Pestovanie jarnej pšenice: Kompletný sprievodca
Medzi obilniny, ktorých hospodársky význam v ostatnom období rastie, patrí i jarná pšenica. Jarná pšenica predstavuje v našich podmienkach doplnkovú obilninu. Jej výsevné plochy kolíšu v závislosti od prezimovania porastov pšenice ozimnej a možností odbytu. Jarná pšenica nie je až taká citlivá na zaradenie v osevnom postupe, ale má vyššie požiadavky na stanovište než jarný jačmeň. Jarná pšenica má zo všetkých jarných obilnín najslabší koreňový systém a preto citlivo reaguje na nedostatok zásob pôdnej vlahy po suchej zime. Na to, aby vás odmenila dobrou úrodou, však musíte splniť jej charakteristické nároky: predovšetkým kvalitnú predsejbovú prípravu pôdy, čo najskorší výsev pre zachytenie jarnej vlahy a tiež zber v správnej zrelosti. V posledných rokoch sa stáva, že na jar príde veľmi suché a teplé počasie. To môže urýchliť rast a zároveň oslabiť intenzitu zakoreňovania, prípadne neskoršieho odnožovania. Preto je dôležité v rastovej fáze porast pšenice jarnej prihnojiť.
Jarná pšenica je jednou z prvých plodín vysiatych na jar. Jej produkcia v SR však nepostačuje pokryť stúpajúce požiadavky cestovinárskeho priemyslu. Pšenica tvrdá v porovnaní s pšenicou letnou má celý rad biologických odlišností, ktoré spôsobujú jej nižší úrodový potenciál, stabilitu úrod, slabšie produktívne odnožovanie a nižšiu produktivitu klasu. Jarná tvrdá pšenica je vhodná najmä do vlhších repárskych a úrodných zemiakarskych výrobných oblastí, kde v úrodách môže prekonávať aj ozimnej typy. Na Slovensku patrí pšenica tvrdá medzi tradičné obilniny, pre jej pestovanie máme priaznivé pôdno - klimatické podmienky. Jej výmera na Slovensku netvorí ani 10 % celkovej výmery pšenice. Jarná pšenica mäkká s vyšším obsahom lepku a bielkovín je vhodná na prípravu chleba, pečiva a cukroviniek. Pšenica tvrdá - „durumka“ (z latinského Triticum durum) má tradične vyššiu trhovú cenu v porovnaní s mäkkou pšenicou aj o 50 až 60 eur na tonu. Používa sa najmä na výrobu chutných cestovín, a tak je šanca ju výhodne predať aj do zahraničia. Všetky vyšľachtené odrody pšenice tvrdej sa vyznačujú vysokou kvalitou A - E. Majú pomerne vysokú hmotnosť tisíca zŕn (HTZ) a stabilné pádové číslo.
Výber odrody a podmienky pestovania
Pre ekonomicky efektívne pestovanie jarnej pšenice sú dôležité: výber odrody, vhodné poveternostné podmienky a pozemok s dobrou úrodnosťou pôdy. Najvyššie úrody dáva po neskoro zberaných okopaninách a pri vysokom podiele obilnín v súčasných osevných postupoch je ju možné zaradiť i po obilninách. V takomto prípade je vhodné použiť strniskové medziplodiny ako prerušovače k vyrovnaniu vplyvu horšej predplodiny. Najvhodnejšími predplodinami sú strukoviny, ďatelinoviny, olejniny, okopaniny a zeleniny. Väčšinou sa jarná pšenica zaraďuje po neskoro zberaných predplodinách (cukrová repa, zemiaky, silážna kukurica). V praxi je to najčastejšie aj po obilninách (ozimná pšenica). V takýchto prípadoch sa odporúča použiť strniskové medziplodiny. Jarnú pšenicu je možné siať aj po vyzimovanej ozimnej pšenici, ak je včas zaoraná. Jarná pšenica je náročnejšia na predplodinu než jarný jačmeň. V slede po obilnine je vhodné použiť strniskové medziplodiny ako prerušovače na vyrovnanie vplyvu zlej predplodiny.
