vyťahujú do výšky.

Pikírovanie priesad

Keď sa objavia minimálne dva pravé listy, môžete rastlinky pikírovať - rozdeliť do väčších črepníkov alebo samostatných nádob. Rastlinky držte vždy za lístok, nie za stonku. Keď rastliny tvoria prvé pravé listy, treba ich presádzať - pikírovať. Odporúča sa skracovanie hlavného korienka, aby zmohutnela koreňová sústava. Rastliny pikírujeme do debničiek, do črepníkov a zakoreňovačov alebo na záhony zakrytých priestorov. Rozsádzame na vzdialenosť podľa druhu zeleniny 3 x 3 centimetre, 5 x 5 centimetrov až 10 x 10 centimetrov. Niektoré druhy (zeler) pikírujeme dva razy.

Vyklíčené semenáčiky, ktorým sa otvoria klíčne lístky, pikírujeme (prepichujeme) samostatne do zakoreňovačov, malých črepníkov alebo umelohmotných téglikov s odtokovým otvorom, naplnených kvalitným substrátom. Používame pritom pikírovací kolík alebo drevenú ceruzku, ktorými rastlinku zo substrátu podoberieme. Chytíme ju prstami pod klíčnymi lístkami a opatrne korienkami zasunieme do jamky v substráte. Jemne prihrnieme, nepritláčame a zavlažíme.

Pikírovanie v skratke:

Pikírovať začíname, keď má rastlina dva klíčne listy, prípadne môže mať už aj jeden-dva pravé listy.
Rastlinky vysadíme samostatne do pripraveného kvetináčika.
Priesady môžeme prepikírovať aj do rôznych téglikov, nádob, hlbších misiek.

Otužovanie priesad

Otužovanie priesad má dva ciele: pripraviť ich na pokles teplôt vonku, zvlášť v noci a nadránom, a druhým cieľom je príprava na priame slnečné žiarenie. Počet hodín strávených na slnku má byť sprvu menší, postupne ho zvyšujeme. Ak tento krok vynecháme, stáva sa, že po vysadení slnko spáli listy. Ide o hnedasté a sivasté fľaky na listoch. Rastlina to zvyčajne prežije, no spomalí sa rast.

S otužovaním teplomilných priesad začíname koncom apríla. Naukladané v debničkách ich počas pekných dní vynášame cez deň von. Na noc, i keď nemá mrznúť, ich vraciame dovnútra. Pri pestovaní priesad sa vyskytuje pomerne vážne ochorenie spôsobené hubou, nazýva sa padanie klíčnych rastlín. Zbadáme ho tak, že mladé rastlinky, zvyčajne ešte v štádiu klíčnych listov, poľahnú, padnú ako podťaté. Je to preto, lebo huba napadne korene a kŕčok rastliny, ten zhnedne a rastlina sa v tejto časti zlomí. Prevenciou je naparenie substrátu. Ak už sa choroba vyskytla, pomôže rýchly zásah zálievkou alebo postrekom s obsahom fungicídu.

Choroby a škodcovia

Priesady kontrolujte pravidelne. Najčastejšou chorobou pri pestovaní priesad je padanie klíčiacich rastlín. Pri zlých svetelných podmienkach v jesenných, zimných mesiacoch, ale aj na jar treba priesady osvetľovať od 5. hodiny ráno až do úplného rozodnenia a od 16. hodiny do 22. hodiny. Ochrana proti chorobám a škodcom má byť preventívna. Dôležité je morenie osiva pred sejbou a dezinfekcia priestorov a náradia.

7 spôsobov, ako zabrániť hnilobe koreňov

tags: #pestovanie #prisad #polievanie