Ak sa rozhodnete pre pšenicu jarnú tvrdú, pri výbere odrody myslite na to, že vyžaduje skôr úrodnejšie a teplejšie oblasti. U nás sa pestuje najmä v okolí Trnavy a na juhu Nitrianskeho či Košického kraja. Naopak, pestovateľské plochy pšenice jarnej mäkkej nájdete skôr severnejšie, na dohľad od Vysokých Tatier. Jarná pšenica potrebuje na plné rozvinutie, stonku a smerovanie pšenicu počas dňa dobré osvetlenie. Na úrodných pôdach s miernou vlhkosťou je priemerný výnos v Ruskej federácii 30 - 35 c/ha. Jarná pšenica netoleruje horúce podnebie a nízku vlhkosť. Preto je v našej krajine obsadená orná pôda v oblasti Volhy, Uralu, Sibíri a oblasti čiernej Zeme. Jarná pšenica potrebuje dostatočné množstvo slnečných dní, najmä počas obdobia ušľachtenia a dozrievania. Južné oblasti Ruskej federácie pestujú viac odrôd ozimnej pšenice, pretože jarná pšenica tu nemusí odolať vysokej teploty.
Príprava pôdy a výsev
Pred sejbou alebo priamo počas nej zapravte do pôdy aj dve tretiny celkovej dávky fosforu a draslíka (t. j. z 65 kg.ha-1 fosforu a z 15 kg.ha-1 draslíka). Pôda musí byť vopred pripravená na siatie. Pádanie na jeseň je nesmierne dôležité. Po zbere predchodcu sa pôda olúpa do hĺbky 6 - 8 cm, po 15 - 20 dňoch sa uskutoční opätovná kultivácia. Pred sejbou alebo priamo počas nej zapravte do pôdy aj dve tretiny celkovej dávky fosforu a draslíka. Na siatie sa osivo vyberie kalibrované bez nečistôt. Sú prevzaté z vysoko výnosných miest. Pred výsevom sa sadivový materiál vyleptá.
Jarnú pšenicu zasejte ihneď ako sa dá strojmi bez problémov vojsť do poľa (u nás od konca februára do konca marca). Osivové lôžko šetrne pripravte na jar do hĺbky 60 až 70 mm tak, že prevzdušníte povrchovú vrstvičku a na dne zachováte utlačenejšiu pôdu s dobrou kapilaritou. Jarná pšenica je jednou z prvých plodín vysiatych na jar. Hneď ako sa pôda zahreje na + 5 ... + 6 ° C, začne sa siatie. Jarná pšenica sa vysieva v úzkom rade pomocou technológie. Hĺbka výsevu je 4 - 5 cm. Ak je zrno hlbšie, bude pre sadenice ťažké preniknúť na povrch. Na každej farme sa dátumy výsevu každoročne menia jedným alebo druhým smerom. Výsev pre tvrdé odrody - 5 - 6 miliónov zŕn na hektár, pre mäkké - 4 - 5 miliónov. Skúsenosti poľnohospodárov po studenej jari 1986 a vysoké výnosy jarnej pšenice vzbudili záujem o technológiu skorého sejby. Skoršie dátumy výsadby chránia pšenicu pred suchom v máji, poškodením obilnými muškami a blšími chrobákmi. Pri rozhodovaní o veľmi skorej výsadbe je potrebné vziať do úvahy typické poveternostné podmienky v regióne. Vo väčšine poľnohospodárskych podnikov sa používa metóda úzkeho radu, ktorá umožňuje rovnomerný rast pšenice, dostatok potravy a slnečného žiarenia.
Odporúčame 5,5 až 6,0 miliónov klíčivých zŕn na hektár (550 až 600 zŕn na 1 m2), podľa výrobnej oblasti. Tvorba úrody bude potom sústredená na hlavné steblo. Pokiaľ používate morené osivo, skontrolujte nastavenie výsevného mechanizmu sejačky a vlastný výsevok, pretože ošetrené zrno je obvykle väčšie. Ešte tip - po sejbe prejdite pole hladkým valcom, aby sa obmedzilo vyparovanie. Ak by ste sa predsa obávali poškodenia či vytiahnutia rastlín mrazmi, môžete zasiať hlbšie, do hĺbky 30 až 50 mm. Rovnako tak sejte aj na ľahších pôdach a v suchších podmienkach. Vtedy je treba rátať s vyšším výsevkom.
Hnojenie
Až potom sa môže naplno uplatniť ďalší intenzifikačný faktor - hnojenie. Hnojenie fosforečnými, draselnými a horečnatými hnojivami predovšetkým optimalizujeme obsah všetkých základných živín v pôde. Až potom môžeme stanoviť dávky dusíkatého hnojiva, ktoré odpovedajú predpokladanému a na danej lokalite možnému odberu dusíka pre dobrú a kvalitnú produkciu jarnej pšenice. Bežne aplikované dávky dusíka k jarnej pšenici sú v rozmedzí od 80 do 120 kg na hektár. Pri zohľadnení úrodnosti pôdy, vhodnosti predplodiny a po prípadnom hnojení organickými hnojivami môžu byť znížené až na 60 kg dusíka na hektár, alebo zvýšené až na 150 kg na hektár. Pritom je významný výber vhodného druhu hnojiva, čas a spôsob jeho aplikácie.
Pšenica potrebuje na vytvorenie 1 t.ha-1 zrna a príslušného množstva slamy 25 kg N, 5,3 kg P, 19 kg K, 4,3 kg Ca, 2,1 kg Mg. Pri samotnej aplikácii N je potrebné vychádzať zo známej zásady, že dusíkaté hnojivo je dôležité aplikovať vtedy, keď ho rastliny potrebujú a sú schopné ho prijať a využiť na tvorbu fytomasy. Do obdobia steblovania prijme pšenica z celkového množstva 41 % N, 18 % do klasenia, 12 % do kvitnutia a zostávajúcich 29 % N do plného dozretia. Z týchto čísel vidieť, že najvyšší príjem N je v období od konca odnožovania do konca kvitnutia, t.j. v jarnom období. Je to zároveň aj obdobie s najvyššou intenzitou mineralizácie organickej hmoty v pôde. Jej intenzita však nestačí pokryť potrebu porastu pre dosiahnutie úrody v požadovanom množstve a kvalite, preto je potrebné dodávať dusík vo forme priemyselných hnojív.
Regeneračné hnojenie
Je prvým jarným zásahom v porastoch ozimín. Jeho cieľom je zlepšenie kondičného stavu prezimovaných porastov a podporenie tvorby a rastu odnoží. Malo by mu predchádzať dôkladné zhodnotenie stavu prezimovaných porastov. Pri určovaní dávky hnojiva je dôležitá informácia o obsahu Nan vo vrstve 0-0,3 m pôdy. Do úvahy je treba brať po akej predplodine sa pšenica pestuje, ako aj prípadné hnojenie predplodiny organickými hnojivami. Regeneračným hnojením sa treba snažiť dosiahnuť obsah 60 kg.ha-1 N vo vrstve pôdy s aktívnym koreňovým systémom. Najčastejšie sa pre regeneračné prihnojenie odporúča dávka 30 - 45 kg.ha-1. Často sú ale pred vykonaním regeneračného prihnojenia nevhodné podmienky pre odobratie vzoriek na stanovenie obsahu Nan. V takom prípade je rozhodujúcim kritériom určenia dávky N stav porastu. Pri slabých porastoch nie je vhodné hnojiť vyššími dávkami N, porast nie je schopný dodaný dusík využiť, hrozí riziko jeho vyplavenia (hlavne na ľahších pôdach). Takéto porasty treba hnojiť čo najskôr na podporenie regenerácie koreňov a obnovy listov. Porasty dobre zapojené možno hnojiť aj neskôr, hlavne ak sa aplikujú vyššie dávky N. Najvhodnejším sú hnojivá s liadkovou formou, t.j. s rýchlo rozpustnou formou N (LAV, liadok vápenatý, príp. liadok amónny). Použitie kvapalného hnojiva DAM-390 na regeneračné prihnojovanie môže byť spojené s rizikom poškodenia porastu popálením vplyvom nízkych nočných teplôt, resp. mrazov.
Produkčné hnojenie
Druhé jarné prihnojenie - produkčné, je vykonávané už v období s vyššími teplotami. Činnosť mikroorganizmov v pôde je vysoká, s čím súvisí aj vyššia mineralizácia organickej hmoty s jarným maximom. V tomto období má porast pšenice najvyššie požiadavky na dusík. Pri jeho nedostatku dochádza tak ku zníženiu úrody, ako aj jej kvality. Hnojenie vykonávané na začiatku steblovania pôsobí pozitívne na počet kvietkov v kláskoch, a tým aj na počet zŕn v klase. Príjem N prebieha zvlášť intenzívne v období od konca odnožovania do konca steblovania. Pôdy s priaznivými fyzikálnochemickými vlastnosťami vytvárajú vhodný predpoklad pre dynamický rozvoj koreňového systému. Na takýchto pôdach môžu korene siahať až do hĺbky 1-1,5 m, popr. aj hlbšie. To je dobrým predpokladom lepšieho využitia dusíka, či už zmineralizovaného v pôde, alebo dodaného vo forme priemyselných hnojív. Predovšetkým na ľahších pôdach pri výdatnejších jarných zrážkach, kedy dochádza k vyplaveniu pohyblivých foriem N do hlbších vrstiev pôdy, má dĺžka koreňového systému veľký význam. Pri určení dávky N na produkčné prihnojenie je potrebné opäť brať do úvahy obsah Nan v pôde (v prípade produkčného aj kvalitatívneho hnojenia z vrstvy 0-0,6 m), ako aj obsah N vo fytomase, resp. kombináciu oboch údajov. Pri výrazne nízkom obsahu anorganického N môže byť dávka dusíka aj vyššia, treba však zohľadniť platnosť nitrátovej smernice a osobitnú pozornosť venovať aplikácii N hnojív v pásmach hygienickej ochrany vodných zdrojov (vo vnútornej časti PHO 2. stupňa max. 40 kg.ha-1 N). V takýchto prípadoch sa odporúča rozdeliť vysokú dávku N na prvé a druhé produkčné prihnojenie. Najvhodnejšími hnojivami na produkčné hnojenie sú LAV alebo kvapalný DAM-390. Vyplavovanie dusičnanového N z LAV na jar je za optimálnych vlahových pomerov menej aktuálne, nakoľko porast intenzívne rastie a rastliny túto formu N prijímajú prednostne. Vhodným hnojivom je DAM-390 a to hlavne v arídnejších podmienkach resp. v rokoch so suchšou jarou.
Pre úspešnosť aplikácie DAMu 390 je potrebné dodržať nasledovné zásady: - riedenie vodou v pomere 1 : 4-5, - aplikovať hnojivo pod vysokým tlakom, - teplota vzduchu by nemala klesnúť pod 8 a presiahnuť 25 °C, - aplikovať max. do konca steblovania (neskoršia aplikácia môže spôsobiť poškodenie zástavového listu), - v neskorších rastových fázach aplikovať podlistovou aplikáciou na pôdu. Výhodou použitia DAMu 390 je možnosť spoločnej aplikácie s pesticídmi (herbicíd, fungicíd, resp. morforegulátor).
Kvalitatívne hnojenie
Produkčným hnojením sa starostlivosť o výživu porastu nekončí, a to najmä pri porastoch určených na potravinárske účely. Pre dosiahnutie požadovaných kvalitatívnych parametrov pšeničného zrna je dôležité zabezpečiť dostatok N aj v období klasenia a nalievania zrna. To môže zabezpečiť kvalitatívne prihnojenie. Najvhodnejší termín pre tento zásah je rastová fáza tesne pred, príp. po odkvitnutí. Dodanie N v tomto období podporuje translokáciu tohto prvku z vegetatívnych častí rastliny do zrna. Ovplyvňuje sa tým obsah N látok v zrne, obsah prolamínu a glutelínu v lepku a zlepšujú sa reologické vlastnosti cesta. Okrem obsahu Nan v pôde treba prihliadať aj na obsah N v rastlinách. Ak sa dávka N stanovuje len na základe rozborov pôdy, pri nízkom obsahu Nan by táto nemala prekročiť 20 kg, pri strednom 15 kg a pri dobrom a vyššom 10 kg.ha-1 N. Vhodným hnojivom pre kvalitatívne hnojenie je LAV alebo DAM 390. Pri hnojení LAV za suchého počasia hrozí možné riziko nízkej využiteľnosti dodaného N v hnojive, spojené s vysokými stratami. V takýchto podmienkach je vhodnejšie použitie kvapalného hnojiva pri dodržaní vyššie uvedených zásad. Vylúčiť riziko popálenia posledných dvoch listov, ktoré sú pre dosiahnutie požadovanej úrody najdôležitejšie, možno aplikáciou DAMu 390 aplikačnými trubicami postrekovača pod listy do riadkov.
Výživa a stimulácia rastu
Výživa porastu úzko súvisí s jeho zdravotným stavom. Hnojenie dusíkom môže zvyšovať riziko napadnutia porastu hubovými chorobami. Prvým jarným zásahom v poraste ozimnej pšenice je regeneračné hnojenie dusíkom, ktorému sa venuje najväčšia pozornosť. Jeho hlavným cieľom je podporiť regeneráciu porastu prostredníctvom urýchlenia obnovy asimilačnej plochy a zvýšenia odnožovacej schopnosti. Pokiaľ chceme zároveň regenerovať a významne podporiť rozvoj koreňa a koreňového vlásnenia mali by sme do technológie zaradiť aj aplikáciu stimulátora rastu. V pestovateľskej praxi a v mnohých pokusoch bola preverená opodstatnenosť používania prípravkov na báze morských rias. Aplikácia prípravku Alga 300++P (1 l/ha) v skorom jarnom období priaznivo ovplyvňuje regeneráciu a tvorbu koreňového systému, ktorý je hlavným zdrojom cytokinínov. Tieto fytohormóny znižujú v nadzemných častiach apikálnu dominanciu a tým podporujú tvorbu odnoží, čím sa riedke porasty účinne zahusťujú. A práve na tieto dva faktory treba v jarnom období pôsobiť vyrovnane.
V prípade, že by sa vytvoril veľký počet odnoží bez toho, aby sa podporil koreňový systém zvyšuje sa riziko mortality odnoží z dôvodu ich nedostatočného vyživenia koreňom, ako aj pôsobenia stresových faktorov prostredia. Pre zväčšenie koreňovej sústavy a zvýšenie príjmu živín musíme v hustých porastoch posunúť aplikáciu prípravku až na koniec odnožovania, aby sme predišli zbytočnému zahusťovaniu porastu. Pri slabšie odnožených porastoch realizujeme aplikáciu v začiatkoch odnožovania. Alga 300++P vedie k tvorbe silných odnoži, ktoré vyrastajú z dobre fungujúceho a rozvetveného koreňa. Včasné odstránenie neproduktívnych a posilnenie produktívnych stebiel zabezpečí zároveň vyššiu vzdušnosť porastu, čo má priamy dopad na vyššiu odolnosť pšenice voči poliehaniu. Okrem toho sú menej zahustené a viac prevzdušnené porasty pod menším tlakom chorôb, čo môže ušetriť náklady na fungicídne ošetrenie. Významným pomocníkom pri napĺňaní tejto úlohy môže byť aj prípravok z kategórie prírodnej prevencie SoftGuard++ (1 l/ha), ktorý chráni preventívne pred hubovými, bakteriálnymi a vírusovými chorobami, podporuje rast koreňov a zvyšuje účinnosť fungicídneho ošetrenia.
Čoraz častejším a vážnejším problémom sa v posledných rokoch ukazuje deficitná výživa mikroprvkami, ktorá môže negatívne ovplyvniť hektárové úrody pšenice. Hlavnými faktormi, ktoré podmieňujú tento stav je pokles používania hospodárskych hnojív a zúžené osevné postupy na základe čoho je prísun týchto prvkov obmedzovaný. Dodaním širokého spektra mikroprvkov v chelátovej forme (Fe, Zn, Cu, Mn, B) v podobe prípravku MicroRich (0,5 l/ha) zamedzíme vzniku deficitu týchto živín a zároveň predídeme fyziologickým poruchám, ktoré sú spojené s ich nedostatkom. Okrem toho dodaním mangánu podporujeme priamo tvorbu odnoží. Aplikácia prvkov ako je bór a meď pôsobí na tvorbu odnoží prenesene cez podporu metabolizmu dusíka. Na to, aby bolo pôsobenie okamžité a aplikácia mala zmyslel je dôležitá forma a rýchlosť príjmu živín.
Jarné odporúčania regulácie pšenice pre diferencované porasty | BELBA PLUS
Ochrana rastlín
V posledných rokoch sa stáva, že na jar príde veľmi suché a teplé počasie. To môže urýchliť rast a zároveň oslabiť intenzitu zakoreňovania, prípadne neskoršieho odnožovania. Preto je dôležité v rastovej fáze porast pšenice jarnej prihnojiť. Na konci odnožovania použite zvyšok plánovanej dávky dusíka. Dôležité pre výživu pšenice sú aj draslík a horčík, ktoré podporujú tvorbu chlorofylu. Okrem dusíka teda počas vegetácie odporúčame aplikovať aj zvyšok dávky fosforu a draslíka (napr. formou NPK 15:15:15), plus malú dávku horčíka (napr. liadok vápenatý - LAD alebo DAM). Vďaka týmto živinám prebieha v zelených listoch rastlín fotosyntéza, ktorá zabezpečí sacharidy na plnenie zŕn v kláskoch. Čím suchšie podmienky nastanú vo vašej oblasti, tým je táto výživa dôležitejšia. Ak si nie ste istí dávkovaním, dajte si otestovať kvalitu pôdy. To vám pomôže dávkovať potrebné množstvo živín čo najpresnejšie. Najlepšie je použiť dvojkotúčové odstredivé mechanizmy pre tuhé priemyselné hnojivá. Do popredia sa čoraz viac dostávajú aj moderné technológie s využitím diaľkového sledovania na ešte presnejšie zacielenie hnojiva v rámci jednej parcely.
Na vývoj počasia síce nemáme dosah, no môžeme ovplyvniť prísun vlahy a zamedziť škodlivým vplyvom. Pri jarnej inventarizácii zistite počet vzídených zŕn na 1 m2, vzídené buriny, ich druhové zloženie a rozšírenie. Podľa toho si spresníte druhy a dávky ošetrujúcich prípravkov. Herbicídy proti neskoršie vzchádzajúcim dvojklíčnolistovým burinám vo fáze odnožovania alebo tesne pred klasením proti listovým chorobám (múčnatke), proti voškám použijeme insekticídy. Pokiaľ počet silných stebiel na 1 m2 a podmienky pre tvorbu zŕn v klase nie sú dostatočné, zvážte potrebu neskoršieho prihnojenia dusíkom v produkčnej fáze.
Pšenica jarná má tiež ďalšie „plusy“, ak ju porovnáme s pšenicou ozimnou. Nevyžaduje takú spotrebu priemyselných hnojív, má nižšiu náchylnosť na choroby a tiež lepšiu odolnosť proti suchu počas vegetácie. Pred jarnou sejbou využite čas na to, aby ste eliminovali všetky nepriaznivé činitele na poli, či už je to výmrv pšenice ozimnej, alebo trávovité buriny. Tieto rastliny by totiž mohli vytvoriť „zelený most“ pre šírenie vírusu septóriovej škvrnitosti listov pšenice, ktorá môže znížiť úrody až o 60 %. Preto už na jeseň dôsledne spracujte pôdu stredne hlbokou orbou a zbavte ju burín. Pri tom zapracujte polovicu až dve tretiny z celkovej dávky dusíka (t. j. z 80 až 120 kg.ha-1), prípadne zásobné hnojenie vo forme NPK. Na boj proti nemu sa používa trialát (avadex), ktorý sa zavádza pri príprave pôdy pred výsevom. Na ochranu pšenice pred chorobami (múčnatkou, hrdzou, hnilobou) vo fázach zavlečenia a náušnice sa rastliny ošetria Fundazolom. Akonáhle jarná pšenica začne vychádzať do skúmavky, sú plodiny ošetrené prípravkom "Tur". Toto bude chrániť plodiny pred prenocovaním.
Zber a posklizňová úprava
V čase zberu by mala hustota porastu dosiahnuť 500 až 700 rodiacich stebiel na 1 m2, podľa podmienok výrobnej oblasti (v repnej menej, v zemiakovej viac). Súčasne s výživou a kontrolou škodcov je dôležitá aj dostatočná vlaha. Tam, kde je to možné, využite vo svojom vodnom manažmente závlahy. Za celú sezónu spotrebuje pšenica jarná asi 4600 až 5400 mm vody. Keď ste zabezpečili rastlinám vyhovujúce podmienky pre rast a vývoj, ste na dobrej ceste ku skvelým výsledkom! Zostáva zožať úrodu z poľa. Aj táto fáza môže mať často rozhodujúci vplyv na kvalitu a množstvo zŕn. Nájdite čo najlepší termín zberu. Pšenica jarná má kratšiu vegetačnú dobu ako ozimná, no termín zberu je približne rovnaký, u nás koniec júna, resp. začiatok júla. Obvykle sa pšenica jarná zberá o 7 až 14 dní po pšenici ozimnej.
Po úspešnej žatve pšenice jarnej sa sústreďte na pozberovú úpravu obilia. Zrno je najmä pri pšenici tvrdej najlepšie priamo dosušiť v teplovzdušných sušiarňach, prípadne chladením. Pšenica jarná môže totiž dosahovať úrodu bežne aj 4,5 až 6,5 t.ha-1. Navyše, cena vydarenej pšenice jarnej môže byť vyššia ako pri ozimnej pšenici, aj o 10 až 20 eur za tonu.
tags: #pestovanie #psenice #jarnej